Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/179/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316221422
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316221422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: M. V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Galanta, dieťa rodičov: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, M., zastúpená advokátom:
JUDr. Juraj Gavalec, Teodora Tekela 23, Trnava a V. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. - O., O. XXXXX/XX,
zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Hrinková, Hečkova 18, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 25P
51/2016-133 zo dňa 7. augusta 2017 v napadnutých výrokoch o zastupovaní a spravovaní majetku

maloletého, o určení výživného, dlhu na zročnom výživnom a o úprave styku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastupovaní a správe majetku maloletého m
e n í tak, že obaja rodičia maloletého sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a
vo výrokoch o určení výživného, dlhu na zročnom výživnom a o úprave styku p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. maloletého M. V. K., nar.
XX.XX.XXXX zveril od narodenia do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať

jeho majetok. Otcovi maloletého uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého od 04.10.2016 po
130,- eur mesačne, ktoré výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletého. Otec maloletého je povinný zaostalé zročné výživné za obdobie od 04.10.2016 do
31.07.2017 v sume 787,40 eur zaplatiť v 50,- Eur mesačných splátkach pod stratou výhody splátok
v dôsledku nezaplatenia niektorej zročnej splátky spolu s bežným výživným do úplného vyrovnania.
Výrokom II. súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec maloletého má právo sa stýkať s maloletým
každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 15.30 hod. za prítomnosti matky maloletého na

území obci trvalého pobytu maloletého dieťaťa, s tým že počiatok styku bude v mieste bydliska matky
maloletého dieťaťa.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 25 ods. 2 až 5, § 62 ods. 1, 2 a 4,
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že po vykonaní dokazovania dospel k právnemu
záveru, že matka maloletého o maloletého syna sa riadne stará od jeho narodenia, keďže má vytvorené
na to všetky podmienky, aby svojou osobnou starostlivosťou zabezpečila riadnu výchovu maloletého

súd jej zveril do osobnej starostlivosti maloletého. V tomto spor medzi rodičmi maloletého nebol. Bolo
potrebné vyriešiť v akej miere má prispievať otec maloletého na výživu svojho syna. Tu je potrebné
brať na zreteľ, že vzhľadom na vek maloletého (10 mesiacov) osobná starostlivosť matky maloletého
plne vyvažuje jej vyživovaciu povinnosť. U otca bolo potrebné prihliadnuť pri určení rozsahu výškyvyživovacej povinnosti, že otec maloletého sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania
a tým i zárobku, keďže z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny bol s ním ukončený pracovný pomer
u predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého dosahoval priemerný mesačný netto zárobok približne

560 euro. Práve z tohto zárobku súd vychádzal pri určení jeho vyživovacej povinnosti (vyšší príjem
ako tvrdila matka maloletého do 1000,- euro preukázaný nebol), pritom súd prihliadol na to, že otec
maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, má povinnosť však uhrádzať sčasti úver na rodinný
dom, v ktorom býva. S prihliadnutím na vek maloletého, na to, že so zabezpečením jeho výživy v
súčasnosti matka maloletého má bežné výdavky súd dospel k záveru, že výživné určené v sume 130,-

euro mesačne zo strany otca maloletého spolu s rodinnými prídavkami 23,52 euro a kompenzovaným
výživnýmosobnoustarostlivosťoumatkymaloletéhopostačujenakrytieoprávnenýchpotriebmaloletého
a zodpovedá schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom výživou povinných rodičov. Výživné
bolo určené od narodenia sa maloletého čiže od 04.10.2016. Na základe toho otcovi maloletého vznikla
povinnosť zaplatiť do 31.07.2017 na výživnom matke maloletého celkovo 1287,40 euro (9 mesiacov krát
130 euro + výživné za október 2016 117,40 euro). Z tohto výživného otec maloletého uhradil 500,- euro

