Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206126
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615206126.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná
adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: M. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom P. H. XXX, XXX XX P. H., o vymoženie pohľadávky vo výške 992,26 Eur s prísl., vedenej pod sp.
zn. EX 7059/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská
Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 21Er/80/2015 - 30 zo dňa 29.
júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.

21Er/80/2015 - 30 zo dňa 29. júna 2015 podľa § 386 písm. b) CSP o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 21Er/80/2015 - 30 zo dňa 29. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že exekučné konanie
je vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. IA-C/06140160 zo dňa 19.

augusta 2014 (v návrhu je nesprávne uvedené že tento rozsudok je zo dňa 06. marca 2009), ktorý
vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO : 35862882 na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 17. apríla 2013, uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Formulár úverovej zmluvy v bode
5 ohľadne riešenia sporov z tejto zmluvy uvádza, že všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktoré
vzniknú z právnych vzťahov medzi účastníkmi zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Rovnako je príslušnosť rozhodcovského súdu daná aj v zmysle obchodných
podmienok pre úver v článku 12 bode 12.2. Exekučný súd uviedol, že z povahy zmluvných strán
(podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti oprávneného a v
konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda o
vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a nasl.

OZ. Konštatoval, že rozhodcovská doložka na ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na
rozhodovanie vo veci je v tomto prípade formulovaná ako neoddeliteľná integrálna súčasť všeobecných
zmluvných podmienok. Jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o zmluve a
o povinnom ako číslo zmluvy, meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na

všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval
výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Exekučný súd bol tohonázoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp.
ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej

zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C -243/08, C-168/05).
Exekučný súd uzavrel, že keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu

dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), a f) a § 221 ods.
1 písm. d), f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej

inštancie vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.,
účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prevej inštancie,

súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred exekučným súdom, nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to

skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V
zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie
je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom

prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky
exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší
rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len

jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ
ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka

rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného
uzavrela s povinnou v súlade so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka
„res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny predchodca

postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v
rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto

istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak
by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a
konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj
osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal
ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný

senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľanevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako
súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad

rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy

judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej tiež odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.

Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane
zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na

súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že je poberateľom sociálnej dávky vo výške 45,- Eur o čom
prikladá súdu rozhodnutie, a preto nemá finančné prostriedky na úhradu dlhov.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

7. Podľa § 359 CPS odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

9. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom

ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v čase vydania rozhodnutia exekučného súdu č. k.
21Er/80/2015 - 30 zo dňa 29. júna 2015, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, vystupovala na strane oprávneného spoločnosť - Poštová banka, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 21Er/80/2015 - 30
zo dňa 29. júna 2015 bolo doručené pôvodnému oprávnenému - Poštová banka, a.s. dňa 27. augusta
2015 na korešpondenčnú adresu uvedenú v návrhu na vykonanie exekúcie - INVEST - KAPITAL, a.s.,Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava. Proti predmetnému uzneseniu podala na exekučný súd dňa 14.
septembra 2015 odvolanie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.

12. Exekučný súd rozhodol uznesením č. k. 21Er/80/2015 - 70 dňa 08. novembra 2017 o návrhu na
zmenu účastníka na strane oprávneného zo dňa 09. februára 2017 tak, že pripustil, aby z konania
vystúpil doterajší oprávnený Poštová banka, a.s., a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový
oprávnený BENCONT COLLECTION, a.s. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.
decembra 2017. Dňa 30. novembra 2017 bolo exekučnému súdu, na základe výzvy, doručené podanie,

v ktorom oprávnený - spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. uviedol, že na podanom odvolaní, a
teda odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 09. septembra 2015 trvá.

13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trováchexekúcie,účastníkomkonaniajeajpoverenýexekútor.Podľa§89ods.1CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého
si zvolí. Strana si môže zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V zmysle ustanovenia § 359 CSP môže rozhodnutie súdu napadnúť odvolaním strana,
v ktorej neprospech bolo vydané rozhodnutie. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej
veci, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, a ak súd rozhoduje o trovách exekúcie aj poverený

súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú oprávnené podať proti
rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní odvolanie.

14. V predmetnej exekučnej veci podala proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. 21Er/80/2015 - 30
zo dňa 29. júna 2015 odvolanie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o., ktorá v čase vydania

predmetného rozhodnutia nebola oprávneným, ani povinným a bez ohľadu nato, že sa nerozhodovalo
o trovách exekúcie možno uviesť, že nebola ani súdnym exekútorom. Odvolací súd ďalej dospel k
záveru, že menovanú spoločnosť nemožno považovať ani za procesného zástupcu strany v zmysle § 24
O.s.p. (účinného v čase podania odvolania).
Menovaná spoločnosť je právnickou osobou, konkrétne obchodnou spoločnosťou vo forme spoločnosti s

ručenímobmedzeným.Vosvojompredmetepodnikaniapodľavýpisuzobchodnéhoregistranemávýkon
advokácie podľa osobitného zákona (zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. tak nemohla byť
procesným zástupcom oprávneného v tomto exekučnom konaní.

15.OdvolacísúdpovažujezabezpredmetnévyjadrenieoprávnenéhoBENCONTCOLLECTION,a.s.,že
na podanom odvolaní trvá, pretože v tomto prípade bolo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie
podané neoprávnenou osobou - spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., a túto neodstrániteľnú
vadu podmienok konania nemožnom takýmto oznámením zhojiť.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú
splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým súd odmietne odvolanie podľa
§ 386 písm. b) CSP podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., nakoľko bolo podané
neoprávnenou osobou.

17. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia
neposudzoval.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).