Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113203245
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113203245.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa CASH

COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Bratislava, Mlynská Nivy 49, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek
& Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcom
1/ D.. L. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. F. XX, B. B., 2/ F. O., Z.. XX. XX. XXXX, B. B. XXX, zast. Lion Law
Partners s.r.o., Komenského 14/A, Bratislava, o zaplatenie 5 000,-- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal od odporcov 1/ a 2/ zaplatenia sumy 5 000,- Eur, vyúčtovaných

riadnych úrokov vo výške 6 324,83 Eur, úrokov z omeškania vo výške 9 256,96 Eur, riadneho úroku vo
výške 6,49 % ročne zo sumy 20 599,46 Eur od 15. 06. 2012 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 26 924,29 Eur od 15. 06. 2012 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania
z titulu neuhradeného zostatku poskytnutého úveru na základe úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/
XXXX zo dňa 01. 02. 2008 uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom Istrobankou a odporcami 1/
a 2/.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť.

SúdvykonaldokazovanieúverovouzmluvouuzatvorenoumedziveriteľomIstrobankaaodporcom1/ako
dlžníkomdňa01.02.2008,obchodnýmipodmienkami,zmluvouozriadenízáložnéhoprávauzatvorenou
medziIstrobankouaodporcomv2/rade,ručiteľskoulistinouspísanouodporcomv2/radevzmysle§303
a nasledujúcich Obchodného zákonníka dňa 01. 02. 2008, korešpondenciou účastníkom, oznámením
o zosplatnení úveru zo dňa 18. 04. 2010 ku dňu 15. 04. 2010, oznámením o začatí výkonu záložného

práva, protokolom o rozdelení výťažku dražby zo dňa 29. 09. 20??, výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa
18. 04. 2010, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 07. 2012, zmluvou o postúpení porfólia
pohľadávok uzatvorenou medzi navrhovateľom a ČSOB dňa 11. 06. 2012, vyjadrením vedľajšieho
účastníka na strane odporcov, výpoveďou jeho zástupcov a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca 1/ uzatvoril dňa 01. 02. 2008 s jeho právnym predchodcom
spoločnosťou Istrobanka, a. s., ktorá zanikla zlúčením so spoločnosťou ČSOB a. s., zmluvu o úvere.

Na základe tejto bol poskytnutý odporcovi 1/ úver vo výške 66 387,83 Eur, ktorý sa odporca 1/ zaviazal
splácať v mesačných splátkach vo výške 759,9 Eur do 15. 01. 2018 vždy do 15. dňa každého mesiaca.
Výška úrokovej sadzby bola dojednaná 6,49 % ročne. Dojednaná RPMN predstavovala 7,01 % ročne.
Odporca v 2/ rade uzatvoril s navrhovateľom ručiteľskú zmluvu dňa 01. 02. 2008.Právny predchodca navrhovateľa v zmysle článku V. zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 15. 04. 2010 a následne realizoval uspokojenie svojej pohľadávky z úveru dobrovoľnou dražbou.

Výťažok z dražby predstavoval sumu 35 748,68 Eur, ktorý bol po odpočítaní nákladov zaúčtovaný na
úhradu úveru. Istina po odpočítaní výťažku z dražby predstavovala sumu 20 599,46 Eur. Navrhovateľ
požadoval v tomto konaní len sumu 5 000,-- Eur.

Uviedol, že dňa 11. 06. 2012 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi ČSOB a. s. a

navrhovateľom.
Výpočet dlhu špecifikoval v podaní zo dňa 17. 12. 2013 a v prílohe nazvanej Matematická špecifikácia
uplatnenej pohľadávky (č. l.149 a 150 spisu). Čo sa týka požadovaných úrokov vo výške 6 324,83 Eur,
tieto si navrhovateľ vypočítal za dobu od poskytnutia úveru do postúpenia pohľadávky, t. j. do 14. 06.
2012. Ku dňu zosplatnenia, t. j. k 15. 04. 2010, predstavoval sumu 959,36 Eur (výpoveď zástupkyne
navrhovateľa na pojednávaní dňa 31. 01. 2014). Úrok bol vypočítaný vo výške 6,49 % ročne.

