Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/477/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232877
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114232877.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: LL real invest, s. r. o., so sídlom Nitra, Štúrova
165, IČO: 36 701 521, zastúpený Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, konajúca prostredníctvom advokáta JUDr.
Juraja Bizoňa, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 60, IČO: 308 307, o
určenie neplatnosti zámennej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
4. apríla 2016, č. k. 10C/255/2014-235, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 04. 04. 2016, č. k.
10C/255/2014-235, v bode I. výroku zamietol návrh na prerušenie konania, v bode II. výroku návrhu

(ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol žalobu a v bode III. výroku odporcovi (ďalej len
„žalovaný“ v zmysle § 60 CSP) nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 80 písm. c/, § 109 ods. 2 písm. c/
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 39, § 39a, § 40a, § 41, § 49a,
§ 611 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 8 písm. e/, § 9a ods. 1 zákona č.
128/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom od 31. 12. 2010, § 11 ods. 4 písm. a/, § 13 ods. 4 písm.
c/ zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, § 1 ods. 2 písm. g/, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. b/ a

§ 9 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľ (ďalej len „žalobca“ v zmysle § 60 CSP) sa
žalobou z 14.11.2014 a jej doplnením z 16.12. 2014 a 28. 04.2015 domáhal určenia, že zámenná zmluva
uzavretá 14.11.2011 medzi účastníkmi, ktorej predmetom bola zámena Domu opatrovateľskej služby
(ďalej len „DOS Hollého“) vo vlastníctve žalovaného za bytový dom - Senior (ďalej len „BD Senior“),
ktorý vystavia žalobca je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že k uzavretiu zmluvy prišlo v rozpore s

príslušnými právnymi predpismi zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí a zákona č. 360/1990 Zb. o
obecnom zriadení, pretože neboli odôvodnené dôvody hodné osobitného zreteľa v uznesení Mestského
zastupiteľstva mesta Nitry, kde sú označené neexistujúce parcely, žalobca zmluvu uzavrel v omyle o
skutočnom stave a hodnote DOS Hollého, o čom musel žalovaný vedieť alebo mal vedieť, dôvody rozšírilpodaním z 04. 09.2015 o rozpor so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Žalobca si uplatnil
náhradu trov konania.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na svojej žalobe trval s odôvodnením, že preukázal
dôvodnosť jej podania. Podaním z 01.04.2016 navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia
konania na Úrade pre verejné obstarávanie pod č. 3331-7000/2016, ktorý je príslušným na vyvodenie
záveru, či došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní.

5. Žalovaný na pojednávaní a vo svojich písomných vyjadreniach navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť, pretože žalovaný prijal predmetné uznesenie 16.12.2010 v súlade s vtedy platnou
právnou úpravou, pozemky, na ktorých je postavený BD Senior boli a sú vo vlastníctve žalovaného a
neboli predmetnom zámennej zmluvy, žalobca prevzal DOS Hollého bez pripomienok a bol mu jeho stav
známy, právny vzťah nenaplnil pojmové znaky zákazky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, a preto
zo strany žalovaného nemohlo prísť k porušeniu a obchádzaniu tohto zákona. Nesúhlasil s návrhom na

prerušenie konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

6. Súdprvejinštancieuviedol,žeprerušeniekonaniajefakultatívneasledujezáujemhospodárnosti,čo
v danom prípade nie je splnené, pretože v konaní namietané porušenie zákona o verejnom obstarávaní,
ktoré sa má pred Úradom pre verejné obstarávanie riešiť (žalobca nepreukázal, že podal uvedený návrh

a ani čo je jeho obsahom, pretože v rozpore s jeho tvrdením v podaní z 01.04.2016 uviedol, že dal podnet
na začatie kontroly) je oprávnený posúdiť v tomto konaní aj súd. Súd na takéto konanie podnet nedal,
pričom metodické usmernenie účastníkov nie je záväzné. Súd o návrhu žalobcu a na prerušenia konania
rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej, pretože podľa § 100 ods. 1 OSP a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR je povinný prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných

prieťahov a tým vykonať spravodlivosť v primeranej lehote.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný bol výlučným
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísaných na LV číslo XXXX, a to parcela č.
XXXX/X - záhrady o výmere 10 350m2, parcela č. XXXX - ostatné plochy o výmere 2 409 m2, parcela

č. XXXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 918 m2, stavba súp. číslo XXXX, „DOS Hollého"
stojaca na parcele č. XXXX, stavba skladovacie priestory bez súpisného čísla stojaca na parcele č.
XXXX. Žalobca listom z 20. 08.2007 navrhol žalovanému, že vystavia bytový dom na jeho pozemkoch
a následne príde k bezodplatnej zámene s objektom DOS Hollého.

8. PodľaznaleckéhoposudkuznalcaH..F.Z. č.20/2008z04.02.2008bolak01.02.2008východisková
a technická hodnota „DOS Hollého" 29 867 871,79 Sk (991 431,71 eura), výnosová bola 39 682 514,49
Sk(1317218,17eura)avšeobecnáhodnotavypočítanákombinovanoumetódoutechnickejavýnosovej
hodnoty bola 34 775 193,14 Sk (1 154 324,94 eura). Zo znaleckého posudku vyplýva,
že pravidelná bežná údržba stavby je zanedbaná, stavba si vyžaduje značnú rekonštrukciu s výmenou

mnohých prvkov krátkodobej životnosti (okná, dvere, podlahy, vnútorné vybavenie, vnútorné a vonkajšie
úpravy povrchov, klampiarske konštrukcie, vnútorné inštalácie).

9. Dňa 31.08.2009 uzavreli účastníci konania zmluvu o budúcej zámennej zmluve č.j. 939/09/OM,
na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že na vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo postaví sám,

alebo cestou akéhokoľvek právneho vzťahu v zmysle ustanovení nájomnej zmluvy č.j. 534/08/OM z 15.
04.2008 na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/X. stavbu „Bytový dom - Senior", ktorej vlastníctvo
prevedie na žalovaného a žalobca sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúci sa v kat.
úz. K., parc. č. XXXX - zastavané plocha a nádvoria o výmere 2918 m2, stavby súp. číslo XXXX „Dom
opatrovateľskej služby" na Hollého č. 9 v Nitre, postavenej na parcele č. XXXX a stavby skladovacích

priestorov bez súpisného čísla, postavenej na parc. č. XXXX. V čl. I bolo uvedené, že žalovaný je
vlastníkom parcely č. XXXX/X - záhrady o výmere 10 350 m2, parcela č. XXXX-ostatné plochy o výmere
2 409m2, parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 918 m2, stavba súp. č. XXXX -
„Dom opatrovateľskej služby" na Hollého 9 v Nitre postavený na parcele č. XXXX, stavby skladovacích
priestorov bez súp. č. postavenej na parcele č. XXXX, pričom geometrickým plánom č. 10/2008 sa z

parcely č. XXXX/X odčlenil pozemok parc. č. XXXX/X-záhrada o výmere 2921 m2 a od parc. č. XXXX
sa odčlenil parc. č. XXXX/X- ostatná plocha o výmere 782m2. V článku III. bod 3 písm. c) sa žalovaný
zaviazal,žezabezpečí,abysastavDOSaždodobyjehoprotokolárnehoodovzdaniažalobcovinezhoršil
nad mieru bežného opotrebovania oproti stavu uvedenému v znaleckom posudku znalca - H.. F. Z.číslo 20/2008, zo dňa 01. 02.2008. V čl. 5 veta prvá sa dohodli, že v prípade nesplnenia záväzkov
uvedených v čl. III. v bode 3.4 tejto zmluvy doriešenie týchto práv resp., povinností bude neodkladne
riešiť povinná budúca zmluvná strana, ktorá túto povinnosť nesplnila. V článku IV bod 3 sa

dohodli, že žalovaný má právo odstúpiť od zmluvy v dvoch prípadoch, ak do konca účinnosti nájomnej
zmluvy nepredloží právoplatné kolaudačné rozhodnutia všeobecného stavebného úradu a predloží v
opakovanom preberacom konaní budúcu stavbu, ktorá nie je vyhotovená a odovzdávaná v súlade s
ustanoveniami tejto zmluvy.

10. Dňa 16.12.2010 bol na 43. Zasadnutí Mestského zastupiteľstva žalovaného prerokovaný návrh na
nakladanie s majetkom žalovaného a schválené uzatvorenie zámennej zmluvy v súlade s ustanoveniami
zmluvy o budúcej zámennej zmluve č.j. 939/09/OM z 31. 08.2009, ktorej predmetom bola zámena
DOS so súp. č. XXXX, stavby bez súp. č., obe na parcele č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2918 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. K. vo
vlastníctve žalovaného, za budúci novopostavený objekt „BD - Senior" na novovytvorených pozemkoch

vo vlastníctve žalovaného, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X ako prípad hodný osobitného zreteľa v
zmysle ustanovenia §9a ods. 8 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
11. Žalobca „BD - Senior" vystaval a rozhodnutím č. SP 18492/2011-004-Ing.Vy z 27.10.2011 bol
skolaudovaný. Dňa 27.10.2011 účastníci konania podpísali odovzdávací a preberací protokol, na
základe ktorého žalobca ako odovzdávajúci odovzdal a žalovaný a Službyt Nitra s.r.o., ako preberajúci

prevzal „BD - Senior" s vadami bližšie uvedenými v č.l. 7 protokolu.

12. Dňa 14.11.2011 uzavreli strany sporu zámennú zmluvu č.j. 1371/2011/OM, na základe ktorej
si vymenili nehnuteľnosti „BD Senior" postavený na Krčméryho ul., orientačné číslo 2C, súpisné číslo
XXXX, vlastnícke právo ktorého previedol žalobca na žalovaného a „DOS Hollého“, postavený na parc.

č. XXXX, vlastnícke právo ktorého previedol žalovaný na žalobcu v rozsahu nehnuteľností zapísaných
naLVč.XXXX,kat.úz.K.,atoparcelareg.„C"č.XXXX-zastavanéplochaanádvorieovýmere2918m2
a stavba so súpisným č. XXXX - „DOS Hollého" postavená na parcele č. XXXX spolu s príslušenstvom,
t.j. stavbou skladovacích priestorov bez súp. č. postavenou na parcele č. XXXX, nezapísanej na LV č.
XXXX. V čl. III bod 3. sa zmluvné strany dohodli, že nehnuteľnosti zamenia bez akýchkoľvek doplatkov

alebo vyrovnaní a v čl. IV. bod 1, že im je známy stav nehnuteľností a tieto preberajú v stave, v akom
sa nachádzajú ku dňu uzavretia zmluvy.

13. Vypratávanie DOS začalo 23. 01.2012 a bolo ukončené 31. 01.2012 cez Združenie Olašských
Rómov. V tom čase boli odcudzené plynové ventily a gamatky a odstavený plyn, elektromotory a

plynomery zdemontované. Bočné vchody boli zabezpečené navarením mreží z karí rohoží a hlavný
vchod uzatvorený reťazou s visiacim zámkom. Dňa 31. 01.2012 boli žalobcovi odovzdané kľúče. Svedok
B. B. a svedok W. W. na pojednávaní uviedli, že so žalobcom sa dohodli, že vypracú všetko čo v
nehnuteľnosti zostalo, pričom žalobca bol viackrát pri vypratávaní prítomný a mal pripomienky iba k
tomu, čo ešte treba vypratať. Dodatočne sa vypratávala povala a pivnice, ktorých vypratávanie bolo

ukončené asi v máji 2012.

14. Dňa 31. 01.2012 strany podpísali odovzdávací a preberací protokol, na základe ktorého žalobca
ako preberajúci prevzal „DOS Hollého" na základe zámennej zmluvy po oboznámení s technickým
stavom objektu a bez pripomienok. Dňa 06. 03.2012 uzavreli strany sporu dodatok číslo 1. k zámennej

zmluve č.j. 1371/2011/OM z 14.11.2011 s tým, že v čl. I. bode 1. písm. d) zámennej zmluvy sa pôvodný
text nahrádza novým znením: „d) stavba súp. č. XXXX, „Dom opatrovateľskej služby" na Hollého 9, v
Nitre, postavená na parc. č. XXXX spolu so svojím príslušenstvom t.j., stavbami skladovacích priestorov,
ktoré nie je predmetom evidencii v katastri“.