(10 mesiacov krát 50, euro). Na základe toho má nedoplatok na zročnom výživnom 787,40 euro, ktoré
zročné výživné súd povolil otcovi maloletého splácať v pravidelných mesačných splátkach pod stratou
výhody splátok spolu s bežným výživným po 50,- euro mesačne.
Keďže rodičia maloletého neboli schopní sa dohodnúť na styku otca maloletého so svojím synom súd
tento styk upravil. Súd priklonil sa k názoru matky maloletého vzhľadom na vek maloletého ako i na

preukázanéužívanienávykovýchlátokzostranyotcamaloletého,abyvsúčasnostistykotcasmaloletým
bol obmedzený prítomnosťou matky maloletého pri tomto styku (z dôvodu bezpečnosti maloletého),
ďalej, aby tento styk bol uskutočnený v súčasnosti najmä vzhľadom na vek maloletého v menšom
časovom rozsahu tak, aby maloletý vynímal osobu otca maloletého ako blízku osobu. Bude len na otcovi
maloletého, aby so svojim správaním v budúcnosti preukázal opak tvrdení matky maloletého a tým

dal priestor na prípadné rozšírenia styku s maloletým synom. Samozrejme touto úpravou styku nie je
dotknuté právo stýkať sa s maloletým pre blízke osoby maloletého, napríklad pre starú matku maloletého
zo strany otca maloletého.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného najmä z toho čo bolo uvedené v bode 12 tohto rozsudku súd za
osobu, ktorá bude maloletého zastupovať a zároveň spravovať jeho majetok určil jeho matku, ktorá má

maloletého v osobnej starostlivosti.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom advokátky a to v celom rozsahu v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. V prvom výroku súd rozhodol, že dieťa sa zveruje od narodenia do osobnej starostlivosti
matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odvolateľ poukázal na § 28 ods. 1, 2, 3, §
24 ods. 4 Zákona o rodine a z tohto je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zákonom,
keď určil, že matka bude zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a uprel otcovi maloletého
dieťaťa jeho rodičovské práva, pričom na takýto postup súd nemal žiaden ospravedlniteľný dôvod. V

časti 8. rozsudku súd uvádza, že z videonahrávok predložených matkou je zjavné, že otec maloletého
je pod vplyvom návykových látok, pričom to vyplýva z verbálnej komunikácie a z celkového správania.
Rovnako v časti 12. rozsudku súd uvádza, že vzhľadom na preukázané užívanie návykových látok
zo strany otca bude styk s maloletým obmedzený. Súd však neuviedol na základ akých poznatkov
došiel k záveru, že otec maloletého je pod vplyvom návykových látok, pretože toto z videonahrávok

nevyplýva. Zhoršená artikulácia je bežná v prípadoch použitia väčšieho množstva alkoholu ako to bolo
aj v danom prípade a bez ďalšieho ju nemožno pripísať na vrub užívania návykových látok resp. bez
ďalšieho si osvojiť tvrdenie jednej zo strán sporu. Rovnako nie je zrejmé na základe akých skutočností
mal súd preukázané užívanie návykových látok, keďže zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by otec
maloletého požíval návykové látky a teda to nemožno preukázať. Na základe uvedeného otec predkladá

doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti, z ktorého vyplýva že otec maloletého nie je požívateľom
návykových látok. K odvolaniu doložil doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti zo dňa 29.06.2017
z ktorého vyplýva, že psychiater MUDr. O. E. vykonal odborné vyšetrenie, ktoré bolo zamerané na
zistenie závislosti od alkoholu, iné návykové látky, liečivá a iné návykové látky, pričom u pacienta
sa nejedná o syndróm závislosti od cannabisu, na základe odborného psychiatrického vyšetrenia

odporúča preskúmať zdravotnú spôsobilosť otca. Tvrdenia matky o užívaní návykových látok otcom
sa nezakladajú na pravde, matka maloletého má snahu čo najviac nimimalizovať styk otca so synom
avšak uvedené jej nebráni požadovať vysokú sumu výživného. Súd nemal preukázané v akej výške
má matka na maloletého výdavky resp. či ich vôbec má. Z rozsudku nevyplýva, že by sa súd riadilkonkrétnym zoznamom výdavkov maloletého. Súd sa pri rozhodovaní neriadil odbornou právnou teóriou
podľa ktorej určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné, nie je možné
priznať mesačné výživné vo výške vyššej než sú preukázané náklady na dieťa a to ani v prípade, ak to

pomery rodiča dovoľujú. V zmysle uvedeného je opodstatnené, že až po stanovení konkrétnej výšky
priemerných mesačných nákladov na dieťa, súd pristúpi k druhému kroku, ktorým je určenie miery ktorou
sa na stanovených mesačných nákladov bude podieľať každý z rodičov. Súd preto rozhodol svojvoľne,
bez opory v právnych predpisoch a v právnej teórii. Rovnako nie je možné konštatovať bez ďalšieho,
že sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania a tým i zárobku, súd totiž neprihliadol na to prečo došlo k

