Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717201404
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1717201404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou, v právnej veci žalobcu:

D.. A.Z. A. F., Z. XX.X.XXXX, K. B. F. XXX/XX, V., proti žalovanému v I. rade: P&P Invest, s.r.o. so
sídlom Trojičné námestie 5-9, Bratislava, IČO: 36 794 058, žalovanému v II. rade: Aukčný dom Zámocká
s.r.o. so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 35 689 889, žalovaný v I. a II. rade spoločne zastúpení
advokátskou kanceláriou BARKOCI law firm, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava, IČO: 47
247 916 a žalovanému v III. rade: K. X., Z. XX.X.XXXX, K. B. J. XXXX/XXX, X. B., o určenie neplatnosti
dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 28.2.2017 doručeným súdu dňa 1.3.2017 domáhal určenia
dražby zo dňa 1.12.2016 uskutočnenej žalovaným v II. rade ako dražobnou spoločnosťou, v rámci ktorej
došlo k vydraženiu nehnuteľností - pozemkov parcely registra C nachádzajúcich sa v okrese Pezinok,
obec Limbach, k.ú. Limbach zapísané na LV vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok,
a to: pozemky nachádzajúce sa na parcelách č. 1215/12, 1216/11, 1216/33, 1216/34 a 1215/20, na
ktorom je rozostavaný rodinný dom (LV č. 1592) a podiel o veľkosti 1/3 na pozemku parc. č. 1216/6

zapísanom na LV č. 1285 (ďalej aj ako “ vydražené nehnuteľnosti“ v prospech žalovaného v III. rade,
za neplatnú.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pri realizácii dražby bol porušený § 22 ods. 4 v spojení s § 17 ods.
5 písm. a) zákona č. 527/2005 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dražbách“), dražba sa
konala 1.12.2016 a oznámenie o dražbe mu bolo doručené 7.12.2016, t.j. 6 dní po uskutočnení dražby,
napriek tomu dražobník od dražby neupustil tak ako vyžaduje § 19 ods. 1 zákona o dražbách. Žalobca

má za to, že z uvedeného dôvodu zákonom ustanovené osoby (t.j. žalobca) neboli upovedomené o
opakovanej dražbe a tým boli dotknuté a odopreté jeho práva ako vlastníka predmetu dražby, uvedeným
konaním mu bolo znemožnené a odopreté možnosti zastavenia dražby alebo upustenia od dražby
prípadným splnením nároku veriteľa. Žalobca zhrnul, že uvedeným konaním sa mu cielene znemožnilo
zúčastniť sa na dražbe a dohliadať na jej priebeh. Žalobca poukázal aj na znenie § 10 ods. 1 zákona
o dražbách. Na pojednávaní žalobca vyslovil názor, že žalovaný v II. rade využil medzeru v zákone o
dražbách kde si splnil podmienku zaslania oznámenia o dražbe ale toto bolo zaslané tak, aby nebolo

uložené v lehote 18 dní a dražba sa konala skôr následkom čoho bolo odopreté jeho právo reagovať na
dražbu, pretože uvedená písomnosť bola prevzatá po dátume dražby.3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe priložil i/ kópiu obálok s označením LV-1285
a 1592 od dražobníka adresovaných žalobcovi s vyznačeným dátumom odoslania 16.11.2016 a
prevzatia 7.12.2016; ii/ oznámenie dražobníka o opakovanej dražbe zo dňa 15.11.2016; iii/ oznámenie

o opakovanej dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 9.11.2016; iv/ oznámenie o výsledku
dražby zo dňa 1.12.2016; v/ výpisy z LV č. 1285 a 1592 vedeným Okresným úradom Pezinok pre k.ú.
Limbach.

