Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223209
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315223209.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: T. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX, P. T., zastúpená: JUDr. W.N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. V. XXXX/XX, O., proti
žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, reg. č. 1503447, so sídlom Nerine, Chambers, P.O.BOX
905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, na území Slovenskej republiky so sídlom Vajnorská
100/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 31. januára 2017, č. k. 15C/647/2015-81,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v odseku I. výroku vo vyhovujúcej časti, určenia, že dohoda o zrážkach
zo mzdy obsiahnutá v Zmluve o úvere zo dňa 8.7.2008, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako
klientom a Poštovou bankou, a.s. ako bankou je neplatná, m e n í tak, že žaloba sa v uvedenej časti
zamieta.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti vo veci samej sa rozsudok súdu I. inštancie

p o t v r d z u j e .

III. V časti náhrady trov konania sa rozsudok súdu I. inštancie m e n í tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie odsekom I. výroku určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
obsiahnutá v Zmluve o úvere zo dňa 08.07.2008, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako klientom

a Poštovou bankou, a.s. ako bankou je neplatná, odsekom II. výroku zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni 1.397,51 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a odsekom III. výroku rozhodol o
trovách konania tak, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil aplikáciou ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k), r), 5, 6, § 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“). Vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.)

vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu formulárovej zmluvy o úvere, ktorá má
spotrebiteľský charakter. Na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyni (ako spotrebiteľke) vyplatený
zo strany právneho predchodcu žalovaného (ako dodávateľa) úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý úver
sa žalobkyňa zaviazala splatiť prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 51,42 eur.Žalobkyňa celkom splatila zrážkami z jej príjmu sumu vo výške 3.057,21 eur. Súd z predložených
listinných dôkazov zistil, že zmluva o úvere (súd mal za to, že v danom prípade išlo o poskytnutie tzv.
klasického úveru, nakoľko tomu nasvedčuje jednak mechanizmus jeho splácania - pravidelné mesačné

splátky, a jednak aj spôsob jeho čerpania - jednorazové vyplatenie; pri revolvingových úveroch sa jedná
o poskytnutie úverového rámca - limitu, ktorý môže dlžník čerpať aj opakovane do schválenej výšky,
za predpokladu, že splátkami tento úverový limit každomesačne do jeho výšky doplní) neobsahuje
jednoznačné a zrozumiteľné uvedenie výšky RPMN. V bode II. Zmluvy je okrem výšky RPMN (27,95 %)
uvedená aj priemerná RPMN (64,79 %). Ustanovenia zmluvy o RPMN sú uvedené nezrozumiteľným,

nejasným a mätúcim spôsobom, a tak nekorešpondujú zákonnej povinnosti uviesť RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Údaj o RPMN musí byť totiž v zmluve uvedený jasne a zrozumiteľne, a preto
v danom prípade možno poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Rovnako súd poukázal aj na to, že v zmluve nie sú
jednoznačne uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok, čo je taktiež jeden z povinných údajov
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonných ustanovení. V zmluve je uvedený len dátum

prvej a poslednej splátky. Zrozumiteľnosť údajov uvedených v zmluvách o spotrebiteľských úveroch
je podstatnou náležitosťou hlavne kvôli tomu, že vo väčšine prípadov sú úvery poskytované osobám
s priemerným vzdelaním, bez odborného ekonomického či právnického vzdelania, a teda tieto osoby
nie sú schopné náležitým spôsobom posúdiť formuláciu použitú v zmluve, a spôsob akým sú zmluvy
písané je pre ne nezrozumiteľný. Činnosť a prax súdov rozhodovaním však smeruje k tomu, aby zmluvy

takéhoto typu boli písané jazykom pochopiteľným pre bežného spotrebiteľa, jazyk absentuje. Súd teda
má zato, že uzatvorená zmluva nebola uzatvorená v predpísanej forme a neobsahovala všetky zákonom
stanovené náležitosti, a teda úver, ktorý bol žalobkyni poskytnutý, jej bol poskytnutý bez úrokov a
bez poplatkov, t.j. vo výške 1.659,70 eur, pričom však celkom splatila už sumu vo výške 3.057,21
eur, t.j. o 1.397,51 eur viac. Uvedená suma tak predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo

na strane žalovaného, a ktoré je tento tak povinný vrátiť (vydať) žalobkyni. Vzhľadom na uvedené,
dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok zabezpečujúci pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere, je
potrebné považovať za neplatnú, nakoľko zabezpečuje pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu, ktorý
trpí vadami. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto
zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných

strán, a teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Takáto dohoda
sa odchyľuje od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa,
formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností považovať
za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje.
Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, pričom výkon zrážok zo

mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti. Vzhľadom
na uvedené súd podanej žalobe vyhovel tak v časti určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
ako aj v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.397,51 eur, nakoľko mal za to, že žaloba
bola podaná dôvodne.

2. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne dôkazy
nevykonával ani neinicioval, a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako aj s
prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Námietky podané zo
strany pôvodného žalovaného súd považoval za nedôvodné, nakoľko v priebehu konania došlo k zmene
strany sporu na strane žalovaného, pričom na stranu žalovaného vstúpila spoločnosť, na ktorú bola

postúpená pohľadávka vzniknutá z vyššie uvedenej zmluvy, naliehavý právny záujem žalobkyne mal súd
zadaný,nakoľkobolovzáujmežalobkynerozhodnúťoplatnosti,resp.oneplatnostidohodyozrážkachz
jej príjmu, a to za účelom ochrany jej majetku - peňažných prostriedkov, t.j. aby nedochádzalo k zrážkam
aj vtedy ak pohľadávka už bola dávno splatená a napokon k námietke o právomoci prejednávať spor
na všeobecnom súde, súd uvádza, že sa plne stotožňuje so žalobkyňou a jej tvrdením, že nie je možné

aby sa spotrebiteľ zbavil ochrany, ktorá je poskytovaná všeobecnými súdmi a dobrovoľne sa podriadi
prerokúvaniu veci len pred rozhodcovským súdom. Tu rovnako súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
považuje najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol
žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Nakoľko však žalobkyni v konaní žiadne trovy nevznikli,
žiadne si neuplatnila a žiadne jej nevyplývajú ani zo súdneho spisu, súd jej ich náhradu nepriznal.4. Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalovanýsnávrhomnajehozrušenieavrátenievecisúdu
I. inštancie na ďalšie konanie alternatívne s návrhom na jeho zmenu tak, že súd žalobu zamietne. Ako

odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. a/, d/ , e/, f/, g/ a h/ CSP. Má za to, že súd sa nevysporiadal
s námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatku naliehavého právneho záujmu. Žalobca podal návrh
v zmysle ustanovenia § 137 písmeno c) zákona 160/2015 Civilný sporový poriadok, pričom však právny
záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Naliehavý
právny záujem nie je daný 1/ spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa

§ 137 písm. a/ CSP - R 17/1972) ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu, 3/ ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo - rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004
- ZSP 6/06. Ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok NPZ, je vylúčené súčasne sa zaoberať
žalobou vo veci samej - rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006. „Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové

okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5
Cdo 31/2011)".

5. Zároveň žalovaný namieta procesný postup súdu, ktorým mu odoprel možnosť zúčastniť sa
na pojednávaní. Žalovaný neeviduje žiadne predvolanie, ktorým by Okresný súd Galanta predvolal
žalovaného na pojednávanie. V tejto súvislosti uvádza, že v návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa
18.12.2015 žalovaný uviedol, že korešpondenčná adresa spoločnosti OMIKRON TRADING LIMITED

na Slovensku je: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.

6. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle,
ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani to, v čom má spočívať hrubá
nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Je dôležité poukázať na to, že uzatváranie

zmluvy o úvere je proces, v ktorom podáva klient banky návrh na uzavretie zmluvy, následne banka
vyhodnotí, či návrh na uzavretie zmluvy o úvere prijme alebo odmietne. Podľa článku 1 bodu 1.2
Obchodných podmienok banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí návrhu oznámi. Oznámenie
vykoná najmä telefonicky na telefónnom čísle uvedenom v návrhu, ak klient banky nie je zastihnutý,
tak mu bude doručené písomné oznámenie. Až následne odošle jeden originál zmluvy o úvere klientovi

banky.Vmedziobdobímáklientpriestornapreštudovaniesivšetkýchpodmienokspojenýchsbankovým
produktomaslobodnesarozhodnúťčidanúzmluvuoúverebezvýhraduzatvorí.Žalobcamalkdispozícií
tak obchodné zmluvné podmienky, keďže svojím podpisom na zmluve o úvere potvrdil v súlade s
článkom 3 bod 3 skutočnosť, ich prevzatie a ďalej, že si ich preštudoval a vyjadril s nimi súhlas. Ďalej
chce podotknúť, že spoločnosť Poštová banka, a.s., na svojom internetovom sídle A. zverejňuje svoje

