Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616213236
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616213236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej

a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne:
Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:
47 232 471, v mene ktorej koná JUDr. Alexander Kadela, advokát a konateľ, proti žalovanej: Y. M., nar.
XX. XX. XXXX, bytom T. XX/XXXX, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 2 000,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21Csp/100/2016-55, zo dňa 17. 02.
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. a III. výroku mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
dlžné úroky z úveru za obdobie od 18. 09. 2015 do 31. 08. 2016 vo výške 628,01 Eur a zaplatiť úroky z
dlžnej sumy 2 000,- Eur vo výške 29,90% p. a. od 01. 09. 2016 do zaplatenia.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobe o zaplatenie dlžnej istiny úveru vo výške 2 000,- Eur spolu s úrokmi vo výške 1 159,53 Eur
vyčíslenými do 31. 08. 2016, úrokmi vo výške 29,90% ročne zo sumy 2 000,- Eur od 01. 09. 2016
do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 2 000,- Eur od 01. 09. 2016 do
zaplatenia vyhovel súd prvej inštancie len čiastočne. Žalovanej I. výrokom uložil povinnosť zaplatiť

žalobkyni 2 000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 531,52 Eur (podľa odôvodnenia rozhodnutia ide
o zmluvné úroky z úveru - poznámka odvolacieho súdu) a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
od 01. 09. 2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu o zaplatenia úrokov vo
výške 628,01 Eur a úroku vo výške 29,90% ročne zo sumy 2 000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia,
zamietol. Napriek čiastočnému úspechu žalobkyne uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
konania v plnej výške.
1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia žalobkyňa so žalovanou ako spotrebiteľkou uzavreli 04. 03.

2014 zmluvu o úvere č. 1416588826 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytla žalobkyňa
žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 2 000,- Eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splácať mesačnými
splátkami po 59,30 Eur od 25. 04. 2014 do 25. 03. 2022. Žalovaná si povinnosti zo zmluvy o úvere
neplnila, úver riadne a včas nesplácala, preto žalobkyňa vyhlásila úver dňa 07. 09. 2015 (správne 17.
09. 2015 - poznámka odvolacieho súdu) za predčasne splatný. Listom zo dňa 18. 09. 2015 vyzvala
žalobkyňa žalovanú na zaplatenie pohľadávky vyčíslenej ku dňu 17. 09. 2015 ako dlžnú istinu 2 000,-
Eur, úrok 531,32 Eur, poplatok za upomienku 19,65 Eur.

1.2 Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.), podľa ustanovení zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník o úverovej zmluve (§ 497 a nasl.) aj podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej aj zák. č. 129/2010 Z. z.). Vo vzťahu k dlžnej istine súd konštatoval, že v tejto časti bol nárok
preukázaný, preto žalobe vyhovel. Žalovaná sa dostala do omeškania so splnením peňažného dlhu,
v dôsledku čoho žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Priznanie zmluvného úroku z úveru len vo výške 531,52 Eur ako kvantifikovaných úrokov do
17. 09. 2015 (vo výroku I. rozhodnutia nesprávne označené ako úroky z omeškania) odôvodnil tým, že
žalobkyni patria zmluvné úroky z úveru len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok
dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom, úrokový záväzkový vzťah

je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku
alebo iným spôsobom jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok úrokový. Pri vyslovení tohto záveru
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/85/2013, 6Co/190/2014 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa názoru
súdu prvej inštancie nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať. Preto niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu

oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Zosplatnením úveru nastáva protiprávny stav, za ktorého
patriastranám lensankciepodľa §517ods.2Občianskehozákonníka.Aknapriektomuexistujev
zmluve úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne
súladnom stave, je táto úprava na škodu spotrebiteľa a neprijateľne odchylná od zákona, čo robí takúto
zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dovolával aj v čase
po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, bolo by to v rozpore s ustanovením Občianskeho
zákonníka, jeho § 53 ods. 4 písm. k).
1.3 O nároku žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a rozsah priznanej náhrady trov konania je

podľa názoru súdu odôvodnený nepatrným neúspechom žalobkyne v časti príslušenstva pohľadávky.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žaloba o zmluvné úroky zamietnutá (II. výrok)
podala odvolanie žalobkyňa. Súdu prvej inštancie vytýkala, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a vec nesprávne

právne posúdil (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.).
2.1 Na rozdiel od súdu prvej inštancie žalobkyňa tvrdila, že má nárok na zmluvné úroky. Rozsudok súdu
prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol nárok žalobkyne o zaplatenie úrokov z úveru, je v rozpore
so zákonnou úpravou. Z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi
nie je možné dospieť k záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok.

Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu porušenia
povinnosti dlžníkom. Pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke
až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej
splátky(zosplatnenieúveru)povinnosťplatiťzmluvnýúrokaždočasuriadnejúhradydlžnejsumyzaniká.
Takýto výklad zákona považuje žalobkyňa za absurdný, keďže predčasné zosplatnenie úveru z dôvodu

porušenia povinnosti dlžníka by postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade,
ak povinnosť neporušil. Zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a
tvorí ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov, ako podnikateľskej činnosti veriteľa.
Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Nepriznaním
zmluvného úroku žalobkyni konal súd v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z

vlastného protiprávneho konania. Žalobkyňa poukázala na celkom opačný prístup českých súdov, napr.
v rozhodnutí sp. zn. 32Cdo/3830/2014, ktoré nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom
priznávajú.
2.2 Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
opätovné prejednanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

4. Krajský súd príslušný na prejednanie odvolania žalobkyne podľa § 34 C. s. p., nezdieľa názor
žalobkyne, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Žalobkyňa tento odvolací dôvod vo svojom odvolaní ani bližšie nerozvádza a nepomenovala
nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 C. s. p.) okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie,prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem, z tohto dôvodu
prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) v rozsahu
odvolania žalobkyne a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 379 a § 380 ods.

1 C. s. p. viazaný a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C. s. p. zmenil a
odvolaniu žalobkyne vyhovel.

5. Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec 17. 10. 2016 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej

zaplatenia dlžnej sumy z úveru poskytnutého na základe zmluvy zo 04. 03. 2014 špecifikovanej ako
istina 2 000,- Eur, dlžné úroky z istiny do 31. 08. 2016 vo výške 1 159,53 Eur a zmluvného úroku vo
výške 29,90% ročne zo sumy 2 000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania
vo výške 5,05% ročne z istiny 2 000,- Eur od 01. 09. 2016 do zaplatenia. K žalobe pripojila žalobkyňa
zmluvu o úvere dobrápôžička, z ktorej súd prvej inštancie správne zistil, že výška úveru sa rovná 2
000,- Eur, má sa splatiť v 90 mesačných splátkach do 25. 03. 2022. Úroková sadzba bola dojednaná

na 29,90% p. a. Prvá splátka bola splatná 25. 04. 2014 vo výške 59,30 Eur a každá nasledujúca
25. dňa v mesiaci. Žalobkyňa vyhlásila úver za predčasne splatný ku dňu 17. 09. 2015 s vyčíslením
zostatku: dlžná istina 2 000,- Eur, úrok 531,52 Eur, poplatky za upomienky 19,65 Eur, spolu dlžná suma
2 551,17 Eur. V oznámení o zosplatnení úveru vyzvala žalobkyňa žalovanú na úhradu dlžnej sumy v
lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanej odoslaná na adresu jej bydliska,

ale žalovaná ju neprevzala; podľa kópie doručenky na č. l. 13 spisu sa zásielka vrátila odosielateľovi
Poštová banka, a. s., Bratislava dňa 14. 10. 2015 s oznámením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej
lehote. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 28. 01. 2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010 všeobecnou
požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú, je, že adresát mal objektívnu
možnosť sa s ňou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje

za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát mal objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej (keď sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície).
Oznámenie o zosplatnení úveru sa preto považuje za doručené žalovanej. Žalovaná zostala v konaní
nečinná. Na doručenú žalobu a žiadosť o vyjadrenie k žalobe žiadnym spôsobom nereagovala. Súd
prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 17. 02. 2017 bez prítomnosti strán sporu,

na ktorom sudkyňa vyslovila názor prenesený aj do rozhodnutia, že žalobkyňa nedôvodne uplatňuje
voči žalovanej úroky vo výške 29,90% ročne po zosplatnení úveru, teda po dátume 17. 09. 2015. Výšku
dlžných úrokov z úveru ku dňu 17. 09. 2015 zistil súd prvej inštancie z výzvy žalobkyne na
úhradu dlžnej sumy zo 17. 09. 2015 adresovanej žalovanej. Žalovanej priznal nárok na zmluvné úroky
z úveru len do dátumu zosplatnenia úveru a vo zvyšku o zaplatenia riadnych úrokov z úveru na čas

od 18. 09. 2015 do 31. 08. 2016 (zmluvné úroky kvantifikované sumou 628,01 Eur) a úroky vo výške
29,90% ročne z dlžnej istiny 2 000,- Eur od 01. 09. 2016 zamietol. Odvolaním proti tomuto rozsudku sa
žalobkyňa domáha zaplatenia dlžných úrokov z úveru až do zaplatenia dlžnej istiny.

6. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou zákonu č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy. Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku zmluvného vzťahu, práv a povinností strán,
ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z
poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú

predmetom úpravy zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“).
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy
o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného
zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasledujúce.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (znenie zákonných
ustanovení Obchodného zákonníka ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bude odvolací súd aplikovať v
celom texte odôvodnenia rozhodnutia) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykleúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v

najvyššej prípustnej výške.