4. Žalovaný v II. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.6.2017 doručenom súdu dňa 6.7.2017

navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako bezdôvodnú, vo vzťahu k porušenému ustanoveniu
uviedol, že zákon ustanovuje povinnosť zákonom prezumované písomnosti v určených lehotách zaslať,
a nie doručiť, čo potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu. K námietke žalobcu, že mu konaním
dražobníka (žalovaného v II. rade) bola znemožnená účasť na dražbe a nemohol dohliadať na priebeh
dražby tento uviedol, že s poukazom na § 5 ods. 9 zákona o dražbách žalobca ako dlžník ani nemohol
byť účastníkom dražby. Žalovaný v II. rade dodal, že okrem toho, že žalovaný v II. rade zasielal zákonom

prezumované písomnosti riadne a včas, mal žalobca rozsiahlu možnosť ako evidovať prebiehajúce
kolá dražby. S právnym zástupcom žalobcu bol udržiavaný aj telefonický kontakt, nakoľko bol vyzývaný
aby sprístupňoval nehnuteľnosť za účelom obhliadok so záujemcami. Okrem toho boli oznámenia o
konaní dobrovoľných dražieb publikované v Obchodnom vestníku a Notárskom centrálnom registri
dobrovoľných dražieb, vyvesené na úradnej tabuli obce, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, oznámenia

o opakovaných dražbách spolu s páskou „DRAŽBA“ boli vyvesené aj na draženej nehnuteľnosti ako i
zverejnené v periodickej tlači (PRAVDA) a na najnavštevovanejších portáloch v masívnom rozsahu.

5. Žalovaný v II. rade na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil i/ podacie hárky preukazujúce
zaslanie zásielok žalobcovi dňa 16.11.2016; ii/ screenshot zoznamu žiadostí na zverejnenie v

Obchodnom vestníku; iii/ úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra dražieb sp. zn. 7260/2016 a
7262/2016; iv/ screenshot emailu potvrdzujúce pridanie inzerátu žalovaným v II. rade na bazos.sk na
dražbudraženýchnehnuteľnostízodňa21.11.2016;v/screenshotinzerátunaportálireality.sknadražbu
dražených nehnuteľností zverejnený dňa 21.11.2016, 29.11.2016; vi/ screenshot inzerátu na portáli
topreality.sk na dražbu dražených nehnuteľností aktualizovaný dňa 9.8.2016, 23.9.2016; vii/ oznámenie

o opakovanej dražbe zo dňa 15.11.2016 adresované Obecnému úradu Limbach; viii/ inzerát na dražbu
dražených nehnuteľností v denníku Pravda; ix/ fotografia dražených nehnuteľností (porovnanie podľa
fotografií uverejnených v inzercii) s prelepenou páskou DRAŽBA.

6. Žalovaný v III. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.7.2017 doručenom na súd dňa 17.7.2017

taktiež navrhol žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že § 22 ods. 4 zákona o dražbách,
ktorý si vykladá tak isto ako žalovaný v II. rade porušený nebol, čo jednoznačne preukazujú aj dôkazy
predložené samotným žalobcom. Ako vyplýva zo žalobcom predložených obálok, obe oznámenia o
opakovanej dobrovoľnej dražbe boli zo strany žalovaného v II. rade zaslané žalobcovi do vlastných rúk
dňa 16.11.2016, pričom opakované dobrovoľné dražby sa uskutočnili dňa 1.12.2016, medzi zaslaním

oznámení a začiatkom dražieb uplynulo 15 dní. Okrem toho žalovaný v II. rade zverejnil oznámenia o
opakovaných dobrovoľných dražbách tiež v Obchodnom vestníku č. 220/2016 zo dňa 16.11.2016 čo
tiež potvrdzuje, že postupoval v súlade so zákonom. Podľa názoru žalovaného v III. rade, ktorý taktiež
ako žalovaný v II. rade poukázal na § 5 ods. 9 zákona o dražbách, žalobca ani nepreukázal že by mu
v súvislosti s deklarovaným porušením vznikla akákoľvek ujma, tak ako vyžaduje zákon o dražbách.

Žalovaný v III. rade na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil výpis z Obchodného vestníka č.
220/2016 vydaného dňa 16.11.2016.

7. Súd posúdil vec podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dražbách v znení od 1.7.2016 do 31.1.2017, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.Podľa § 22 ods. 4 citovaného zákona, ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní
dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f)
v registri dražieb najmenej

desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa §
17 ods. 3 , dražobník v ňom
bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia
o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17 ods. 1 písm. a) až f) . V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej

dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5 . Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane.