rozviazaniu pracovného pomeru, hoci sám otec vo svojej výpovedi uviedol že bol psychicky zdrvený zo
situácie, že ho matka maloletého opustila a po pôrode sa s maloletým odmietla nasťahovať späť k nemu.
Z tohto dôvodu nemohol v noci spávať, cítil sa fyzicky zle a došlo ku skutočnosti, že zaspal v práci, čo
bolo dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Otec sa nevyhýba vyživovacej povinnosti avšak suma
určeného výživného zvýšená oproti tomu čo platil pôvodne vo výške 50,- eur takmer o 150%, je nad
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Je zarážajúce, že súd určil povinnosť platiť výživné ani

nie na jednoročné dieťa osobe, ktorá je sama sociálne odkázaná, pričom nemal súd preukázanú výšku
výdavkov na maloleté dieťa. Rozhodnutie je zároveň v rozpore s § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime. Otec maloletého je vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery schopný
naďalej platiť výživné len vo výške 50,- eur. Podľa otca je viac ako isté, že maloleté ani nie ročné dieťa
nemôže mať výdavky vo výške 130,- eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku tento výrok nekorešponduje

s § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Súdom určený styk je sporadický, nerešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, otec maloletého je odkázaný na vôľu matky a
teritórium, v ktorom sa ona zdržiava. Súd nemá žiaden legitímny dôvod pretŕhať vzťahy medzi otcom
a maloletým a zabraňovať ich utužovaniu a obmedzovať ich len na oblasť bydliska maloletého. Práve
v tomto období sa buduje ich vzájomný vzťah. Žiada preto, aby napadnutý rozsudok bol zmenený tak,

že súd maloletého zveruje od narodenia do osobnej starostlivosti matky. Maloletého budú obaja rodička
zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého od 04.10.2016
po 50,- eur mesačne. Súd upravuje styk otca s maloletým tak, že otec má právo stýkať sa s maloletým
každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že si maloletého
vyzdvihne v mieste bydliska matky keď ho po ukončení styku odovzdá a matka je povinná maloletého

na stretnutie riadne pripraviť.

4. K doručenému odvolaniu otca vyjadrenia matky a procesného opatrovníka podané neboli.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§

66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,
že rozsudok je potrebné v napadnutom výroku o zastupovaní a správe majetku maloletého zmeniť (§
388 Civilného sporového poriadku) a vo výrokoch o určení výživného, dlhu na zročnom výživnom aúprave styku je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému. Súd prvej inštancie rozsudkom prvým výrokom maloletého zveril od narodenia do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi maloletého
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého od 04.10.2016 po 130,- eur mesačne, ktoré výživné
je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého, otcovi maloletého

uložil povinnosť zaostalé zročné výživné za obdobie od 04.10.2016 do 31.07.2017 v sume 787,40 eur
zaplatiť v 50,- eurových mesačných splátkach pod stratou výhody splátok v dôsledku nezaplatenia
niektorej zročnej splátky spolu s bežným výživným do úplného vyrovnania. Výrokom II. súd upravil
styk otca s maloletým tak, že otec maloletého má právo sa stýkať s maloletým každú párnu sobotu v
mesiaci od 13.00 hod. do 15.30 hod. za prítomnosti matky maloletého na území obci trvalého pobytu
maloletéhodieťaťa,stýmžepočiatokstykubudevmiestebydliskamatkymaloletéhodieťaťa.Odvolaním

otca bol rozsudok súdu prvej inštancie (vychádzajúc z obsahu odvolania) napadnutý vo výrokoch o
zastupovaní a správe majetku maloletého, určení výživného a dlhu na zročnom výživnom a o úprave
styku. Odvolaním teda nebol napadnutý výrok o zverení maloletého od osobnej starostlivosti matky.
Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či
boli splnené podmienky, že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok výlučne matka, na

určenie výživného v rozsahu 130 eur mesačne určenom súdom prvej inštancie a v nadväznosti nato na
určenie dlhu na výživnom za rozhodné obdobie vo výške 787,40 eur a úpravu styku otca s maloletým
každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 15.30 hod. za prítomnosti matky maloletého.

8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 31 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie sú
spôsobilé.

10. Pokiaľ ide o otázku výkonu rodičovských práv a povinností týkajúcu sa zastupovania maloletého
detí a správy jeho majetku, v tejto časti odvolanie otca podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôvodné.
Súd prvej inštancie určil za osobu, ktorá bude maloletého zastupovať a zároveň spravovať jeho majetok
jeho matku, ktorá má maloletého v osobnej starostlivosti a to vzhľadom na dôvody pre ktoré je potrebná

prítomnosť matky pri úprave styku otca s maloletým.

