Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112215067
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112215067.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XX, o vymoženie sumy 1438,97,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/546/2012-90 zo dňa 13. januára 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 3816/12. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 - 3
zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen„zákonorozhodcovskomkonaní“),§25ods.
1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.

o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods.
1, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“), čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že oprávnený podaním spísaným do zápisnice
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 20.03.2012 žiadal súdneho exekútora o
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00595/10 zo dňa 26.09.2011. Pre posúdenie
materiálnej stránky exekučného titulu súd preskúmal Zmluvu o úvere č. 4422556 zo dňa 02.03.2009
a jej súčasť - Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok. Pri tomto preskúmaní súd zistil, že tento exekučný titul sa vzťahuje na
spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv. dodávateľ - veriteľ -
oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinná. Z odôvodnenia rozsudku vyplývalo, že účastníci exekučného

konania sa v Zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru bod 18 dohodli na znení
rozhodcovskej doložky. K tomu súd ďalej uviedol, že zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných
podmienok - bolo zrejmé, že Všeobecné podmienky, boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom
pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov na predtlačenom tlačive, s rovnakým obsahom pre každú
úverovúzmluvu,apretodlžníkaninemoholovplyvniťichobsahazmluvnédojednania.Súdbraldoúvahy
aj to, že v takejto forme napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky - maličké písmenká, nahustený

text bez odsekov, ktorá forma znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované
nezrozumiteľne. Na základe toho mal súd za preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy,ktorúoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipoužívavprípadochuzatváraniazmlúvrovnakého
druhu a neurčitého počtu bola aj rozhodcovská doložka - bod 18. Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Podľa názoru súdu bolo dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou

podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložkou si
spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým
podmienkam,atedaajtomu,žeprípadnýsporsabuderiešiťvrozhodcovskomkonaní.Otakútozmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec preskúmavacej

činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj na
ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný
súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného

titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmavaním
materiálnejstránkyzisťujesúd,čisúsplnenéhmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu.Spoukazom
na Nález ÚS SR 5/2000 uviedol, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o

dôvody právneho posúdenia veci. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal pritom na to, že s

povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Dodal, že v zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal povinný

možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný
súd. Mal za to, že cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe toho na záver vyjadril názor, že súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie,akoajpostupsúdu,ktorýmupredchádzalvmedziachpodanéhoodvolaniapodľa§379a§380

CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 20.03.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00595/10 zo dňa 26.09.2011, podkladom
ktorého bola Zmluva o úvere č. 4422556 zo dňa 02.03.2009 spolu so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté
uznesenie.

8. V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014,
exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva
mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je
teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

9. Preto, ak súd prvej inštancie posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah
zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený
rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva a jej súčasti.

10. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,

ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje

exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavveciaztaktozistenéhoskutkovéhostavuurobilajsprávny

právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie odvolací súd dodáva, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ
a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom

za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

13. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v

postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského
súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti
verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s
článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

14. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dojednaná rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) tým i absolútne neplatnou, keďže celkom
zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to vneprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom
zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Predmetná
rozhodcovská doložka nebola individuálne (zmluvne) dojednaná, ale bola súčasťou formulárových

všeobecných podmienok poskytnutia úveru (čl. 18). Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto
fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal
náležite uvedomiť, pričom navyše ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky
s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným podmienkam zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Značná nerovnováha v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
taktiež aj nerešpektovaním právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.

16. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,

ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky (zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Skúmaním platnosti rozhodcovskej
doložky(vspotrebiteľskejveci)súdprvéhostupňavexekučnomkonanínepreskúmavalvecnúsprávnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa
13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR
konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný

exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí
poukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorývrozsudku z27.januára
1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo

veci C - 40/80, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra
2009. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom,
ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo
nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom

v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.
17. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a

nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených
podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za neopodstatnené.

18. Súd prvej inštancie ako exekučný súd správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so
zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal
súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskúdoložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania.

19. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky, keďže
len platná rozhodcovská zmluva/doložka môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu
v rozhodcovskom konaní. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní súd

nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodnutia, len realizoval svoje oprávnenie z § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Je v súlade s Exekučným poriadkom, ak súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia aj len
na základe údajov vyplývajúcich z obsahu spisu a to bez nariadenia pojednávania ak zistí, že tvrdený
exekučný titul exekučným titulom nemôže byť.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).