15. Dňa 14. 03.2012 bolo žalovanému doručené písomné odstúpenie žalobcovi od zámennej zmluvy
z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností žalovaného. V konaní, ktoré sa vedie na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/41/2012 sa žalovaný domáha určenia neplatnosti predmetného
odstúpenia, konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Súd v danej právnej veci právoplatne
zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia (č.k. 18 C 41/2012-157 z 05.12.2012 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/11/2013-180 z 08. 02.2013), ktorým by dočasne upravil
pomery ohľadne užívanie „BD Senior". Súd v merite veci rozhodol prvýkrát tak, že žalobu zamietol s
odôvodnením nedostatku naliehavého právneho záujmu (rozsudok č.k. 18C/41/2012-205 z 24.10.2013),
ktoré rozhodnutie odvolací súd zrušil (uznesenie č. k. 7Co/7/2014-231 z 31. 03.2014) a následne určil, žeodstúpenie z 14. 03.2012 od zámennej zmluvy č. XXXX/XXXX/OM, ktorá bola uzavretá medzi stranami
14.11.2011 je neplatné (rozsudok č. k. 18C/41/2012-246 z 30. 04.2014), o odvolaní Krajský súd v Nitre
doposiaľ nerozhodol, pretože konanie prerušil až do právoplatného skončenia tohto konania (uznesenie

č. k. 7Co/25/2015- 295). Do právoplatného skočenia tohto konania je prerušené aj konanie o návrhu na
vklad vlastníckeho práva registrované pod V 7108/11.

16. Podľa znaleckého posudku znalca H.. F. Z. č. 57/2012 z 07. 06.2012 bola obhliadka nehnuteľnosti
vykonaná 05. 06.2012, východisková a technická hodnota „DOS Hollého" bola 600 046,85 eura,

výnosová hodnota bola 956 763,75 eura a všeobecná hodnota vypočítaná kombinovanou metódou
bola 778 405,30 eura. Zo znaleckého posudku vyplýva, že posledné dva roky nebola stavba užívaná,
bola zdevastovaná a poškodená. V čase ohliadky bola odpojená od všetkých inžinierskych sietí (voda,
plyn, elektrina). Poškodené a nefunkčné sú všetky prvky krátkodobej životnosti stavby. Všetky vnútorné
inštalácie, podlahy, vnútorné i vonkajšie úpravy povrchov stien, porozbíjané sú okná i dvere, chýba
vnútorné vybavenie sociálnych zariadení a kuchýň, vykurovacie telesá (pôvodné plynové kachle)

boli demontované, zo schodísk boli zdemontované zábradlia. Bežná údržba stavby je zanedbaná,
stavba si vyžaduje značnú rekonštrukciu s výmenou mnohých prvkov krátkodobej životnosti (okná,
dvere, podlahy, vnútorné vybavenie, vnútorné a vonkajšie úpravy povrchov, klampiarske konštrukcie,
vnútorné inštalácie). Stavba si vyžaduje k ďalšiemu užívaniu kompletnú generálnu opravu s vymenením
všetkých prvkov krátkodobej životnosti. Znalec bol ako svedok vypočutý pred súdom v konaní sp.

zn. 18C/41/2012, kde uviedol, že v roku 2008 použil na vypracovanie znaleckého posudku výnosovú
metódu, pretože nehnuteľnosť bola obývaná a bola schopná prinášať výnos. V roku 2012 bola
nehnuteľnosť zdevastovaná a teda nebola schopná prevádzky a prenájmu, preto použil polohovú
diferenciálnumetódučímvznikolrozdielcca110000eur.Rozdielbolajvtechnickomstavenehnuteľností
(v roku 2008 a 2012) a poškodenie nehnuteľností bolo určite nad bežnú mieru.

17. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/120/2013 sa žalobca domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti „BD Senior", ktoré konanie bolo po späťvzatí žaloby právoplatne
zastavené.

18. Súd prvej inštancie prioritne skúmal, či má žalobca na žiadanom určení naliehavý právny záujem,
ktorý zdôvodnil tým, že rozhodnutím súdu sa vytvorí pevný základ medzi stranami sporu, zabráni sa
ďalším sporom a zosúladia sa právne vzťahy v katastri nehnuteľností, konanie o návrhu na vklad
je prerušené. Súd sa stotožnil s právnym názorom, podľa ktorého má žalobca na žiadanom určení
naliehavý právny záujem podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon),pretožerozhodnutímsúduoneplatnosti
zámennej zmluvy sa vyznačí stav ako pred týmto právnym úkonom.

19. Ďalej súd poukázal na čl. III bod 5,čl. III bod 13, čl. III bod 3 písm. c), čl. V. bod 2 budúcej zmluvy
z 31. 08.2009; čl. IV a čl. IV bod 4 zámennej zmluvy z 14.11.2011.

20. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti zámennej zmluvy
uzavretejmedzistranamisporuzdôvodov,ktorésúdpreskúmalexoffo(§39anasl.OZ)aajnanámietku
žalobcu ako strany dotknutej (§ 49a OZ), pričom ich nemal za preukázané v celom rozsahu, pretože:

21.1. uznesenie o uzavretí predmetnej zámennej zmluvy schválil žalovaný na zasadnutí 16.12.2010 v
súlade so zákonom o obecnom zriadení, pretože v súlade s vtedy účinnou právnou úpravou (§ 9a ods.
8 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) rozhodol o tom, že ide o prípad hodný osobitného
zreteľa, ktorý nebolo potrebné odôvodňovať, ako tomu namietal žalobca, pričom takáto právna úprava
nadobudla účinnosť až od 01. 01.2011 a záverečné a prechodné ustanovenia neurčujú, že by sa aj na

právne vzťahy vzniknuté za účinnosti pôvodnej právnej úpravy mala vzťahovať nová právna úprava.
Preto keď štatutárny orgán žalovaného (primátor), na základe predmetného rozhodnutia mestského
zastupiteľstva žalovaného uzavrel predmetnú zámennú zmluvu konal na základe platného uznesenia a
tento právny úkon nemôže byť z tohto dôvodu neplatný (§ 39 OZ),

21.2. pozemky parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX/X, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom
č. XX/XXXX a to parcela č. XXXX/X o výmere 2921 m2 odčlenením z parcely č. XXXX/X a parcela č.
XXXX/X o výmere 782 m2 odčlenením z parcely č. z XXXX nie sú predmetom zámennej zmluvy, a preto
nemôžu spôsobiť jej neplatnosť v časti týkajúcej sa zámeny nehnuteľností (§ 41 OZ),21.3. žalobca prebral „DOS Hollého" v stave, v akom sa nachádzal v deň uzatvorenia zmluvy, ktorý
mu bol známy, čo potvrdil svojom podpisom na zámennej zmluve. Žalobca podpísal aj odovzdávací a

preberací protokol, v ktorom prevzal nehnuteľnosť v stave, v akom sa nachádzala pri jej odovzdávaní
žalovaným a že sa oboznámil s jej technickým stavom, t.j. aj vadami, ktoré neboli skryté a že k
stavu nehnuteľnosti nemá pripomienky. Argument žalobcu, že obsah protokolu bol predpripravený a
jeho účelom bolo len odovzdanie kľúčov nemožno akceptovať, pretože v konaní nenamietal, že by ho
nepodpisoval slobode a dobrovoľne (§ 37 ods. 1 OZ) a ani to nebolo v konaní preukázané, pričom

žalobca preberal kľúče od žalovaného ďalšou listinou, ktorú rovnako podpísal. Súd neakceptoval ani
tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosť nemohla byť po jej odovzdaní užívaniaschopná, pretože z nej bolo
poodcudzované plynové ventily, gamatky a zdemontované plynomery, pretože už z prvého znaleckého
posudku vyplýva, že nehnuteľnosť bola už v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve zanedbaná
a vyžadovala značnú rekonštrukciu s výmenou mnohých prvkov krátkodobej životnosti (okná, dvere,
podlahy, vnútorné vybavenie, vnútorné a vonkajšie úpravy povrchov, klampiarske konštrukcie, vnútorné

inštalácie), pričom ide o tie prvky, ktoré boli demontované. Uvedené vady nemožno považovať ani za
vady skryté, pretože demontáž týchto prvkov sa uskutočnila so súhlasom žalobcu a s jeho vedomím
(svedecké výpovede) a žalobca musel mať vedomosť o tom, že sa tieto prvky v nehnuteľnosti
nenachádzajú už pri jej prebratí (preberací protokol) a tak aj o nefunkčnej elektrickej sieti (výpoveď
svedka W.). V konaní nebol preukázaný žiadny omyl na strane žalobcu v namietanom smere, a preto

nemôže byť tento právny úkon z tohto dôvodu neplatný. Súd nemohol prihliadnuť na námietky žalobcu
voči vypratávaniu nehnuteľnosti občianskym združením, pretože zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva osobitná odborná spôsobilosť na vypratávanie nehnuteľnosti a ani na námietky ohľadom
zníženia ceny nehnuteľnosti zistenej ďalším znaleckým posudkom, vzhľadom k už uvedenému a aj
vzhľadom k tomu, že k jeho vyhotoveniu prišlo dodatočne po odovzdaní a prebratí nehnuteľnosti. Z

uvedeného dôvodu ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu v tomto smere ako nehospodárne
zamietol,

21.4. žalovaný je verejným obstarávateľom a je preto povinný pri verejnom obstarávaní postupovať
podľa zákona o verejnom obstarávaní. V danom prípade však nešlo o zákazku podľa vtedy účinného

zákona o verejnom obstarávaní, pretože medzi stranami bolo vylúčené akékoľvek finančné protiplnenie
a jej predmetom nebolo dodanie stavebných prác a tento zákon sa nevzťahuje ani na nadobúdanie
nehnuteľností. K uzavretiu zmluvy o budúcej zámennej zmluve a neskôr zámennej zmluvy prišlo na
návrh žalobcu, ktorý sa teraz domáha určenia jej neplatnosti. Predložené metodické usmernenia Úradu
pre verejné obstarávanie nie sú záväzným právnym aktom, boli vydané tri roky po uzatvorení zámennej

zmluvy a netýkajú sa postupu žalovaného a ani rovnakej veci. Z uvedeného dôvodu postup žalovaného
v súvislosti s uzatvorením tohto predmetného právneho úkonu nemohol svojim obsahom a účelom
odporovať zákonu o verejnom obstarávaní a tým spôsobiť neplatnosť predmetného právneho úkonu.

22. Pretože z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázaný žiadny dôvod neplatnosti

predmetnej zámennej zmluvy v znení jej dodatku, dospel k záveru, že je platná, a preto žalobu žalobcu
na požadovanom určení zamietol.

23. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP a uviedol, že
žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, si náhradu trov neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne trovy

nevyplývajú, preto mu právo na ich náhradu nepriznal.

24. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie , navrhujúc, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov
konania, eventuálne, aby napadnuté rozhodnutie v časti výroku I. zmenil tak, že konanie prerušuje do

skončenia kontroly Úradu pre verejné obstarávanie vedenej pod č. XXX-XXXX/XXXX a v časti výroku
II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Úvodom odvolania žalobca poukázal na skutkový stav veci. Namietal, že rozhodnutím súdu
prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.26. Ďalej uviedol, že súd nesprávne rozhodol o návrhu na prerušenie konania, keď o návrhu
na prerušenie konania nerozhodol samostatným uznesením a nevyčkal s rozhodnutím vo veci samej
na právoplatnosť rozhodnutia o podanom návrhu. V tomto smere poukázal na § 168 OSP. Zároveň

poznamenal, že v zmysle § 209 a § 209a OSP je odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu
na prerušenie konania, odvolaním bez rozhodnutia, o ktorom nemôže súd pokračovať v konaní vo veci
samej. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo/20/2013.
Zdôraznil, že súd mal odročiť pojednávanie, čo však neurobil, tvrdiac, že mu elektronicky nebol návrh na
prerušeniedoručený.Vtomtosmerežalobcauviedol,ženávrhnaprerušeniekonaniabolsúdu doručený

na pojednávaní dňa 04. 04. 2016. Poznamenal, že súd prvej inštancie si mohol navyše na Úrade pre
verejné obstarávanie overiť, že pod č. 333-7000/2016 sa vedie konanie o podnete žalobcu na vykonanie
kontroly v tejto veci. Za nesprávne považoval odmietnutie metodického usmernenie ÚVO ako nezáväzné
a nesúvisiace s vecou aj napriek tomu, že sám súd zaviazal žalobcu na predloženie stanoviska ÚVO.

