Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200296
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618200296.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov: 1/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. Y. XXXX/X, XXX XX Q., 2/ I. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. Y. XXXX/X, XXX XX Q., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O.

Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom
Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom
úvere a iné, o odvolaní žalobcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 21Csp/5/2018-110 z
20. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný súčasne so žalobou o určenie, že Zmluva o
splátkovom úvere č. 0403526234 z 12. 08. 2008 je neplatná, o určenie, že úver poskytnutý na základe
tejto zmluvy o splátkovom úvere je bezúročný a bez poplatkov a uloženie povinnosti žalobcom zaplatiť
žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 82.470,15 € v splátkach vo výške 343,62 € mesačne po
dobu 240 mesiacov súd prvej inštancie voči žalovanému 1/ zamietol s odôvodnením, že žalobcovia
v tejto fáze konania neosvedčili naliehavú potrebu úpravy pomerov strán sporu. Žalovaný 1/ ako

záložný veriteľ oznámil žalobcom výkon záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti a Mandátnej zmluvy uzatvorenej v súvislosti so Zmluvou o splátkovom úvere
č. 0403526234 a žalovaný 2/ začal vykonávať úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj zákon č. 527/2002 Z.
z. alebo „zákon o dobrovoľných dražbách“). Súd prvej inštancie konštatoval, že samotná skutočnosť,
že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, neodôvodňuje vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. K zriadeniu záložného práva v roku 2008 pristúpili žalobcovia dobrovoľne v súvislosti s
úverom poskytnutým za účelom nadobudnutia, úpravy a údržby nehnuteľnosti vo výške 182.566,55 €.
Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom. Plní zabezpečovaciu
a uhradzovaciu funkciu. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Žalobcovia potvrdili,
že ich dlh na úvere nekoľkonásobne prevyšuje sumu 2.000,- € ako hranicu na vykonanie dražby v

prípadnom exekučnom konaní. Z tohto zistenia ako aj z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre
okres W., obec Q. a katastrálne územie Q. súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nedokážu
uhrádzať svoje dlhy, a preto je potrebné vziať zreteľ aj na legitímny cieľ procesu dobrovoľnej dražby -
ochranu veriteľa a plnenie uhradzovacej funkcie zálohu vo vzťahu k záložnému veriteľovi. K zmluve o
úvere súd prvej inštancie vyjadril názor, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, avšak nepodliehajúcu zákonu
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov z dôvodu, že výška úveru prevýšila zákonom stanovenú hranicu 20.000,- €. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol postavený na domnienke neplatnosti zmluvy, resp. bezúročnostiabezpoplatkovostiúveruzdôvodovuvedenýchvzákoneč.258/2001Z.z.,ktorýpodľanázorusúduprvej
inštancie na posúdenie právneho vzťahu strán sporov nie je aplikovateľný. Dodržiavanie ustanovení
zákona č. 527/2002 Z. z. kontroluje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tento zákon

poskytuježalobcomdostatočnúochranuprotiprípadnémuporušeniuustanovenízákonaodobrovoľných
dražbách tým, že v § 22 ods. 2 (správne § 21 ods. 2 - poznámka odvolacieho súdu) pripúšťa žalobu
o určenie neplatnosti dražby v lehote troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu, prípadne aj v lehote
dlhšej, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu
alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt

podľa osobitného predpisu. Ak nebolo vyhovené návrhu o uloženie povinnosti žalovanému 1/ zdržať
sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou, nebol dôvod na vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani voči žalovanému 2/ ako dražobníkovi.

2. Za odvolateľov proti tomuto uzneseniu vo včasnom písomnom odvolaní doručenom Okresnému súdu
Lučenec 27. 02. 2018 sa označili obaja žalobcovia. Po výzve odvolacieho súdu na odstránenie rozporu

