Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416200017
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416200017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: I..

Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. diely I./XX, XXX XX Q., zastúpený advokátkou JUDr. Annou
Orthovou, so sídlom Rebarborová 1/B, 821 07 Bratislava, proti žalovanej: I.. C. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXXX/X, XXX XX Q., zastúpená advokátom JUDr. Zdenkom Poštulkom, so sídlom U
Javorky 976, 560 02 Česká Třebová, o zaplatenie 43.824,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2012 v konaní vedenom na Okresnom

súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/106/2003, vylúčenou na samostatné konanie uznesením vyhláseným
za prítomnosti oboch strán sporu na pojednávaní dňa 14.08.2012, doplnenou podaním doručeným
súdu dňa 16.12.2016 a dňa 27.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 43.824,-
eur a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v čase od 14.02.2003 do
03.06.2010 užívala nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve, a to rodinný dom na ulici R. diely I./XX
v katastrálnom území B. F. okr. Q. IV, parcely č. XXXX, o výmere XXX m2, vedenej na LV č. XXXX,
s celkovou obytnou plochou XXX m2. Rodinný dom užívala žalovaná bez právneho dôvodu, čím sa

na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Žalobca uviedol, že sa so svojou právnou zástupkyňou snažil
po rozvode dohodnúť so žalovanou na užívaní nehnuteľnosti. Ponúkol jej možnosť uzatvoriť nájomnú
zmluvu a platiť nájomné, čo odmietla a preto ju vyzval, aby sa vysťahovala z domu, a prestala v ňom
bývať a používať ho na svoje podnikateľské aktivity. Tiež ju vyzval, aby platila za služby spojené s
užívaním domu. Okrem žalovanej bývali v dome aj spoločné dve dcéry, ktoré dom tiež užívali. Žalovaná
sa odmietala dohodnúť, z domu sa nevysťahovala, na náklady spojené s užívaním domu neprispievala.
Týmto žila na úkor žalobcu aj v čase, keď už bola vlastníčkou 1 rodičovského rodinného domu. Keďže

žalobca musel platiť aj náklady spojené s užívaním domu za žalovanú, ktorá nehnuteľnosť užívala, bol
nútený vymeniť zámky a žalovanú už do domu vpustil v júli 2010 len za účelom prevzatia si osobných
vecí. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú za užívanie cudzích priestorov, nakoľko si žalovaná
prihlásila pobyt v dome žalobcu bez jeho vedomia a súhlasu.

2. Žalovaná k žalobe uviedla, že rodinný dom vo vlastníctve žalobcu užívala spolu s dcérami, ktoré má
so žalobcom, ktoré sa tam narodili, celý život tam bývali, a majú k domu silné citové väzby. Uviedla tiež,

že rodinný dom občas využíval aj žalobca, ktorý síce žil s novou partnerkou, ale mal v dome dielňu na
náradie a stroje. Žalobcovi prisľúbila, že dom vyprace hneď, ako jej obstará náhradné bývanie. Žalobca
jej náhradné bývanie nezabezpečil, ani nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Až do jari 2009, kedy
zomrel otec žalovanej nemala žalovaná inú možnosť bývania. Po smrti otca zdedila 1 rodičovskéhodomu, kde doposiaľ býva matka žalovanej. Napriek uvedenému sa dcéry odmietali presťahovať do
tohto rodičovského domu, kde sú podmienky bývania výrazne horšie. Tiež uviedla, že sa žalobca snažil
„vytesniť“ žalovanú z domu hneď po rozvode. Žiadnu nájomnú zmluvu ale nikdy nepredložil. Žalovaná

namietala určitosť žaloby a tiež premlčanie celého uplatneného nároku. Takisto nesúhlasila s tým,
že by sa užívanie rodinného domu žalovanou pred právoplatným rozvodom manželstva so žalobcom
mohlo kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaná nemala povinnosť dom vypratať a mala tam
právny dôvod bývať až do zaistenia bytovej náhrady žalobcom. Žalovaná mala až do obstarania bytovej
náhrady žalobcom právo v dome bývať a nebola povinná podpísať žiadnu nájomnú zmluvu. Bývala

tam preto v súlade s právom, a nemohlo preto dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu.
Žalovaná namietala aj výšku bezdôvodného obohatenia, z dôvodu, že dom bol vykurovaný výhradne
tuhým palivom a že dom neužívala sama, ale spolu s dvoma dcérami. V dome užívala sama iba spálňu.

3. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

3.1 Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností Katastrálneho
úradu v Q., okres Q. IV, G. Q. - m.č. B. F., katastrálne územie B. F., na LV č. XXXX, a to stavby - rodinný
dom so súpisným číslom XXXX na parcele „C“ č. XXXX, a pozemku - parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape: parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2. Zo zmluvy o nájme
bytu (č.l. XX), datovanej ku dňu 01.05.2003, na ktorej je uvedený žalobca ako prenajímateľ a žalovaná

ako nájomca súd zistil, že žalobca chcel uzatvoriť zmluvu nájme k bytu presne nešpecifikovanému. Dňa
11.02.2010 žalovaná podpísala listinu s názvom Potvrdenie, kde sa zaviazala zaplatiť v čo najkratšej
dobe spotrebu elektrickej energie v hodnote 5.644,77 eura za rok 2009, ktorú spotrebovala v rodinnom
dome na R. dieloch I./XX. Z listu vlastníctva č. XXXX, pre okres Q. I, obec Q. - m.č. P. mesto, katastrálne
územie P. mesto, súd zistil, že žalovaná je spoluvlastníčka v podieli 1 nehnuteľností vedených na tomto

LV, a to nehnuteľností vedených na parcele „C“, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XX m2, a nehnuteľností súp. č. XXXX, na parcele č. XXXX/X - dom a súp. č. XXXX na parcele č.
XXXX/X - dvojgaráž. Z podania zo dňa 10.05.2005 označeného ako Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti,
ktoré predložila súdu žalovaná, súd zistil, že žalobca spísal podanie, ktorým žiadal súd, aby zaviazal

žalovanú vypratať jeho nehnuteľnosť, rodinný dom na R. dieloch I./XX a doručil ho žalovanej.

4. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

4.1 Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

4.2 Podľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu

4.3 Podľa § 100 ods. 1 O.z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

4.4 Podľa § 100 ods. 2 prvá veta O.z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva.

4.5 Podľa § 107 ods. 1,2 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

5. V konaní nebolo sporné, že žalovaná užívala nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného

počas manželstva aj po právoplatnom rozvode manželstva strán sporu, a to do dňa 03.06.2010, o čom
žalovaný po celý čas vedel. Žalobca si uplatňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie nehnuteľnosti žalovanou odo dňa 14.02.2003 do 03.06.2010. Sporné bolo, či obdobie, za
ktoré si žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, je užívaním nehnuteľnosti žalovanou bezprávneho dôvodu. Sporné tiež bolo, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaná na jeho úkor
bezdôvodne obohacuje, nakoľko žalovaná namietala premlčanie nároku uplatneného žalobcom. Sporná
bola aj výška bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobca uplatnil žalobou a rozsah užívania nehnuteľnosti

žalovanou.

6. Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, svoje
právo bývať v tomto byte odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu
okrem iného tvorí povinnosť manželov žiť spolu a vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. Na tomto

základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo
vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu)
umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže
domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela,
ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela,
a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený. To však

neznamená, že rozvedenému manželovi v takomto prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne
postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania treba posúdiť analogicky (§ 853 OZ) podľa toho
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom mu
najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného
manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v

dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva,
a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol. (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26
Cdo 1544/2005 zo dňa 07.06.2005).

7. Na základe vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu ČR, s ktorým sa súd stotožňuje, je

právo manžela žiadať po rozvode, aby sa bývalý manžel vysťahoval z jeho domu, viazané na splnenie
podmienky obstarať bývalému manželovi bytovú náhradu. V prípade, že mu bytovú náhradu neobstará,
nie je bývalý manžel povinný sa z domu vysťahovať a vypratať ho. To však neznamená, že môže
nehnuteľnosť bez dohody s bývalým manželom užívať bezplatne, keďže po právoplatnosti rozvodu
užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Užívaním nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby sa užívateľ

na úkor vlastníka bezdôvodne obohacuje, keď sa jeho majetok nezmenšuje z dôvodu vykonávania
oprávnenia, ktoré mu nepatrí (užívanie cudzej veci). Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že
žalobca ako bývalý manžel nesúhlasil s užívaním jeho domu žalovanou, a z tohto dôvodu sa snažil, aby
sa žalovaná z nehnuteľnosti vysťahovala. V konaní nebolo preukázané, ani to žiadna zo strán netvrdila,
že by uzatvorili ohľadom predmetnej nehnuteľnosti zmluvu o nájme. Žalovaná sa až do roku 2009, kedy

zdedila 1 rodičovského domu nemala kam vysťahovať, a neskôr sa vysťahovať z domu žalobcu odmietla
sodôvodnením,ževtomčaseuždospeléspoločnédcéryžalobcuažalovanejsanechcúpresťahovaťdo
horších podmienok zdedeného rodičovského domu. Žalobca v lete v roku 2010 bez vedomia žalovanej v
čase jej neprítomnosti vymenil zámky v dome, čím jej znemožnil prístup, a teda docielil jej vysťahovanie.
Nepreukázal, že by jej zabezpečil bytovú náhradu. Žalovaná sa presťahovala do rodičovského domu,