27. Odvolateľ nesúhlasil s posúdením námietok žalobcu ohľadom Uznesenia MZ NR ako nedôvodné.

Takéto posúdenie je v rozpore so zmyslom a účelom § 9a ods. 8 písm. e/ Zákona o majetku obcí a
zároveň s princípmi aplikácie procesných noriem z hľadiska ich časovej pôsobnosti. Nemôže obstáť
strohé uvedenie, že ide o prípad dôvod hodný osobitného zreteľa bez konkrétneho uvedenia toho, o aký
dôvod ide. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku z uplatnenia prísnych podmienok ustanovených
zákonom pri prevode majetku obcí, zmyslom ktorého však nie je možnosť ich obídenia jednoduchou

formulkou o prípade hodnom osobitného zreteľa bez ďalšieho uvedenia. Rozhodnutie súdu by teda
znamenalo prijatie netransparentného a nehospodárneho nakladania s verejným majetkom. Dodal, že
§ 9a cit. zákona je svojou povahou procesným ustanovením, ktoré obsahuje postup obcí pri prevode
ich majetku. Časová pôsobnosť procesných ustanovení sa s ohľadom na svoju povahu spravuje inými
princípmi ako je to pri hmotnoprávnych normách. Ide o princíp okamžitej aplikability, ktorý platí vždy

bez nutnosti explicitne ho vyjadrovať v prechodných ustanoveniach pri zmene právnej úpravy. Ak v
priebehu procesu prevodu majetku žalovaného (DOS Hollého) došlo k zmene § 9a ods. 8 písm. e/ a
zároveňnebolostanovené,žeprocesyspojenésprevodommajetkuobcízačatépredjehoúčinnosťousa
dokončia podľa pôvodného znenia tohto ustanovenia, žalovaný bol automaticky povinný novelizované
ustanovenia aplikovať a postupovať v jeho súlade. Vzhľadom k uvedenému nemožno považovať právne

posúdenie súdu prvej inštancie za správne. Uznesenie MZ NR nevyhovovalo podmienkami § 9a
ods. 8 písm. e/ v pôvodnom, ani novelizovanom znení, a teda v čase uzatvorenia Zámennej zmluvy
neexistovalo uznesenie MZ žalovaného, na základe ktorého by mohlo dôjsť k platnému zatvoreniu
zámennej zmluvy a z tohto dôvodu je Zámenná zmluva neplatná.

28. Poznamenal, že súd prvej inštancie dospel k správnemu zisteniu, keď uviedol, že pozemky parc. č.
XXXX/X a XXXX/X vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX nie sú predmetom Zámennej zmluvy,
avšak záver, že Zámenná zmluva nie je z uvedeného dôvodu neplatná vyplýva len z neporozumenia
podstaty argumentácie žalobcu. Uvedené pozemky nemohli byť predmetom Zámennej zmluvy, pretože
v k. ú. K. neexistujú, pretože geometrický plán č. XX/XXXX . nebol zapísaný do katastra nehnuteľností

(čl. I. ods. 3 Zámennej zmluvy). Uvedené pozemky boli určené na výstavbu BD Senior v ZOBZ a v
uznesení MZ NR. BD Senior bol postavený na parc. č. XXXX/XX, vyčlenený geometrickým plánom
č. XXX/XXXX (26. 09. 2011). Zámenná zmluva vychádzala z nového geometrického plánu č. XXX/
XXXX v rozpore s uznesením MZ NR, ktoré schválilo uzatvorenie zámennej zmluvy v súlade so ZOBZ
a pôvodným geometrickým plánom. Vzhľadom k uvedenému bola Zámenná zmluva uzatvorená bez

toho, aby existovalo uznesenie unesenie MZ NR, ktoré by schválilo zámenu DOS Hollého za BD Senior
postavený na parc. č. XXXX/XX. Bez takéhoto uznesenia nemohla byť Zámenná zmluva uzatvorená
platne podľa Zákona o obecnom zriadení.

29. Ďalej namietal, že súd sa opomenul vysporiadať s argumentáciou žalobcu, že rozdelenie celého

vzťahu medzi stranami sporu na jednotlivé zmluvné vzťahy (Nájomná zmluva, ZOBZ, Zámenná zmluva)
zjavne obchádzalo základný účel, ktorým bola výstavba BD Senior, ktorý bude patriť žalovanému, a to
na pozemku žalovaného. Realizácia uvedeného zámeru by pri štandardnom postupe podliehala zákonu
o verejnom obstarávaní. Podstatou veci je teda skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný mal záujem
o vybudovanie stavby na svojom pozemku, povinnosť uskutočniť verejné obstarávanie na zákazku

uskutočnenia stavby obišiel prostredníctvom Nájomnej zmluvy, ZOBZ a Zámennej zmluvy. Skutočnosť,
že nešlo o kúpnu zmluvu, ale Zámennú zmluvu a žalovaný sa tým vyhol aj finančnému protiplneniu,
čo potvrdzuje nezákonnosť celého postupu. Poznamenal, že výnimka týkajúca sa nadobudnutia
nehnuteľností podľa § 1 ods. 2 písm. m/ Zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahuje len na prípady, kedysa nadobúdajú už existujúce stavby. V tomto smere poukázal na nový zákon o verejnom obstarávaní č.
XXX/XXXX Z. z. § 1 ods. 2 písm. c/. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že bez verejného obstarávania
môže obec nadobudnúť len existujúce nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne

posúdil, keď dospel k záveru, že Zámenná zmluva nie je neplatná pre rozpor so zákonom o verejnom
obstarávaní.

30. Vytýkalsúdu prvejinštancie,žesabezriadnehoodôvodneniastotožnilsargumentácioužalovaného
bez toho, aby sa vysporiadal s argumentáciou žalobcu. Zámenná zmluva bola uzavretá dňa 14. 11.

2011 a k odovzdaniu DOS Hollého na základe Odovzdávacieho protokolu došlo až 31. 01. 2012. K
odovzdaniu nehnuteľnosti prišlo len odovzdaním kľúčov. V skutočnosti sa so stavom DOS Hollého
oboznámil až po jeho protokolárnom prebratí. V čase podpisovania Zámennej zmluvy žalobca nemal
a ani nemohol mať vedomosť o stave DOS Hollého, v čase uzatvárania zmluvy žalobca nedisponoval
kľúčmi od nehnuteľnosti a žalovaný mu neumožnil DOS Hollého obhliadnuť. Okolnosť, či žalobca pri
odovzdávaní DOS Hollého objekt skutočne prezrel a uplatnil nejaké pripomienky je irelevantná, pretože

ani prípadné pripomienky by nezmenili nič na tom, že Zámenná zmluva bola uzatvorená už mesiac a pol
predtým a podľa čl. III. ods. 2 Zámennej zmluvy mala byť hodnota DOS Hollého približne 1,5 milióna Eur.
Dodal, že v odovzdávacom protokole sa neuvádza, že by mal stav DOS Hollého pri jeho odovzdávaní
zodpovedať jeho stavu v čase uzatvorenia Zámennej zmluvy.

31. Výrazný pokles hodnoty DOS Hollého a jeho príčiny boli uvedené v znaleckom posudku H.. Z. č. XX/
XXXX, ktoré znalec potvrdil aj pri svojom výsluchu v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/41/2012.
K devastácii DOS Hollého malo dochádzať už od polovice roku 2010. O tom, že k zdevastovaniu došlo
ešte pred jeho prevzatí žalobcom svedčí aj obsah Odovzdávacieho protokolu z 31. 01 2012 a Správy
o vyprataní objektu zo dňa 02. 02. 2012. Znalec potvrdil, že rozdiel v stave DOS Hollého medzi rokmi

2008 a 2012 bol nad bežnú mieru opotrebenia. Žalovaný teda porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo
zmluvy zabezpečiť zhoršenie stavu DOS Hollého a navyše skutočnosť, že prišlo k výraznému zhoršeniu
stavu nad mieru bežného opotrebenia žalobcovi pri uzatváraní Zámennej zmluvy zamlčal, čím žalobcu
uviedol do omylu a ponechal ho v dobrej viere, že napriek tomu, že k obhliadke DOS Hollého pred
uzatvorením Zámennej zmluvy nedošlo, má DOS Hollého aj naďalej hodnotu 1,5 milióna Eur, a je teda

v stave, ktorý bol žalobcovi známy. Vzhľadom k uvedenému žalobca namietal neplatnosť Zámennej
zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka.

32. Odvolateľ konštatoval, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď aj
napriekznačnejskutkovejaprávnejzložitostivecivodôvodnenínapadnutéhorozsudkuibaskonštatoval,

že dôvody neplatnosti Zámennej zmluvy nie sú dané a svoje závery len stroho odôvodnil zopakovaním
tvrdení žalovaného. S väčšinou zásadných námietok žalobcu sa súd nevysporiadal, prípadne ich
odmietol na základe skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej
inštancie zamietol návrhy žalobcu na dokazovanie, ktoré navrhoval na preukázanie svojho omylu
ohľadom stavu DOS Holého pri uzatváraní Zámennej zmluvy, keďže predložený znalecký posudok

a ďalšie dôkazy nepovažoval za dostatočné. Aj napriek uvedenému navrhol doplniť dokazovanie o
stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie. Následne súd odročil pojednávanie a akceptoval uvedený
návrh,avšaknásledneodrealizácietohtodôkazuupustil,čímnemoholzistiťskutočnostirozhodujúcepre
rozhodnutie vo veci. Konanie bolo poznačené procesnými vadami, keď súd prvej inštancie neoboznámil
stranysporusúplnýmobsahomspisuadôkazyvňomobsiahnuténevykonalichprečítaním.Vzápisniciz

posledného pojednávania je navyše uvedené, že pojednávanie skončilo pol hodinu predtým, ako začalo.

33. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný žiadal súd o odpustenie zmeškania lehoty a
zároveň uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žalobu žalobcu i jeho
návrh na prerušenie konania považuje za nedôvodné. Žalobca začal spochybňovať a napadol platnosť

zámennej zmluvy až po tom, ako Okresný súd Nitra v rámci konania o určenie neplatnosti odstúpenia
od zámennej zmluvy pod sp. zn. 18C/41/2012 rozhodol, že odstúpenie od zámennej zmluvy zo strany
spoločnosti LL real invest s.r.o. je neplatné, keďže neexistoval žiadny zákonný a ani zmluvný dôvod na
tento právny krok.

34. Poznamenal, že pri nakladaní s majetkom mesta platí duálny systém výkonu pôsobnosti mesta, a
to cestou primátora mesta a mestského zastupiteľstva, pričom pri akomkoľvek úkone prevodu majetku
mesta je potrebné aplikovať nielen všeobecnú právnu úpravu podľa Občianskeho zákonníka a súčasne
aj osobitnú právnu úpravu, a to Zákon o obecnom zriadení. V tomto smere poukázal na § 11 ods. 4písm. a/ a § 9 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení. Zámenná zmluva bola uzatvorená v zmysle uznesenia
Mestského zastupiteľstva v Nitre č. XXX/XXXX-MZ, ktoré bolo schvaľované dňa 16. 12. 2010, teda v
čase, kedy zákon o majetku obcí v § 9a ods. 8 písm. e/ stanovoval, že ods. 1 až 7 sa nepoužijú pri

prevode majetku obce, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo
rozhodne trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov.

35. V čase schvaľovania predmetného uznesenia, t. j. 16. 12. 2010, platná právna úprava neukladala
povinnosť odôvodňovať prípad hodný osobitného zreteľa a nestanovovala ani povinnosť zverejňovať

zámer. Vzhľadom k uvedenému je predmetné uznesenie zákonné. Právna úprava, na ktorú sa žalobca
odvoláva bola zavedená novelou č. 507/2010 Z. z. a nadobudla účinnosť dňa 01. 01. 2011, avšak
ani táto úprava neukladá povinnosť odôvodňovať prípad hodný osobitného zreteľa priamo v uznesení.
Zámenná zmluva predmetných nehnuteľností bola dokonca dohodnutá ešte v roku 2008 a následne
presne zadefinovala nielen podmienky zámeny, ale aj práva a povinnosti zmluvných strán. Zámenná
zmluva teda už len vychádzala a bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami budúcej zmluvy.

36. Žalobca bol počas celého procesu dojednaní konečného znenia Zámennej zmluvy právne
zastúpený a podieľal sa na konečnej verzii zmluvy, pričom vôbec nespochybňoval jej platnosť.
Napádanie platnosti zámennej zmluvy považoval za účelový krok zo strany žalobcu, keďže v súčasnej
dobe žalobca nemá záujem o budovu DOS Hollého a jej príslušenstva, pretože banka, ktorá mala

žalobcovi financovať ďalšie nakladanie s DOS Hollého nesplnila jeho očakávania a neposkytla mu úver,
a preto chce zmluvný vzťah so žalovaným ukončiť. V tomto smere poukázal na list žalobcu zo dňa 30.
07. 2012. Pokiaľ ide o namietaný dôvod hodný osobitného zreteľa, žalovaný uviedol, že ten spočíva už
v samotnej zámene majetku mesta. V súvislosti s absentujúcou prechodnou právnou úpravou v novele
zákona o majetku obci vo vzťahu k rozhodovacej pôsobnosti mestského zastupiteľstva je na zváženie,

akoby sa mali mestá a obce vysporiadať s platne prijatými rozhodnutiami, schválenými pred účinnosťou
novely zákona, a to za absencie platne uzatvorenej zmluvy ako takej.

