Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412204203
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4412204203.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci

navrhovateľov: v 1. rade V. P., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. P. XXX/XX, U., G. P., v 2. rade G. P., M..
XX.XX.XXXX, R. XX, G., G. P., v 3. rade T.C. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, Š., G. P., právne
zastúpení: JUDr. Ervín Erdélyi, P. Blahu 7/A, Nové Zámky, IČO: 42 122 171, proti odporcovi: C. P., M..
XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, Š., G. P., právne zatupený: KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., M.
Matunáka 11, Nové Zámky, IČO: 47 237 074 o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v prvom, druhom, a treťom rade každému po 4.094,56
Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v prvom a treťom rade trovy konania vo výške 355,32
Eur a navrhovateľom v prvom druhom a treťom rade trovy právneho zastúpenia vo výške 1.475,98 Eur,
a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v prvom, druhom, a treťom rade každému náhradu za
zmarené pojednávanie vo výške 15,- Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v prvom, druhom, a treťom rade náhradu za
zmarené pojednávanie vo výške 100,- Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd dňa 24.02.2012 sa navrhovatelia domáhali, aby im odporca zaplatil

každému po 5223,86 eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. Návrh
odôvodnili tým že navrhovatelia a odporca sú súrodenci. Počas života ich matky Y. P., D.. L., M.. X. X.
XXXX ich mama uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou previedla ich rodičovský dom kupujúcemu A. Y.. Z
obsahu tejto zmluvy, konkrétne z článku- II vyplýva, že kupujúci vyplatil kúpnu cenu vo výške 24.895,44
€, pred podpísaním zmluvy. Uvedená kúpna cena bola vyplatená na účet brata C. P. - odporcu, o tom
svedčí výpis z účtu. Jedná sa o výpis z účtovného obdobia 1.1.-31.1.2009, pričom na tomto účte je
zaznamenané, že kupujúci A. Y. previedol na tento účet kúpnu cenu 24.895,44 eur.

Pri uzatváraní vyššie špecifikovanej kúpnej zmluvy boli účastníci konania -súrodenci ako aj ich vtedy
žijúca matka dohodnutí tak, že kúpna cena za prevod rodičovského domu pôjde na účet brata C. P. -
odporcu, ktorý bude z týchto peňazí uhrádzať náklady súvisiace s pobytom matky v ústave W., ktorá tam
bolaod1.5.2008umiestnená. Konkrétnebolatakádohoda,žezkúpnejcenyzapredajrodinnéhodomu,sa mali uhrádzať tie náklady, ktoré vznikli od dátumu predaja tejto nehnuteľnosti, teda od 09.01.2009.
Matka účastníkov konania zomrela dňa 12.12.2009.
Navrhovatelia potvrdili, že z kúpnej ceny za predanú nehnuteľnosť dostal každý z nich od odporcu

po 1.000,- eur a odporca uhradil časť nákladov súvisiacich s pobytom matky v W. vo výške približne
1.000,- eur. Po úhrade nákladov, ktoré súviseli s ubytovaním matky v ústave a po odpočítaní toho,
čo im odporca vyplatil, by mal odporca navrhovateľom vyplatiť každému ešte po 5.223,86 € (výpočet
požadovanej platby 24.895,44 eur - 4.000,- eur = 20.895,44 € /4 = 5.223,86 eur. Odporca im uvedené
sumy nevyplatil, nedodržal dohodu o rozdelení peňazí z predaja rodinného domu, a peniaze, ktoré mal

vyplatiť navrhovateľom v prvom až treťom rade použil pre vlastné potreby. O tejto skutočnosti sa
navrhovatelia dozvedeli rok po úmrtí matky, a to koncom roku 2010. Po predložení výpisov z účtu zistili,
že peniaze z predaja nehnuteľností - rodičovského domu boli hotovostnými výbermi ich brata -odporcu
vybrané.
Konanie odporcu, ktorý nedodržal dohodu nás účastníkov konania ako aj našej dnes už nebohej matky,
považujú navrhovatelia za nepoctivé konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, podľa ich názoru, ich

brat - odporca, tým, že použil peniaze nadobudnuté z predaja rodičovského domu vo svoj prospech,
sa bezdôvodne obohatil na úkor nás navrhovateľov.
Po právnej stránke nárok voči odporcovi uplatňujú podľa ustanovenia § 451 a nasl. Qbčianskeho
zákonníka. podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Za takýto majetkový prospech (získaný z nepoctivých zdrojov)
považujú aj majetkový prospech, ktorý vyššie popísaným konaním nadobudol ich brat C. P., v žalobe
označený ako odporca.

Okresný súd Nové Zámky v uvedenej veci vydal dňa 28.06.2012 platobný rozkaz, ktorým návrhu
navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu.

