Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207418
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316207418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: S. N., T.. X.X.XXXX, N. XX,
právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18Csp/43/2016-44 zo dňa 29.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v časti úroku z omeškania.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnej výške.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 96,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 01.09.2016 do zaplatenia v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v časti úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 96,- eur od 01.09.2016 do zaplatenia

zamieta.
III. Určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 803106077 zo dňa 30.04.2015
uvedená v bode 2 v znení: Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 16,- eur, čo
predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 8 %, ktorá sa vypočíta v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1, § 39, § 52, § 53, § 54, § 451 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.8.2016 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd vyslovil, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške 96,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od druhého dňa po doručení žaloby
žalovanému do zaplatenia a zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 803106077 z

30.4.2015, uvedená v bode 2., je neprijateľná.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako spotrebiteľ uzatvorili dňa
30.4.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,-
eur, s tým, že spotrebiteľ žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatupri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho
splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 96 eur. Žalobca sa zaviazal celkovo vrátiť
sumu 296,- eur.

V bode 2 zmluvy je uvedené, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 16 eur, čo
predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 8 %.
V bode 3 zmluvy je uvedené, že úrok je vo výške 40 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného
uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 80 eur.
Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 296 eur, ak nie je dohodnuté inak do 30.04.20216.

Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nastane dňa 30.04.2016.
Žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 200,- eur a žalobca splatil sumu 296,- eur.
Ak by žalovaný seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako
bola úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou
časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššia ako je úroková sadzba. Vzhľadom k tomu, že v zmluve

o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená RPMN, podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.
Úroková sadzba v danom prípade dosahuje výšku 40 % ročne.
Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané

úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším

úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov

zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch
(spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka v apríli 2015, kedy bola
predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 7,66 %. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 30.04.2015 bola so splatnosťou 1 roka. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 5-
násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Z uvedeného dôvodu úrok

dohodnutý v takejto výške súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi, a preto aj neplatne dohodnutý.
Žalobca tvrdil, že úver bol poskytnutý v hotovosti. Žalovaný túto skutočnosť nespochybnil a ani
nepreukázal opak. Táto skutočnosť - poskytnutie úveru v hotovosti, je ďalším dôvodom podľa § 11 ods.
1 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch na posúdenie úveru za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe vyššie uvedeného súd je názoru, že žalovanému zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalobca

reálne čerpal titulom úveru. Žalobca v danej veci čerpal titulom úveru sumu 200 eur a jednotlivými
splátkami uhradil už sumu 296 eur. Preto má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
strany žalovaného.
Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne druhým dňom
nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 30.08.2016, pričom

doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na vrátenie sumy 96,- eur.
Žalobca si uplatnil v žalobe úrok z omeškania vo výške 8% nesprávne. Súd preto žalobcovi odo dňa
1.9.2016 priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 96,- eur až do jej zaplatenia v
súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013.
Odplata uvedená v bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je s poukazom na ust. § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka neurčitá, a preto neplatná. Nie je zrejmé, za čo požaduje veriteľ odplatu, za aké
služby. Nebolo preukázané, aby spotrebiteľ dostal nejakú protihodnotu toho, čo mal zaplatiť veriteľovi na
odplatu. Zároveň už Občiansky zákonník upravuje v ust. § 53 ods. 4 písm. t/ ako neprijateľnú podmienku
plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. V
prejednávanej veci odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov sleduje iba záujmy veriteľa, a preto ju

súd vyhlásil v súlade s ust. § 298 Civilného sporového poriadku za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.2. Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) Civilného
sporového poriadku tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, a to najmä tým,

že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím
odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie, zároveň dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 30.04.2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 803106077, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 200,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal

vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 96,- Eur. V zmluve je uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje
zaplatiť celkovú čiastku 296,- Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 30.04.2016 na účet veriteľa špecifikovaný
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.
Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 30.04.2016. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov.

Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 296,- Eur s
termínom splatnosti dňa 30.04.2016. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia
splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 30.04.2015 s predmetnou Dohodou
oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej
následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 4 pravidelných mesačných

splátkach vo výške 74,- Eur vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.05.2015.
Každá zo splátok bola prednostne započítaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient
je o tom informovaný ústne. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkov vo výške 16 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 8 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere
spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský

