Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206929
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117206929.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: I., trvale bytom K., zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy vykonávaných za účelom

uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami
sporu dňa 24.9.2014.

II. P o u č u j e strany sporu, že PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. môže podať proti I. žalobu o zaplatenie
dlžnej sumy zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa
24.9.2014.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 21.3.2017 domáhal nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu práva zrážok zo mzdy žalobcu
vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.9.2014. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník a žalovaný
ako veriteľ uzatvorili dňa 24.9.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe

ktorej mali byť zo strany žalovaného poskytnuté žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.380,-EUR.
Žalovaný však hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške
138,-EUR, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavovala sumu 1.242,-EUR. V zmluve sa
žalobca zaviazal žalovanému poskytnuté finančné prostriedky splácať v pravidelných 42 mesačných
splátkach po 43,64 EUR, a to súhrne vo výške 1.970,88 EUR. Postupom času však žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu, ktorým je spoločnosť P. o výkon zrážok zo mzdy žalobcu, pričom žalobca

nemal akúkoľvek vedomosť o skutočnosti, aby niekedy so žalovaným uzatvoril akúkoľvek platnú dohodu
o zrážkach zo mzdy, na základe čoho by bol žalovaný oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky
vyplývajúcej z revolvingovej zmluvy prostredníctvom zrážok zo mzdy.

3. Žalobca poukázal na ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach

zo mzdy, pričom zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa
tohto ustanovenia, základnou podmienkou platnosti takejto dohody je jej písomná forma. Keďže žalobcaso žalovaným písomne dohodu o zrážkach zo mzdy neuzatvorili, zrážky zo mzdy žalobcu vykonávané
na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, nie je možné vykonávať
v súlade so zákonom. Taktiež žalobca poukázal na to, že vykonávané zrážky zo mzdy sú vo väčšom

rozsahu, než by boli vykonávané pri výkone rozhodnutia.

4. Žalobca poukázal aj na viaceré nekalé podmienky v uzatvorenej zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že tieto nekalé obchodné praktiky majú za následok, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov.

5. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu doložil Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi stranami sporu dňa
24.9.2014, ku ktorej pripojil Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, Oznámenie
žalovaného o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
24.9.2014.

6. Žalobca taktiež do spisu doložil prehľad evidovaných a realizovaných zrážok zo
mzdy k 31.1.2017, ktorý vystavila spoločnosť P. pre žalobcu dňa 31.1.2017. Medzi zoznamom zrážok
je aj zrážka v prospech veriteľa - žalovaného zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, pričom zrážky sa začali
realizovať 29.10.2015 mesačne vo výške 75,44 EUR. Celkovo bolo ku dňu 31.1.2017 zrazených

1.207,04 EUR.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd
ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na
jehonariadenieodmietnutýalebozamietnutý,uznesenieojehoodmietnutíalebozamietnutíaniprípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len

ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

11. Predtým, než súd nariadi neodkladné opatrenie, musí najprv vždy starostlivo preskúmať otázku jeho
prípustnosti a dôvodnosti. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného
dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ním je:

a) taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje
dočasnú a rýchlu súdnu úpravu, i keď táto úprava svojim obsahom nemusí byť ani
zabezpečením nárokov, o ktorých sa ešte len bude konať, ani zabezpečením
budúceho rozhodnutia, alebo

b) existencia prisúdeného nároku, ktorého realizácia, a to aj prostredníctvom exekúcie je ohrozená.

12. Zároveň sa musia ponúknuť aj dôkazné prostriedky na osvedčenie ohrozeného nároku. Z povahy
neodkladného opatrenia sa vyvodzuje, že nárok nemusí byť súdu dokázaný ako dôvodný, ale stačí, keď

bol na súde len osvedčený.

13. Súd taktiež musí skúmať vecnú legitimáciu v spore. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej práva boli porušené alebo
ohrozené, ale aj zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil takého konania, ktoré

žalobca v konaní považoval za zásah do jeho chránených práv, a z ktorého vyvodzoval svoje právo na
zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní
vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého
jeden z účastníkov je nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľomprávnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej)
vždy vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z
30.7.2008 sp. zn. 3 Cdo 201/2007).

14. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

15. Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.

16. Podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný
zamestnancovi vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých
plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je

zavedené konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad
podľa prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na
jeho poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy
a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné

na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné
do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola
mzda vypočítaná.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vecne pasívne legitimovaným pri uplatnení výkonu práva na zrážky
zo mzdy je vždy len ten subjekt, ktorý je v zmluvnom vzťahu k dlžníkovi ako veriteľ.

18. Naproti tomu, vecne pasívne legitimovaným subjektom pri samotnom výkone zrážok zo mzdy môže
byť len ten subjekt, ktorý zrážky zo mzdy vykonáva, teda zamestnávateľ.

