Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211944
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717211944.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobkyne Z. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. D. XXXX/X, XXX XX T., proti žalovanému Z. S., nar. XX.
XX. XXXX, bytom B. D. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpený Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom
Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, v konaní o zaplatenie 8.000 € o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/44/2017-50 z 14. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhžalobkynenanariadeniezabezpečovaciehoopatreniapodanýsúčasnesožalobou ozaplatenie
8.000 € súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodný. Súd prvej inštancie nemal osvedčenú potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu možného ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie

žalobou uplatnenej pohľadávky, keď žalobkyňa nepreukázala, že prípadná budúca exekúcia by mala
byť ohrozená napr. tým, že by žalovaný vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k predaju, či inému zaťaženiu
nehnuteľností v jeho vlastníctve a tiež nemal súd preukázané, či by na nehnuteľnosti, ktoré mali byť
podľa návrhu žalobkyne predmetom zabezpečovacieho opatrenia, bolo možné viesť exekúciu, ak vo
vzťahu k navrhovaným nehnuteľnostiam je už zriadené záložné právo banky a či by vzhľadom na
rozsah pohľadávky skoršieho záložného veriteľa (banky) bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne

z výťažku predaja nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol aj na listinný dôkaz
predložený žalobkyňou označený ako Dohoda o vrátení peňazí zo 16. augusta 2017, z ktorého súd
prvej inštancie zistil, že žalovaný odovzdal žalobkyni ako „zábezpeku“ na splnenie záväzku, ktorého
uspokojenia sa žalobkyňa domáha v tomto konaní, motorové vozidlo KIA Ceed, evidenčného čísla
ZV XXX CV. Súd vysvetlil, že jeho povinnosťou bolo v rámci konania o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia zvažovať, či by nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedošlo k neprimeranému zásahu

do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak žalovaný odovzdal na
účely zabezpečenia splnenia žalovanej pohľadávky žalobkyni svoje motorové vozidlo, bolo by zriadenie
záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného neprimerané. Odovzdanie vozidla za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne pri úvahe o miere ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie
súd prehliadnuť nemohol. Súd vyslovil pochybnosť, či by zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného splnilo svoj účel vzhľadom na záložné právo zapísané na liste vlastníctva

v prospech banky.
1.1 Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj C. s. p.) upravujúcimi neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia (§
324 a nasl.) a ustanovením § 151a, 151b, 151h zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

bolo podľa jej názoru vydané na základe nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci.
Podstatné dôvody zamietajúceho rozhodnutia vyjadril súd prvej inštancie v bode 25. a 26. odôvodneniatak, že nemal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko žalobkyňa nepreukázala
také konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k predaju, či inému zaťaženiu svojich nehnuteľností,
ktoré mali byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, že nemal preukázané, či by na predmet

zabezpečovacieho opatrenia bolo možné viesť exekúciu bez súhlasu banky ako záložného veriteľa, a
či by bolo možné uspokojiť z výťažku predmetných nehnuteľností aj pohľadávku žalobkyne v prípade
jej priznania a že zriadenie záložného práva by bolo neprimerané za situácie, že tieto nehnuteľnosti sú
už predmetom skoršieho záložného práva banky. V súvislosti s preukazovaním konania žalovaného,
ktorým sa mal pokúsiť zbaviť svojho majetku vychádzal súd prvej inštancie z nedostatočne zisteného

skutkového stavu. Žalobkyňa žiada, aby odvolací súd opätovne preskúmal skutkový stav veci s
prihliadnutím na jej tvrdenia, že v presne nezistenom čase v mesiaci august 2017 žalovaný predával
svoj štvorizbový byt vo H.na ulici B. D. XX cez realitnú kanceláriu FOCUS reality, s. r. o., pobočka
Zvolen, Námestie SNP 19 a že v tom istom čase ponúkal cez inzerát túto nehnuteľnosť na web stránke
C..sk. Realitná kancelária potvrdila žalobkyni, že žalovanému našli aj vážneho záujemcu o jeho byt za
109.000 € a predaj bytu sa neuskutočnil len z dôvodu, že sa realitnej kancelárii nepodarilo skontaktovať