obchodné podmienky v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Tieto
obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalobca
si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak mal možnosť si
vybrať či uzavrie zmluvu úvere so spoločnosťou Poštová banka, a.s. Preto nemožno konštatovať, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože je nezvýraznená, keďže túto si spotrebiteľ mal možnosť

preštudovať v akomkoľvek formáte písma a v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o
úvere. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu,
resp. Dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase podpisu bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp. jeho spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom prípade
ide len o účelové, ničím nepreukázané tvrdenie, a súd by ho pri hodnotení dôkazov nemal brať do úvahy.

7. Súd I. inštancie nijako nevysvetlil ako predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa - žalobcu. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút, ktorý sa realizuje v prípade ak sa dlžník dostane do omeškania
v súvislosti so svojím záväzkom. Predmetné zmluvy boli vyplnené žalobcom, sám žalobca vpisoval

do zmluvy o úvere svoje osobné údaje, ako si želá predmetný úver čerpať a všetko potvrdil svojim
podpisom. Je preto nespochybniteľné, že žalobca predmetnú zmluvu o úvere čítal, preto musel mať
aj vedomosť o Dohode o zrážkach zo mzdy. Chce ďalej zdôrazniť, že právny predchodca žalovaného,
spoločnosť Poštová banka, a.s. je subjektom, ktorý podlieha dohľadu Národnej banky Slovenská vzmysle § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, podľa ktorého
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad bankovými subjektami. Dohoda o zrážkach zo mzdy
je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Práve

účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne
absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť Dohody
o zrážkach zo mzdy, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Reductio ad
absurdum, akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov by nebolo prípustné.

8. Poukázal tiež na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla
2009, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 111. ÚS 36/2010 zo 4. mája 2010, Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS 242/07 z 3. júla 2008. Gramatickým výkladom § 53
odsek 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník je odôvodnený záver, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený
vznik, zmena alebo zánik práva či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý

zabezpečuje hlavný záväzok, je to zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti
viazané na vôľu veriteľa; či povinnosť vznikne, alebo nie. Naopak je to práve na dlžníkovi, či bude plniť
riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Ako vyplýva z judikatúry, napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu
spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS ČR, sp. zn.:

23Cdo/1201/2009: „Institut ochrany spotřebitele neznamená jeho absolutní ochranu v tom smyslu, že
by se mohl ex post dovolávat neplatnosti svých právních úkonú, které učinil dobrovolně.“)

9. Svojím podpisom žalobca súhlasil s celým obsahom zmluvy. Tvrdenie, že sa Dohode o zrážkach
zo mzdy musel podrobiť je zjavne účelové a tendenčné. Žalobca totiž nikde netvrdí, že bol prinútený

zmluvy podpísať. Rovnako je účelové a tendenčné aj správanie žalobcu, ktorý nespochybňuje platnosť
zmlúv ako takých, teda nenamieta tú časť zmluvy, z ktorej bral úžitok, ale len časť na základe ktorej má
svoj záväzok splatiť. Žalobca navštívil právneho predchodcu žalovaného dobrovoľne a z vlastnej vôle s
úmyslomzískaniaúveru.Právnypredchodcažalovanéhonijakýmspôsobomnevyvíjalnažalobcužiadny
nátlak, na základe ktorého by bol žalobca nútený získať úver od právneho predchodcu žalovaného.

Poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalovaného si všetky svoje záväzky vzniknuté mu z
uzatvorenej zmluvy splnil riadne a včas a po práve požaduje od žalobcu len to, čo od neho možno
spravodlivo požadovať. Podľa ustanovenia § 131 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v
zneníplatnomaúčinnomkudňuuzavretiazmluvyoúvere,ďalšiezrážkyzomzdy,ktorépresahujúrámec
zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody

so zamestnancom o zrážkach zo mzdy. V zmysle ust § 131 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ
povinný vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca aj ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo
mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je
Občiansky zákonník. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá platne v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a najmä na základe ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti,
ktoré existovali v čase jeho vzniku. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2009,
sp. zn. IM Obdo V 16/2006)

10. Na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz

retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015,
v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by
zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred
01.04.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p OZ, v ktorej sú
explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je

možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 odsek 2 v novelizovanom znení sa
vzťahujeVÝLUČNEnaprávnevzťahyzaloženépo01.04.2015.Prisvojvoľnejretroaktívnejaplikáciitohto
ustanovenia súdom na právne vzťahy založené pred 01.04.2015 dôjde k porušeniu článku 2 Ústavy SR
a zásahu základných práv a slobôd občanov.

11. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že
spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie
nachádza oporu aj v Uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, kde NSSR skonštatoval, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah
bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom, rovnako sa aj akcesorické
záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok.

12. V súvislosti s argumentáciou súdu, že zmluva o úvere neobsahuje jednoznačné a zrozumiteľné
uvedenie výšky RPMN uviedol, že údaj RPMN je jasne uvedený vo výške 27,95 %. Ak súd I. inštancie
zmiatol údaj o priemernej RPMN na trhu (64,79 %), tak zdôrazňuje, že nejde o RPMN týkajúci sa
predmetnej zmluvy o úvere. Údaj RPMN, ktorý sa viaže na predmetnú zmluvu je vo výške 27,95 %

pričom to zo zmluvy o úvere úplne jasne vyplýva.

13. Ďalej súd I. inštancie poukazuje aj na to, že v zmluve nie sú jednoznačne uvedené termíny splatnosti
jednotlivých splátok, čo je taktiež jeden z povinných údajov zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd vôbec
nezobral do úvahy, alebo toto rozhodnutie mu nie je známe, Rozsudok Súdneho Dvora z 09.11.2016 vo
veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. V predmetnom rozsudku sa okrem iného

uvádza: „za týchto okolností je potrebné odpovedať na tretiu a štvrtú otázku tak, že článok 10 ods. 2
písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok".

14. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku je reparácia
nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov
právnych vzťahov. K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne,
avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto
majetkovej nerovnováhy. K inštitútu bezdôvodného obohatenia zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR, sp.

zn. 2Cdo/92/2010, bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované
ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor
bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Najvyšší súd ČR, sp. zn. 28 Cdo 2457/2013, podľa §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaným plnením z nepoctivých zdrojov. Pri dôkladnom skúmaní
jednotlivých skutkových podstát na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné súdom uvedené
dôvody subsumovať pod žiadnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.

15. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení žiada, aby príslušný súd
napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu na úhradu
trov konania žalovaného, alternatívne, aby príslušný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu
zamietne a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného.

16. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní

pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je dôvodné iba
čiastočne.

18. Žalobkyňa sa svojou žalobou (upresnenou podaním dňa 03.03.2016) domáhala toho, aby súd určil,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 8. júla 2008 uzatvorená medzi ňou a Poštovou bankou, a.s.

je neplatná. Súčasne žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
1.397,51 eur titulom bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy predmetného konania.19. Súd I. inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď mal zato, že nárok žalobkyni je dôvodný a
s ohľadom na rozsah odvolania a odvolacie dôvody žalovaného je posúdiť či súd I. inštancie rozhodol
správne.

20. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného (Poštová banka, a.s.) uzatvorila dňa 08.07.2008
Zmluvuoúvere,vzmyslektorejbolžalobkyniposkytnutýúvervovýške 1.659,70eur(50000,-Sk),ktorý
úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť prostredníctvom 60 mesačných splátok vo výške 51,42 eur (1.549,-
Sk). V bode 5 zmluvy o úvere je uvedené že podpisom zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o

zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením
pohľadávky Banky vzniknutej z predmetnej zmluvy. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávaní zrážok z jej príjmu mal sú za preukázané, že v období od októbra 2013 do októbra 2015
bola žalobkyni z príjmu zrazená suma vo výške 3.057,21 eur.

21. Súd I. inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou o úvere

medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného ako spotrebiteľskú zmluvu. V tejto súvislosti
je potrebné prihliadnuť na § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie ukladá orgánu
aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako

slabšiu stranu v spore priaznivejšie. Z uvedeného dôvodu má súd pri posudzovaní každej spornej otázky
aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť,
že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou je tzv. absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa

vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

22.Podľa§52ods.2OZ(vzneníúčinnomod01.04.2015)ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. V preskúmavanom prípade by mal súd zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a
právny predpis, ktorých je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, preto záver žalovaného v tom, že nie je možné
pravidlo prednostnej aplikácie občianskeho práva pred obchodným právom aplikovať spätne na vzťahy,

ktoré vznikli pred 01.04.2015, je nesprávny. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že OZ bude
použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania
záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava ObZ. Hoci účinnosť tohto
ustanovenia bola posunutá až na 01.04.2015, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho
cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu OZ na

spotrebiteľské záväzky.