Odporcovia cestou svojho právneho zástupcu podali voči platobnému rozkazu dňa 27.07.2012 odpor
v ktorom uviedli, že skutočnosti uvádzané navrhovateľmi v návrhu nie sú pravdivé, medzi účastníkmi

nebola uzavretá dohoda, na ktorú sa navrhovatelia odvolávajú. Odporca sa na úkor navrhovateľov
bezdôvodne neobohatil, nakoľko jednak od navrhovateľov žiadne plnenie neprijal ako i nie sú naplnené
znaky v zmysle § 451 ods. 2) zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník - v znení neskorších
predpisov, keďže nedošlo k majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ani k majetkovému prospechu

získaného z nepoctivých zdrojov. Vzhľadom na uvedené právny zástupca navrhovateľov namietal
aktívnu legitimáciu navrhovateľov na podanie návrhu. Pokiaľ by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu,
namietal Premlčanie práva navrhovateľov na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, žiadal, aby
súd vo veci nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ v prvom rade v priebehu konania k veci uviedol, že pokiaľ ide o predaj matkinho domu,
boli dohodnutí tak, že z peňazí, ktoré sa predajom získajú sa bude financovať pobyt matky v sociálnom
zariadení W., zvyšné peniaze sa mali po smrti matky rozdeliť rovným dielom. Takto sme sa dohodli my
štyria bratia. Dohoda bola uzavretá ústne v P. v rodičovskom dome. Peniaze mali byt' poukázané na
účet matky, ktorý sa mal osobitne otvoriť na tento účel. O tom, že mama nemá žiadne peniaze sme sa

dozvedeli u notára R. na dedičskom konaní. Potom im brat na ich naliehanie ukázal účet zo Slovenskej
sporiteľne, tam zistili, že peniaze sú povyberané každý mesiac, pokiaľ bol na účte halier. Predtým boli
medzi bratmi dobré vzťahy. S bratom - odporcom spolu robil v Maďarsku, spolu bývali. Nevie načo brat
použil peniaze. Nie je pravdou, že by mama bratovi peniaze darovala. Za mamou chodil do poslednej
chvíle, mama medzi nimi rozdiely nerobila. Na dedičskom konaní boli ešte nejaké lúky a lesy, súhlasili ,

že toto bude napísané na najmladšieho brata G.. Ohľadne predaja domu mu zavolal odporca povedal,
že by bolo dobré dom predať, vybavoval to on.

Navrhovateľ v druhom rade v priebehu konania k veci uviedol, že s predajom domu to bolo tak, ako
povedal brat V.. Všetci štyria bratia sa dohodli, že z peňazí za dom sa bude financovať pobyt v W.,

potom čo sa minú peniaze, ktoré mala mama po otcovej smrti. Zvyšné peniaze sa mali medzi nich
rozdeliťrovnýmdielom.Dohodabolauzavretámedzinimi-štyrmibratmivP.vrodičovskomdome.Nemá
vedomosť o tom, že by mala mama darovať peniaze odporcovi. Keď mal finančné problémy, mamu
prosil, aby mu finančne pomohla. Odkázala ho na C. (odporcu), že mu má dať z peňazí, ktoré boli pootcovi. Brat však povedal, že peniaze sú na osobitnom účte a že sa nemôžu použiť na iný účel ako na
zaplatenie pobytu matky v zariadení. O tom, že brat použil peniaze pre seba sa dozvedel v dedičskom
konaní u notára v Zámkoch. Keď sa spýtal, kde sú peniaze z predaja domu, povedali mu, že matka

na účte žiadne peniaze nemala a tieto išli na účet C.. Brat mu po smrti matky nevyplatil 1.000,- eur,
tieto peniaze dostal už predtým, ešte za života matky. Dal mu ich odporca osobne. Peniaze za predaj
domu patrili matke, jedna čiastka aj im štyrom bratom pretože po otcovej smrti sa majetok nedelil. Veci
súvisiace s predajom domu mal vybavovať odporca. Pri predaji domu boli prítomní brat T., mama a C.
spoločne v Sporiteľni. Július ho informoval o tom, že sa predal dom a peniaze sú v banke. Matka mu

povedala, že peniaze sú u C. a má si ich od neho pýtať. Nie je pravdou, že by matka peniaze odporcovi
darovala.

Navrhovateľ v treťom rade v priebehu konania uviedol, že dohoda medzi štyrmi bratmi bola taká,
že predajú dom, s tým predajom na nás naliehal C.. Nakoniec sa predsa len dohodli, cena za dom
mala slúžiť výlučne na starostlivosť o matku, kým bude žiť. Keby dnes žila, tak z tých peňazí by sme

ju podporovali. Boli sme dohodnutí, že zvyšok peňazí bude po smrti matky rozdelený rovným dielom.
Dohodu uzavreli, keď boli v P. v rodinnom dome. Je pravdou, že bol pri predaji rodinného domu. Bola
tam mamka, brat C., kupujúci a ja. Vedel o tom, že peniaze budú poukázané na bratov účet. Bol to
návrh od C., že to bude praktickejšie a jednoduchšie, možno že to navrhla sporiteľňa, papierové veci
všetko vybavil Laco. O tom, že peniaze nie sú, sa dozvedel na dedičskom konaní. Bola taká dohoda,