ktorého bola vlastníčkou v podieli 1. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľnosti žalobcu žalovanou v období od 14.02.2003 do 03.06.2010. Súd uvádza, že
obdobie užívania domu žalovanou v období od 14.02.2003 do právoplatného rozvodu manželstva dňa
XX.XX.XXXX nie je bezdôvodným obohacovaním sa žalovanou, nakoľko v tomto období žalovaná
ako manželka žalobcu neužívala dom bez právneho dôvodu, pretože ju k tomu oprávňoval existujúci

rodinnoprávny vzťah, konkr. vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi. V období od 25.04.2003
(po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) do 03.06.2010, kedy žalovaná užívala dom žalobcu
bez právneho dôvodu (napriek tomu, že bez zabezpečenia bytovej náhrady nebol oprávnený žalobca
žalovanú vypratať), sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovala, keď užívala jeho nehnuteľnosť bez
jeho súhlasu bezplatne. Žalobca tvrdil, že žalovanej počas obdobia neoprávneného užívania jeho

nehnuteľnosti viackrát ponúkol možnosť vysťahovať sa do iného nájomného bytu, čo však žalovaná
poprela. Takisto ponúkol žalovanej možnosť uzavrieť nájomnú zmluvu ohľadne užívania jeho domu
žalovanou, k čomu priložil aj návrh Zmluvy o nájme zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý podľa jeho tvrdení
predložil žalovanej na podpis. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou sa súd zaoberal
najskôr tým, či nie je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobcom premlčané.

8. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie
nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie
neoprávnené. Samotné zákony predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je v súlade s právom,vzniká bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade žalovaná užívala nehnuteľnosť v súlade so zákonom, a
to do rozvodu manželstva, kedy mala na to právny dôvod, a užívala nehnuteľnosť aj po rozvode, kedy už
nehnuteľnosť užívala bez právneho dôvodu, no nebola povinná sa až do zabezpečenia bytovej náhrady

z nehnuteľnosti vysťahovať a vypratať ju. Užívala však nehnuteľnosť bez toho, aby za jej užívanie
platila žalobcovi ako vlastníkovi nejakú náhradu, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohacovala, keďže
právny dôvod na jej užívanie dodatočne odpadol právoplatným rozvodom manželstva. Je neprípustné,
aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je
nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet

bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením.

9. Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto
tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohateniajetedastanovenádvojitákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna,ktorájedvojročná,
a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký,
že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z

nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).

10. Súd na základe dokazovania mal za preukázané, že žalobca vedel o tom, že žalovaná ako jeho
bývalá manželka užíva nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve bez právneho dôvodu, bez nájomnej
zmluvy, príp. dohody, či na základe zákona, a to už od rozvodu manželstva, a teda od začiatku

užívania jeho nehnuteľnosti žalovanou bez právneho dôvodu. To, že si žalobca nebol vedomý toho,
že sa na jeho úkor žalovaná bezdôvodne obohacuje nevyvracia fakt, že o užívaní jeho nehnuteľnosti
žalovanou bez právneho dôvodu vedel. Uvedené potvrdzuje aj samotný žalobca, ktorý v doplnení
žaloby doručenej súdu dňa 16.12.2016 uviedol, že už od rozvodu manželstva sa snažil prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne dohodnúť na užívaní nehnuteľnosti žalovanou, lebo si bol vedomý toho, že

žalovaná nemá na užívanie jeho domu právo. Ponúkol jej uzavretie nájomnej zmluvy, neskôr žiadal,
aby sa vysťahovala. Na potvrdenie svojich tvrdení predložil súdu aj navrhovanú Zmluvu o nájme zo
dňa 01.05.2003, ktorú žalovaná nepodpísala. Táto je síce nešpecifikovaná, avšak preukazuje v súlade
s tvrdením žalobcu jeho vedomosť o užívaní nehnuteľnosti žalovanou bez právneho dôvodu. Žalobca
chcel podať aj žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, ktorej kópiu žalovanej doručil. Na pojednávaní

žalovaná doložila súdu kópiu podania, označeného ako Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti zo dňa
10.05.2005 podpísanú žalobcom, ktorou žalobca navrhuje vypratanie domu žalovanou, z dôvodu že
táto užíva jeho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Aj toto podanie, ktoré žalovaný nerozporoval, je
dôkazom toho, že žalobca prinajmenšom v čase jeho spísania vedel, že žalovaná sa na jeho úkor
bezdôvodne obohacuje, keď užíva nehnuteľnosť v jeho vlastníctve bez právneho dôvodu. Nemožno

potom počítať plynutie subjektívnej lehoty až od decembra roku 2011 ako tvrdil žalobca na pojednávaní,
kedy žalobca definitívne zistil, že žalovaná sa chcela bývaním v jeho dome (a tiež neplatením za energie)
bezdôvodne obohatiť.