24. Je potrebné prihliadnuť aj na § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani
uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je v danej veci nepochybne spotrebiteľskou

zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa
na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné
postavenie, preto sa v prospech spotrebiteľa použije pre neho priaznivejšia právna úprava.

25. Je preto možné uzavrieť, že zmluva o úvere má síce povahu absolútneho obchodu, na posúdenie

zmluvného úverového vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať
ustanovenia OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi
súdov (pozri napr. uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zodňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a
6Co/81/2012). Napokon aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver

ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Otázku aplikácie Občianskeho zákonníka riešil aj NS vo veciach vedených pod sp. zn. 3 M Cdo 9/2014,
sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 a sp. zn. 3 M Cdo 14/2014.

26. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej
tzv. určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným naliehavým právnym
záujmom, o aký prípad však v prejednávanej veci nešlo). Bez existencie tohto predpokladu je tak

vylúčené zaoberanie sa konkrétnym návrhom vecne. Uvedené teda znamená, že v konaní o určenie
existencie či neexistencie práva alebo právneho vzťahu je vyriešenie si otázky existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď
na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä pre pristúpenie
k dokazovaniu zameranému na vecnú podstatu problému). Naopak v prípade záveru o neexistencii

naliehavého právneho záujmu musí viesť k bezodkladnému zamietnutiu návrhu a to nielen z dôvodu
hospodárnosti konania, ale spravidla aj pre naznačenie postupu k ochrane práv účastníkov procesne
prípustným spôsobom (ktorým je iné než požadované určenie - pokiaľ takéto samozrejme existuje, alebo
naopak plnenie - ak tu potenciálny žalobca vystupuje aj v pozícii nositeľa práva a nielen povinnosti, kedy
by mu ostávala len možnosť obrany proti požiadavkám niekoho iného).

28. Určovacie návrhy všeobecne majú podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov
rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva
a nie už jeho porušenia (nakoľko určovací návrh podľa § 80 písm. c/ OSP, platného a účinného v
čase podania žaloby má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu

vzniknutého porušením práva je už zásadne spôsobilý odstrániť len návrh na plnenie podľa § 80 písm.
b/ OSP). Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovací návrh odstrániť,
pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je v tom, že práve takéto určenie (nie
teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi a vytvorí tak aj pevný právny
podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a

podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho však plynie, že naliehavý právny záujem
nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky
predbežnej či čiastkovej vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá by sa mohla sama stať predmetom
určovacieho návrhu. Z uvádzaného evidentne vychádza aj rozhodná úprava procesného práva, ktorá
priamo ani nepredpokladá návrhy o neplatnosť právnych úkonov (pri uvedomovaní si len predbežného

významu otázok platnosti či neplatnosti právnych úkonov pre otázky existencie či neexistencie práv
alebo právnych vzťahov, ktoré majú byť takýmito úkonmi založené).

29. Pri otázke naliehavého právneho záujmu treba upozorniť na konštantnú súdnu judikatúru, pričom
je potrebné upriamiť pozornosť, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, to

čoho sa žalobca v konaní domáha súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania daným
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (existencii
naliehavého právneho záujmu žalobkyne) predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodný
(správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte

iné konanie (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu z 20.10.2010 spis. zn. 4Cdo 136/2009).

30. I keď v spotrebiteľských veciach bol zaznamenaný dosť podstatný odklon od skoršieho videnia
problému naliehavého právneho záujmu (viď 1M Cdo 1/2009) v prejednávanej veci návrh na určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 08.07.2008 nemohol

obstáť. V čase rozhodovania tak súdom I. inštancie ako aj odvolacieho súdu uvedené okolnosti vo
vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyni ani pri prípadnom vyslovení neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere zo dňa 08.07.2008 nemohli mať vplyv na
postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, pokiaľ žalobkyňa už z úverovej zmluvy plnila všetko (a veriteľ užnemá čo od žalobkyne vymáhať) a pokiaľ predmetom sporu bolo i vydanie bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovaného, ktorého sa žalobkyňa domáhala. Žalobkyňa naliehavý právny záujem odôvodnila
iba všeobecne a súd I. inštancie tým, že naliehavý právny záujem žalobkyne mal za daný, nakoľko

