Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/118/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614209411
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2614209411.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: Československá obchodní banka,
a.s., IČO: 000 013 50, so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, zast. advokátkou: Mgr. Lenka Heřmánková,
so sídlom Bratislava, Košická 56, proti žalovanému: RNDr. F. W., nar. XX. O. XXXX, evidovaný v registri
obyvateľov SR na adrese Z. Z., L. D. XXXX/XX, o 199.318,55 Kč, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Senica z 29. januára 2016 č.k. 6C/297/2015-62, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolaním napadnutý rozsudok sa vo výroku II. a III. z r u š u j e .

II. Konanie sa z a s t a v u j e .

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica č.k.
7Ro/377/2014-44 z 23. apríla 2015, II. žalobu zamietol a III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 3028 ods. 3, § 52 ods. 1 až 3, § 101 a § 103 Obč. z.
(zákon číslo 40/1964 Sb. Občanský zákoník) a vecne nedôvodnosťou žaloby, pre nemožnosť priznania
nárokov žalobkyne uplatnených voči žalovanému v tomto konaní z dôvodu ich premlčania márnym

uplynutím premlčacej doby (premlčacia doba vzhľadom na zosplatnenie úveru začala plynúť dňa 15.
septembra 2009 a uplynula dňa 15. septembra 2012, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 3.
novembra 2014, teda po uplynutí premlčacej doby), vyhodnotiac Zmluvu o úvere č. 002813415R z
26. júna 2008 uzatvorenú medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (z ktorej si
žalobkyňa v tomto konaní uplatňovala právo na plnenie) za spotrebiteľskú (inak typovú, uzatvorenú
podľa predtlače veriteľa) z dôvodu, že na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ (v tomto

konaní žalovaný), ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ (v tomto konaní právna
predchodkyňa žalobkyne), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom
žalovaného v konaní, ktorému však v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a preto mu

náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok v jeho zamietajúcej časti napadla riadnym a včasným odvolaním žalobkyňa, s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie
postupovala nesprávne, keď vo veci konal a aj meritórne rozhodol a to z dôvodu, že na takýto postup
nemal právomoc. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že ide o spor s medzinárodným prvkom,

keď žalobkyňa je právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný je občanom Slovenskej
republiky. Právomoc súdu je preto potrebné posúdiť v zmysle Nariadenia rady (ES) číslo 44/2001 z 22.decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
poukazujúc pritom na článok 2 ods. 1, článok 16 ods. 2 a článok 26 tohto nariadenia s tým, že pojem
bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržiava,

kde je jej centrum záujmov a kde trávi čas v mimopracovnom čase. Pokiaľ teda v konaní bolo zistené, že
žalovaný sa na území Slovenskej republiky dlhodobo nezdržiava a teda na území Slovenskej republiky
už nemá bydlisko a zdržiava sa v Prahe, na bližšie nezistenej adrese, mal súd prvej inštancie pre
nedostatok právomoci toto konanie zastaviť.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 C.s.p ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety

prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), postupujúc podľa § 470 C.s.p., po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., akt. § 362 ods. 1

C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 O.s.p., § 470
ods. 2 veta prvá C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1
O.s.p., akt. § 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré aj zistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že na konanie vo veci neboli
splnené procesné podmienky a preto je rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti potrebné podľa §
389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušiť a podľa § 9 C.s.p. konanie vo veci zastaviť.

6. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa § 9 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je žaloba o zaplatenie 128.454,96 Kč s príslušenstvom
z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru, kde ako žalobkyňa vystupuje právnická osoba so sídlom
v Českej republike a žalovaný, ktorý je síce štátnym občanom Slovenskej republiky s evidenčným

miestom trvalého pobytu Z. - Z., L. D. XXXX/XX, ale zo správy Obvodného oddelenia Policajného
zboru Slovenskej republiky Senica, Hviezdoslavova číslo 475/28 z 5. júla 2015 (č.l. 51) jednoznačne
vyplýva, že už 8 rokov sa na tejto adrese nezdržiava. Z vyjadrenia jeho matky je zrejmé, že žije v A.,
v Českej republike na jej bližšie neznámej adrese. Predmetom konania sú navyše nároky zo zmluvy,
ktorú žalovaný podpísal dňa 26. júna 2008 v Českej republike so subjektom majúcim sídlo v Českej

republike. So žalobkyňou predložených listinných dôkazov odvolací súd ďalej zistil, že žalobkyni ako
korešpondenčnú adresu uviedol adresu Česká republika, A. X, A. O. XX, na ktorú mu v zmysle bodu
82. Všeobecných obchodných podmienok ČSOB tvoriacich prílohu úverovej zmluvy boli aj doručované
písomnosti žalobkyne.

9. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o úver poskytnutý českou bankou podľa práva Českej republiky,
pri ktorom však žalovaný nekonal ako podnikateľ. Už podľa všeobecného ustanovenia o právomoci v čl.
4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2015 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Úradný vestník EÚ, 20.12.2012, L 351/1) možno osoby
s bydliskom na území členského štátu žalovať len na súdoch daného členského štátu. Na súdoch iných

členských štátov možno túto osobu žalovať len za podmienok upravených v oddieloch 2 až 7. Pravidlá čl.
7až9vprerokúvanejvecipožiťnemožno,nejdetuopoistenie(oddiel3)aniovýlučnúprávomocpodľačl.
25 cit. nariadenia. Podľa čl. 62 ods. 1 cit. nariadenia je potom súd Slovenskej republiky povinný posúdiťotázku bydliska žalovaného podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Keď však zistí, že žalovaný
tu nemá bydlisko, má posúdiť jeho bydlisko v iných členských štátoch podľa práva tam platného.

10. VčasepodaniažalobysaotázkapríslušnostiaprávomociposudzovalapodľaObčianskehosúdneho
poriadku účinného do 30. júna 2016. Už v Zborníku č. III (citovaný napr. v Števček, M., Ficová, S.:
Občiansky súdny poriadok. Komentár - I diel. 2. vydanie. C. H. Beck, Bratislava 2012, s. 290) bolo
vyslovené, že „bydliskom“ v zmysle § 85 ods. 1 O.s.p., ktoré je podľa práva Slovenskej republiky
rozhodujúce pre posúdenie všeobecného súdu fyzickej osoby, je miesto, kde sa táto osoba skutočne

zdržiava, nie miesto, kde je hlásená na trvalý pobyt v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu
občanovaregistriobyvateľovSlovenskejrepubliky.Vpodstatetotožnéustanoveniaazáverysavzťahujú
aj k Občianskemu súdnemu poriadku účinnému v Českej republike (O.s.p., porov. uzn. NS ČR sp. zn.
22Nd 201/2002). Zo skutočností uvedených vyššie podľa názoru súdu vyplýva, že žalovaný sa skutočne
zdržiava v Českej republike. Tam si udal vlastnú kontaktnú adresu, tam uzatvoril zmluvu a tam mal aj
aktívny bankový účet. Trvalý pobyt má síce hlásený v obci Z., no nezdržiava sa tam a vôbec tam nie

je známy. Za týchto okolností je bydliskom žalovaného Česká republika, a to bez ohľadu na to, že je
úradne prihlásený na trvalý pobyt v Z.. Vzhľadom na to je na žaloby proti žalovanému daná zásadne
príslušnosť súdov Českej republiky, keďže na jej území má žalovaný bydlisko v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného v Českej republike.

11. Právomoc Okresného súdu Senica by potom mohla byť založená na ustanovení čl. 26 ods. 1
cit. nariadenia, teda aktívnou účasťou žalovaného v konaní, čo nebo prípad práve prejednávanej veci.
Pod účasťou v zmysle cit. ustanovenia sa pritom rozumie vecné vyjadrenie k žalobe (obrana proti
žalobe) bez toho, aby bol namietaný nedostatok právomoci (porov. rozsudok ESD vo veci 150/80,
ElefantenSchuhGmbH proti PierreJacqmain). Samo mlčanie, teda nevyjadrenie sa k veci, nemožno

považovať za účasť na konaní v zmysle cit. ustanovenia. Žalovaný sa na konaní nezúčastnil žiadnym
spôsobom, ako ani jeho opatrovník ustanovený mu na jeho zastupovanie pre toto konanie súdom, ktorý
sa na nariadené pojednávanie nedostavil ( u pozri č.l. 60). Pokiaľ sa aj v zápisnici z pojednávania
konštatuje, že opatrovník žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a vzniesol námietku premlčania, tieto
skutočnosti zo spisu žiadnym spôsobom nevyplynuli. Už preto nie je možné dospieť k záveru, že by

právomoc tunajšieho súdu mohla byť založená účasťou žalovaného v konaní.

12. Na základe uvedeného teda treba uzavrieť, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc
na konanie voči žalovanému ani podľa čl. 3, ani podľa čl. 27 nariadenia 1215/2012, a na
iných ustanoveniach si nemôžu právomoc založiť. Nedostatok právomoci slovenských súdov je

neodstrániteľným nedostatkom konania podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ktorý vedie k zastaveniu konania (§
9 C.s.p.) v zmysle výroku II.

13. Žalobkyňa zavinila zastavenie konania podaním žaloby na súd nemajúci právomoc a tak
žalovanému vznikol v zásade nárok na náhradu trov konania (§ 256 ods.1 C.s.p.).

14. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

15. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden
procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne

trovy v prvoinštančnom ani odvolacom konaní nevznikli.

16. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky

použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogialegis alebo iuris).

17. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z

pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom
najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trovkonania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

18. O vrátení súdneho poplatku rozhodne súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 1 a 4, § 12 ods. 1 a 14
ods. 4 zákona SNR č. 71/1992 Zb.

19. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná

veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).