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa za
odvolateľa označil len žalobca 2/, ktorý navrhol zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu žalobcu
2/ na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, prípadne zrušiť rozhodnutie prvoinštančného súdu
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. S odvolaním sa na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. d), f), h) C. s. p. žalobca 2/ argumentoval, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0403526234 je

zmluvou spotrebiteľskou a pre jej kvalifikáciu a právny režim je smerodajný zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ako aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Po rozsiahlej a totožnej argumentácii s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia z akého dôvodu je úver poskytnutý žalobcom v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročný
a bez poplatkov na tretej strane odvolania žalobca 2/ uviedol: „Vychádzajúc z uvedeného potom i
keď úver poskytnutý žalovaným žalobcom nie je spotrebiteľským úverom, spor účastníkov je sporom
spotrebiteľským“. Žalobca 2/ v odvolaní nekonkretizoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d)
C. s. p., ktorý znie: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. v znení: súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vzťahoval k bodu 19 odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, kde súd prvej inštancie vyslovil názor, že zmluva o splátkovom úvere z 12.
08. 2008 nepodlieha zákonu č. 258/2001 Z. z. a k bodu 23. odôvodnenia uznesenia súdu prvej
inštancie, podľa ktorého by vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viedlo k potláčaniu

práva veriteľa na primerané uspokojenie jeho pohľadávky a k nárastu nákladov na predaj nehnuteľnosti
prípadnej exekúcii v porovnaní s dobrovoľnou dražbou, keď v prípade porušenia zákona č. 527/2002
Z. z. majú žalobcovia možnosť podať v lehote troch mesiacov od príklepu žalobu o neplatnosť dražby,
a to aj v prípade eventuálnych neprijateľných zmluvných podmienok ovplyvňujúcich výšku záväzku.
Za nesprávne skutkové zistenia označil žalobca 2/ aj záver prvoinštančného súdu vyvodený len z LV

č. G.pre kat. úz. Q., že žalobcovia nedokážu uhrádzať svoje dlhy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa názoru žalobcu 2/ založené na
nesprávnom právnom posúdení veci podľa ustanovení Civilného sporového poriadku o neodkladných
opatreniach. Súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy o naliehavosti ochrany vlastníckeho práva, hoci
zápisy na liste vlastníctva č. C. kat. úz.G. overené nemal. Navrhovaným neodkladným opatrením

sledovalžalobca2/aktuálne nerealizáciuzáložnéhoprávainakmedzistranamisporunespornezmluvne
dohodnutého vychádzajúc z presvedčenia, že nie sú splnené podmienky na to, aby žalovaný 1/ mohol
pristúpiť k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Potreba dočasnej
úpravy pomerov strán sporu bola podľa názoru žalobcu 2/ osvedčená, keď predmetom konania vo
veci samej je posúdenie (ne)platnosti zmluvy o splátkovom úvere a na ňu nadväzujúcich zmlúv o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy, na základe ktorých žalovaný 1/ realizuje
výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. „Súd mal rešpektovať článok 20 ods. 4 Ústavy
SR, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutnú
mieru sa považuje okolnosť, že žalovaný 1/ bude obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam
alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku na vydanie veci,

na určenie vlastníckeho práva a pod. a neužívaním veci žalovanému nevznikne neprimeraná ujma“.
Rozhodnutie vo veci bude závisieť od vyriešenia viacerých právnych otázok. Neodkladným opatrením
sa zabráni vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu v prípade kladného rozhodnutia
vo veci samej. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa žalobcu 2/ postačuje,že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti je ohrozené. Ide o zákonom a ústavou chránený záujem,
ktorému je potrebné poskytnúť ochranu a to tým skôr, že žalobcovia spolu s dvomi maloletými deťmi
majúvpredmetnejnehnuteľnostiprihlásenýtrvalýpobyt.Nariadenímneodkladnéhoopatrenianevznikne

žalovanému ani tretím osobám žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k nehnuteľnostiam sa
nezmení. Záložné právo naďalej existuje, iba dočasne sa pozastaví jeho výkon.

3. Zo siahodlhého vyjadrenia žalovaného 1/ na 44 stranách k odvolaniu žalobcu 2/ za podstatné
argumenty odvolací súd považuje, že žaloba vo veci samej aj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia boli neúplnými podaniami neobsahujúcimi zákonom predpísané náležitosti. O žalobe a o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd osobitne samostatnými rozhodnutiami.
Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzuje Civilný sporový poriadok v § 326
ods. 1 a 2. Je len na navrhovateľovi, ako si splní procesné povinnosti stanovené zákonom vo vzťahu
k obsahu takéhoto podania a nesplnenie takýchto procesných povinností nemôže byť nahradené
činnosťou súdu. Aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd viazaný žalobným