so žalovaným. Potvrdenie v tomto rozsahu realitná kancelária odmietla žalobkyni vydať.
2.1 Súd prvej inštancie sa nad rámec zákonnej úpravy v § 343 C. s. p. zaoberal otázkou, či by
mohla byť vedená exekúcia na nehnuteľnosti po zriadení záložného práva v prospech žalobkyne.
Posudzovanie skutočnosti, či by mohla byť exekúcia vedená, nie je v kompetencii sudcu rozhodujúceho
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, túto otázku posudzuje príslušný exekučný súd

pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Zavádzajúce sú tvrdenia súdu prvej inštancie o nutnosti
súhlasu prednostného záložného veriteľa na zriadenie záložného práva. Existujúce záložné právo v
prospech banky nevylučuje podľa názoru žalobkyne vedenie exekúcie na záloh. Aj v prípade, ak by
výkon záložného práva začala banka ako prednostný záložný veriteľ, bola by uspokojená aj pohľadávka
žalobkyne, ak by bola zabezpečená záložným právom ako ďalšia v poradí. Ak by aj uspokojená pre

nedostatok finančných prostriedkov pohľadávka žalobkyne nebola, súd nie je oprávnený pri rozhodovaní
onávrhunazriadeniezáložnéhoprávapodľa§343C.s.p.natútoskutočnosťprihliadať,pretožezáložné
právo plní nielen funkciu uhradzovaciu, ale najmä zabezpečovaciu, čím zvyšuje právnu istotu veriteľa
tým, že ho oprávňuje začať výkon záložného práva bez ohľadu na to, či bude uspokojená zabezpečená
pohľadávka alebo nie. Súd prvej inštancie odignoroval zabezpečovaciu funkciu záložného práva a

zameral sa len na účinok uhradzovacej funkcie záložného práva, ktorú v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia bez relevantných dôkazov spochybnil.
2.2 Žalovaný odovzdal žalobkyni do držby vozidlo KIA Ceed, evidenčného čísla ZV XXX CV za
účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne, avšak s odstupom času bolo zistené, že vozidlo nie je vo
vlastníctve žalovaného, ale vo vlastníctve tretej osoby, v dôsledku čoho išlo o neplatný právny úkon

v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má. Toto motorové vozidlo
podľa predloženého protokolu vrátila žalobkyňa žalovanému. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie
už žalobkyňa nedisponovala predmetným motorovým vozidlom a teda tvrdenie súdu, že nariadením
zabezpečovacieho opatrenia by došlo k zásahu do práv žalovaného nad mieru primeranú zákonom, nie
je namieste. Žalobkyňa sa domnieva, že súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia

touto informáciou nedisponoval, v dôsledku čoho nesprávne posúdil skutkový stav, čo malo za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
2.3 Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní, v ktorom navrhol potvrdiť uznesenie

súduprvejinštancie. Stotožnilsasnázoromprvoinštančnéhosúduvyjadrenýmvnapadnutomuznesení,
ktorý je riadne a vyčerpávajúco zdôvodnený. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa
nepreukázala také konanie žalovaného, ktoré by smerovalo k ohrozeniu budúcej exekúcie. Žalovaný
nepredáva svoj byt prostredníctvom realitnej kancelárie ani formou inzerátu cez web stránku Bazoš.sk
a nemá ani v pláne predmetný byt v blízkej budúcnosti ponúkať na predaj. O svojich tvrdeniach o

odpredávaní bytu žalovaným neposkytla žalobkyňa súdu prvej inštancie žiadny konkrétny dôkaz.
3.1 Tvrdeniami o možnosti viesť exekúciu na záloh aj za predpokladu, keď prednostný záložný veriteľ
súhlas na predaj zálohu nedal, sa žalobkyňa snaží obchádzať zákonnú úpravu. Podľa Nálezu Ústavného
súduSRz23.04.2008sp.zn. III.ÚS 20/08pokiaľzáložnýveriteľneudelísúhlasnapredajnehnuteľnosti
(zálohu) v exekučnom konaní, exekútor nemôže viesť exekučné konanie na záloh, a teda ani zriadiť

exekučné záložné právo na záloh.
3.2 Súd prvej inštancie správne argumentoval, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v
prejednávanej veci je spojené so zásahom do práva právom chránených záujmov žalovaného.
Zriadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne by došlo k absolútneneprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného a tým aj k porušeniu a nerešpektovaniu
požiadavky proporcionality.
3.3 Žalovaný považuje za dôležité zdôrazniť skutočnosti uvedené už v odpore proti platobnému rozkazu,