37. Právna argumentácia žalobcu, že zámenná zmluva je neplatná, pretože v uznesení Mestského
zastupiteľstva v Nitre sú neexistujúce parcely, je absolútne mylná. Pozemky, na ktorých bol vybudovaný

BDSeniorsúazostávajúvovlastníctvežalovanéhoaneboliaaniniesúpredmetomzámeny.Predmetné
pozemky aj po zápise zámennej zmluvy do katastra nehnuteľností zostanú aj naďalej vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Žalobca sa so žalovaným dohodli v zámennej zmluve, že žalobca prevádza
na žalovaného vlastnícke právo k stavbe BD Senior a žalovaná prevádza na žalobcu vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Nitra evidované na LV č. XXXX, a to parc. reg. „C“ KN

č. XXXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 2 918 m2, stavba so súp. č. XXXX - DOS Hollého 9
v Nitre, stavby bez súp. č. postavenej na parc. č. XXXX, a teda žalovaný naďalej zostáva vlastníkom
pozemkov pod BD Senior, a je úplne bezpredmetné, či tieto v uznesení Mestského zastupiteľstva v Nitre
boli konkretizované alebo nie. Uvedená skutočnosť nemá žiadny vplyv na platnosť zámennej zmluvy.

38. Poznamenal, že geometrický plán č. XX/XXXX bol vypracovaný z dôvodu, že stavba BD Senior
mala byť na základe vzájomných dohôd strán sporu vybudovaná na pozemkoch vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, a preto sa uvedeným geometrickým plánom od pozemkov reg. „C“ parc. č. XXXX/X záhrada
o výmere 10350 m2 a XXXX ostatné plochy o výmere 2 409 m2 (oba na LV č. XXXX) odčlenili pozemky
parc. reg. „C“ č. XXXX/X záhrady o výmere 2 921 m2 a XXXX/X ostatné plochy a nádvoria o výmere

782 m2, teda tá časť, ktorá mala byť dotknutá výstavbou BD Senior. Geometrický plán č. XXX/XXXX
bol vypracovaný z dôvodu, že žalovaný ako subjekt, ktorý má na základe zámennej zmluvy nadobudnúť
vlastnícke právo k stavbe BD Senior, mal záujem na tom, aby geometrickým plánom došlo k zameraniu
stavby BD Senior a odčleneniu tej časti pozemku, ktorá bola reálne zastavaná predmetnou stavbou. V
zámennej zmluve sa geometrický plán E. spomína len z dôvodu, že žalovaný chcel, aby súbežne so

zápisom vlastníckeho páva k BD Senior v jeho prospech došlo aj k zápisu odčleneného pozemku parc.
č. XXXX/XX.

39. Žalovaný poukázal na to, že stavom DOS Hollého sa súd zaoberal počas celého konania,
pričom bolo preukázané, že žalobcovi bol stav predmetnej nehnuteľnosti známy a prebral ho bez

akýchkoľvek pripomienok. Konateľ žalobcu pán J. sa osobne zúčastnil odovzdania nehnuteľnosti a
prebral ju bez pripomienok. Do pozornosti odvolacieho súdu dal Odovzdávací protokol zo dňa 31. 01.
2012, bod 2. Tvrdenia žalobcu, že nemal a ani nemohol mať vedomosť o stave DOS Hollého v čase
podpisovania zámennej zmluvy, pretože došlo k jej odovzdaniu až 31. 01. 2012 považoval za účelovéa v rozpore s vyhláseniami obsiahnutými v Zámennej zmluve (č. IV. bod 1 a bod 4 Zámennej zmluvy).
DOS Hollého bol žalobcovi riadne odovzdaný, konateľ ho prebral tak, že si celý objekt prešiel a do
odovzdávacieho protokolu, ktorá bol podpísaný po osobnej obhliadke nehnuteľností, neboli zahrnuté

žiadne nedostatky. Nešlo teda len o formálne odovzdanie. Ak by bola nehnuteľnosť v čase preberania
zdevastovaná, žalobca by ju zrejme neprevzal, resp. by ju prevzal s pripomienkami. Vzhľadom k
uvedenému teda neprišlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalobca nenamietal
porušenie zmluvných povinností ani v čase uzatvárania Dodatku č. 1 k Zámennej zmluve, ktorý bol
podpísaný dňa 06. 03. 2012.

40. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. XX/XXXX, ten dal žalobca vypracovať k 07. 06. 2012, teda v
čase, keď žalobca viac ako 4 mesiaca znášal zodpovednosť za stav predmetnej nehnuteľnosti (čl. III.
bod 13 budúcej zmluvy upravuje, že odovzdaním DOS Hollého prešla na žalobcu zodpovednosť za vznik
škody a za náhodné zhoršenie veci). Predmetný znalecký posudok neposudzuje stav nehnuteľnosti v
čase jej odovzdania žalobcovi, ale v čase, kedy za nehnuteľnosť zodpovedal žalobca. Do pozornosti

odvolacieho súdu dal list adresovaný žalobcovi zo dňa 16. 11. 2012. V znaleckom posudku sa okrem
iného nesprávne konštatuje, že nehnuteľnosť nebola obývaná viac ako dva roky, pričom poslední
nájomcovia boli odsťahovaní dňa 31. 01. 2012. Rozdiel hodnoty namietaný žalovaným bol spôsobený
prepadom cien nehnuteľností na realitnom trhu a v tejto súvislosti poukázal na výpoveď znalca z 01. 10.
2013. Pôvodne mala byť stavba BD Senior postavená do 31. 08. 2009 a z dôvodov na strane žalobcu

tento termín nebol dodržaný. Žalobca mal teda brať do úvahy aspekty, ktoré mali vplyv na zníženie
ceny DOS Hollého, a to nielen opotrebenie nehnuteľnosti, ktoré nebolo nad mieru primeranú bežnému
opotrebeniu. Poznamenal, že predpokladaná hodnota BD Senior v akej sa žalobca zaviazal bola vo
výške 2 437 166,20 eura, jej nadobúdacia hodnota však bola vo výške 1 462 457,68 eura, čo predstavuje
výraznejší pokles hodnoty oproti poklesu hodnoty DOS Hollého.

41. Ďalej uviedol, že žalovaný si nikdy neobjednal stavebné práce u žalobcu, ktoré by spočívali
vo výstavbe BD Senior. Medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá zámena 1:1, a to DOS
Hollého za BD Senior, pričom pôvodným zámerom žalovaného bol DOS Hollého a jeho príslušenstva
obchodnou verejnou súťažou. V roku 2007 bola vyhlásená verejná obchodná súťaž na odpredaj

uvedenej nehnuteľnosti z dôvodu, že DOS Hollého nezodpovedal potrebám žalovaného a žalovaný
nemal dostatok prostriedkov na jeho rekonštrukciu. Do verejnej obchodnej súťaže sa prihlásil jeden
uchádzač (žalobca), ktorý ponúkol žalovanému nižšiu sumu ako bola uvedená, v dôsledku čoho bola
verejná obchodná súťaž neúspešná. Na základe ďalších návrhov žalobcu začal žalovaný rokovania
o možnej zámene so žalobcom. Po schválení zámeny Mestským zastupiteľstvom bolo dohodnuté, že

nehnuteľnosti sa zamenia bez akýchkoľvek finančných doplatkov a zmluvné strany si nebudú voči sebe
uplatňovať žiadne nároky na vyrovnanie. Poukázal na zákonnú dikciu § 1 ods. 2 písm. g/ Zákona o
verejnom obstarávaní. Z uvedeného vyplýva, že predmetná výnimka s vzťahuje len na nadobúdanie,
resp. nájom existujúcich stavieb, a teda je možné ju použiť aj na stavby budúce. Ak by bolo cieľom
zákonodarcu zamedziť uzatváraniu budúcich zmlúv, v zmysle ktorých dôjde k uzatvoreniu zmlúv o

prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré ešte v čase uzatvorenia neexistujú, uvedenú
skutočnosť by jednoznačne uviedol a poukázal na zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
účinnomod18.04.2016.Taktiežmetodickéusmernenia,naktorésažalobcaodvolávalniesúzáväznými
právnymi aktmi a boli vyhotovené viac ako 6 rokov po uzatvorení budúcej zmluvy a viac ako 4 roky po
uzatvorení zámennej zmluvy, a to aj v prospech konkrétnych miest. Navyše metodické usmernenia, na

ktoré žalobca poukazoval, sa netýkajú obdobnej situácie a nemožno ich v predmetnej veci použiť.

42. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom, sa žalovaný
nestotožnil a poukázal na to, že boli vypočutí svedkovia, ktorých žalobca navrhol, taktiež bol vypočutý
aj H.. Z.. Stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie nie je právne záväzným aktom a nepredstavuje

rozhodnutie, bez ktorého by súd prvej inštancie nemohol vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie bol
oprávnený sám posúdiť okolnosti predmetného sporu a rozhodnúť aj bez uvedeného stanoviska.
Uznesenia Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa žalobca odvoláva , taktiež neriešia obdobný prípad. V
uvedených prípadoch bol podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu, že na inom súde prebiehalo
iné konanie, v ktorom sa posudzovala otázka významná pre konanie a rozhodnutie v danom spore, čo

je daný prípad.

43. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 02. 12. 2016 žalobca doplnil svoje odvolanie, v ktorom
uviedol, že po vydaní napadnutého rozsudku a podaní odvolania Úrad pre verejné obstarávanie vykonalv predmetnej veci kontrolu a žalobcu listom označeným ako Podnet na začatie kontroly - odpoveď
zo dňa 28. 11. 2016, č. XXXX-XXXX/XXXX-OK/XX informoval, že dospel k záveru, že žalovaný ako
verejný obstarávateľ svojím postupom pri uzatváraní predmetnej Zámennej zmluvy porušil Zákon o

verejnom obstarávaní, konkrétne § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona, pričom toto porušenie malo
vplyv na výsledok verejného obstarávania. Úrad pre verejné obstarávanie nadviazal na svoju zavedenú
aplikačnú prax vyplývajúcu z jeho metodických usmernení, ktoré žalobca predložil v konaní pred súdom
prvej inštancie a na ktorých zakladal svoju argumentáciu. Súd prvej inštancie teda nesprávne posúdil
prejudiciálnu otázku, keď bez ohľadu na jej špecifickosť nevyčkal na rozhodnutie orgánu na to určeného.

V tomto smere poukázal na § 135 ods. 2 OSP a § 194 ods. 1, 3 CSP. Vzhľadom na uvedené Zámenná
zmluva bola uzatvorená v rozpore so Zákonom o verejnom obstarávaní a je nesporne absolútne
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že prvostupňový
súd na toto rozhodnutie ÚVO nevyčkal, odvolací súd je v ďalšom konaní povinný k tomuto rozhodnutiu
prihliadnuť, vychádzať z neho a napraviť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V nadväznosti na
uvedené skutočnosti žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe v celom

rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania.

44. K doplneniu odvolania žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že Úrad pre verejné
obstarávanie vykonal kontrolu postupu žalovaného pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zámennej zmluve
č. j. XXX/XX/OM zo dňa 31. 08. 2009 a Zámennej zmluvy č. j. XXXX/XXXX/OM zo dňa 14. 11.

2011. Uvedený orgán konštatoval, že žalovaný porušil zákon o verejnom obstarávaní, keď uzavrel
Zmluvu o budúcej zámennej zmluve a Zámennú zmluvu bez použitia postupov zadávania zákaziek v
zmysle Zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu uplatnenia výnimky z aplikácie pravidiel a postupov
vo verejnom obstarávaní podľa § 1 ods. 2 písm. g/ bez preukázania oprávnenosti použitia výnimky zo
Zákona o verejnom obstarávaní. S uvedeným tvrdením Úradu pre verejné obstarávanie sa nestotožnil

a pripravuje podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí úradu, a to Protokolu o
výsledku kontroly dodržiavania Zákona o verejnom obstarávaní a Zápisnice o prerokovaní protokolu o
výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. Pokiaľ ide o tvrdenie Úradu, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti použitia výnimky v zmysle § 1 ods. 2 písm. g/,
zdôraznil, že v čase uzatvárania predmetných zmlúv bola upravená negatívna vecná pôsobnosť Zákona

o verejnom obstarávaní. V tomto smere poukázal na ust. § 2 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní,
v ktorom bolo v čase uzatvárania predmetných zmlúv uvedené, že zákon o verejnom obstarávaní sa
bez ohľadu na ďalšie nevzťahuje na nadobúdanie alebo nájom nehnuteľností a s tým súvisiacich práv
okrem finančných služieb, ktoré s tým súvisia. Poukázal tiež na ust. § 119 OZ, zákon č. 91/2012 Z. z. s
účinnosťou od 09. 03. 2012 a zákon č. 343/2015 Z. z. účinný od 18. 04. 2016.