Podľa§17ods.2citovanéhozákona,oznámenieodražbeuverejnídražobníkvregistridražiebnajmenej
15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo
jehoorganizačnázložkaaleboaknajnižšiepodaniepresiahne16550eur,uverejnídražobníkoznámenie
o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez
zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

Podľa § 17 ods. 5 písm. a) citovaného zákona, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4
zašle dražobník oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi
predmetu dražby, ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do
vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu.

Podľa § 19 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, dražobník je povinný upustiť od dražby
najneskôr do jej začatia ak neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 a 17 .

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s

princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa čl. 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

8. Ako vyplýva z citovaných predpisov, žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným druhom
žaloby, pričom predpokladom jej úspešnosti je včasnosť jej podania v trojmesačnej prekluzívnej lehote,
porušenie ustanovení zákona o dražbách a spôsobenie konkrétnej ujmy žalobcovi, t.j. nepostačuje
akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí sa jednať o porušenie, ktorým je zároveň osoba,ktorá porušenie namieta, dotknutá na svojich právach. Súd je povinný posudzovať platnosť dražby
v intenciách skutkových okolností tvrdených žalobcom, pričom tento skutkový dej môže, no nemusí
subsumovať pod hypotézu príslušnej právnej normy. Je totiž v konečnom dôsledku výlučným právom

súdu právne posúdiť zistený skutkový stav, je to súd, ktorý v konaní o podanej žalobe verifikuje tvrdené
skutkové okolnosti a právne ich kvalifikuje.

9. Súd sa oboznámil vyjadreniami strán, s listinnými dôkazmi založenými v spise a s údajmi z verejným
registrov a ustálil nasledovný skutkový stav: (2) Dražby na dražené nehnuteľnosti sa uskutočnili dňa

1.12.2016 a ich vydražiteľom sa stal žalovaný v III. rade (LV č. 1285 a 1592), dražbu realizoval žalovaný
v II. rade na základe zmluvného vzťahu so žalovaným v I. rade. Jednalo sa pritom o opakované dražby,
oznámenia o ich konaní boli zapísané do Notárskeho centrálneho registra dražieb dňa 11.11.2016
(úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra sp. zn. 7260/2016 a 7262/2016), v Obchodnom
vestníku boli tieto zverejnené dňa 16.11.2016 v čísle 220/2016. Dňa 16.11.2016 (obálky predložené
žalobcom označené príslušným číslom LV na ktorých sú zapísané dražené nehnuteľnosti, podacie hárky

predložené žalovaným v II. rade) zaslal žalovaný v II. rade tieto oznámenia aj žalobcovi, tento si ich
prevzal dňa 7.12.2016, t.j. 6 dní po napadnutých dražbách.

10. Žalobca namietal porušenie § 22 ods. 4 zákona o dražbách, pretože oznámenia o dražbách mu boli
doručené až po konaní dražieb, následkom čoho sa mu cielene znemožnilo zúčastniť sa na dražbách

a dohliadať na ich priebeh. Žalobca v priebehu konania, keď žalovaní zhodne poukazovali na znenie §
22 ods. 4 predposledná veta zákona o dražbách v ktorom zákonodarca uložil dražobníkovi oznámenie
o dražbe zaslať, a nie doručiť v stanovenej lehote, zmenil smerovanie procesného útoku a tvrdil, že
žalovaný v II. rade využil medzeru v zákone o dražbách, keď síce splnil podmienku zaslania oznámení o
dražbe, ale tieto boli zaslané tak aby neboli uložené na pošte celých 18 dní, následkom čoho sa dražby

konali skôr ako mu boli doručené tieto oznámenia, čím mu bolo odopreté jeho právo reagovať na dražby.
Žalobca de facto uznal, že si žalovaný v II. rade splnil svoju zákonnú povinnosť a oznámenie zaslal v
zákonom stanovenej 10 - dňovej lehote dňa 16.11.2016 (čo jednoznačne preukazujú aj ním predložené
dôkazy), namietal však jej načasovanie s poukazom na nedodržanie poštovej úložnej lehoty 18 dní.

