Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 3T/52/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209010219

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Képessyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2209010219.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu JUDr. Márie Képessyovej a prísediacich
Y. M.Á. K. Ž. I. v trestnej veci obž. Q. L. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2
písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena a) Trestného zákona na hlavnom

pojednávaní dňa 29.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. L.A. nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, bytom G.
N. E., rodné číslo : XXXXXX/XXXX

sa uznáva za vinného, že

dňa 18. júna 2007 v čase okolo 21.00 hod. v Dunajskej Strede, na Z. I. E. na dvore internátu

stredného odborného učilišťa pristúpil k malol. V.. E.., U.. XX.XX.XXXX, obkľúčil ju s rukami tak, že sa
nevedela pohybovať, následne obe ruky strčil pod jej sukňu, ľavou rukou ju držal za stehno a pravú ruku
strčil pod jej nohavičky a proti jej vôli začal obchytkávať jej pohlavný orgán a následne zasunul svoj prst
do jej pošvy a potom ju pustil, pričom menovanej zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie nespôsobil,

teda

násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe - na dieťati,

čím spáchal

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmena a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje :

Podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody
sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 21.04.2009 pod číslom XPv/XXX/XX podľa § 234
odsek 1 Trestného poriadku na Q. L. obžalobu pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1,

odsek 2 písmena b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmena a) Trestného zákona na
skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Po podaní obžaloby súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2009 pri predbežnom prejednaní
obžaloby rozhodol tak, že v zmysle § 244 odsek 1 písmena h) Trestného poriadku podanú obžalobu
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda odmietol a vec vrátil prokurátorovi na došetrenie. Proti tomuto

uzneseniu prokurátor podal sťažnosť. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XTo/XX/XXXX zo dňa
26.01.2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci
znovu konal a rozhodol. Odvolací súd konštatoval, že postup Okresného súdu spočívajúci v odmietnutí
obžaloby a vrátení veci prokurátorovi na došetrenie nie je zákonný. Zaradenie nevykonania vyšetrenia
duševného stavu obvinenej osoby medzi závažné procesné chyby je výsledkom príliš extenzívneho

výkladu tohto ustanovenia a preto nezakladá dôvodnosť pre postup súdu podľa § 244 odsek 1 písmeno
h) Trestného poriadku.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.06.2010 súd podľa § 244 odsek 1 písmeno k) Trestného
poriadku prijal podanú obžalobu a vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obžalovaný Q. L. na hlavnom pojednávaní dňa 03.11.2010 po zákonných poučeniach sa vyjadril, že
v zmysle § 257 odsek 1 Trestného poriadku je nevinný. Keďže s takýmto vyjadrením obžalovaného
nesúhlasil prokurátor Okresnej prokuratúry, okresný súd prijal takéto vyhlásenie obžalovaného a nariadil
vo veci vykonať dokazovanie.

Obžalovaný Q. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na svojej výpovedi z prípravného konania
(čl. 25 - 29). Tvrdil, že poškodenú V. E. pozná z videnia, videl ju pred internátom. V deň skutku on bol
vnútri pred internátom spolu s I. H. K. F. M., povedali mu, aby pózoval na kameru, boli pri ľaviciach.
Nevie, či mal s poškodenou fyzicky kontakt, alebo, či sa niekedy rozprávali. On sa poškodenej nedotkol,

poškodenú predtým po mene nepoznal, iba z videnia. Keď prišla policajná hliadka išli von z dvora
internátu. Je slobodný, nemal ešte sexuálnu skúsenosť, je mladý, nechce sa zaväzovať. Poškodená
má bujnú fantáziu, všetko, čo tvrdí sa nezakladá na pravde.
Svedkyňa - poškodená V. E. tvrdila, že ona bývala na internáte, obžalovaný tam chodil so svojimi
priateľmi. Obžalovaného po mene nepoznala, jeho meno sa dozvedela až v júni 2007. Ona bola s