45. Aplikáciu ustanovení lex posterior úradom na predmetné zmluvy považuje žalovaný za neprijateľnú
z dôvodu snahy o retroaktivitu zákona a poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95. Do
pozornosti odvolacieho súdu dal smernicu 2004/18/ES, ktorá bola zrušená smernicou č. 2014/24/EÚ.
Žalovaný konštatoval, že svojim konaním neporušil ani znenie smernice 2004/18/ES. V ďalšom poukázal

nasvojemetodickéusmernenia.VsúvislostisretroaktivitoupoukázalnaustálenújudikatúruNajvyššieho
súdu SR, a to rozsudok sp. zn. 5Sžf/39/2009 zo dňa 17. 03. 2010, v zmysle ktorého:“ metodický pokyn
úradu nepredstavuje záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní a ani nesprávny metodický pokyn
nemôže priniesť účastníkovi procesu verejného obstarávania priaznivejšie rozhodnutie vo veci“.. Ďalej
zdôraznil, že argumentácia Úradu pre verejné obstarávanie nie je správna, pretože žalovaný v čase

uzatvárania Zmluvy o budúcej zámennej zmluve a Zámennej zmluvy nebol verejným obstarávateľom,
teda argumentácia úradu nie je správna.

46. Žalovaný poznamenal, že aj napriek tomu, že sa na neho nevzťahoval Zákon o verejnom
obstarávaní, mal snahu zachovať sa transparentne vo vzťahu k nakladaniu s verejným majetkom a

zachovať princíp hospodárnosti a efektívnosti, a teda v súlade s osobitným zákonom vyhlásil verejnú
obchodnú súťaž, ktorá bola neúspešná a poukázal na priebeh verejnej obchodnej súťaže. Výsledkom
rokovaní po ukončení verejnej obchodnej súťaže bolo uzatvorenie Zmluvy o budúcej zámennej zmluve
a Zámennej zmluvy. Aj napriek zrušenej verejnej obchodnej súťaži bolo zámerom a cieľom žalovaného
a samotného žalobcu od začiatku zameniť nehnuteľnosť za nehnuteľnosť, a to v pomere 1:1 bez

akýchkoľvek finančných doplatkov a nie objednanie si stavebných prác, resp. výstavby BD Senior.
Vzhľadom k uvedenému nešlo o verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác a z tohto dôvodu
musel žalovaný postupovať v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Záverom konštatoval, že
práve žalobca prišiel s návrhom na realizáciu zámeny nehnuteľností a s tvrdením, že žalovaný porušil,resp. obchádzal Zákon o verejnom obstarávaní, začal až po tom, ako Okresný súd Nitra v rámci konania
o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy v roku 2014 rozhodol, že odstúpenie od Zámennej zmluvy
zo strany žalobcu je neplatné, a to rozsudkom Okresného súdu Nitra č. 18C/41/2012-246 zo dňa 20.

10. 2014.

47. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, konštatujúc, že žalovaný sa síce
rozsiahlo vyjadruje, avšak žiadnym spôsobom nevyvracia argumentáciu žalobcu. Žalobca uviedol,
že predmetom sporu je skutočnosť, že podpísaná zámenná zmluva bola podpísaná bez platného

rozhodnutia mestského zastupiteľstva žalovaného, keďže predmetné uznesenie v rozpore so zákonom
neobsahovalo ani uvedenie, ani zdôvodnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý sa zámena
schvaľuje. Tvrdenie žalovaného, že zákon nevyžadoval a nevyžaduje uvedenie tohto dôvodu priamo v
uznesení je absurdný, keďže je v priamom rozpore s princípom transparentnosti štátnej služby, pre ktorý
je nepochybne podmienka uvedenia a odôvodnenia existencie dôvodov osobitného zreteľa zavedená.
Argumentácia žalovaného neobstojí, že na uvedené sa nevzťahuje úprava Zákona o obecnom zriadení

účinná od 01. 01. 2011 na uznesenie, ktoré bolo prijaté pred jeho účinnosťou. Zámenná zmluva bola
uzatvorená už počas účinnosti novej právnej úpravy, a teda musela vyhovovať už podmienkam novej
právnej úpravy v zmysle princípov časovej pôsobnosti procesných noriem. Okolnosti ako a prečo došlo
k uzatvoreniu Zámennej zmluvy koncom roka 2011 sú absolútne irelevantné z hľadiska povinnosti
žalovaného dodržiavať svoje zákonné povinnosti a konať len spôsobom právom dovoleným. Výklad

žalovaného by znamenal neakceptovateľný záver, že žalovaný je oprávnený uzatvárať právne úkony
bez dodržania zákonných podmienok len preto, že takýto právny úkon bol schválený pred rokmi v čase,
keď prísnejšie zákonné podmienky ešte neexistovali. Účelom sprísňovania podmienok pri nakladaní s
verejným majetkom je odstránenie nedostatkov z minulosti a zabezpečilo sa lepšie a spravodlivejšie
fungovanie právnych vzťahov.

48. Žalovaný nereagoval na námietky žalobcu, že predmetné parcely pod BD senior neboli
predmetom zámeny, ktorú žalobca nijako nerozporuje. Uvedené nemení nič na skutočnosti, že v
uznesení mestského zastupiteľstva žalovaného boli uvedené iné, neexistujúce parcely, než tie, na
ktorých je BD Senior skutočne zamýšľaný a postavený. Realita stavby BD Senior nie je podložená

žiadnym platným rozhodnutím mestského zastupiteľstva žalovaného, a teda ani zámenná zmluva
podpísaná bez takéhoto uznesenia nemôže byť platná. Pokiaľ ide o omyl žalobcu ohľadom stavu DOS
Hollého, žalovaný si odporuje keď tvrdí, že k podstatnému znehodnoteniu DOS Hollého medzi rokmi
2008 a 2012 nedošlo a tento bol užívaný, na druhej strane tvrdí, že zlý stav, v akom bol odovzdaný
žalobcovi bol žalobcom odsúhlasený, resp. že tento stav mal zapríčiniť sám žalobca v priebehu 4

mesiacov medzi odovzdaním DOS Hollého a vypracovaním nového znaleckého posudku na určenie
jeho hodnoty. Zo znaleckého posudku a ostatných listinných dôkazov vyplýva, že k postupnej devastácii
objektudochádzalouž2rokypredjejodovzdaním.Skutočnosť,činehnuteľnosťbolaeštenejakoužívaná
nijako nepopiera fakt, že bola zdevastovaná a že k tomuto stavu nepochybne došlo a ani nemohlo
dôjsť v krátkom čase medzi jej odovzdaním žalobcovi a vyhotovením znaleckého posudku. Zdôraznil,

že síce podpísal vopred pripravený odovzdávací protokol, ale len za účelom prevzatia kľúčov DOS
Hollého, týmto však nepotvrdil, že DOS Hollého prevzal v stave zodpovedajúcom záväzkom žalovaného.
Predmetná nehnuteľnosť bola už 2 roky pred jej odovzdaním postupne devastovaná.

49. Ďalej uviedol, že rozpor Zámennej zmluvy so zákonom o verejnom obstarávaní bol potvrdený aj

výsledkom kontroly Úradu pre verejné obstarávanie, čo bolo potvrdené v doplnení odvolania, ktoré bolo
odvolaciemu súdu doručené dňa 02.12.2016. Dodal, že je nesporné, že Úrad pre verejné obstarávanie,
ako správny orgán priamo určený na kontrolu súladu postupov verejných obstarávateľov so Zákonom o
verejnom obstarávaní dospel k jednoznačnému záveru o protiprávnosti uzatvorenia Zámennej zmluvy a
tým aj k jej absolútnej neplatnosti. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že stanovisko ÚVO nie je záväzným

aktom, tak Protokol o výsledku kontroly a Zápisnica z jeho prerokovania sú v zmysle konštantnej
judikatúry rozhodnutiami sui generis, ktoré môžu byť aj predmetom súdneho prieskumu na základe
správnej žaloby. Závery ÚVO sú záväzným rozhodnutím príslušného správneho orgánu o tom, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu Zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej
inštancie ohľadom návrhu na prerušenie konania uviedol, že žalovaný sa v tejto časti vôbec nevyjadruje

k podstate námietky žalobcu. Je irelevantné, či sa otázka podstatná pre predmetné súdne konanie
rieši v inom súdnom konaní alebo v správnom konaní. podstatou námietky a uznesenie NS SR sp.
zn. 1Obo/20/2013 je tá, že súd prvej inštancie bol povinný o návrhu na prerušenie konania rozhodnúť
samostatným uznesením a umožniť žalobcovi, aby sa proti nemu odvolal a v konaní vo veci samejmal pokračovať až po právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na prerušenie konania. záverom uviedol, že
odvolací súd by mal odvolaniu žalobcu vyhovieť a rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe
vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania žalobcu.

50. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý opakovane uviedol, že tvrdenia žalobcu sa
nezakladajú na pravde a Zámenná zmluva bola podpísaná na základe platného rozhodnutia mestského
zastupiteľstva žalovaného, pričom signácia zmluvy ako právneho úkonu je iba realizačným procesným
úkonom vykonaným primátorom mesta ako štatutárnym orgánom mesta. Zákon č. 138/1991 Zb. o

majetku obcí účinný v čase schvaľovania uznesenia Mestského zastupiteľstva neukladal mestám a
obciam v uznesení alebo inom dokumente explicitne deklarovať, že prevod majetku bol schválený z
dôvodu prípadu hodného osobitného zreteľa a taktiež neukladal povinnosť konkretizovať tento dôvod.
Poukázal na uznesenie Mestského zastupiteľstva v Nitre č. 368/2010-MZ zo dňa 16. 12. 2010 bod 2,
ktorým bolo schválené uzavretie Zámennej zmluvy. Aj naďalej trval na tom, že Zámenná zmluva bola
schválená v plnom súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase schvaľovania prevodu a zo

stranyžalovanéhonedošlokporušeniuzákonaomajetkuobcí,anikporušeniuprincíputransparentnosti.

51. Pokiaľ ide o neexistujúce parcely a tvrdenie žalobcu , že novovytvorené pozemky, ktoré vznikli
odčlenením na základe geometrického plánu od iného pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností
nemôžu byť predmetom prevodu vlastníckeho práva, pretože novovytvorené pozemky nie sú evidované

v katastri nehnuteľností, žalovaný konštatoval, že uvedené tvrdenie je absurdné, pretože by nemohli
nikdy vzniknúť žiadne nové pozemky. V ďalšom poukázal na geometrický plán č. XX/XXXX, ktorým
mali byť odčlenené parcely č. XXXX/X a XXXX/X. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že realita stavby BD
seniorniejepodloženážiadnymplatnýmrozhodnutímmestskéhozastupiteľstva.VUzneseníMestského
zastupiteľstva v Nitre č. XXX/XXXX-MZ zo dňa 16. 12. 2010 je zadefinované, ktoré nehnuteľnosti

sú predmetom prevodu DOS Hollého s príslušenstvom za BD Senior, pričom je tiež uvedené, že
stavba BD Senior sa nachádza na novovytvorených pozemkoch č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli
odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX. Skutočnosť, že pozemky zastavané stavbou BD Senior
nie sú predmetom zámeny, považoval za podstatnú skutočnosť. Tieto pozemky boli a zostávajú vo
vlastníctve žalovaného a je bezpredmetné, či boli v uvedenom uznesení konkretizované alebo nie.

Predmetom zámeny boli nehnuteľnosti, ktoré boli v zmluve jasne definované. Skutočnosť, že uvedené
novovytvorené parcely neboli následne predmetom zápisu do katastra nehnuteľností nespôsobuje
žiadnu vadu uvedeného uznesenia a ani samotnej Zámennej zmluvy, pretože predmet zámeny bol
jednoznačne a nezameniteľne určený.
52. Ďalšie tvrdenia žalobcu považoval žalovaný za účelné a tendenčné. DOS Hollého bola

riadne užívaná a riadne odovzdaná žalobcovi, pričom zo strany žalovaného nedošlo k znehodnoteniu
nehnuteľnosti a ani k jej zdevastovaniu. Vypratávanie nehnuteľnosti sa realizovalo podľa požiadaviek
žalobcu, ktorý sa osobne odovzdania zúčastnil a nemal žiadne námietky ani pripomienky voči
stavu DOS Hollého. Ak by bola nehnuteľnosť zdevastovaná tak, ako tvrdí žalobca, zrejme by ju
dobrovoľne neprevzal a zaprotokoloval by aj svoje pripomienky do odovzdávacieho protokolu. Žalobca

si nehnuteľnosť reálne prevzal a oboznámil sa s jej technickým stavom bez akýchkoľvek námietok
a konštatovania závad. Rovnako tak bez akýchkoľvek podmienok podpísal žalobca Dodatok č. 1 k
Zámennej zmluve. Záverom konštatoval, že Zámenná zmluva ako aj Budúca zmluva o zámennej zmluve
je platná a problém nastal, keď začal mať žalobca problém s financovaním DOS Hollého. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.

