Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/401/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117206929
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7117206929.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
LadislavaCakocihoaJUDr.AdrianyMurínovejvsporežalobcuI.Š.,S.A.I.Y.,K.Č..XXX/X,zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234
466,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35792
752, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Košice I zo dňa 28.06.2017 č.k. 12C/11/2017 - 67 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva

na zrážky zo mzdy zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.09.2014,
poučilstranysporu,žežalobcamôžepodaťproti žalovanémužalobuozaplateniedlžnejsumyazároveň
priznal žalobcovi náhradu trov konania v 100 % výške.

2. Týmto rozhodnutím rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvoril dňa 24.09.2014
Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, C. základe ktorej mali byť zo strany žalovaného
poskytnuté žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.380,- eur. Skutočná výška poskytnutého úveru
však bola v sume 1.242,- eur. Žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnuté finančné prostriedky splácať
v pravidelných 42 mesačných splátkach po 43,64 eura, a to súhrne vo výške 1.970,88 eura. Žalovaný

požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy, pričom žalobca nemal akúkoľvek vedomosť o
skutočnosti,abyniekedysožalovanýmuzatvorilakúkoľvekplatnúdohoduozrážkachzomzdy.Ďalejsúd
vychádzal z predloženej listiny, a to z prehľadu evidovaných a realizovaných zrážok zo mzdy na žalobcu
k 31.01.2017, ktoré vystavil zamestnávateľ žalobcu. Medzi zoznamom zrážok je aj zrážka v prospech
veriteľa - žalovaného z hore uvedenej zmluvy o úvere, pričom zrážky sa začali realizovať 29.10.2015
mesačne vo výške 75,44 eura a celkovo bolo ku dňu 31.01.2017 zrazených 1.207,04 eura.

4. Na základe uvedených zistení, vychádzajúc z ust. § 337 os. 1 a 2 C.s.p. súd prvej inštancie dospel
k záveru, že samotná skutočnosť, že žalobcovi sú vykonávané zrážky zo mzdy bez platne uzatvorenej
dohody o zrážkach zo mzdy postačuje na to, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu
práva na zrážky zo mzdy vykonávaných za účelom uspokojenia pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom
úvereuzavretejmedzistranamidňa24.09.2014.Ostatnénamietanéskutočnostíohľadomneprijateľných

zmluvných dojednaní v predmetnej zmluve bude súd následne posudzovať v prípadnom súdnom spore
ak ho žalovaný bude iniciovať. Podľa názoru súdu tým, že súd uložil žalovanému povinnosť zdržať savýkonu práva na zrážky zo mzdy neznamená, že žalobca nemá povinnosť splniť si dohodnuté povinnosti
a predmetný úver splácať. Ak si svoje povinnosti ako dlžník neplní, žalovaný má možnosť podať proti
žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžnej sumy. Pretože súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím

konania a žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu, poučil žalovaného o takejto možnosti.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 os. 1 C.s.p., preto vzhľadom na úspech žalobcu v celom
rozsahu priznal mu súd aj náhradu trov konania v 100 % výške. O samotnej výške trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvej
inštancie postupoval neprimerane, keďže jednostranné tvrdenia o neuzavretí dohody o zrážkach zo
mzdy považoval za dôvodné na nariadenie neodkladného opatrenia. V súvislosti s konaním o nariadenie
neodkladného opatrenia zákonná úprava nevylučuje, aby súd vyzval aj žalovaného na to, aby sa k nemu

vyjadril ešte pred jeho nariadením. Takýto postup má zmysel a opodstatnenie vtedy, keď doručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred samotným rozhodnutím o ňom sa nezmarí účel
a zmysel neodkladného opatrenia. V tejto veci je zrejmé, žeby sa tak nestalo, pretože žalovaný by
predsa nezačal vykonávať zrážky zo mzdy. Súd prvej inštancie preto postupoval nesprávne, ak mu
neumožnil sa k návrhu vyjadriť už pred rozhodnutím o ňom. V tomto prípade nebol žiadny zákonný