kamarátkami na dvore internátu. Obžalovaný kritického dňa prišiel k nim. Ona mala na sebe sukňu s
gombíkmi. Obžalovaný prišiel k nej a bez jej súhlasu rozopol gombíky na sukni. Obžalovaný sa usmial
a odišiel od nich. Potom sa vrátil, zozadu ju objal oboma rukami a siahol jej pod nohavičky, obchytkával
ju a obťažoval ju prstom. Ona sa nevedela brániť, len kričala, obžalovaný jej potom vstúpil na papuču,
ktorá sa jej roztrhla ako chcela odísť. Na dvore bolo veľa ľudí, asi 15, každý sa okolo jej zľakol. Všetko

sa odohralo náhle, zo strany obžalovaného nečakala nič podobného, bola z toho prekvapená, lebo
s obžalovaným nikdy neprehovorili. V tomto prípade sa cítila veľmi nepríjemne, povedala si, že to si
len tak nenechá a preto išla na políciu. Obžalovaný aj po tejto udalosti bol viackrát v objekte internátu.
Vychovávateľka ju však upozornila, aby nešla dole na dvor, aby sa nestalo niečo podobné. Ona v roku
2007 mala priateľa, s ktorým však sexuálne styky spolu nemala. Zo skutku mala nejaký čas menšie

traumy.

Svedkyňa G. L. uviedla, že v poobedňajších hodinách boli dole pred internátom. Chodievali tam chlapci z
Dunajskej Stredy, keď sadli na lavičku, stále ich obťažovali. 18.06.2007 boli dole na lavičke. Poškodená
mala na sebe sukňu, obžalovaný tam prišiel, rozopol jej gombíky, potom ju zozadu objal a siahol jej pod

sukňu a do nohavičiek. Poškodená na obžalovaného kričala, aby ju pustil so slovami „pusti ma, pusti
ma!“. Obžalovaný ju neopustil, vychovávateľka ich spozorovala z okna a zakričala na nich, aby išli hore.
Správanie sa obžalovaného sa jej javilo akoby nebol celkom normálny.

Svedkyňa K. F. na pojednávaní uviedla, že 18.06.2007 sedeli vonku na dvore internátu v Dunajskej

Strede. Počula, ako obžalovaný a poškodená sa rozprávali. Ona bola so svojim priateľom, nebola pripoškodenej, bola vo vzdialenosti 2-3 metre. Počula, že poškodená hovorila obžalovanému slová „ nechaj
ma, nechaj ma na pokoji!“. Poškodená mala oblečenú sukňu a šľapky. Poškodená odišla na izbu hore
skôr ako ona. Keď ona prišla hore, poškodená plakala a porozprávala jej čo sa stalo, že obžalovaný

zasunul svoj prst do jej pošvy. Keď to všetko jej poškodená porozprávala, utekali na políciu.

Svedkyňa Y. L. vo výpovedi uviedla, že kritického večera boli spolu na dvore internátu. Objavil sa tam
obžalovaný, ktorý sa váľal po tráve. Ona potom išla hore na izbu, pri skutku prítomná nebola. Asi po 15
minútach prišla hore na izbu poškodená, ktorá plakala a bola rozrušená. Najprv jej nechcela nič povedať,

potom jej však povedala, že obžalovaný ju chytil, dal ruku pod jej sukňu a do nohavičiek. Ešte v ten
deň išli spolu s poškodenou na políciu. Podľa počutia obžalovaný ešte predtým mal obťažovať dievča
pod menom Y., ktorej ukázal pohlavný orgán. Obžalovaný bol divný, nesprával sa ako dospelý, upútal
na seba pozornosť.

Súd do konania pribral znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria so

zameraním na skúmanie sexuálnej afinity obžalovaného. Znalci G.. G. E. z odboru zdravotníctva
odvetvie psychiatria a G.. Y. H. v závere posudku uviedli, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu
netrpel žiadnou duševnou poruchou, ani sexuálnou poruchou, deviáciou. V čase spáchania trestného
činu vedel obžalovaný v celom rozsahu a v plnej miere ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečnosť
svojho konania pre spoločnosť. V súčasnej dobe je schopný chápať zmysel trestného konania v celom

rozsahu, chápe zmysel viny a trestu. Nie je závislý na psychoaktívnych látkach, nebol závislý ani v čase
spáchania skutku. Z hľadiska psychiatrického je plne zodpovedný za svoje konanie a správanie aktuálne
a i v čase doby skutku, pre ktorý je žalovaný. Jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, nie je mu
potrebné nariaďovať ochranné psychiatrické, či sexuologické liečenie.