53. Aj k tomuto vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý úvodom poznamenal, že
nebol žiaden zákonný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty žalobcu na vyjadrenie sa k doplneniu
odvolania. Skutočnosť, že poverená zamestnankyňa žalobcu JUDr. B. bola práceneschopná je
nedostatočný dôvod s ohľadom na to, že u žalovaného je evidovaných niekoľko ďalších zamestnancov,

ktorí majú ako popis činnosti uvedený referent právnik, a teda boli schopní sa kvalifikovane k podaniu
žalovaného vyjadriť. Poverená zamestnankyňa žalovaného nastúpila do práce 19. 12. 2016, teda v
posledný deň lehoty, kedy mohla vykonať predmetný úkon. V tomto smere poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 155/2010 zo dňa 05. 08. 2011. Navyše poznamenal, že toto
zmeškanie lehoty nie je prvým prípadom a žalovaný sa zmeškania lehoty dopustil už pri podaní

vyjadrenia k pôvodnému odvolaniu zo dňa 27. 06. 2016, kedy zmeškanie lehoty ospravedlňovali
dovolenkou uvedenej zamestnankyne. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal, aby žiadosti
žalovaného nebolo vyhovené.54. Opätovne poukázal na výsledok kontroly Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý jednoznačne
konštatoval porušenie Zákona o verejnom obstarávaní. Interpretácia zákonných ustanovení Zákona
o verejnom obstarávaní žalovaným je neprimerane extenzívna až formalistická. Poukázal na nález

Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 341/07-38 zo dňa 01. 06. 2008 a dôvodovú správu k Zákonu o verejnom
obstarávaní. Ďalej zdôraznil, že uzavreté zmluvy predstavovali predstieraný (dissimulovaný) právny
úkon. Hlavným účelom a predmetom sporných zmlúv bolo uskutočnenie stavebných prác žalobcom pre
žalovaného. Do pozornosti odvolacieho súdu dal bod 4 čl. II Nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že
účelom nájmu je výstavba a realizácia stavby Bytový dom - Senior spoločnosťou LL real invest, s. r.

o., v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou a stavebným povolením vydaným k predmetnej
stavbe. Nájomná zmluva bola opakovane predlžovaná dodatkami, aby žalobca dokončil predmetnú
stavbu, ktorú následne mesto nadobudne. Uvedené vyplýva aj z rokovaní Mestského zastupiteľstva
v Nitre zo dňa 26. 05. 2011 alebo 13. 10. 2011. Žalovaný najskôr prenajal pozemky, ktorý sú v jeho
výlučnom vlastníctve, na ktorých umožnil žalobcovi vykonávať stavební práce vo vlastnom mene a na
vlastné náklady bez uskutočnenia súťaže za účelom následného získania novovybudovanej stavby.

Zámenou dvoch budov tak prišlo k obídeniu Zákona o verejnom obstarávaní. Takýmto postupom
žalovaného prišlo okrem iného aj k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania, transparentnosti,
voľnej a neskreslenej hospodárskej súťaže. Takýto právny úkon je teda absolútne neplatný. V tomto
smere poukázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14. 11. 2012 a
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 20/2007 zo dňa 29. 01. 2008. Okrem iného poznamenal,

že ohľadom porušenie Zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu nezákonného uplatnenia výnimky v
zmysle § 1 ods. 2 písm. g/ rozhodol Úrad pre verejné obstarávanie ako príslušný orgán štátnej správy,
na základe čoho by súd v zmysle § 194 ods. 2 CSP mal na rozhodnutie - Protokol prihliadnuť.

55. Záverom dal do pozornosti odvolacieho súdu znenie § 1 ods. 1, § 5 ods. 8, § 194 ods. 2 zákona č.

369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 122 CSP, § 1 ods. 2 písm. g/, § 6 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1, 2, § 109
ods. 1, § 112 písm. c/, j/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a § 39 Občianskeho zákonníka.

56. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods.
1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle § 385 ods. 1

CSP a contrario, keď podľa § 219 ods.3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

57. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti
CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto

základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

58.1. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

58.2. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

58.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

58.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

59. Podľa čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 Z.z. z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správnehosúdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom
predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej
inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).
Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie

satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie
sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

60. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval v čase

platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (platný a účinný do 30. 06. 2016),
avšakodvolaciemusúdubolapredmetnávecpredloženánarozhodnutieažzaúčinnostinovýchcivilných
kódex, preto odvolací súd podané odvolanie prejednal podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý je platný a účinný od 01. 07. 2016.

61. Odvolací súd skôr, ako prejednával dôvodnosť podaného odvolania žalobcu, posúdil dôvodnosť
návrhu žalovaného na prerušenie konania, ktorý doručil odvolaciemu súdu dňa 30. 03. 2017. Prerušenia
konania sa žalovaný domáhal z dôvodu, že dňa 26. 01. 2017 podal na Krajskom súde v Bratislave
žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa domáha určenia nezákonnosti Zápisnice
o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania Zákona o verejnom obstarávaní číslo: XXXX-

XXXX/XXXX-OK/XX. z 28. 11. 2016 a Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní číslo: XXXX-XXXX/XXXX-OK/X zo dňa 29. 09. 2016. Predmetné konanie je vedené na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/7/2017.

62.1. Podľa § 163 CSP ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie

pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

62.2. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

62.3. Podľa § 165 ods. 1 CSP len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje
súd v konaní i bez návrhu.

62.4. Podľa § 165 ods. 2 CSP Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce

procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

63. Nová právna úprava rovnako ako doterajšia úprava rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym
prerušením konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný
prípad obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie

konania je upravené v ustanovení § 164 CSP. Od prerušenia konania je potrebné odlišovať prerušenie
pojednávania (§ 174 ods. 3 CSP). Proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP
a § 164 CSP je prípustné odvolanie. V ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je.

64. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že

na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd
mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na
vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na
takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Proti rozhodnutiu o prerušení konania podľa
§ 164 CSP je prípustné odvolanie.

65. Prerušenie má dva zásadné účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony (to však neznamená,
že by späťvzatie žaloby nebolo prípustné) a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Ak
odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, pričom ak sav konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Okamihom začiatku plynutia lehoty je deň doručenia
uznesenia o pokračovaní v konaní § 238 ods. 3 CSP). Ak ide o prerušenie podľa § 163 CSP, súd v
konaní pokračuje len na návrh ktorejkoľvek strany, pričom ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá

do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

66. Ustanovenie § 164 CSP teda prevzalo právnu úpravu § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ktorou
sa upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je
pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými

procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu,
ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky)
slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale
potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a
použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia.
Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje

vovšeobecnostiskôrvýnimkuakopravidlo(uznesenieNajvyššiehosúduSR,zodňa21.10.2010,sp.zn.
3 Cdo 150/2010). Toto ustanovenie musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že
prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní

procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je
zakotvenávtomtočlánkuÚstavySlovenskejrepublikyaktoráukladápovinnosťprijaťpríslušnéopatrenia
umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti
v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).

67. Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu vo veci samej. Takéto
rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho konania; nejde
o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali konečným
spôsobom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 204/2013).

68. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je odôvodnené v konaniach,
v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť
výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade,
ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok,

keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným
posúdenímotázok,ktorésariešiavinomkonaní,nedostaldorozporusprávoplatnýmrozhodnutímsúdu.

69.1. Odvolací súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 06. 09. 2017, aby sa vyjadril k návrhu na prerušenie
konania žalovaným, v ktorom uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, navyše žalovaný k podanému

návrhu nepredložil ani fotokópiu správnej žaloby, čo preukazuje obštrukčnú povahu správnej žaloby.

69.2. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a listinných dôkazov v ňom založených dospel
jednoznačne k záveru, že v danej veci nie je dôvod na to, aby vyhovel návrhu žalovaného na prerušenie
konania z dôvodu, že podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa domáhal

určenia nezákonnosti Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania Zákona o
verejnom obstarávaní číslo: XXXX-XXXX/XXXX-OK/XX z 28. 11. 2016 a Protokolu o výsledku kontroly
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní číslo: XXXX-XXXX/XXXX-OK/X zo dňa 29. 09. 2016.

69.3. Odvolacísúdpoznamenáva,žeprerušeniekonaniapodľa§164CSP,akoužbolouvedenévyššie,

má charakter fakultatívneho prerušenia a v konaní sa riešia otázky, ktoré si môže vyhodnotiť sám súd
ako prejudiciálne otázky, avšak je výlučne na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky
v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, prípadne môže dať na takéto konanie
aj sám podnet a následne konanie preruší.Za týmto účelom si odvolací súd vyžiadal od Krajského
súdu v Bratislave fotokópiu žaloby podanej Mestom Nitra, ktorá je vedená pred týmto súdom pod sp.

zn. 7Sa/7/2017. V predmetnej veci vyhodnotiac okrem iného aj obsah podanej správnej žaloby dospel
odvolací súd k záveru, že skutočnosti týkajúce sa predmetného civilného konania o určenie neplatnosti
zámennej zmluvy, ktoré sú okrem iného aj predmetom konania o správnej žalobe si vie súd vyriešiť sám
v rámci tohto konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na zásadu rýchlosti a hospodárnostikonania, keď v danej veci je v najlepšom záujme žalobcu, ako aj žalovaného, aby bol predmetný spor
čo najskôr právoplatne ukončený.

70. Vyhodnotiac nedôvodnosť podaného návrhu na prerušenie konania žalovaného následne
preskúmal rozhodnutie vo veci samej, keď dospel k záveru o vecnej správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorý rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval
ustanovenia príslušných právnych predpisov a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie vykonal
rozsiahle dokazovanie a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje.

71.1. Podľa § 80 písm. c/ OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

71.2. Podľa § 137 písm. c/ CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

71.3. Podľa § 611 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na

zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje
ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za
kupujúcu stranu.

71.4. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

71.5. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá

sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

71.6. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

71.7. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo

forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

71.8. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho

úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

71.9. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila
v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol

právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

72. Odvolací súd preskúmal skutočnosti, ktoré žalobca v odvolaní namietal, pričom všetky dôvody,
ktoré by mali preukázať, že Zámenná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 14. 11. 2011,

č. j. XXXX/XXXX/OM v znení dodatku č. 1 zo dňa 06. 03. 2012, č. j. XXX/XXXX/OM je neplatná,
neboli v konaní preukázané, resp. nemajú oporu v skutkovom a právnom stave veci. Žalobca namietal
skutočnosti, že Zámenná zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
v znení účinnom od 31. 12. 2010 a v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, pretožežalovaný porušil § 9a ods. 8 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb., v zmluve sú označené neexistujúce
parcely a taktiež skutočnosť, že žalobca bol uvedený do omylu ohľadom skutočného technického stavu
nehnuteľnosti.

73.1. Podľa § 9a ods. 8 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31. 12.
2010,ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to Ustanovenia odsekov
1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorých
obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov.

73.2. Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo je
zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné
pravidlá upravuje osobitný predpis. 5) Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením
sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky.

73.3. Podľa § 13 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, starosta zastupuje obec
vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.

74. Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú
ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve ( § 24 ods.1 veta práva a druhá zák. č. 369/1990

Zb.) Predstaviteľom mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie
sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o starostovi ( § 24 ods.2 veta prvá a druhá zák. č. 369/1990 Zb.).

75.1. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že prišlo k porušeniu vyššie citovaného

ustanovenia § 9a ods.8 písm. e/ zákona č. 138/1991 Zb. v znení účinnom do 31.12.2010 má nad mieru
všetkých pochybností za preukázané, že uznesenie o uzavretí predmetnej zámennej zmluvy schválil
žalovaný na svojom zasadnutí dňa 16. 12. 2010 v súlade s vtedy platným a účinným Zákonom o majetku
obcí. V čase, kedy sa konalo mestské zastupiteľstvo, na ktorom bol prerokovaný a schválený návrh
na nakladanie s majetkom Nitra, ktorým je Dom opatrovateľskej služby, Hollého 9, Nitra, ktorý mal

zamenený za budúci novovystavaný objekt Bytový dom - Senior, na novovytvorených parcelách vo
vlastníctve Mesta Nitra, § 9a ods. 8 písm. e/ cit. zákona neupravoval povinnosť mestského zastupiteľstva
zdôvodňovať, čo považuje v tej ktorej veci za dôvod hodný osobitného zreteľa, potrebné však bolo, aby
bolo uznesenie schválené trojpätinovou väčšinou. Ako aj súd prvej inštancie správne uviedol, Zákon o
majetkuobcívprechodnýchazáverečnýchustanoveniachneobsahujeúpravu,vzmyslektorejbysamali

právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti pôvodnej právnej úpravy spravovať novou právnou úpravou.