11. Odvolací súd vychádzal z toho, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi
účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže
rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť.

Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje
právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom
rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani do
výkonu rodičovských práv a povinností. Podľa Zákona o rodine sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a
spravovať jeho majetok obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd

rodičovi výlučne z dôvodov ktoré sú uvedené v § 38 a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu
alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkon
rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať a spravovať
jeho majetok obom rodičom zachované. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na
základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po

dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. V tejto časti bolo
preto odvolanie otca bolo posúdené ako dôvodné.

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie návrhom uplatnených nárokov na určenie výživného a úpravy styku a pretože odvolací súd
vo výrokoch o určení výživného, dlhu na zročnom výživnom a úprave styku zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s
danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v uvedených výrokoch, spoukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd
anisprihliadnutímnauplatnenéodvolacieargumentynenachádzadôvod,prektorýbysamalodzáverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého vo výrokoch o určení výživného, dlhu na
zročnom výživnom a úprave styku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel

k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil,
rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 3). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je

ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,

zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným

stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných

povinných voči týmto osobám.

17. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda

faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,

výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebozárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo
majetku.

18. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a
majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací
súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám
maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletého. V čase rozhodnutia súdu prvej

inštancie matka žila s maloletým u svojich rodičov v 3- izbovom byte, matka je na rodičovskej dovolenke,
poberá príspevok vo výške 212,- eur, je študentkou. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie otec
býval v rodinnom dome v L., ktorého je spoluvlastníkom, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od
28.3.2017 a poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 349,50 eur. Otec maloletého bol zamestnaný v
spoločností Y. M., a.s. Z. X, O. XXX ako strážna služba s priemerným mesačným netto zárobkom 563,92
eur. Pracovný pomer skončil k 31.01.2017 a zamestnal sa v spoločnosti L. s.r.o., X. H. X, XXX XX Z. ako

strážnik, pričom bol zamestnaný od 01.02.2017 do 27.03.2017 na pozícii člen zásahovej motorizovanej
hliadky s priemerným mesačným netto príjmom ako u predchádzajúcej firmy. Táto spoločnosť však
ukončila s otcom maloletého pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu opakovaného
porušeniu pracovnej disciplíny, na ktorú bol už upozornený, keďže bolo zistené, že spal v pracovnej
dobe.Rodičiainévyživovaciepovinnostinemajú. Maloletýmalvčaserozhodovaniasúduprvejinštancie

10 mesiacov, trpí atopickým ekzémom. K pravidelným mesačným výdavkom matky na maloletého patria
náklady na stravu, nakoľko je prikrmovaný Nutrilonom, mesačné náklady sú 40 eur a plienky 100 eur.

19. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie,
že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletého ako i možnostiam,

schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného otca pre maloletého
sumou 130,- eur mesačne. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného
rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme
s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách
jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške

výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné.

20. Otec v odvolaní namietal, že súd nemal preukázané v akej výške má matka na maloletého výdavky
resp. či ich vôbec má. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie predložila doklady o nákupoch pre
maloletého. Odvolací súd vychádzajúc z poznatkov zo súdnej praxe, je názoru, že nie všetky výdavky

oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktne preukázané,
najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, pričom v prípade
bežných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienické potreby sú takéto skutočnosti súdu známe z jeho
činnosti, ako aj všeobecne známe. Zároveň treba vychádzať aj zo zásady rovnakej životnej úrovne
rodičov a detí. Matkou tvrdené a preukázané výdavky sa týkali bežných výdavkov. Odvolacia námietka

otca je nedôvodná.

21. Ďalej otec namieta, že nie je možné konštatovať bez ďalšieho, že sa otec vzdal výhodnejšieho
zamestnania a tým i zárobku, súd totiž neprihliadol na to prečo došlo k rozviazaniu pracovného pomeru.
Aplikáciou § 75 ods. 1 Zákona o rodine dospieť k záveru, že je potrebné vychádzať z jeho doposiaľ

dosahovaného príjmu vo výške 563,- eur, o ktorý otec prišiel vlastnou vinou, nakoľko bol s ním ukončený
pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie správne poukázal na
túto skutočnosť, že otec spal v pracovnej dobe, pričom išlo o opakované poručenie pracovnej disciplíny.
Preto ani nebolo potrebné posudzovať následnú príjmovú situáciu otca, že je nezamestnaný, nič nemení
na tom, že je potrebné vychádzať z jeho doposiaľ dosahovaného príjmu u posledného zamestnávateľa.

22. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých
detí, ktorí sú v plnej miere odkázaní výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť.
Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň
detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc

vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie
rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne. Výživné v sume
130,- eur mesačne je vzhľadom na vek maloletého, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania
jeho životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov amajetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové
pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie určenej sume 130,- eur mesačne ako výživné na
maloletého. Odvolací súd považuje výživné v sume 130,- eur od otca spolu s výživným a osobnou

starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie potrieb maloletého.

23. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 4.10.2016 do 31.7.2017 vo výške 787,40 eur určil
súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku jeho
zaplatenie v splátkach vo výške 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

26. Zákonorodinezasahujedoúpravystykusmaloletýmdieťaťomlenvšpecifických,neštandardných
situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu
prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s

maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča
s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a
udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzovaný a minimalizovaný zásahom

iných osôb, s ktorými maloleté dieťa žije. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí
súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to,
aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti.
Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré

charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných
a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k rodine,
deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových
pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich
vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k

druhému rodičovi. Súčasťou výchovného prostredia, ktoré obklopuje maloleté dieťa a pôsobí na ne, sú
aj osoby, s ktorými rodičia žijú v spoločnej domácnosti, preto je potrebné primerane skúmať ich osobné
a povahové vlastnosti, zdravotný stav, vzťah k maloletým deťom a pod.. Rovnako treba zohľadniť aj
vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa.
V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či

takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by
nedošlokcitovejujme,ačibybolrozvojmaloletéhodieťaťanajmäzcitovej,rozumovejamravnejstránke
ohrozený.

27. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe

v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia
riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to
tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie
svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na dieťa a tiež

na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. To platí bez ohľadu na to,
či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti s
rozvodom ich manželstva, alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi
nikdy neboli alebo boli či ešte sú, ale spolu nežijú (práve o prípad rodičov, ktorí manželmi neboli
a spolu nežijú ide v prejednávanej veci). Vo všetkých vyššie zmienených prípadoch sa tak deje

predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa (bez ohľadu na to, či tento bol vždy
existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu), ktorý vylučuje
ich spoločnú starostlivosť a teda i spoločný výkon tohto konkrétneho rodičovského práva a súčasne
i povinnosti. V prípade trvania stavu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednémuz rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa)
podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých
ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom

prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na
druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí / má byť bez zreteľa
na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských
vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov, či niektorého z nich - uzavretím
manželstva, či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a

ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné
animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad
svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa
nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku
dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k
výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiadúcou je taká úprava, ktorá

na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však
bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy.

28. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd mal za to, že je potrebné potvrdiť
rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti styku.

29. Tu odvolací súd musí prisvedčiť tomu, že spôsob úpravy styku vyplývajúci z napadnutého
rozhodnutia je možné považovať za správny. Maloletý je v útlom veku, v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie mal 10 mesiacov, otec sa s maloletým stretáva každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 15.00
hod. I odvolací súd považoval za žiadúce, aby bol styk otca s maloletým upravený v rozsahu tak, ako

rozhodol súd prvej inštancie zvlášť s prihliadnutím na vek maloletého. Prítomnosť matky pri styku je
potrebnáatovzhľadomnavekmaloletéhoakoinamatkoutvrdenéužívanienávykovýchlátokotcom.Ani
otcom v odvolaní predložené potvrdenie o preskúmaní zdravotnej starostlivosti bezpečne nepreukazuje
tvrdenéskutočnosti,pričomotecnapojednávanípredsúdomprvejinštancieuviedol,žeprišielovodičský
preukaz v dôsledku autohavárie, pri ktorej mu našli marihuanu. Pokiaľ ide o namietané obmedzenie otca

teritóriom obce trvalého pobytu maloletého, vzhľadom na rozsah styku, jeho podmienky, vek a režim
maloletého, je podľa názoru súdu v záujme maloletého, aby styk prebiehal aj s takouto podmienkou.

30. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného a rozsah úpravy styku, preto odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
o zastupovaní a správe majetku maloletého zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku, o určení
výživného, dlhu na výživnom a úprave styku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh
na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 Civilného mimosporového poriadku.

33. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).