Ďalší svedok I. H. vo výpovedi uviedol, že nevie o tom prečo je obžalovaný stíhaný. Obžalovaného
nepozná tak, že by mal sklony k násilnostiam, nikdy sa nepochválil, že by mal pomer s nejakým
dievčaťom. Má sklony vyniknúť v spoločnosti vtipnými výstupmi, rozhodne nie násilnícky.

Znalec G.. G. E. vo výpovedi uviedol, že osobnosť obžalovaného je na nižšom stupni poplašného

dremeru až k smerom k ľahkej debilite, ide o osobnosť zvýraznenú v určitých črtách, ako je expanzívnosť
správaní, nezdržanlivosť, afektívna instabilita, psychomotorický nepokoj, zvýšená intrapsychická tenzia.
Neznamená to však, že by obžalovaný trpel nejakou významnou duševnou poruchou. Do určitej miery
u neho ide aj o tendenčné správanie potencované okolnosťami tzv. mediálneho záujmu.

V priebehu súdneho konania zákonnému sudcovi JUDr. Júliusovi Urbanovi minister spravodlivosti SR
dňa 21.06.2012 prerušil výkon funkcie sudcu z dôvodu nástupu na starobný dôchodok. Trestná vec
obžalovaného opatrením predsedníčky Okresného súdu Dunajská Streda E.. XXX/XXXX bola pridelená
zákonnej sudkyni JUDr. Márii Képessyovej. Na výzvu v zmysle § 277 odsek 5 Trestného poriadku
obžalovaný uviedol, že súhlasí so zmenou predsedu senátu, resp. senátu.

Svedok F. M. tvrdil, že s obžalovaným nikdy nešiel na internát školy. Okrem toho, že s obžalovaným
bývajú na jednom sídlisku, nie sú priateľmi. V roku 2007 jeho priateľka bývala na internáte školy, za
ktorou on tam chodil takmer každý deň. K prejednávanému skutku sa vyjadriť nevie.

Vyhodnotenímvšetkýchvovecivykonanýchdôkazovatočiužjednotlivo,takajvichsúhrnesúddospelk
záveru,žeobžalovanýboljednoznačneusvedčovanýzospáchaniaskutkupoškodenouV.E.,svedkyňou
G. L., nepriamo aj svedkyňami K. F. K. Y. L., K. U. D. E., otcom poškodenej, zomrelom XX.XX.XXXX.
Dňa XX.XX.XXXX obžalovaný sa nachádzal na internáte SOU v Dunajskej Strede, pred poškodenou
vtedy ešte maloletou a jej kamarátkami sa váľal po tráve, následne pristúpil k maloletej poškodenej,

objal ju, siahol jej pod sukňu, i do nohavičiek a proti jej vôli posunul svoj prst do jej pošvy, pričom zneužil
bezbrannosť maloletej poškodenej, ktorá ostala prekvapená z takého konania obžalovaného, začala na
neho kričať so slovami „ pusti ma, nechaj ma“, urazená išla hore na izbu a ešte v ten večer podala na
polícii trestné oznámenie. Bol to internát SOU v Dunajskej Strede, ktorý obývali študenti SOU vo veku
od 15-16 do 18-19 rokov. Keďže obžalovaný do objektu okolia internátu chodieval, mal a mohol vedieť,

že u poškodenej ide o maloletú osobu.