75.2. Vzhľadom na povahu zámennej zmluvy, kedy obec zamieňa určité svoje veci s vecami iného,
konkrétneho a vopred určeného subjektu, neprichádzajú pri zámene do úvahy spôsoby prevodu ako
obchodná verejná súťaž, dražba alebo tzv. priamy predaj. S ohľadom na povahu zámeny je pojmovo

vylúčené realizovať akúkoľvek formu súťaže. Preto za jediný reálny spôsob pri zámene nehnuteľného
majetku alebo hnuteľného majetku obce, ktorého zostatková hodnota bola vyššia ako 3 500 €, bolo
treba považovať schválenie zámeny ako prípadu hodného osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia
§ 9a ods. 8 písm. e) ZMO s povinnosťou takýto zámer zverejniť najmenej 15 dní pred rokovaním
obecného zastupiteľstva o ňom a schválením trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Dôvodom

hodným osobitného zreteľa je práve osobitná povaha inštitútu zámeny.

75.3. Taktiež námietky žalobcu ohľadom porušenie Zákona o verejnom obstarávaní odvolací súd
nepokladá za dôvodné a na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poznamenáva, že
podmienky nakladania s majetkom obce upravuje špeciálny zákon, ktorým je zákon č. 138/1991 Zb.

o majetku obcí (ďalej aj len ako „zákon o majetku obcí“). Ten priamo vymedzuje niektoré z pohľadu
zákonodarcu najzávažnejšie majetkové dispozície, pričom sa tak deje na základe odkazu v ustanovení §
11 ods.4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce
sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním). Ostatné je prenechané na úpravu tej-ktorej obce vpodobe tzv. zásad hospodárenia s majetkom obce. Ide o dokument, ktorý musí mať prijatý každá obec.
Je pritom schvaľovaný obecným zastupiteľstvom.

76. Zákon o majetku obcí s činnosťou od 01. 07. 2009 upravil nové pravidlá na nakladanie s
majetkom obcí s cieľom zvýšiť transparentné a hospodárne nakladanie s týmto majetkom. Súčasne
upravil aktívnu legitimáciu vybraného okruhu fyzických osôb domáhať sa určenia neplatnosti právneho
úkonu alebo určenia vlastníckeho práva obce k majetku, ktorý nebol obcou prevedený na tretiu
osobu v súlade so zákonom o majetku obcí. Podľa § 6 Zákona o majetku obcí obec hospodári so

svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je obcou zriadená
rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Obec je teda povinná spravovať majetok v jej
vlastníctve tak, aby nedochádzalo k jeho zmenšovaniu v jeho celkovej hodnoty a aby aktivity obce vo
vzťahu k jej majetku smerovali k jeho zhodnocovaniu, resp. aspoň k jeho udržaniu.

77. Základný povinný minimálny obsah zásad hospodárenia určuje ustanovenie § 9 ods. 1

zákona o majetku obcí, podľa ktorého zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné
zastupiteľstvo, upravia najmä: práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku
obce, podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila, postup prenechávania majetku
do užívania, nakladanie s cennými papiermi, ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi
obce, spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na

právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo
rozhodujúci vplyv s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom.

78. Ustanovenie § 9 ods. 2 hovorí výslovne o tom, ktoré majetkové úkony musia byť vždy schvaľované
obecným zastupiteľstvom: spôsob prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku obce; to neplatí, ak je

obec povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, podmienky obchodnej verejnej
súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce realizovať na základe obchodnej
verejnej súťaže, prevody vlastníctva nehnuteľného majetku obce, ak sa realizujú priamym predajom,
prevodyvlastníctvahnuteľnéhomajetkuobcenadhodnotuurčenúobecnýmzastupiteľstvom,nakladanie
s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia, vklady majetku obce do majetku

zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných
prác alebo koncesné zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu (ďalej len
„koncesná zmluva“), a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

79. 1. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákona o majetku obcí schvaľuje obecné zastupiteľstvo vždy

zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku a zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku
od hodnoty určenej obecným zastupiteľstvom. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje aj spôsob prevodu
majetku obce; schvaľovanie ďalších úkonov súvisiacich s prevodom majetku obce, ktoré budú závisieť
od schváleného spôsobu predaja majetku obce.

79.2. Ustanovenie § 9a Zákona o majetku obcí upravuje postup pri prevode vlastníctva majetku obce
a pri jeho prenechávaní do nájmu. Ak zákon o majetku obcí neustanovuje inak, prevodu vlastníctva
majetku obce sa musia vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo
priamym predajom najmenej za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Obec si môže následne z
uvedených spôsobov zvoliť ten najvhodnejší, je teda len na rozhodnutí obce, ktorý spôsob použije pri

prevode svojho majetku.

79.3. Odvolací súd poukazuje na výnimky z postupu podľa § 9a ods. 1 - 7 Zákona o majetku obcí.
Ustanovenie § 9a ods. 8 Zákona o majetku obcí definuje, v ktorých prípadoch môže obec realizovať
prevodvlastníctvapodľamajetkumimorežimu§9aods.1-7cit.zákona.Ajpritýchtoprevodochmajetku

však obec nemôže strácať zo zreteľa všeobecnú zásadu hospodárneho a efektívneho nakladania s
majetkom obce. V tomto ustanovení sú uvedené prípady, kedy obec môže uskutočniť prevod vlastníctva
svojho majetku aj bez vykonania obchodnej verejnej súťaže alebo dobrovoľnej dražby a bez povinnosti
realizovať prevod minimálne za cenu stanovenú na základe znaleckého posudku pri priamom predaji,
obec nie je povinná zverejniť zámer predať svoj majetok a kedy majetok obce môžu nadobudnúť priamo

aj osoby, ktoré sú v pozícii prípadného konfliktu záujmov, teda fyzické osoby a právnické osoby uvedené
v § 9a ods. 6 - 7 Zákona o majetku obcí.79.4. Jednou z takýchto výnimiek je aj prevod v prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorých
obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. Zákon o majetku
obcí nekonkretizuje prípady hodné osobitného zreteľa. Jedinou podmienkou je rozhodnutie väčšiny

prítomných poslancov obecného zastupiteľstva. Účelom tejto úpravy bolo umožniť obciam reagovať na
špecifické situácie pri prevode ich majetku, kedy sa nevyžaduje súťaž a trhové podmienky, dokonca
by mohli byť kontraproduktívne. Obec teda môže v týchto ojedinelých prípadoch postupovať inak,
ako ustanovuje § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí. Zákon ustanovuje pôsobnosť obecného
zastupiteľstva rozhodnúť trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov, v ktorých uplatní postup podľa

tohto ustanovenia. Táto kompetencia je zákonom daná len obecnému zastupiteľstvu ako kolektívnemu
orgánu obce, a preto nie je možné ani v zásadách hospodárenia s majetkom obce túto kompetenciu
preniesť na iný orgán obce, napr. na starostu obce.

79.5. Ako prípady hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované najmä prípady, kedy by
bolo neprimerane tvrdé postupovať podľa § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, napríklad zo

sociálnych alebo verejnoprospešných dôvodov, alebo by týmto postupom vznikli neprimerane vysoké
náklady v porovnaní s hodnotou prevádzaného majetku. Takýmito prípadmi môžu byť prevody majetku
obce na verejnoprospešné účely, napr. na poskytovanie starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb,
zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu, ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je
podnikateľom, prevody majetku obce malej hodnoty alebo pozemkov nízkej výmery, ako aj prevody

garáží, ateliérov alebo nebytových priestorov do vlastníctva nájomcu podľa zákona o vlastníctve
bytov. Obec môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť, ktoré typy prípadov bude považovať
za hodné osobitného zreteľa. Každý prípad však treba posúdiť individuálne a o každom by malo
obecné zastupiteľstvo rozhodnúť trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov. Skutočnosť, že prevod
vlastníctva majetku obce sa realizoval podľa § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí, je potrebné uviesť

v uznesení obecného zastupiteľstva, a to aj vzhľadom na § 9b zákona o majetku obcí, ktorý zaviedol
aktívnulegitimáciunaurčenieneplatnostiprávnehoúkonualebourčeniavlastníctvapreobyvateľovobce
v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z § 9a ods. 1 zákona o majetku obcí.

80.1. Zákon o majetku obcí nevylučuje ani možnosť obcí uzavrieť zámennú zmluvu. Obec môže

definovať možnosť rieš prevod majetku obce aj formou zámennej zmluvy v súťažných podmienkach
obchodnej verejnej súťaže. Rovnako tak môže uzavrieť zámennú zmluvu aj na základe použitia § 9a
ods. 8 písm. e/ Zákona o majetku obcí. Všeobecne je potrebné posudzovať výmenu majetku obce z
pohľadu účelnosti a výhodnosti pre obec, teda táto transakcia by mala byť pre obec vhodnejšia, ako
predaj majetku obce, resp. nadobudnutie nejakej veci kúpnou zmluvou, pričom je potrebné rešpektovať

zásady hospodárnosti, účelovosti a transparentnosti. Ak sa zámenou zmluvnou vymieňajú nehnuteľné
veci, je potrebné vykonať ich ocenenie rovnakým spôsobom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov, pričom v záujme objektívnosti je vhodné, aby ocenenie vykonal jeden znalec.

80.2. Pri zámennej zmluve musí byť doložené uznesenie obecného zastupiteľstva, prijaté v zmysle
§ 9a ods. 8 písm. e/ zákona o majetku obcí a§ 9a ods. 8 písm. e/ zákona o majetku vyšších územných
celkov o schválení zámeny určeného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa, pričom v uznesení
v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase prijatia uznesenia, t. j. do 31. 12. 2010, nemusí byť
osobitný zreteľ zdôvodnený, musí však byť z uznesenia zrejmé, že bolo prijaté 3/5 väčšinou všetkých

poslancov(totouzneseniemôžebyťsúčasťouuzneseniaoschváleníspôsobuprevoduvlastníctvapodľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ zákona o majetku obcí.

81. Odvolací súd poznamenáva, že v predmetnej veci nevzhliadol žiadne porušenie vyššie uvedených
ustanovení Zákona o majetku obcí, ktoré by mohlo spôsobiť neplatnosť zámennej zmluvy.

82.1. Žalobca v rámci svojej odvolacej argumentácie poukazoval na skutočnosť, že žalovaný uzavretím
Zámennej zmluvy so žalobcom porušil Zákon o verejnom obstarávaní, pričom s týmto tvrdením
žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd má z obsahu skutkového a právneho stavu veci za
preukázané, že v danej veci nebola pôsobnosť Zákona o verejnom obstarávaní a poznamenáva, že

v predmetnej veci ide o zámennú zmluvu bez doplatku, teda predmetom bola zámena nehnuteľnosti,
ktorá bola vo vlastníctve žalovaného Mesta Nitra za nehnuteľnosť žalobcu, ktorá bola novovystavaná.
Zo zámennej zmluvy čl. III vyplýva, že žalobca si nenárokoval žiadny doplatok ako finančné vyrovnanie,resp. žiadne iné vyrovnanie na dorovnanie rozdielu, ktorý by vznikol medzi hodnotou novovystavanej
budovy žalobcu a značne zničenej nehnuteľnosti žalovaného.

82.2. Odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že verejným
obstarávaním sú pravidlá a postupy podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o verejnom obstarávaní“), ktorými sa
zadávajúzákazkynadodanietovaru,zákazkynauskutočneniestavebnýchprác,zákazkynaposkytnutie
služieb, súťaž návrhov a správa vo verejnom obstarávaní. Cieľom verejného obstarávania je úsporné

nakladanie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, pretože na chod jednotlivých úradov a organizácií,
ktoré sú napojené na štátny rozpočet, sú každoročne vynakladané nemalé finančné prostriedky. Preto
je skutočnou nevyhnutnosťou, aby sa zabránilo ich zbytočnému a nadmernému odčerpávaniu a ich
prípadnému zneužívaniu. Pri verejnom obstarávaní sa uplatňujú princípy transparentnosti, rovnakého
zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, ako i princíp hospodárnosti a efektívnosti
pri vynakladaní finančných prostriedkov.

82.3. Verejný obstarávateľ je podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní povinný pri zadávaní
zákaziek postupovať podľa tohto zákona. Z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní sú vyňaté zákazky
a zmluvy, pri ktorých nie je možné z rôznych dôvodov (ochranné a bezpečnostné dôvody, pravidlá a
postupy určené medzinárodnou organizáciou, pravidlá a postupy určené v špecifickej medzinárodnej

zmluve, uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov atď.) aplikovať pravidlá a postupy ustanovené týmto
zákonom. Výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní pre verejného obstarávateľa sú upravené
v ustanovení § 1 ods. 2 až 4.