dôvod pre to, aby súd neumožnil žalovanému sa vyjadriť k návrhu. Žalovaný na uvedené reagoval tak,
žeby predlžil dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami. Nesprávnosť
postupu ďalej namietal v tom, že súd sa nesprávne vyporiadal s dôkazom - potvrdením, ktoré žalobca
predložil. Z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 31.01.2017 - prehľad evidovaných a reálnych zrážok
zo mzdy k 31.01.2017 vyplýva, aké zrážky zo mzdy zamestnávateľ vykonáva. S prihliadnutím na §

551 Občianskeho zákonníka, § 130 ods. 3 Zákonníka práce je minimálne pochybné už len to, aby
zamestnávateľ zrážky zo mzdy robil bez predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. To, že žalobca
dohodu o zrážkach zo mzdy nepredložil, neznamená že uzavretá nebola. Stupeň osvedčenia v tvrdení
žalobcu nedosahoval takú mieru intenzity, aby sa dalo hovoriť o tom, že boli splnené predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný ďalej napádal aj výrok o náhrade trov, ktorý považuje

za neprimeraný a predčasný. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení je založené na jednostrannom
posúdení osvedčovaných skutočností, nejde o výsledok rozhodnutia sporu, ako je napr. v prípade
meritórneho rozsudku. Ust. § 255 ods. 1 C.s.p. predpokladá, že sa rozhodne o náhrade trov podľa
úspechu vo veci. „Vecou“ sa nemá na mysli rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania

postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude

ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,

nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať
splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

18. Súd prvej inštancie správne v danej veci dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v

celom rozsahu poukazuje (§387 ods. 2 C.s.p.).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací
súd uvádza nasledovné:

21. Žalobca v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčil existenciu právneho
vzťahu medzi sporovými stranami a súčasne aj potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu.
Zároveň sú naplnené aj ostatné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že strany sporu sú v zmluvnom vzťahu na

základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 24.09.2014. V konaní sa na
základe tvrdení zo strany žalobcu stalo sporným, či strany sporu uzavreli platnú Dohodu o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej by žalovanému vzniklo právo na výkon zrážok zo mzdy.

23. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil aj potrebu bezodkladne upraviť pomery strán

sporu vyplývajúcu z nebezpečenstva ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu
Zmluvy o úvere a súčasne aj Dohody o zrážkach zo mzdy, keď tvrdí, že žalobca neuzavrel so
žalovaným platnú dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej by žalovaný bol oprávnený domáhať sa
uspokojenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy prostredníctvom zrážok zo mzdy.24. Je zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci
spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom. Už

samotná táto skutočnosť vyvoláva potrebu ex offo súdneho preskúmania z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže sám vyhodnotiť. Realizácia zrážok zo mzdy na základe
dohody, ktorej platnosť žalobca ako spotrebiteľ namieta a ktorá nebola preskúmaná súdom, je preto v
rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných
zmluvných podmienok. Podľa tvrdení žalobcu totiž žalovaný nemá nárok na plnenie nad rámec istiny

z poskytnutého úveru, nakoľko Zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti uvedené v ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Slovenskej národnej rady, z čoho vyplýva, že
takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne žalobca poukázal aj na to, že
predmetná úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom
a dobrými mravmi. Práve tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu osvedčujú právo žalobcu

napriek tomu, že toto ešte nebolo predmetom dokazovania vo veci samej.

25. Odvolacie námietky žalovaného, ktorý poukazuje na samotnú tú skutočnosť, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola medzi stranami sporu platne dojednaná, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v jeho
prospech. Otázka platnosti samotnej dohody o zrážkach zo mzdy ale i samotnej úverovej zmluvy totiž

bude predmetom konania vo veci samej.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správne.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej stranyneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).