Súd vzhľadom na okolnosti tohto prípadu konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona, mal za to, že boli splnené tak poobjektívnej ako i po subjektívnej stránke zákonné znaky zločinu sexuálneho násilia v zmysle § 200 odsek
2 písmena b) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmena a) Trestného zákona, pretože všetky vo veci
vykonané dôkazy k takýmto záverom nasvedčujú. Obžalovanému súd uložil pri použití § 39 odsek 1,

odsek 3 písmeno b), § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
pod dolnou hranicou trestnej sadzby v trvaní 48 mesiacov s odôvodnením, že skutok sa stal takmer
pred šiestimi rokmi, medzičasom poškodená dovŕšila plnoletosť, so svojou minulosťou sa vyrovnala a
nebezpečnosť činu pre spoločnosť vzhľadom na odstup času od jeho spáchania je nižšia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením
č.k. XTo/XX/XXXX zo dňa 03.12.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že Okresný súd nepostupoval správne, keď v zmysle § 269
odsek 1 Trestného poriadku čítal na hlavnom pojednávaní zápisnice o výpovediach svedkov, i znalecký

posudok. Znalecký posudok možno na hlavnom pojednávaní prečítať za splnenia podmienok uvedených
v § 268 odsek 2 Trestného poriadku. Zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania
možno prečítať za splnenia podmienok uvedených v § 258 odsek 4 Trestného poriadku. Zápisnicu o
výpovediach svedkov možno na hlavnom pojednávaní prečítať za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 263 Trestného poriadku. Vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania treba uviesť,

že z výpovedí tak poškodenej ako aj svedkyne Kelemenovej vyplynulo, že skutok mala sledovať aj
vychovávateľka na internáte, ktorá mala bezprostredne po skutku na poškodenú i svedkyňu kričať, aby
išli hore na izbu. Bude preto potrebné ustáliť osobu vychovávateľky, o ktorej sa poškodená i svedkyňa
vo svojich výpovediach zmieňovali s tým, že túto bude potrebné vypočuť na hlavnom pojednávaní na
otázku čo jej poškodená o skutku povedala, resp. či táto bola informovaná o tom, čo sa malo udiať dole

pred internátom. Nie je totiž pravdepodobné, že by poškodená, resp. svedkyňa, ktorá celý skutok mala
sledovať, o tomto neinformovali príslušnú vychovávateľku a že by táto nevedela čo sa poškodenej stalo.

V intenciách uznesenia odvolacieho súdu po zistení totožnosti osoby vychovávateliek súd vo veci doplnil
dokazovanie vypočutím svedkov G. E. K. C. V.. Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v

roku 2007 pracovala ako vychovávateľka na internáte na ulici I. E. v Dunajskej Strede. Obžalovaného L.
nepozná. Nepamätá si, či dňa 18.06.2007 bola v práci, alebo nie, preto sa k veci nevie vyjadriť. V práci
mali dennú a nočnú smenu. Svedkyňa si nepamätá ani na to, že by poškodená prišla za ňou a povedala
jejniečootom,čosaudialodolepredinternátom.Tvrdila,žeobžalovanéhonaokolíinternátu,aleboSOU
nikdy nevidela. Na poškodenú si pamätá ako na bývalú študentku SOU. V škole od kolegov nič nepočula

o skutku, ktorý je predmetom trestného konania. Ona ako vychovávateľka mala za povinnosť robiť nad
študentmi dohľad. Žiaci SOU v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. alebo 19.00 hod. mali povinnosť učiť
sa, potom mohli požiadať o voľno. Medzi 21.00 a 22.00 hod. boli povinní vrátiť sa hore na internát.

Svedkyňa C. V. vo výpovedi uviedla, že podľa jej pamäti dňa 18.06.2007 mala dennú službu do 18.00

hodiny. Nevylučuje, že vtedy nočnú službu mala jej bývalá kolegyňa G. E.. Ona až na druhý deň sa
dozvedela čo sa malo udiať pred internátom, keď žiaci majú voľno. Poškodená V. E. jej konkrétne
nič nehovorila, o tom hovorila až neskôr. Nevylučuje, že na druhý deň 19.06.2007 poškodená na
internáte prítomná už ani nebola, možno, že išla domov. Poškodená jej neskôr hovorila, že obžalovaný
ju obchytkával. Spolužiačky poškodenej jej hovorili to isté, že vraj poškodenú obžalovaný obchytkával,

ale konkrétne nič nevideli. V roku 2007 obžalovaný často krát po dobu dvoch mesiacov chodil pred
internát. Ona obžalovaného vždy poslala preč z dôvodu, že obžalovaný tam nemal kamaráta a preto
nemal pred internátom čo hľadať. Kolegyňa G. E. tiež nevidela čo sa malo udiať pred internátom, ona
tiež len dopočula od žiakov čo sa stalo a v tomto smere ju informovala.