11. Pri posudzovani´ zacˇiatku plynutia subjekti´vnej premlcˇacej doby podlˇa 107 ods. 1 OZ je potrebne

´ vycha´dzatˇ z preuka´zanej, skutocˇnej, nie teda len predpokladanej vedomosti opra´vnene´ho o tom,
zˇe na jeho u´kor dosˇlo k zi´skaniu bezdo^vodne´ho obohatenia a kto ho zi´skal; ustanovenie § 107 ods.
1 OZ nema´ touto vedomostˇou na mysli znalostˇ pra´vnej kvalifika´cie, ale iba skutkovy´ch okolnosti´, z
ktory´ch mozˇno vyvoditˇ zodpovednostˇ za bezdo^vodne´ obohatenie (porovnaj rozsudky NS CˇR z 15.
6. 2010, sp. zn. 21 Cdo 3433/2008 a 21 Cdo 3434/2008). Z uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu ČR

vyplýva záver, že na počítanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby stačí, aby žalobca zistil,
že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil, a kto je tou osobou. Nemusí vedieť, že ide o právny
inštitút bezdôvodného obohatenia, stačí ak sú mu známe skutkové okolnosti, v tomto prípade stačí že
žalobca vedel, že jeho bývalá manželka užíva nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve bez právneho
dôvodu. Tiež vedel, že odkedy k užívaniu bez právneho dôvodu dochádza, čo potvrdzuje sám žalobca

vo svojom podaní, aj priloženým dôkazom (návrh na uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 01.05.2003).

12. Súd s poukazom na vyššie uvedené potom považoval za preukázané, že žalobca bez ohľadu na to,
či a dokedy si myslel, že sa mu podarí vyriešiť situáciu inak (napr. uzavretím zmluvy o nájme) vedel otom, že žalovaná býva v jeho nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a to od úplného začiatku užívania
jeho nehnuteľnosti žalovanou bez právneho dôvodu, t.z. odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým
súd rozviedol jeho manželstvo so žalovanou. Mal potom z dôvodu plynutia subjektívnej premlčacej

doby dva roky od každého dňa užívania jeho nehnuteľnosti žalovanou bez právneho dôvodu na to,
aby si uplatnil žalobou na súde, čo mu z jeho majetku konaním žalovanej ušlo, prípadne o čo sa
hodnota jeho majetku konaním žalovanej nezväčšila. Po uplynutí dvojročného obdobia od každého dňa
bezdôvodného obohacovania tento nárok žalobcovi súd priznať nemôže, ak povinná strana (žalovaná)
vznesie námietku premlčania. Žalobca si uplatňuje svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

odo dňa 14.02.2003 do dňa 03.06.2010, pričom od každého uplatneného dňa už uplynula dvojročná
lehota na uplatnenie si práva žalobcu na súde, keďže žalobca podal žalobu na súde až podaním
doručeným súdu dňa 08.08.2012 (vzájomnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
IV pod sp. zn. 8C/106/2003, predmetom ktorého je vypriadanie BSM strán sporu). Súd potom na základe
premlčania práva žalobcu uplynutím subjektívnej premlčacej doby a dôvodne vznesenej námietke
premlčania žalovanou právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať žalobcovi nemohol, a žalobu

vcelomrozsahuzamietol.Súdpovažovalnárokžalobcuzapremlčanýuplynutímsubjektívnejpremlčacej
doby bez ohľadu na plynutie objektívnej premlčacej doby, pretože právo sa premlčí z dôvodu uplynutia
ktorejkoľvek premlčacej doby, bez ohľadu na plynutie druhej z nich.

13. Súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.02.2003 do právoplatnosti

rozvodu dňa 24.04.2003 zamietol tiež z dôvodu, že nebola odôvodnená, keďže užívanie nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovanou v čase, keď boli strany sporu ešte manželmi, nepovažoval
súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 1544/2005 zo
dňa 07.06.2005 za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a teda týmto užívaním nehnuteľnosti
nemohlo dôjsť ani k vzniku bezdôvodného obohatenia.

14. Z dôvodu zamietnutia žaloby v celom rozsahu pre premlčanie uplatňovaného nároku žalobcom
sa súd nezaoberal dokazovaním ohľadne rozsahu užívania nehnuteľnosti žalovanou, ani výškou
uplatneného bezdôvodného obohatenia.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovanej ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom roz

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.