že žalobkyňa svoj nárok neosvedčila, keďže žalovaný nikdy neuzavrel so žalobkyňou zmluvu o pôžičke
a právny titul uplatňovaného nároku žalobkyňou neexistuje, a preto nie je splnená základná podmienka
a predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
3.4 Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne podľa § 34 C. s. p. prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie o
odvolaní žalobkyne nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, len
v rozsahu a z hľadiska dôvodov uplatnených v odvolaní žalobkyňou (§ 379 a § 380 C. s. p.) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

5. Odvolacie dôvody žalobkyne podliehajú pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. - súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a pod písm. h) -
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.:

V § 215 Civilného sporového poriadku je ustanovené, že súd rozhodne na základe zisteného
skutkového stavu a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Uvedené
ustanovenie platí tak pre rozhodnutie rozsudkom vo veci samej ako aj pre rozhodnutie uznesením
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia. Úprava postupu súdu pri
nariadení zabezpečovacieho opatrenia v § 343 C. s. p. je strohá. V ustanovení § 344 odkazuje C. s.

p. na primerané použitie ustanovení o neodkladnom opatrení. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (aj zabezpečovacieho opatrenia) je základom povinnosť
navrhovateľa neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia uviesť v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia náležitosti uvedené v § 326 ods. 1 C. s.
p. Povinnosťou takéhoto navrhovateľa je pripojiť ku svojmu návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva (ods.

2) a sankciou za nesplnenie povinností vyplývajúcich z § 326 je rozhodnutie súdu podľa § 327 C. s. p.
Súd prvej inštancie nad rámec povinností vyplývajúcich mu zo zákona uznesením č. k. 13C/44/2017-19
z 18. októbra 2017 vyzval žalobkyňu na opravu a doplnenie návrhu a reakciou žalobkyne na túto
výzvu súdu bolo doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 30. 10. 2017, v ktorom
žalobkyňa iba všeobecne odôvodňovala potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pre ohrozenie

budúcej exekúcie tým, že: „Žalovaný sa v ostatnom čase pokúsil zbaviť svojho nehnuteľného majetku,
resp. chystá zbaviť svojho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.
Žalovaný ponúkal na predaj byt č. XX, na X. poschodí, vchod XX na adrese A. D., T., ktorý je v
katastri nehnuteľností zapísaný so súpisným číslom XXXX, druh bytový dom na parcele číslo XXXX/
XXX, zapísaný na LV č. XXXX, obec T., okres T., vedenom pre katastrálne územie T.. Uvedený byt pritom

prestavuje základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní.
Žalobca svoj byt predával doposiaľ neúspešne, avšak do budúcna možno očakávať, že žalovaný bude
svoj byt opätovne ponúkať na predaj, pričom v prípade jeho úspešného predaja, dôjde k ohrozeniu
exekúcie“. V doplnenom návrhu teda žalobkyňa neuviedla také konkrétne tvrdenia ako v odvolaní a
skutočne nedoložila súdu prvej inštancie žiaden dôkaz o tom, že žalovaný ponúkal na predaj byt alebo

mienil svoj byt predať. Keby aj žalobkyňa označila realitnú kanceláriu, cez ktorú mienil žalobca odpredať
svoj byt, súd prvej inštancie by dokazovanie za účelom preukázania konania žalovaného smerujúceho
k zbaveniu sa svojho majetku nevykonával z dôvodu, že už v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť nielen existenciu nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že

exekúcia bude ohrozená. K opravenému a doplnenému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia žalobkyňa opätovne priložila kópiu dohody o vrátení peňazí zo 16. 08. 2017, v ktorej je
uvedené: „Dnešného dňa 16. 08. 2017 sa obidve strany dohodli, že zapožičaná suma 8.000 € zo
dňa 31. 07. 2017 bude vrátená Z. S. na účet, z ktorého bola pôžička požičaná do 24. 08. 2017 (číslo
účtu XXXXXXXX/XXXX). Ako zábezpeka bude slúžiť motorové vozidlo KIA Ceed ŠPZ ZV XXX CV, VIN