Po takomto dokazovaní súd rozsudkom zo dňa 17.02.2016 obžalovaného spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil. Proti tomuto
rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. XTo/
XXX/XXXX zo dňa 6.4.2017 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa názoru krajského súdu okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval v súlade
s ust. § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Prijaté skutkové závery, ktoré vyústili do rozhodnutia o
oslobodení obžalovaného, sú v zásadnom rozpore s výsledkami dokazovania. Zo všetkých vykonanýchdôkazov nevyplývajú také skutkové zistenia k akým dospel okresný súd. Skutkové zistenia okresného
súdu vzbudzujú pochybnosť o svojej právnosti, tento sa vôbec nevysporiadal s tými okolnosťami, že
poškodená rovnako ako aj ostatné v konaní pred súdom už vypočuté svedkyne obžalovaného svojimi

výpoveďami usvedčujú. Aj podľa odvolacieho súdu nie je možné po vyhodnotení výpovedi svedkýň
E. K. V. dospieť k záveru, že by ku skutku nedošlo tak ako to tvrdí poškodená a že by ich výpovede
akokoľvek vyznievali v prospech obžalovaného. Ak si jedna svedkyňa nepamätá, že či mala službu a
či jej poškodená niečo povedala a druhá svedkyňa potvrdí, že sa to na druhý deň dozvedela asi od
žiakov a neskôr aj od samotnej poškodenej a ak informovala o tomto poznatku jedna vychovávateľka

druhú, neznamená to, že poškodená nehovorí pravdu. Rovnako tak treba podotknúť, že obe svedkyne
vychovávateľky by aj v prípade ak by sa aj o udalosti dozvedeli od poškodenej hneď po skutku, boli len
nepriamymi svedkyňami.

Po vrátení veci tak bude úlohou súdu prvého stupňa nanovo posúdiť dôkaznú situáciu. Bude sa musieť
dôsledne riadiť zásadou požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci tak, aby bez dôvodných

pochybností bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť a tak, aby skutkové zistenia súdu prvého stupňa
nevzbudzovali pochybnosti o svojej správnosti.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa obžalovaný bol riadne predvolaný na ďalšie pojednávanie, na ktoré
sa však nedostavil. Súd následne na neho vydal príkaz na zatknutie podľa § 73 odsek 1 Trestného

poriadku.

Obžalovaný pri svojom výsluchu po jeho zadržaní dňa 26.10.2017 termín pojednávania vzal na vedomie
s poučením podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, že súd môže pojednávať aj v jeho neprítomnosti.
Na hlavné pojednávanie vytýčené na deň 29.11.2017 obžalovaný sa nedostavil. Súd podľa § 252 odsek

2 Trestného poriadku hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného.

Vychádzajúc z uznesenia odvolacieho súdu č.k. XTo/XXX/XXXX zo dňa 06.04.2017, po prehodnotení
vykonanéhodokazovaniatakvprípravnomkonaníakoivkonanípredsúdom,súddospelknasledovným
skutkovým zisteniam a záverom:

I keď obžalovaný svoju vinu od začiatku poprel, súd z vykonaných dôkazov z výsluchu svedkov ako
i samotnej poškodenej mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku,
ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Obžalovaný od začiatku bol usvedčený výpoveďou poškodenej V.
E., ktorá po celý čas obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčila. Taktiež

obžalovaný bol usvedčený zo spáchania skutku svedkyňou G. L. a nepriamo svedkyňami K. F. K. Y. L.,
ktoré svedkyne mali vedomosť o tom, čo sa stalo dňa 18. júna 2007 vo večerných hodinách na dvore
internátu SOU Dunajská Streda. V. E. vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že obžalovaný kritického
dňa pristúpil k nej. Ona mala na sebe sukňu s gombíkmi. Obžalovaný pristúpil k nej a bez jej súhlasu
rozopol gombíky na sukni. Keď sa vrátil, zozadu ju objal oboma rukami a siahol jej pod nohavičky,