návrhom. Výrok navrhovaného rozhodnutia o neodkladnom opatrení musí byť formulovaný určito, jasne,
výstižne a zrozumiteľne, jeho obsah musí byť dovolený a možný ako aj zrozumiteľný. Návrh žalobcu 2/
na nariadenie neodkladného opatrenia tieto podmienky nespĺňa. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniaabsentujúúdajeokonkrétnomzáložnomprávesoznačenímV-čísla,zálohniejeidentifikovaný
údajmi z katastra nehnuteľností ani dátumom vzniku. Vec samá, do skončenia ktorého má neodkladné

opatrenie trvať, nie je identifikovaná predmetom konania a stranami sporu. Len žalovaný 1/ má ako
záložný veriteľ oprávnenie začať výkon záložného práva, žalovaný 2/ nie je a ani nikdy nebol záložným
veriteľom, žalovaný 2/ záložné právo nevykonáva, iba technicky organizuje dražbu nehnuteľnosti, z tohto
dôvodu ani nemôže byť vecne pasívne legitimovaným v prípade konania, ktorého predmetom má byť
uloženie povinnosti týkajúcej sa záložného veriteľa. Už len tieto skutočnosti mali viesť súd prvej inštancie

k postupu podľa § 327 C. s. p.
3.1 Možnosť vykonať záložné právo zo strany žalovaného 1/ sa viaže na existenciu splatného,
nesplateného a záložným právom zabezpečeného dlhu, nie na mimoriadne zosplatnenie pohľadávky.
Napriek tomu žalovaný 1/ tvrdí, že žalobcov vyzval výzvou z 08. 06. 2017 na úhradu dlžnej sumy vo
výške 9.462,26 € a zároveň upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru listom z

05. 09. 2017, ktorý si žalobcovia v odbernej lehote neprevzali. Žalovaný 1/ žalobcom oznámil, že sa
pohľadávka banky stala splatnou v celom rozsahu 05. 09. 2017. Žalobcovia v žalobe sami uvádzajú,
že dlh zabezpečený záložným právom nebol z ich strany plnený. Existencia splatného dlhu žalobcov
vyplýva aj z návrhu rozhodnutia vo veci samej, kde žalobcovia sa domáhajú uloženia povinnosti im
samým zaplatiť žalovanému 1/ sumu 82.470,15 € v mesačných splátkach.

3.2 Žaloba, ktorou sa žalobca domáha rozhodnutia, aby bol sám na základe vlastnej žaloby zaviazaný
niečo plniť nie je žiadnou zo žalôb, ktoré sú vo všeobecnosti žalobami prípustnými v sporovom civilnom
súdnom konaní medzi proti sebe stojacimi stranami. Súd nemá právomoc na prejednanie takéhoto
návrhu.
3.3 Súd môže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len v prípade, ak navrhovateľ

neodkladného opatrenia osvedčí nárok, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Navrhovatelia svoj nárok
nijako relevantne neosvedčujú, celý návrh je len súborom generických, nijako neosvedčených a v
podstatnej časti nesprávnych tvrdení. Žalobou sa domáhajú žalobcovia určenia neplatnosti zmluvy o
úvereaceléodôvodneniežalobyjevenovanéúvahámoúdajnejbezúročnosti,čibezpoplatkovostiúveru.
Svojeúvahyzakladajúžalobcovianaúdajnejabsencii náležitostí zmluvyospotrebiteľskomúvere,avšak

zmluva o úvere nebola zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žaloba o
určenie neplatnosti zmluvy je vylúčená ustanovením § 137 písm. d) C. s. p., keďže určenie neplatnosti
zmluvy o úvere nevyplýva z osobitného predpisu. Tak takáto žaloba prípustná nie je, žalobcovia nie sú
aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto žaloby.
3.4 Žalobkyňa 1/ nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vo vzťahu k výkonu záložného práva žalovaným 1/ z dôvodu, že nebola účastníkom tohto
právneho vzťahu. Žalobkyňa 1/ nie je záložcom, voči nej sa záložné právo nevykonáva.
3.5 Zriadenie záložného práva za účelom zabezpečenia dlhu pripúšťa Občiansky zákonník. Zriadenie
záložného práva umožňuje záložnému veriteľovi speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby,
pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu

vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku spôsobom regulovaným
právom zákonom o dobrovoľných dražbách. Záložca je podľa § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho
zákonníka povinný strpieť výkon záložného práva a povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť
potrebnú na výkon záložného práva. Možnosť predaja zábezpeky na dražbe sa vzťahuje aj kspotrebiteľským zmluvám. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť
len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných

zákonov. Takýto záver vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/14. V zmysle
článku 20 ods. 1 veta prvá, veta druhá Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Žalobcovia tým, že neplnili svoje povinnosti z
úverovej zmluvy vyvolali protiprávny stav, ktorého dôsledkom je okrem iného vždy vznik škody na strane
veriteľa. Majetkové poškodenie žalovaného 1/ každým dňom narastá. Proces výkonu záložného práva

smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka
uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia cieli k ústavne
neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní žalovaného 1/ týkajúcich sa zabezpečenia jeho
úverovej pohľadávky a jej uspokojenia z poskytnutej zábezpeky zákonom aprobovaným spôsobom.
3.6 Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Súd funkčne na príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania z dôvodu, že podmienky pre nariadenie odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 C. s. p. splnené neboli. Po preskúmaní veci len z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených
v odvolaní, ktorými je odvolací súd podľa § 380 C. s. p. viazaný, dospel odvolací súd k názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vo výroku aj v dôvodoch a je potrebné ho podľa §
387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť.

6. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol súčasťou žaloby vo veci samej. V návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa za navrhovateľa označil len žalobca 2/ (prvá strana žaloby) a
žalobkyňa1/spolusožalobcom2/podalaibanávrhvovecisamej.Pochybeniavoznačenínavrhovateľov
neodkladného opatrenia sa dopustil súd prvej inštancie, ktorý v bode 1. odôvodnenia svojho rozhodnutia
udáva, že žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z nedôsledného postupu

súdu prvej inštancie pramení označenie odvolateľov v odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa za strany podávajúce odvolanie označili obaja žalobcovia.
Na výzvu odvolacieho súdu zo 16. 03. 2018, aby žalobcovia odstránili rozpor v označení navrhovateľa
neodkladného opatrenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní žalobcovia
písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici 28. 03. 2018 oznámili, že odvolanie

proti uzneseniu súdu prvej inštancie podáva len žalobca 2/, ktorý bol aj navrhovateľom neodkladného
opatrenia. Odvolací súd uzatvára, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal len žalobca 2/,
odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 21Csp/5/2018-110 z 20. 02. 2018 podal len žalobca
2/ a vzhľadom na znenie výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý „návrh“, je možné
o odvolaní navrhovateľa neodkladného opatrenia rozhodnúť bez potreby osobitného rozhodnutia vo

vzťahu k žalobkyni 1/ z dôvodu, že táto odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie nepodala.

7. Za vec samú sa v prejednávanej veci považuje žaloba o určenie, že zmluva o splátkovom úvere č.
0403526234 z 12. 08. 2008 uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/ je neplatná, o určenie, že
úver poskytnutý na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0403526234 zo dňa 12. 08. 2008 je bezúročný

a bez poplatkov a uloženie povinnosti (i keď formulovali tento výrok rozhodnutia žalobcovia ako výrok o
určenie povinnosti) zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 1/ len (podľa nich) dlžný zostatok úveru
vo výške 82.470,15 €. Podľa žalobcov existuje medzi nimi a žalovaným 1/ spor o tom, či bola zmluva o
úvere dňa 12. 08. 2008 uzavretá platne, či na základe tejto zmluvy o úvere vznikol žalovanému 1/ nárok
aj na zaplatenie úrokov z úveru a dohodnutých poplatkov a spor je aj vo výške pohľadávky žalovaného

1/ voči žalobcom 1/ a 2/. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného 1/ prezentovaného vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu 2/, že súd nemá právomoc rozhodnúť o navrhovanom výroku rozsudku o povinnosti
žalobcov zaplatiť žalovanému 1/ dlžný zostatok úveru, a to len z toho dôvodu, že takúto žalobu voči
sebe podávajú žalobcovia. Jednoznačne ide o súkromnosprávny spor medzi žalobcami a žalovaným 1/,
o ktorom podľa § 3 Civilného sporového poriadku rozhoduje súd. Súd konajúci o takejto žalobe musí

skúmať procesnú prípustnosť žaloby podľa § 137 Civilného sporového poriadku aj jej dôvodnosť najmä
z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie žalobcov.8. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tým názorom žalovaného 1/, že žaloba aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia sú neurčité a nezrozumiteľné a z tohto dôvodu by nebolo možné o nich
meritórne rozhodnúť a súd prvej inštancie mal žalobu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