bolo v záujme žalobkyne rozhodnúť o platnosti, resp. o neplatnosti Dohody o zrážkach z jej príjmu, a
to za účelom ochrany jej majetku - peňažných prostriedkov, t.j. aby nedochádzalo k zrážkam aj vtedy
ak pohľadávka už bola dávno splatená. Pokiaľ, ale žalobkyňa už všetko splatila a domáha sa vydania
bezdôvodného obohatenia (ktorý nárok súd posúdil ako dôvodný), kde súd posudzoval i samotnú
zmluvu o úvere, určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy sa javí ako nadbytočné. Neschopnosť

žalobkyne preukázať, aký by malo význam samotné určenie neplatnosti Dohody o zrážkach z jej príjmu
za vyššie uvedenej situácie tak vedie iba k jedinému záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení.

31. Hoci samotné určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy za danej situácie nemohlo obstáť,
súd sa správne vysporiadal s tým, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

32. Podľa § 53 ods. 3 OZ sa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
nepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Žalovaný preto dôkaznú
situáciu nevyhodnotil správne, keďže bol práve on tým subjektom, ktorého zaťažovalo preukázanie
individuálnehodojednaniadohodyozrážkachzomzdy(akosúčasťvšeobecnýchpodmienokposkytnutia

úveru, bod 5). Znakmi individuálneho dojednania zmluvných ustanovení nie je vyplnenie a podpísanie
formulárového dojednania spotrebiteľom. Z dôvodu, že žalovaný ako právny nástupca dodávateľa
nepreukázal opak, podľa § 53 ods. 3 OZ sa zmluvné dojednanie Dohody o zrážkach zo mzdy
nepovažovalo za individuálne dojednané.

33. Súd I. inštancie výslovne konštatoval, že Dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok zabezpečujúci
pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere, je potrebné považovať za neplatnú, nakoľko zabezpečuje
pohľadávku vzniknutú z právneho úkonu, ktorý trpí vadami. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa,
formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností považovať za
náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje.

34. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola primárne dohodnutá v bode 5 zmluvy o úvere
(vytlačených strane úverovej zmluvy minimalistickým písmom), ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o
úvere, ktorý zabezpečovací prostriedok žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť. Právny predchodca
žalovanej ako veriteľ do prejavu vôle žalobkyne zahrnul uzavretie ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach),

ktorým vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu
plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 53 ods.
1 OZ pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a tieto sú považované
za neplatné (§ 53 ods. 5 OZ v relevantnom znení).

35. Súd I. inštancie, prihliadajúc na vyššie uvedené formálne a obsahové náležitosti Dohody o zrážkach
zo mzdy, správne konštatoval, že táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
stránvneprospechžalobcuakospotrebiteľa.Priuzatváranítejtodohodyspotrebiteľmusímaťvedomosť,
pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade

sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú
by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa,
umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ
vynakladal úsilie na to, aby získal nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného

obohatenia), s čím sú spojené náklady.

36. Okrem vyššie uvedeného odvolací súdu dodáva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná
aj pre absenciu náležitosti Dohody o zrážkach zo mzdy, pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o
právnych úkonoch. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá

má byť zabezpečená. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa §
37 ods. 1 OZ (v čase uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka
presneaúplnekonkretizovaná,inakbydlžníknemoholplatneprejaviťvôľuuspokojiťpohľadávkuveriteľa
prostredníctvom tohto zabezpečovacieho hmotnoprávneho inštitútu).37. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd I. inštancie žalobe vyhovel, argumentácia
žalovanej, týkajúca sa prípustnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho inštitútu aj v

spotrebiteľských zmluvách (s poukazom na § 131 ods. 3 Zákonníka práce), bola bez právneho významu.
Na uvedené nemá vplyv ani to, že Poštová banka, a.s. podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska.

38. Vzhľadom k vyššie uvedenému, tiež bez právneho významu bol poukaz na spôsob uzatvárania
zmluvy o úvere a možnosti naštudovania obchodných podmienok na internete. Spôsob uzatvárania

úverových zmlúv s ohľadom na to čo spotrebiteľ mohol využiť a i využil je vysoko nepravdepodobný.

39. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej
povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky Súdneho dvora
Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

40. Odvolací súd sa stotožňuje i s názorom súdu I. inštancie, kde mal za to, že úver v zmysle ust. § 4

ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. považoval za bezúročný a bez poplatkov. I keď sa odvolací súd nestotožňuje
s názorom súdu I. inštancie v tom, že nie je jasne a zrozumiteľne uvedená RPMN, má za to, že v
zmluve nie sú uvedené termíny jednotlivých splátok v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001
Z. z.. Súd I. inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol, z akého dôvodu, má za to, že nebolo naplnené
ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že podľa ust.

§ 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda termíny jednotlivých
splátok (nie uviesť dátum každej ďalšej platby k 8. dňu v mesiaci ako je uvedené v zmluve), ale aj s
rozčlenením jednotlivých čiastok. Nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová
zmluva zo dňa 08.07.2008 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je

pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého
splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre
neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej
veriteľom za poskytnutý úver. Odvolací súd sa preto stotožňuje i s názorom súdu I. inštancie, kde mal
za to, že úver je v zmysle ust. § 4 ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. potrebné považovať za bezúročný a bez

poplatkov.

41. Je pravdou, tak ako na to poukazuje žalovaný v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 9.11.2016
voveciC-42/15onávrhunazačatieprejudiciálnevkonaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktorýpodalOkresný
súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

42. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade

platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec
pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že
tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už

sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny
dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že
povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou azákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili

toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a
úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je
možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade

so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať a zosúladiť s textom Smernice,
inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

43. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný nárok iba na sumu, ktorú žalobkyni aj reálne poskytol
titulom úveru, to je 1.659,70 eur, a nakoľko žalobkyňa mu uhradila viac ako mala (3.057,21 eur), súd I.
inštancie správne uzavrel, že má nárok na zaplatenie sumy 1.397,51 eur (3.057,21 - 1.659,70). Odvolací

súd sa stotožňuje i s právnym titulom, ktorým bola uvedená suma žalobkyni priznaná.

44. Ust. § 451 ods. 2 OZ, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45.Právnynárokžalobkynespadápodskutkovúpodstatubezdôvodnéhoobohatenia.Nazákladevyššie
uvedeného má súd za to, že v danom prípade u žalobkyni išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Tak ako
aj žalovaný poukázal vo svojom odvolaní na rozhodnutie NS SR sp. zn. Cpi 37/78ÍR1/791, ťažiskom
skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu je plnenie jedným subjektom druhému subjektu, bez

počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. Žalobkyňa plnila žalovanému na
základe uzatvorenej zmluvy o úvere (bolo plnené zrážkami zo mzdy) a až následne sa dozvedela, že
plnila niečo čo nemala, keď od začiatku tu chýbal právny dôvod, pre ktorý plnila. Preto bola naplnená
skutková podstata ust. § 451 ods. 2 OZ.

46. K odvolacej námietke, v zmysle ktorej žalovanému malo byť odopreté právo zúčastniť sa na
pojednávaní, nakoľko neeviduje žiadne predvolanie odvolací súd udáva, že žalovaný predvolánku
na pojednávanie (ktoré sa konalo 31.01.2017) prevzal dňa 25.07.2016 a táto mu bola zasielaná na
korešpondenčnú adresu tak ako uviedol. Preto k pochybeniu súdu nedošlo.

47. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája1997,
sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998, uznesenie
Ústavného súdu z 25. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04).

48. Odvolací súd preto rozsudok v časti určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy podľa ust. §
388 CSP zmenil a žalobu v tejto časti zamietol a vo zvyšnej napadnutej časti vo veci samej rozsudok
súdu I. inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

49. Odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil aj rozhodnutie súdu I. inštancie v časti náhrady
trov konania. Nakoľko bolo potrebné zohľadniť pomer úspechu a neúspechu žalobkyne, správne mal
rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

50. Z dôvodu, že žalovaná bola čiastočne úspešná v odvolacom konaní (v časti určenia neplatnosti

Dohody o zrážkach zo mzdy), podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, jej vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa pomeru úspechu a neúspechu ( úspešná bola v časti
určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a v časti povinnosti plniť žalobkyni bola neúspešná).
Odvolací súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

51. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).