Požadovaný úrok z omeškania bol vo výške 16,49 % ročne, čo predstavovalo sumu 77,40 Eur. Po
zosplatnení úrok z omeškania požadoval z celkového nedoplatku predstavujúceho nedoplatok z titulu
istiny a z titulu riadneho úroku vo výške 10 % ročne. Poukázal v tomto smere na dojednanie v úverovej
zmluve v článku V. bod 4. písm. a) a písm. b).
Čo sa týka predčasnej splatnosti úveru, túto upravujú obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy

o úvere, konkrétne ich článok XII. bod 4. písm. b).

Odporca v 1/ rade žiadal návrh zamietnuť. Potvrdil, že uhrádzal platby v takom rozsahu, ako sú uvedené
v tabuľke č. l. 149 spisu. Mal však za to, že požadované úroky navrhovateľom v návrhu sú nekorektné.
Tiež namietol predčasné zosplatnenie úveru. Pokiaľ aj platil úver nepravidelne, snažil sa doplatiť dlžnú

sumu aj s úrokom z omeškania. Predtým, než mu došlo oznámenie o predčasnom zosplatnení úveru,
doplatil dlžný rozdiel a to dňa 04. 05. 2010. Táto platba je uvedená aj na tabuľke č. l. 149 spisu priloženej
navrhovateľom, kde v období 16. 04. 2010 až 15. 05. 2010 je uvedená platba 4 212,02 Eur.

Odporca v 2/ rade žiadal návrh zamietnuť. V oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 18. 04. 2010, ani

v ďalších listinách, nie je uvedená žiadna konkrétna informácia, s ktorou splátkou úveru, v akej výške
a k akému dátumu mal odporca 1/ meškať so splácaním. Žiadal túto skutočnosť skúmať s tým, že ak
nebol dôvod na predčasnú splatnosť úveru, záložné právo bolo vykonané v rozpore s jeho zmyslom a
účelom a neexistoval dôvod na uplatnenie nároku touto žalobu. Ďalej namietal, že nie je zrejmé, akým
spôsobom dospel navrhovateľ k výpočtu jednotlivých žalovaných súm.

Na pojednávaní dňa 31. 01. 2014 jeho právny zástupca súhlasil s výpočtom nedoplatku istiny
navrhovateľom. Nenamietol predčasnú splatnosť úveru. Mal však za to, že navrhovateľ nemôže
požadovať úrok z omeškania z riadneho úroku v zmysle článku VII. bod e) zmluvy.

Na pojednávaní dňa 18. 02. 2015 zástupca navrhovateľa uviedol, že k oznámeniu o zosplatnení záväzku

ku dňu 15. 04. 2010 došlo postupom v súlade s § 52 ods. 8 O. z. ako aj § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Poukázal na výzvu adresovanú odporcovi 1/ zo dňa 09. 02. 2010, v ktorej bol vyslovene upozornený na
možnosť zosplatnenia, tiež oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 18. 04. 2010, ktoré bolo doručované
obom odporcom. Doklad o ich doručení ani zaslaní nepredložil.

Do konania vstúpil na strane odporcov 1/ a 2/ ako vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom. Tento
žiadal návrh zamietnuť pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa v súvislosti
s nepreukázaním platného prechodu pohľadávky z jeho právneho predchodcu v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. Uviedol, že je potrebné skúmať, či došlo k platnému predčasnému

zosplatneniu pohľadávky, keďže navrhovateľ, ktorý nemá štatút banky, nie je oprávnený disponovať so
živým úverom. Pokiaľ došlo po doručení výzvy na plnenie k úhrade dlžnej sumy zo strany odporcu v
1/ rade, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, iba ak by bola opätovne zaslaná výzva na
plnenie.

Zástupca navrhovateľa uviedol, že prípis zo dňa 18. 10. 2010 doručený odporcovi v 1/ rade dňa 21. 10.
2010 a odporcovi v 2/ rade 02. 11. 2010 má charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Predložil zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú s ČSOB 11. 06. 2012 s prílohou vo vzťahu k
predmetnej pohľadávke (č. l. 261 a 264 spisu) ako dôkaz o jeho vecnej aktívnej legitimácii. Poukázaltiež na tú skutočnosť, že medzi písomným oznámením banky o omeškaní odporcov s uhradením dlhu a
postúpením pohľadávky uplynuli takmer dva roky. Odporca v 1/ rade na pojednávaní dňa 18. 02. 2011
potvrdil, že obdržal od ČSOB výzvy na plnenie. Otázku predčasnej splatnosti nespochybnil ani zástupca

odporcu v 2/ rade. Toto začali spochybňovať až v priebehu konania, čo považoval za účelové. Nebola
sporná ani otázka, že odporca v 1/ rade čerpal úver, ani výška a spôsob splácania úveru. Do omeškania
sa dostal odporca už prvou splátkou a následne bol v omeškaní od piatej splátky. V desiatej splátke
dlh vyrovnal. Od jedenástej splátky (16. 11. 2008 - 15. 12. 2008) svoj dlh nikdy nedorovnal. Samotný
odporca predložil výpis z účtu zo dňa 03. 06. 2010 o splátke dňa 04. 05. 2010 vo výške 3 210,-- Eur, z