11. Súdu na námietku žalobcu nezostáva nič iné len stroho uviesť, že zákon o dražbách, konkrétne
znenie § 22 ods. 4 zákona o dražbách upravujúci notifikačný postup dražobníka pri opakovanej dražbe,
je jasné a zrozumiteľné, nepripúšťajúce opačný výklad či odchýlku alebo výnimku. Zákonodarca jasne
ustanovuje,žedražobníkjepovinnýzaslaťoznámenieoopakovanejdražbevlastníkovipredmetudražby
najmenej 10 dní pred začatím opakovanej dražby. Opakovaná dražba (resp. obe opakované dražby)

začala dňa 1.12.2016 a žalovaný v II. rade zaslal žalobcovi oznámenie o jej konaní dňa 16.11.2016,
t.j. 16 dní pred konaním dražby, pričom by postačovalo, ak by toto oznámenie zaslal len 10 dní pred
konaním dražby. I v prípade tejto alternatívy je zo strany dražobníka vylúčené akékoľvek špekulatívne
konanie, litera zákona je jasná, pričom logicky zaslanie oznámenia o opakovanej dražbe neviaže na 18
- dňovú poštovú úložnú lehotu, pretože táto je dlhšia. Súd z uvedeného dôvodu túto námietku žalobcu

vyhodnotil ako nedôvodnú a rozpornú so zákonom o dražbách.

12. Pretože je súd zo zákona povinný vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k možnému
porušeniu zákona o dražbách, súd preskúmal priebeh napadnutej opakovanej dražby (resp. dražieb) s
poukazom na ustanovenia zákona o dražbách, na ktoré sa odvolával žalobca (§ 10 ods. 1, § 17 ods.

2 - 5 a § 22 ods. 4). Ako je evidentné z ustáleného skutkového stavu, ktoré strany žiadnym spôsobom
nerozporovali,žalovanývII.radeprisvojichnotifikačnýchpovinnostiachpostupovalvsúladeavlehotách
vymedzených v § 22 ods. 4 zákona o dražbách (uverejnenie v registri dražieb, uverejnenie v obchodnom
vestníku, zaslanie oznámenia o opakovanej dražbe zákonom určeným osobám), oznámenia o dražbách
doručoval do vlastných rúk v súlade s § 10 ods. 1 zákona o dražbách. Súd konštatuje, že § 17 zákona

o dražbách ustanovuje povinnosti dražobníka len vo vzťahu k uskutočneniu (prvej) dražby a vo vzťahu
k § 22 ods. 4 zákona o dražbách upravujúceho opakované dražby je len podporným ustanovením.

13. Súd považuje za potrebné konštatovať, že žalobca nesplnil ďalšiu základnú podmienku úspešnosti
žaloby, a to skutočnosť, že bol konaním dražobníka (ak by tento porušil ustanovenia zákona o dražbách)

dotknutý na svojich právach. Ako správne argumentovali žalovaní, s poukazom na § 5 ods. 9 zákona
o dražbách neobstojí námietka žalobcu, že nemohol dohliadať na dražbu, resp. že sa jej nemohol
zúčastniť. Súd sa taktiež stotožňuje s argumentáciou žalovaného v II. rade, ktorý nad rámec žalobného
návrhu preukázal súdu, že je nemožné, aby žalobca (i s poukazom na to, že sa jednalo o opakovanúdražbu) nemal vedomosť o uskutočnení dražby (resp. dražieb), okrem toho že opakovaná dražba bola
uverejnená v registroch podľa zákona, žalovaný v II. rade dražené nehnuteľnosti priebežne inzeroval
nielen v dennej tlači, ale i pomocou najpoužívanejších webových portálov.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Súd dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli strany. Súd má za to, že žalobca sa evidentne

ocitol v dôkaznej núdzi a neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, následkom čoho súd vyhodnotil celkové
vyznenie procesného útoku žalobcu ako perfídne s následkom straty sporu. Žalobca v priebehu celého
konania neprodukoval jediný dôkaz a dokonca ani tvrdenie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybnilo
zákonnosť dražby. Svoj procesný útok postavil na „medzere v zákone“, ktorá však podľa názoru súdu
absentuje, litera zákona je jasná a zrozumiteľná. Na základe uvedeného súd nemal inú možnosť ako
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu majú žalovaní ako strany plne úspešné v konaní, a preto im priznal náhradu konania
v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.