V5YHN516AFL147281, ktorého je majiteľom. Dlžník vydal vozidlo dobrovoľne bez nátlaku“. Ako dlžník
je na tejto dohode uvedený žalovaný. Ďalší listinný dôkaz doložený žalobkyňou k opravenému návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je kópia výzvy adresovanej žalovanému 29. 09. 2017 na
zaplatenie dlžnej sumy, v ktorej sa opätovne opakuje, že ako zábezpeku na vrátenie 8.000 € poskytolžalovaný osobné motorové vozidlo zn. KIA Ceed, evidenčného čísla ZV XXX CV, ktorého je držiteľom.
V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie teda tento vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu,
že žalobkyňa prevodom z účtu zaplatila žalovanému 8.000 € dňa 31. 07. 2017, žalovaný tieto peniaze

žalobkyni nevrátil a medzi stranami sporu je sporný právny titul poskytnutia tejto sumy žalobkyňou
žalovanému, čo zistil súd prvej inštancie z odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vydanému v
tomto konaní a že na zabezpečenie návratnosti pohľadávky žalobkyne má táto k dispozícii motorové
vozidlo žalovaného, ktorého je žalovaný držiteľom. To, že žalobkyňa súdu prvej inštancie neoznámila
skutočnosť, že motorové vozidlo KIA Ceed žalovanému ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o

jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vrátila, môže ísť len na ťarchu žalobkyne, pretože
okrem princípu kontradiktórnosti sa Civilný sporový poriadok riadi aj princípom formálnej pravdy. V
sporovom konaní skutkové poznatky získava súd na základe procesnej aktivity strán sporu. Znamená
to, že úlohou súdu nie je vyhľadávať skutkové zistenia v prospech ktorejkoľvek strany, či poznať
objektívnu pravdu, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Súd
prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne pri rozhodovaní dňa 14. 11. 2017 prihliadol

na informáciu získanú zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov predkladaných žalobkyňou, ktoré
spochybňované žalovaným neboli, že na zabezpečenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní má
žalobkyňa k dispozícii motorové vozidlo žalovaného, ktorého je držiteľom.
6.1 Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie (za primeraného použitia aj pre zabezpečovacie
opatrenie) je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Pre odvolací súd uvedené

procesné pravidlo znamená, že vecnú správnosť rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia skúma odvolací súd s ohľadom na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie. Odvolací
súd nemôže založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ku ktorým došlo a ktoré boli uvádzané po
rozhodnutí súdu prvej inštancie. Z uvedeného vyplýva, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
C. s. p. nebol uplatnený dôvodne.

7. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.:
Odvolací súd súhlasí s názorom odvolateľky, že súd prvej inštancie svojimi úvahami o možnom úspechu
uspokojenia pohľadávky žalobkyne prostredníctvom zriadeného záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného riešil otázky, ktoré pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia nemajúžiadnyvýznamanemôžu aniovplyvniťrozhodnutiesúduotakomtonávrhu.Čiastočné
nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovení § 151a, 151b, 151h OZ však nemalo vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia, preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C. s. p. ako vecne správne vo výroku, nie však aj v dôvodoch. Za podstatný záver súdu prvej inštancie, s
ktorým sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd považuje, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného pre pohľadávku žalobkyne
v rozsahu 8.000 €, ak súčasne bola pohľadávka žalobkyne zabezpečená odovzdaním motorového
vozidla v držbe žalovaného žalobkyni, je neprimeraným obmedzením žalovaného v jeho právach
disponovať so svojím majetkom. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia bez vyjadrenia žalovaného

len na základe tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom, je vždy skúmať, či vyhovením návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je
narušený princíp proporcionality, teda či sú práva a záujmy oboch sporových strán v rovnováhe. Súd
prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil, že za súčasného zabezpečenia
pohľadávky žalobkyne motorovým vozidlom KIA Ceed by zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti

žalovaného v nepomerne vyššej hodnote ako je pohľadávka žalobkyne, je v rozpore s princípom
proporcionality.

8. V bode 27. uznesenia súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia k označeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného je „nateraz“ nedôvodný. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého ak po
vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

9. O návrhu žalovaného na priznanie náhrady trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z
dôvodu, že podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd až v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne sa nekončí konanie
vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/44/2017, ale naďalej pokračuje.10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).