čoho 2 822,30 Eur bolo započítaných na istinu, 255,62 Eur na úrok a 132,08 Eur na úrok z omeškania.
Dlžná suma však v tej dobe predstavovala sumu 3 982,43 Eur plus 795,43 Eur (aktuálna splátka), t. j.
spolu 4 777,86 Eur.
Na daný vzťah nemožno aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže sa jedná o zmluvu o
hypotekárnom úvere. Na túto sa vzťahujú ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keďže
zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody. Vo vzťahu k povinnosti zaplatiť dojednaný úrok poukázal

na znenie § 497 Obchodného zákonníka.

Na poslednom pojednávaní odporca v 1/ rade uviedol, že úver si vzal z dôvodu, že potreboval peniaze
na podnikanie.

Predmetom sporu bolo plnenie z úverovej zmluvy ako aj zo zmluvy o ručení uzatvorenej medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcami 1/, a 2/.

V konaní nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy došlo k čerpaniu čiastky vo výške 2 000 000,--
Sk (66 387,83 Eur) odporcom v 1/ rade a že bola dojednaná úroková sadzba 6,49 % ročne. Mesačná

splátka bola dojednaná vo výške 22 893,-- Sk mesačne, čo v prepočte predstavuje 759,91 Eur. Nebolo
tiež sporné, že odporca v 1/ rade splácal úver nepravidelne v sumách tak, ako to bolo uvedené v tabuľke
na č. l. 149 a 150 spisu.

Odporca v 2/ rade podpísal ručiteľskú listinu podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 01. 02.

2008, na základe ktorej prebral ručenie za záväzok odporcu v 1/ rade z predmetnej úverovej zmluvy
spočívajúcej v zaplatení pohľadávky z úveru vo výške 2 000 000,-- Sk s príslušenstvom a poplatkami.
Zároveň uzatvoril aj zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť.

Úverová zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 - 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou aký charakter má zmluvný vzťah medzi účastníkmi, a ktorý
hmotno-právny predpis je potrebné naň aplikovať.

Hoci zo zmluvy o úvere vyplýva, že táto bola uzatvorená nielen v zmysle obchodného zákonníka ale aj
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., v článku II ako jej účel bol uvedený - refinancovanie
výstavby bytu.

Táto skutočnosť potom vylučuje aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 1 ods. 2 písm.

a) zákona č. 258/2001 Z. z.

Výpoveďou samotného odporcu v 1/ rade na poslednom pojednávaní však bolo preukázané, že sa
nejednalo o pravý účel, pre ktorý si odporca v 1/ rade bral tento úver. Pravým účelom bolo získanie
finančných prostriedkov na jeho podnikanie. Z uvedených dôvodov potom súd skonštatoval, že sa vôbec

nejednalo o spotrebiteľský vzťah, ktorý je definovaný v § 52 OZ, keďže odporca v 1/ rade nevystupoval
v tomto vzťahu ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
podnikateľskej činnosti.

Zmluvaoúverevzmysle§497a§261ods.3písm.d/Obchodnéhozákonníkapredstavujetzv.absolútny

obchod a je teda potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia obchodného zákonníka.

Navrhovateľ si výšku pohľadávky odvodzoval od jej špecifikácie na č. l. 149, 150 spisu s poukazom aj
na pripojený výpis z účtu odporcu v 1/ rade.Odporcovia 1/ a 2/ túto špecifikáciu nespochybňovali.
Súd potom vychádzal z pripojených listinných dôkazov navrhovateľom v konaní, najmä na č. l. 149, 150
spisu ako aj 80 a 90.

Spornou bola otázka, či došlo k predčasnej splatnosti pohľadávky ku dňu 15. 04. 2010 a na základe
ktorého zákonného ustanovenia a zmluvného dojednania.

Ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka, na ktoré odkazoval zástupca navrhovateľa, upravuje

zákonnú možnosť odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania dlžníka so zaplatením splátok. Na toto
zákonné ustanovenie odkazoval zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 12.
2013.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Z návrhu navrhovateľa, predložených výziev ako aj článku XII. ods. 4 písm. b) obchodných podmienok
vyplýva, že došlo k predčasnej splatnosti úveru v zmysle ustanovenia § 565 O. z., ktoré ustanovenie
je v súvislosti s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použiteľné aj pre obchodnoprávne vzťahy, keďže

Obchodný zákonník predčasnú splatnosť neupravuje. Zároveň, keďže sa nejedná o spotrebiteľský
vzťah, nie je potrebné aplikovať znenie ustanovenia § 53 ods. 9 O. z., ktoré je špeciálne pre
spotrebiteľské vzťahy.

Z ustanovenia § 565 O. z. vyplýva, že právo žiadať predčasné zaplatenie celej pohľadávky má veriteľ

len v prípade existencie dohody s veriteľom, pričom ak ho neuplatní do zročnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a dlžník pokračuje v plnení v splátkach, možno toto právo opätovne využiť až po ďalšom
porušení povinnosti dlžníkom. Ku zániku možnosti splácať úver v dohodnutých splátkach nedochádza
automaticky, ani na základe samotnej dohody dlžníka s veriteľom, ale až následkom jednostranného
právneho úkonu, ktorým veriteľ svoje právo uplatní (t. j. prejaví a doručí ho do dispozičnej sféry dlžníka)

v lehote do splatnosti najbližšej dohodnutej splátky.

Účinok tohto právneho úkonu nastane až doručením druhej strane do dispozičnej sféry. Takýto účinok
preukázal navrhovateľ len u podania zo dňa 18. 10. 2010 (č. l. 36 spisu) nazvaného „Začatie výkonu
záložného práva podľa § 151 l) O. z. - oznámenie.“ V tomto oznámení bolo uvedené, že k zosplatneniu

došlo k termínu 15. 04. 2010, t.j. spätne 6 mesiacov.
Bolo však preukázané, že po tomto termíne, kedy malo dôjsť k zosplatneniu, t. j. po 15. 04. 2010, uhradil
odporca v 1/ rade viac než jednu splátku v máji 2010.

Podanie zo dňa 18. 10. 2010, ak by ho mal súd aj posudzovať podľa obsahu ako uplatnenie práva v

zmysle § 565 O. z., opäť odkazovalo vo vzťahu k predčasnej splatnosti na termín 15. 04. 2010. Keďže
04. 05. 2010 došlo zo strany odporcu v 1/ rade k úhrade sumy, ktorá prevyšuje viac než jednu mesačnú
splátku, pričom nebolo preukázané, že by došlo k odoslaniu a prevzatiu oznámenia o predčasnej
splatnosti odporcovi v 1/ rade pred týmto dátumom, mohol si navrhovateľ po neuhradení ďalšej splátky
uplatniť účinne opätovne toto právo. Takéto uplatnenie však navrhovateľ nepreukázal, keďže ako už

bolo uvedené, výzva zo dňa 18. 10. 2010 odkazovala na termín 15. 04. 2010.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal, že zo strany jeho právneho
predchodcu došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu odporcu v 1/ rade k 15. 04. 2010, ani k neskoršiemu
dátumu až do uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky.

Právny predchodca navrhovateľa bol bankovým subjektom v zmysle Zákona o bankách č. 483/2001 Z.
z. Navrhovateľ je nebankový subjekt.

Podľa § 92 ods. 8 zákona 483/2001 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, t. j. ku

dňu 11. 06. 2012, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inejosobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť iba
pohľadávka, ktorá je už splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol
klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými

predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia (viď uznesenie
KS Prešov 6Co/119/2013).

Podanie zo dňa 18. 10. 2010 (č. l. 36 spisu) obsahuje výzvu na plnenie, pričom od jeho doručenia k
uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok uplynulo viac než jeden rok.

Keďže však ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo platne k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),ČSOBa.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveruvrátaneúrokov
z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení je potom neplatným právnym úkonom v zmysle
ustanovenia § 39 O. z., keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má. Navrhovateľ potom

nepreukázal vecnú aktívnu legitimáciu v spore (porovnaj rozhodnutie KS Bratislava 6Co/203/2015).

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že súd o nich rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia v

súlade s ustanovením § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.