82.4. Ak ide o civilnú zákazku, podľa § 1 ods. 2 písm. m) zákona o verejnom obstarávaní sa

tento zákon nevťahuje na nadobúdanie alebo nájom nehnuteľností a s tým súvisiacich práv okrem
finančných služieb, ktoré s tým súvisia. Znamená to, že z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní sú
vyňaté zmluvy, ktorých predmetom je nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo na získanie
nájomného práva k nehnuteľnosti, nakoľko v prípade potreby získania konkrétnej nehnuteľnosti, verejný
obstarávateľ nemôže zabezpečiť dodržanie princípov verejného obstarávania. Pri zadávaní zákaziek

na finančné služby, ktoré sa zadávajú v čase pred uzavretím, pri uzavretí alebo po uzavretí zmluvy o
kúpe alebo nájme nehnuteľnosti, verejný obstarávateľ postupuje podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Použitie tejto výnimky je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ nadobúda
alebo najíma; predmetnú výnimku nie je možné použiť v prípade, kedy nehnuteľnosť ešte neexistuje.
Výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní je potrebné vykladať reštriktívne. K uplatneniu

výnimky z aplikácie pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní môže dôjsť len za predpokladu
existencie objektívnych dôvodov pre uzavretie určitých a presne vymedzených zmlúv bez použitia týchto
pravidiel a postupov. Je však zakázané použitie týchto výnimiek s cieľom vyhnúť sa transparentným
a súťažným postupom zadávania zákazky bez objektívnych dôvodov (§ 1 ods. 6 Zákona o verejnom
obstarávaní).

83.1. Vychádzajúc z uvedeného nemožno teda považovať námietky žalobcu ohľadom porušenia Zákona
o verejnom obstarávaní za dôvodné, pretože v danej veci nešlo o zákazku, ktorá by sa spravovala
týmto zákonom, keďže ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca a žalovaný
uzavreli medzi sebou ako účastníci zmluvného vzťahu Zámennú zmluvu, predmetom ktorej bola

zámena dvoch nehnuteľností. Predmetom zámennej zmluvy teda nebolo vykonanie stavebných prác za
účelom vystavania nehnuteľností, ktoré by boli priamo vo vlastníctve žalovaného - Mesta Nitra. Tieto
nehnuteľnosti sám žalovaný ako súkromný podnikateľský subjekt vystaval, boli od počiatku predmetom
jeho vlastníckeho práva a boli zamenené za nehnuteľnosť, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného.

83.2. Poukazujúc taktiež aj na samotný význam a podstatu verejného obstarávania by bolo
v rozpore so zákonom, ak by sme nútili súkromný subjekt, aby sa pri hospodárení s vlastnými
finančnými prostriedkami riadil režimom Zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má slúžiť na efektívne a
transparentné využívaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

83.3.VsúvislostisMetodickýmusmernením,naktoréžalobcavkonaníopakovanepoukazoval,odvolací
súd zdôrazňuje, že nejde o záväzný právny akt, ktorý bol navyše vydaný až po uzatvorení zámennej
zmluvy a netýka sa postupu žalovaného ani veci, ktorá by bola obdobná.84.1. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX/X, ktoré boli vo
výlučnom vlastníctve Mesta Nitra a ktoré neboli predmetom Zámennej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným, odvolací súd poznamenáva, že námietky žalobcu sú absolútne nedôvodné, pretože ide

len o novovytvorené parcely, a to geometrickým plánom č. XX/XXXX odčlenením z pôvodnej parcely č.
XXXX/X, parcely č. XXXX/X a parcely č. XXXX, ktoré boli a naďalej súd vo vlastníctve žalovaného.

84.2. Geometrický plán na rozdelenie pozemku sa vyhotovuje sa v prípade, že pozemky doterajšieho
stavu (aký je v katastri) treba rozdeliť na viac častí, prípadne z nich oddeliť novú parcelu. Je to potrebné

ak chcete časť pozemku predať/kúpiť, alebo sa plánuje zmena spôsobu využívania časti pozemku. V
tomto geometrickom pláne geodet v grafickej časti červenou čiarou vyznačí novú hranicu a uvedie nové
parcelné čísla a druhy pozemkov pre nové parcely červenou farbou. Pri rozdeľovaní pozemkov musia
byť rešpektované zákonné obmedzenia, ako napríklad obmedzenie drobenia pozemkov patriacich do
pôdneho a lesného fondu v extraviláne, či zmena druhu pozemku. V písomnej časti vo výkaze výmer
vyčísli zmeny výmer dotknutých parciel a uvedie výmery nových parciel. Hotový geometrický plán geodet

autorizačne overí a odovzdá na kontrolu Obvodnému úradu, katastrálny odbor, ktorý ho úradne overí a
vrátigeodetovi.Lehotanaúradnéoverenieje7pracovnýchdní.Následnejegeometrickýplánpoužiteľný
ako podklad pre právne úkony v katastri nehnuteľností. To znamená, že je zapísateľný s príslušnou
zmluvou, prípadne žiadosťou o zápis do katastra.

84.3. Poukazujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že vytvorenie nových parciel z pôvodne
existujúcich parciel, však nemá vplyv na zmenu vlastníckeho práva k pôvodným parcelám a taktiež ani
k novovytvoreným parcelám, a preto bez toho, aby boli uvedené nehnuteľnosti predmetom prevodu
(formou kúpnej zmluvy, zámennej zmluvy,...) sa nemôže automaticky zmeniť vlastnícky vzťah k týmto
pozemkom, ktorý by nasledoval vlastnícky osud stavby, ktorá je na ňom postavená. Ak teda bol dodržaný

postup pri odčleňovaní novovytvorených parciel z parciel pôvodne existujúcich a takto vypracovaný
geometrický plán bol riadne overený a predložený príslušnému Obvodnému úradu, katastrálny odbor,
potom možno takýto geometrický plán použiť v súvislosti s vykonávaním právneho úkonu, ktorým
je v danom prípade Zámenná zmluva týkajúca sa zámeny dvoch nehnuteľností. Vzhľadom k tejto
skutočnosti teda to, že novovystavaná budova bola v Zámennej zmluve špecifikovaná aj s poukazom

na novovytvorené parcely, na ktorých bude žalobcom vystavaná, nemôže nijakým spôsobom spôsobiť
neplatnosť celej Zámennej zmluvy a taktiež ani jej časti.

84.4. Žalobca v podanom odvolaní rozsiahle opísal stav nehnuteľnosti s tým, že bol uvedený do omylu
pokiaľ ide o technický stav nehnuteľnosti - Dom opatrovateľskej služby, so sídlom Nitra, Hollého 9, súp.

č. XXXX a stavby bez súp. č., obe na parcele č. XXXX. Odvolací súd má však rovnako ako súd prvej
inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca prevzal DOS Hollého v stave, v akom
sa nachádzal v deň uzatvorenia zmluvy, ktorý mu bol známy a uvedené aj potvrdil svojim podpisom
na zámennej zmluve. Žalobca taktiež podpísal Odovzdávací a preberací protokol, v zmysle ktorého
preberá nehnuteľnosť v takom stave, v akom sa nachádzala pri jej odovzdávaní žalovaným a taktiež sa

oboznámil aj s jej technickým stavom. Z preberacieho protokolu nevyplýva, že by mal žalobca akékoľvek
pripomienky k stavu nehnuteľnosti, resp. že by namietal jej technický stav.

85.1. Preberací protokol je dokladom o prevzatí alebo odovzdaní predmetu zmluvy, preto býva aj tento
protokol častou súčasťou zmlúv, napr. kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo a podobne. Preberací protokol je

prehlásením kupujúceho alebo nadobúdateľa o stave predmetu, ktorý získava. Odovzdávajúci subjekt
musí v protokole uviesť celkový stav predmetu, ako aj všetky dôležité údaje a charakteristiky o ňom.
Takto spísaný preberací protokol je dôležitý pre prípad, že sa na predmete objavia v neskoršom období
isté vady. Odovzdávajúci subjekt má potom doklad o tom, že preberateľ bol so stavom oboznámený
a s ním súhlasil, prípadne, že terajšie vady neboli spôsobené ním a podobne. Preberací protokol sa

často využíva v prípade preberania diela, umeleckého diela a podobne, kde sa nadobúdateľ vyjadruje,
že s vytvoreným dielom súhlasí a preberá ho. Okrem týchto prípadov sa preberací protokol spisuje pri
preberaní auta, novostavby, pozemku, bytu, zariadenia a podobne.

85.2. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd je toho názoru, že tvrdenie žalobcu ohľadom toho,

že predmetný protokol bol predpripravený a jeho účelom bolo len odovzdanie kľúčov, je vo vzťahu
k predmetnej vecí absolútne bezpredmetné. Odvolací súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že kľúče boli predmetom odovzdania, avšak uvedené bolo predmetom ďalšej listiny, ktorá bola
žalobcom podpísaná rovnako, ako bol podpísaný aj odovzdávací a preberací protokol. Ďalej je potrebnépoznamenať že žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý pôsobí v predmete svojej činnosti na trhu už
niekoľko rokov (od roku 2006), a preto bolo v jeho najlepšom záujme, ak preberal nehnuteľnosť v zlom
technickom stave, aby nepreberal túto nehnuteľnosť, resp. aby do Odovzdávacieho a preberacieho

protokolu vytkol všetky vady, ktoré pri preberaní nehnuteľnosti zistil a uviedol svoje ďalšie námietky.
S ohľadom na dlhoročnú podnikateľskú činnosť súd nepredpokladá, že by žalobcovi neboli zrejmé
následky podpísania odovzdávacieho protokolu bez akýchkoľvek výtok aj napriek skutočnosti, že by to
neodzrkadľovalo reálny stav preberanej nehnuteľnosti.

85.3. Za omyl na strane žalobcu nemožno považovať ani jeho tvrdenia ohľadom zdevastovania
predmetu zámeny v súvislosti s demontážou plynových ventilov, plynomerov, gamatiek a pod., pretože
z vykonaného dokazovania je nad mieru všetkých pochybností preukázané, že sám žalobca dal súhlas
na demontáž týchto prvkov a taktiež bol pri vypratávaní aj prítomný. Uvedené konanie žalobcu je
zároveň logické aj o ohľadom na obsah znaleckého posudku zo dňa 01. 02. 2008, ktorý uvádzal
opotrebenie a nutnosť výmeny viacerých prvkov krátkodobej životnosti, čo v konečnom dôsledku boli

práve žalobcom namietané demontované prvky. Vychádzajúc z dokazovania je zrejmé, že žalobca, resp.
štatutárny orgán žalobcu, bol reálne prítomný pri odovzdávaní a preberaní nehnuteľnosti DOS Hollého
a mal možnosť všetky zistené nedostatky zaprotokolovať. Argumentácia žalobcu ohľadom znaleckého
posudku vypracovaného dňa 07. 06. 2012, ktorým bola nehnuteľnosť ohodnotená nižšie približne o
12 500 000,- Sk je bezpredmetná s ohľadom na to, že v danom čase mal žalobca nehnuteľnosť vo

svojej dispozícii, a preto bolo v najlepšom záujme žalobcu, aby predmetnú nehnuteľnosť dostatočne
zabezpečil proti prístupu tretích osôb, ktoré by mohli potenciálne spôsobiť žalobcovi škodu akýmkoľvek
protiprávnym konaním.

86. V súvislosti výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na

prerušenie konania, ktorého vecnú správnosť ,okrem iného, žalobca napadol podaným odvolaním,
odvolací súd uvádza, že nie je dôvod ďalej sa zaoberať v odvolacom konaní vecnou správnosťou
tejto časti rozhodnutia, pretože v priebehu odvolacieho konania odpadol dôvod, pre ktorý sa žalobca
domáhal prerušenia predmetného konania. Žalobca sa prerušenia konania domáhal s poukazom na
to, že žalobca podal podnet Úradu pre verejné obstarávanie na vykonanie kontroly za účelom zistenia,

či uzavretím spornej zámennej zmluvy žalovaný porušil Zákon o verejnom obstarávaní. Odvolaciemu
súdu bol v priebehu odvolacieho konania doručený Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o
verejnom obstarávaní, ktorý bol spísaný ako výsledok vykonanej kontroly na podnet žalobcu, v dôsledku
čoho odvolací súd považuje za nadbytočné ďalej posudzovať dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie o
predmetnom návrhu žalobcu rozhodol.

87. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobcu, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo
výroku vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a návrh žalovaného na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol, vzhľadom k tomu, že nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali vyhovenie podanému

návrhu.

88. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

89. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).