obchytkával ju a obťažoval ju prstom. Obžalovaný bol usvedčený aj ďalšími svedkyňami prítomnými
spolu s poškodenou na dvore internátu SOU a to najmä G. L., ktorá sedela na lavici a videla ako
obžalovaný prišiel k poškodenej, rozopol jej gombíky, potom ju zozadu objal a siahol jej pod sukňu a do
nohavičiek. Poškodená na obžalovaného kričala, aby ju pustil.

Ďalšia svedkyňa K. F., ktorá v čase spáchania skutku bola od poškodenej a obžalovaného na
vzdialenosť2-3metre,rovnakopočula,keďpoškodenáhovorilaobžalovanému,abyjunechalanapokoji.
Poškodená menovanej svedkyni, keď prišla hore na izbu, porozprávala čo sa stalo, že obžalovaný
zasunul svoj prst do jej pošvy. Podobne pred súdom vypovedala aj ďalšia svedkyňa Y. L., ktorá
uviedla, že poškodená v čase, keď ona prišla hore na izbu, plakala, bola rozrušená a potom jej

povedala, čo sa s ňou stalo, že obžalovaný ju chytil a dal ruku pod jej sukňu a do nohavičiek.
To znamená, že z vykonaného dokazovania výpoveďami poškodenej ako i svedkýň obžalovaný bol
jednoznačne usvedčený zo spáchania skutku. Vypočuté vychovávateľky C. V. K. G. E. nepriamo vo
svojich výpovediach taktiež potvrdili, že dodatočne sa dozvedeli o tom čo sa s poškodenou stalo na
dvore internátu školy inkriminovaného dňa vo večerných hodinách.

Z takto vykonaného dokazovania súd mal nepochybne za preukázané, že obžalovaný sa jednoznačne
dopustil spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Konanie obžalovaného tak po objektívnej
ako i po subjektívnej stránke naplňuje zákonné znaky zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1,odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Nebezpečnosť konania obžalovaného je zvýšená najmä tým, že skutok spáchal na osobe maloletej,
keďže obžalovaný ako to bolo preukázané po dlhší čas po dobu dvoch mesiacov chodieval na internát

SOU a musel mať vedomosti o vekovej kategórii žiakov, nachádzajúcich sa v predmetnom internáte.
Obžalovaný ako páchateľ nemusel poznať vek poškodenej, so zreteľom na okolnosti, keďže
chodieval na uvedený internát. O uvedenej skutočnosti, že poškodená je maloletá vedieť mal a mohol.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd obžalovaného uznal za vinného zo spáchaného skutku, pričom
tvrdeniaobžalovanéhopovažovaljednoznačnezaúčelové.Podľanázorusúduobžalovanýzospáchania

skutku bol nepochybne usvedčený výsluchom poškodenej ako i ďalšími vypočutými svedkyňami.

Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa odseku 3

písmeno d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nemôžeuložiťtrestodňatiaslobodykratšíakodvaroky,akjevosobitnejčastitohtozákonadolnáhranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona dolná
hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby v takomto prípade je 7 rokov.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že skutok sa stal ešte v roku 2007, samotná poškodená sa protiprávnym
konaním obžalovaného najmä po psychickej stránke vyrovnala, medzičasom dovŕšila plnoletosť a žije
vlastný život, ako i na doterajší život obžalovaného, ktorý v registri trestov má dva záznamy súd mal za
to, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov pre obžalovaného je primeraný a
zákonu zodpovedajúci.

Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XT/X/
XXXX v spojitosti s uznesením krajského súdu Trnava č.k. XTo/XX/XXXX zo dňa 23.03.2010 pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov. Nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku sa nenachádzal vo výkone

trestu odňatia slobody a ani nespáchal žiadny trestný čin, súd podľa § 48 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ

sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.