9. Žalovaná nespochybňovala skutkové tvrdenia žalobkyne, že úver riadne v zmysle zmluvy o úvere
nesplácala, a že boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle III. časti
bodu 3.12 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok účinných od 23. 06. 2012, ktoré boli podľa

bodu 3.5 zmluvy o úvere jej súčasťou. Úlohou odvolacieho súdu v dôsledku odvolania žalobkyne je
posúdiť, či súd prvej inštancie zaujal správny právny názor k časti uplatňovaného nároku žalobkyňou,
zodpovedajúceho dohodnutým úrokom z úveru vo výške 628,01 Eur za obdobie od 18. 09. 2015 do 31.
08. 2016 a vo výške 29,90% ročne z dlžnej istiny 2 000,- Eur za obdobie od 01. 09. 2016 do zaplatenia,
ktorénepriznalžalobkynisodôvodnením,žejejvznikolnároknazmluvnýúroklendozosplatneniaúveru,
t. j. 17. 09. 2015, pretože po zosplatnení úveru ako sankcia za omeškanie s platením dlhu nastupuje

zákonný úrok z omeškania.

10. Súd prvej inštancie neuviedol zákonné ustanovenie, od ktorého tento svoj záver o zániku nároku
žalobkyne na zmluvné úroky po zosplatnení úveru vyvodil, poukázal len na rozhodnutia Krajského súdu
Prešov sp. zn. 3Co/85/2013, 6Co/190/2014 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98.

Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 z 01.
07. 2000 (rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, nie dovolacieho) uverejnené v časopise
Zo súdnej praxe vo zväzku 4 ročník 2000 pod publikačným číslom 43/2000 neriešilo otázku, či má
veriteľ po predčasnom zosplatnení úveru nárok na dohodnuté úroky z úveru po zosplatnení úveru, ale
či patria veriteľovi úroky z omeškania z nezaplatených zmluvných úrokov. Medzi účastníkmi konania

sp. zn. 4Obo/143/98 bol spor v tom, z čoho pozostáva žalovaná pohľadávka, či predstavuje úroky
z omeškania s platením splatných úrokov alebo ide o úročenie úrokov z omeškania. Odvolací súd
vo veci sp. zn. 4Obo/143/98 uložil súdu prvej inštancie skúmať štruktúru žalovanej pohľadávky a je
pravdou, že v ďalšom texte je uvedená veta: „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté
úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník

v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka)“, avšak bez bližšieho
odôvodnenia s poukazom na zákonné ustanovenie, z ktorého tento záver vyplýva. V rozpore s týmto
textom je poznámka k uverejnenému rozhodnutiu v časopise Zo súdnej praxe, kde je uvedené: „Osoba
prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka preberá
jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky“ a právna veta rozhodnutia, ktorá má vystihovať jeho
podstatu znie: „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť
úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je
zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.“. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že
ambíciou rozhodnutia 4Obo/143/98 nebolo riešiť, dokedy má veriteľ nárok na dohodnuté úroky z úveru,

ale či z dlžných úrokov z úveru vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania.

11. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie
vychádzajúce z názoru, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu (napríklad
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 z 29. 07. 2015, rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 19Co/4/2017 zo 16. 02. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/296/2016), ale aj opačné rozhodnutia obsahujúce názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia
úveru (napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/41/2014, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/108/2014),

čím odvolací súd poukazuje na to, že prax súdov pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky z úveru
po jeho zosplatnení je rozdielna.

12. Z možností ponúkaných Všeobecnými obchodnými podmienkami v bode 3.12 si žalobkyňa vybrala
možnosť pod písmenom b) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky

banky zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti. Žalobkyňa neodstúpila od zmluvy o úvere,
nevypovedala zmluvu o úvere. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník podľa
Všeobecných obchodných podmienok povinný splatiť pohľadávku banky v lehote, ktorú banka určí v
oznámení doručenom klientovi. Úver sa podľa bodu 3.7 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré súsúčasťou zmluvy úročil denne odo dňa čerpania úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia
úveru (vrátane). Podľa bodu 3.9 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ je klient v omeškaní so
splácaním úveru alebo jednotlivých splátok úveru, je povinný uhradiť banke okrem úrokov z úveru tiež

úroky z omeškania z dlžnej sumy. Z uvedeného vyplýva, že dohoda medzi účastníkmi zmluvy o úvere
o dobe platenia úrokov z úveru znela na obdobie odo dňa čerpania úveru do dňa predchádzajúceho
splateniu úveru.