úver platnej ku dňu podpísania zmluvy je vo výške 21,35 %. RPMN je v zmluve o úvere uvedená
správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. Žalobca poukázal na ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka, § 1a ods. 1, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Úrok nie je odplatou
pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s
vrátenímpeňažnýchprostriedkov.Úrokjedohodnutýpripodpisezmluvy,aleniejespojenýsposkytnutím

peňažných prostriedkov. Úrok vo výške 40 % ročne vzhľadom na povahu a podmienky úverového
vzťahu v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch
pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami. Výška odplaty je v súlade s
nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj priemernej RPMN. Žaloba
nevyužil právo od zmluvy odstúpiť, čo znamená, že s jej obsahom súhlasil. Z uvedených dôvodov

navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné.
Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1
a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplýva,žežalobkyňaažalovanýuzavrelidňa30.04.2015zmluvu

o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa zaviazala splatiť
spolu s úrokom v sume 80,- Eur a odplatou v sume 16,- Eur, teda celkovo 296,- Eur, a to jednou splátkou.
Túto sumu mala zaplatiť do 30.04.2016. Hodnota RPMN bola v tejto zmluve uvedená vo výške 8 %,
úrok vo výške 40 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 80,- Eur. Z prehľadu splátok vyplýva,
že žalobkyňa uhradila 296,- Eur.

5.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.
Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej je čo do žalobcom namietaného dôvodu odôvodnené
riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov
žalobe vyhovel.
Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že prvoinštančné rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že prvoinštančný
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

6. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia
ktorej náležitosti má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN
predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie celkových nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných

produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.
Nemožnopochybovaťotom,žeúrokakoodplatazaposkytnutieúverujezákladnýmnákladomspojeným
s úverom, ktorý vstupuje do výpočtu RPMN.
Údaj o RPMN uvedený žalovaným v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.04.2015 v rozsahu
8 % je na prvý pohľad nesprávny, vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúci, nezohľadňujúci zmysel a

účel zavedenia povinného inštitútu RPMN do spotrebiteľských zmlúv, t.j. informovať spotrebiteľa o
celkovej výške nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (úrokov vrátane všetkých poplatkov), čo
RPMN uvedená v zmluve jednoznačne nemôže zohľadňovať, pretože len výška dohodnutého úroku v
sadzbe 40 % ročne ju päťnásobne prekračuje, čím v nej nemôžu byť logicky zahrnuté všetky náklady
na poskytnutie tohto úveru, ktoré sú špecifikované v zmluve. Tento údaj o RPMN je tak vo vzťahu k

spotrebiteľovi jednoznačne klamlivý.
Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa.
Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné
priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z.. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaja je potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN

v zmluve uvedený nebol, pretože správny údaj o RPMN v zmluve absentuje. Povinnosťou žalovaného
vystupujúcemu v postavení dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou,
a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti (teda zohľadňujúci všetky náklady s poskytnutím
tohto úveru spojené), keďže dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom profesionálom so skúsenosťami
a výrazne lepšími poznatkami v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť. Zákon č. 129/2010

Z.z. ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom
informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky
vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne
údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a

posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k
naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch. S ohľadom na ust. § 11 je preto opodstatnené
vyhodnotiť úver poskytnutý žalobcovi ako bezúročný a bez poplatkov.
Spotrebitelia môžu právom očakávať, že im ako tzv. slabšej zmluvnej strane bude poskytnutá ochrana
v rozsahu a kvalite ustanovenej platnými právnymi predpismi a za daných okolností je preto potrebné

prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie, ktorý poskytnutý úver pre nesprávne uvedenú, tým
chýbajúcu podstatnú náležitosť zmluvy (RPMN), tento úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov.7. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj
právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo
1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

V zmluve uvedený úrok vo výške 40 % ročne nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti,
nemožno ho označiť inak ako úžerný a odporujúci dobrým mravom a odvolaciemu súdu neprináleží ho
upravovaťtak,abyzodpovedalzákonnejpožiadavkesúladusdobrýmimravmi(rozsudokSúdnehodvora
Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým
sadzbám (Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%)). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990

AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre
obdobnýúverzanemravnýažalobuzamietolprerozporplneniasdobrýmimravmi(civilnoprávnaúžera).
Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov
pre spotrebiteľov z 26 % na 18 % a sadzbu 26 % vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.
Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi

je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi

ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,

rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru
vo výške 40 % ročne viac ako 5-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 7,66 % uplatňovanú
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek v rozhodnom období. Dohodnutá úroková miera teda
podstatneprevyšujeobvyklúúrokovúmieru,apretojepotrebnésúhlasiťsozáveromsúduprvejinštancie
o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho

zákonníka.

8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.04.2015 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorej obsah
žalobca ovplyvniť nemohol. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné

ustanovenia tak podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu
ako aj podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Zo zmluvy nijako nevyplýva, za čo spotrebiteľ odplatu, poplatok dohodnutý v bode 2. zmluvy platí,
absentuje teda požiadavka jeho určitosti. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, za akú
konkrétnu činnosť, úkon, plnenie má byť odplata zaplatená. Podstatou dojednania odplaty je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Za tohto
stavu nemožno dospieť k záveru, že spotrebiteľ platí za niečo, čo je mu po materiálnej stránke aj

reálne dodané. Dojednanie o odplate tak nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Správny je preto výrok
súdu prvej inštancie o určení predmetnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).
Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.