19. Je právom žalobcu, akú ochranu svojho práva si zvolí a podľa toho si musí svoj nárok uplatniť.

20. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 12C/11/2017-22 zo dňa 5.4.2017 návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo

mzdy zamietol práve z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Na odvolanie
žalobcu, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/164/2017-62 zo dňa 2.6.2017 zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že z oznámenia
zamestnávateľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný ako veriteľ ho požiadal o vykonanie zrážok zo mzdy,
teda na základe právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý vznikol

medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný teda začal realizovať výkon zrážok zo mzdy, ktorý môže výkon
takýchto zrážok z jeho mzdy aj ukončiť. Vzhľadom na to, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na
základe zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu
k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, t.j.
uloženia mu povinnosti, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu považoval žalovaného za pasívne

legitimovaného v tomto spore. Súd k tomu naviac uvádza, že žalobca návrh označil ako návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy. Tým by správne
označil aj žalovaného ako pasívne legitimovaného v tomto konaní. Samotný petit však formuloval ako
povinnosťžalovanéhozdržaťsavýkonuzrážokzomzdyžalobcu.Tamužpasívnalegitimáciažalovaného
daná nie je. Súd však vychádzal z obsahu samotného návrhu a toho, aký účel žalobca podaným

návrhom sledoval. V konečnom dôsledku iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia a to tak, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca návrhom skutočne domáhal.23. Ako bolo uvedené vyššie, základnou podmienkou neodkladného opatrenia je taký stav právnych
vzťahovmedzistranamisporu,ktorýbezpodmienečnevyžadujedočasnúarýchlusúdnuúpravu.Vtomto
prípade žalobca žiada uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu.

Zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez exekučného titulu, bez platnej
dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa tvrdenia žalobcu, tento so žalovaným nikdy neuzatvoril akúkoľvek
platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá by zabezpečovala predmetnú úverovú zmluvu. Ako je to
uvedené v bodoch 13 až 15 odôvodnenia tohto uznesenia, aby zamestnávateľ mohol vykonať zrážku
zo mzdy, musí mu veriteľ predložiť písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Ak takáto dohoda neexistuje,

zrážky zo mzdy žalobcu nemôžu byť realizované. Preto súd nariadil toto neodkladné opatrenie.

24. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že mu zamestnávateľ zráža vyššiu sumu, ako to
pripúšťa zákon. Nepredložil však doklad o tom, aká je jeho čistá mzda. Preto súd nevedel posúdiť, či
mu zamestnávateľ zráža vyššiu sumu, ako to pripúšťa ust. § 551 ods. 1 OZ.

25. Namietal aj to, že ak by aj medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá písomná
dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie záväzku vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere, bola
by neplatná podľa § 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ. V tejto časti ide o hypotetickú úvahu, na ktorú súd
nevie reagovať, pretože žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy súdu nebola predložená, preto ju súd ani
nevie posúdiť.

26. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že samotná zmluva o revolvingovom úvere by mala byť v zmysle
§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. f), g), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Taktiež namietal, že žalovaný
neposkytol žalobcovi základné informácie o poskytovanom úvere, čo je v rozpore s ust. § 4 ods. 1 zák.

č. 129/2010 Z.z., ako aj v rozpore s § 39 OZ.

27. Už samotná skutočnosť, že žalobcovi sú vykonávané zrážky zo mzdy bez platne
uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy postačuje na to, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu práva na zrážky zo mzdy vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX . uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.9.2014. Ostatné
namietané skutočnosti ohľadne neprijateľných zmluvných dojednaní v predmetnej zmluve bude súd
posudzovať v prípadnom súdnom spore, ak ho žalovaný bude iniciovať.

28. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

29. Podľa § 337 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a

predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

30. Skutočnosť, že súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy

vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
ešte neznamená, že žalobca nemá povinnosť plniť si dohodnuté povinnosti a predmetný úver splácať.
Ak si svoje povinnosti ako dlžník neplní, žalovaný má možnosť podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie
dlžnej sumy. Pretože súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a žalobcovi neuložil
povinnosť podať žalobu, poučuje žalovaného o takejto možnosti.

31.Súddáva dopozornostiprávnehozástupcužalobcu,žeokremjehopovinnostisprávnenaformulovať
petit (z čoho potom vyplýva vecná pasívna legitimácia), jeho povinnosťou je aj správne označiť strany
sporu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako žalobcu označil fyzickú osobu: I. Takto
označená fyzická osoba neexistuje. Súdne rozhodnutie, ktoré by bolo vydané na ním označenú osobu

by bolo nevykonateľné. Z priložených listín mal súd preukázané, že správne mala byť označená osoba I..
Aj s prihliadnutím na bližšiu identifikáciu žalobcu v návrhu súd považoval nesprávne označenie žalobcu
len za chybu v písaní, a preto vydal rozhodnutie na správne označeného žalobcu.32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

34. Podaný návrh sa týkal len konania o nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd musel
rozhodnúť aj o trovách neodkladného opatrenia. Žalobca bol vo veci úspešný v plnom rozsahu, preto

mu súd priznal náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O samotnej výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).