13.Podstatnýmináležitosťamizmluvyoúverepodľa§497Obchodnéhozákonníkajeurčeniezmluvných

strán, výšky úveru a záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej
výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník
nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného
zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného
vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa §
657 Občianskeho zákonníka alebo v zákone č. 129/2010 Z. z. Snahou zákonodarcu o úpravu tejto

otázky priamo v Občianskom zákonníku bola navrhovaná zmena ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že sa na konci
tohto ustanovenia mala pripojiť veta: „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565“. Navrhovanú zmenu odôvodňovala dôvodová správa nasledovne:

„V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky
za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých
veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi

v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorázovom zosplatnení
uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu
spotrebiteľomvsplátkach.Povedanéinak,akbolúverdojednanýnadobu10rokov,v3.rokudošlokjeho
jednorázovému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú
patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na

úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku
uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru“. Navrhovaná zmena sa do zákona č. 106/2014 Z.
z. nepremietla v dôsledku pozmeňujúceho návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorý uznesením z 18. marca 2014 č. 392a navrhol v článku I. vypustiť bod 5 v znení: „V § 53
ods. 9 sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len

do uplatnenia práva podľa § 565“ z dôvodu možného spôsobenia problémov v aplikačnej praxi.

14. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobkyne je, či je možný súbeh úrokov z úveru
aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka
neupravuje dobu, dokedy je dlžník povinný platiť úroky z úveru, iba splatnosť úrokov a dispozitívne

v odseku 3 poslednej vete povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou
určenou v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či
zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka
platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o

povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva aj
z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je aplikovateľná v Slovenskej republike vzhľadom
na v minulosti totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých spotrebiteľom. V
rozhodnutí sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2017 Najvyšší súd Českej republiky vyslovil záver, že
nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas

ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu,
počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe
splatnosti veriteľovi nevráti. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že zmluvné úroky sú
odmenouzaužívanieistiny,úrokzomeškaniapredstavujezákonnúsankciuzaomeškaniezozaplatením
istiny a oba nároky môžu existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej

pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. O
možnom súbehu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania pri pôžičke je rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky z 24. 07. 2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014. Najvyšší súd tu zdôraznil, že oba úroky
môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná oobčianskoprávny vzťah. S odkazom na ďalšie svoje rozhodnutia (sp. zn. 33Odo/518/2003 z 25. 09.
2003, sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2007, sp. zn. 33Cdo/1401/2014 z 24. 07. 2014) Najvyšší súd
Českej republiky v rozhodnutí z 21. 08. 2014 sp. zn. 33Cdo/212/2014 dal jednoznačnú odpoveď, že

„dohodnuté úroky z úveru predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou
za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť
veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva
bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní
so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri

omeškaní dlžníka aj u bezúročnej (bezodplatnej) pôžičky. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú
príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), majú však iný právny dôvod a veriteľ
ich môže požadovať vedľa seba. Z uvedeného výkladu vyplýva záver, že pre posúdenie primeranosti
výšky úrokového zaťaženia nie je možné obe sadzby úrokov sčítať a že zákonné úroky z omeškania
nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dohodli“.

15. Odvolaciemu súdu je známe uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
476/2012 z 18. septembra 2012, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127 z 23. novembra 2011 a rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 1Co/30/2012-145 z 30. mája 2012, v ktorých s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 neboli žalobcovi v súdnom spore priznané zmluvné

úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere po splatnosti dlhu z
dôvodu, že namietané rozhodnutie krajského súdu nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, keď krajský súd
stotožňujúc sa s rozhodnutím okresného súdu s poukazom na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v
oblastiúrokovzúverupotvrdilrozhodnutieokresnéhosúduporozšírenívecnejargumentácienapodporu

správnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Napriek tomu odvolací súd podľa § 388 C. s. p.
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe v časti zmluvných úrokov po dobe splatnosti
úveru, pretože rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho vo veci sp.
zn. 4Obo/143/98 s poukazom na ďalšie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a
všeobecných súdov Slovenskej republiky už nie je možné považovať za štandardnú obchodnoprávnu

judikatúruaniustálenúsúdnuprax.Odvolacísúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobkynidohodnuté
úroky z nesplatenej istiny 2 000,- Eur kvantifikované za obdobie od 18. 09. 2015 do 31. 08. 2016 sumou
628,01 Eur a vo výške 29,90% p. a. za obdobie od 01. 09. 2016 do zaplatenia.

16. Výrok o trovách konania je podľa § 379 písm. a) C. s. p. závislým výrokom na rozhodnutí vo veci

samej. Podľa § 396 ods. 2 C. s. p., ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 C. s. p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania tak, že
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že po zmene rozhodnutia vo veci samej sa žalobkyňa považuje za

úspešnú stranu v rozsahu 100 % tak v prvoinštančnom, ako aj odvolacom konaní. O výške náhrady trov
konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).