odmietnuť. I keď navrhovaný petit nariadenia neodkladného opatrenia nie je správne formulovaný,
najmä vo vzťahu k žalovanému 2/, z obsahu návrhu spolu s navrhovaným výrokom rozhodnutia je
možné dospieť k záveru, že žalobcovia spochybňujú nárok žalovaného 1/ ako veriteľa úveru na
zaplatenie pohľadávky, ktorej uspokojenie chce žalovaný 1/ dosiahnuť výkonom záložného práva podľa
záložnej zmluvy uzavretej v súvislosti s poskytnutým úverom a navrhovaným neodkladným opatrením

mieni žalobca 2/ zabrániť žalovanému 1/ vo výkone záložného práva a žalovanému 2/ v realizácii
záložného práva. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/254/2009 z 28. 09. 2010,
ktoré je aplikovateľné aj po zmene procesnoprávneho predpisu, podľa ktorého súd pri prejednávaní a
rozhodovaní veci postupuje, požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo čoho sa žalobca domáha neznamená,
žebyžalobcabolpovinnýurobiťsúdunávrhnaznenievýrokujehorozsudku.Akžalobcaoznačilvžalobe
presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo

spôsob určenia právneho vzťahu alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom,
ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa
žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Prípadným
návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia
súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.

Odvolací súd je toho názoru, že toto rozhodnutie a názor z neho vyplývajúci je možné vzťahovať aj k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia meritórne rozhodol a návrh podľa § 327 C. s. p. neodmietol. I
keď žalovaný 2/ nebol účastníkom záložnej zmluvy, uzavretej len medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/,
bolo by možné žalovanému 2/ na základe návrhu žalobcu 2/ uložiť povinnosti uznesením o nariadení

neodkladného opatrenia, ak by bol návrh dôvodný.

9. Základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol zistený skutkový stav, že žalobcovia uzatvorili
dňa 12. 08. 2008 so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. 0403526234, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou, režim ktorej je však vylúčený zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

z dôvodu, že úver bol poskytnutý vo výške 182.566,55 €. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 329 ods. 1 C. s. p. bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Listinné dôkazy doložené do spisu súčasne s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia záver o charaktere zmluvy o úvere vyslovený súdom prvej inštancie
odôvodňujú.

9.1 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu 2/ a mandátnu
zmluvu za účelom zabezpečenia návratnosti úveru zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0403526234 z 12.
08. 2008 uzavrel len žalobca 2/ so žalovaným 1/. Zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa
Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava je podľa záložnej zmluvy pohľadávka vzniknutá z označenej
zmluvy o úvere, vrátane príslušenstva, v ktorej v článku IV. bolo dojednané, že ak pohľadávka nebude

riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého
uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2/ v katastrálnom území
Fiľakovo, zapísané na LV č. 4139 ako rodinný dom súpisného čísla 2002 a priľahlé parcely. Žalobcovia
v konaní tvrdili, že rodinný dom súpisného čísla 2002 je ich obydlím. Bývajú v ňom spolu s dvomi

maloletými deťmi.
9.2 Žalobcovia nesplácali úver v zmysle zmluvy o úvere (pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je bezvýznamné z akého dôvodu) a podľa vlastného tvrdenia žalobcov v žalobe
dlhujú žalovanému 1/ minimálne 82.470,15 €.
9.3 Žalovaný 1/ listom z 21. 11. 2017 oznámil žalobcom 1/ a 2/ začatie výkonu záložného práva podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka. Za dražobníka podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách si žalovaný 1/ vybral spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom v Trnave. Žalovaný
2/ začal s organizáciou dražby, vyzval žalobcov, aby umožnili zameranie nehnuteľnosti, ktorá má byť
predaná na dobrovoľnej dražbe.
9.4 Žalovaný 1/ nie je jediným subjektom, ktorý má záujem predať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu

2/ za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Zápisu o oznámení Slovenskej sporiteľne, a. s. o začatí
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z 21. 11. 2017 predchádza množstvo zápisov o
začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. B.kat. úz.
Q..Ztejtoskutočnostisúdprvejinštancievyvodilzáver,žežalobcovianiesúschopníuhrádzaťsvojedlhy.10. Uvedené skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú z listín, ktoré tvoria súčasť spisu. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. nebol uplatnený dôvodne.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniavecisavkonaníonávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia môže vzťahovať len k otázkam, či boli splnené podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p., ktoré umožňuje nariadiť neodkladné

opatrenie v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ani túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodne uplatnenú.

12. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzoval žalobca 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia len z tej skutočnosti, že v nehnuteľnostiach, ktoré poskytol ako záloh záložnému veriteľovi
býva rodina s maloletými deťmi. Tvrdí, že ich obydlie je nedotknuteľné a z tohto dôvodu žalovaný 1/

záložné právo vykonávať na základe záložnej zmluvy, ktorej platnosť a účinnosť žalobca nespochybňuje
nemôže. Tento názor žalobcu 2/ je mylný.

13. Záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu 2/ vzniklo podľa § 151e ods. 2 Občianskeho
zákonníka zápisom do katastra nehnuteľností. Na č. l. 23 až 27 spisu je založená kópia listu vlastníctva č.

XXXX, kde v časti C: ťarchy je pod poradovým číslom 1 zapísané záložné právo v prospech Slovenskej
sporiteľne, a. s., so sídlom v Bratislave na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
z 12. 08. 2008. Vklad zmluvy o zriadení záložného práva povolila Správa katastra W. dňa 09. 09. 2008
pod V 2891/08.

14. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona (zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa
uspokojeniapredajomzálohupodľaosobitnýchzákonov(zákonč.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch

a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu
vznikne viac záložných práv, upravuje Občiansky zákonník v § 151k.

15. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ začal výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností
na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Výkonom záložného práva sleduje žalovaný

1/ legitímny cieľ uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvuznesenísp.zn.PL.ÚS23/2014z24.09.2014,vktoromposudzoval
súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a
článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy

je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú
osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa
speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom
na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce

speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných
dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným
právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je
podľanázoruÚstavnéhosúdu oprávnenýnavrhnúťvýkonzáložnéhoprávaprostredníctvomdobrovoľnej
dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci.

Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

16. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť
žalobcu 2/ ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4, veta prvá
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že len samotná

skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva. Obydlie občana Občiansky zákonník spomedzi zálohov nevylučuje. Zákon o
dobrovoľných dražbách umožňuje v § 21 ods. 2 v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy(v prejednávanej veci sa platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia
Zákona o dobrovoľných dražbách, podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
návrh na určenie neplatnosti dražby. Správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobca 2/ neosvedčil

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď záložný veriteľ a dražobník podľa zistení súdu prvej
inštancie do jeho rozhodnutia (podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie jeho rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) postupujú v súlade s Občianskym zákonníkom,
ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so

Zákonom o dobrovoľných dražbách. Zhodne so žalovaným 1/ odvolací súd uvádza, že vlastnícke právo
fyzickej aj právnickej osoby podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky požíva rovnakú ochranu.
Žalobca 2/ neosvedčil potrebu chrániť jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného 1/ na vrátenie poskytnutého úveru. I keby
bolo pravdivé tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že žalovanému 1/ nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z úveru a
poplatkov, stále pohľadávka žalovaného 1/ voči žalobcom, ako správne konštatoval súd prvej inštancie,

niekoľkonásobne prevyšuje sumu 2000,- € ako hranicu vymedzenú v § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných
dražbách pre nemožnosť dražiť nehnuteľné veci.

17. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému
1/ zakázal výkon záložného práva, sú významné aj zápisy ďalších tiarch v časti C listu vlastníctva

č. X. v kat. úz. Q.. Ak by aj súd prvej inštancie zakázal žalovanému 1/ výkon záložného práva
ako prvému záložnému veriteľovi, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 2/ by mohli byť predmetom
exekučných záložných práv zriadených súdnymi exekútormi, prípadne predmetom výkonu záložného
práva v prospech Daňového úradu Fiľakovo, či Daňového úradu Banská Bystrica. Obydlie žalobcov teda
neohrozuje len žalovaný 1/ a už vôbec nie žalovaný 2/, ktorý len dražbu organizuje a vykonáva. Súd

prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči obom žalovaným z
dôvodu, že podmienky pre jeho nariadenie podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku naplnené
neboli.

18. O nároku strán na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení odvolací súd nerozhodoval z

dôvodu, že nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p., keďže návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný súčasne so žalobou vo veci samej, o ktorej doteraz
rozhodnuté nebolo.

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).