že pre tie peniaze mali vybaviť osobitný účet, s C. o tom pár krát hovorili. On na neho naliehal, že je
to tak lepšie, načo platiť zvlášť ďalší účet. Ja som to nechal tak, bola to chyba. C. dôveroval. Predtým
spolu hospodárili, postavili spolu pivnicu, všetko robili spolu. Podľa neho je vylúčené, že by mama
C. darovala peniaze. Každého brata mala rovnako rada. O tom, že peniaze sa minuli sa dozvedeli na
dedičskom konaní, potom sa stretli u C., povedali mu, aby ukázal účet, nakoniec nám ukázal výpisy z

účtov, tam bolo vidno, že peniaze boli vybraté, pýtali sa ho na čo peniaze použil, povedal, že to nevie.
O tom, že matka mala darovať peniaze C., sa dozvedeli tu na prvom pojednávaní. Dovtedy tvrdil, že
nevie kam z účtu zmizli.

Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že dom matka mala v P. , bola vlastníčkou cele]

domovejnehnuteľnosti,bývalatamsamavpredmetnejnehnuteľnosti,matkasarozhodlapredaťdomovú
nehnuteľnosť z toho dôvodu, že mala 77 rokov bola po prvej porážke. On som často chodieval za matkou
a keď nemohol tak zabezpečil pána T. M. zo P. ktorý jej chodil pomáhať. Tento pán však zomrel, asi
pred dvoma rokmi. Keďže matka nevedela vyjsť z izby tak všetko v dome opatril a takisto v záhrade.
Potom zase matka sa dostala asi rok pred kúpou do nemocnice pretože dostala menšiu porážku a z

nemocnice ju doniesol domov.
Začal potom vybavovať papiere okolo domu, pretože matka po otcovi teda manželovi dedila len ornú
pôdu, keďže síce ani otec nemal predmetný dom na mene , musel na katastri vybavovať papiere. Matka
bývala u neho asi pol roka, potom zobral matku brat V. , taktiež bola u neho pol roka a bratia G. a T.
nesúhlasili s tym, aby matka bola u nich , pokiaľ matka bola u V. tak vybavoval papiere aby matka bola

prijatá do ústavu sociálnych služieb v Š., Matka to hovorila aj pred bratom V. a má vedomosť o tom
že brat G. skúšal vybavovať matke sociálny ústav. Keď dostali matku do ústavu, matka svojim synom
povedala aby hľadali kupcu na dom. Myslím, že každému jednému to povedala, každý vedel o tom.
Keďže mal kľúče od domovej nehnuteľnosti chodil tam často, bolo vždy niečo urobiť okolo domu a v
záhrade.

V jeden deň prišiel za ním A. Y. že má záujem o kúpu domu. Povedal mu že mal ísť za matkou , ktorá
bola vtom čase v ústave sociálnych služieb. O cene domovej nehnuteľnosti jednal odporca a mama,
súrodenci tam neboli. Keď už bola s kupujúcim dohodnutá definitívna kúpna cena za nehnuteľnosť tak
povedal svojim súrodencom že o akú sumu sa jedná teda za akú sumu predáva matka nehnuteľnosť.
Vzhľadomnato,žeužvtomčaseboloveľanepredajnýchdomovvP.súrodencinenamietalivýškukúpnej

ceny za ktorú matka predala nehnuteľnosť. Kupujúci mal ďalej podmienku aby sa vyprázdnil dom tento
sa začal aj vyprázdňovať trvalo to pol roka. Bol tam keď sa vyprázdňovala nehnuteľnosť aj brat V., ktorý
potom povedal, že toho má dosť, bol tam párkrát aj brat G. a T..
Pri podpisovaní kúpnej zmluvy na Mestskom úrade v Š. dal kupujúci matke 50.000,- Sk ako zálohu, na
zvyšok kúpnej ceny si kupujúci bral pôžičku, pôžičku dostal vo výške asi 24 tisíc eur. Kupujúci si vybavil

pôžičku a dostal ju vo výške 24 tisíc eur tieto peniaze sa previedli na môj účet a to z toho dôvodu že
som sa o matku staral .Keďže matka mala malý dôchodok z peňazí ktoré mi darovala mal pokryť všetky jej výdavky v ústave,
musí povedať, že pred tým ako sa matka dostala do ústavu, povedala že niektoré z jej detí sa bude
musieť postarať o krytie jej výdavkov v ústave.

Domovánehnuteľnosťsapredalavroku2009asivjanuári,matkaeštežilaskororokvdecembrizomrela,
počas pobytu matky chodil za ňou do ústavu.
So súrodencami sú v dobrom vzťahu. Po pojednávaní začali súrodenci chodiť za ním a pýtať odo mňa
peniaze. Nemá vedomosť o tom, že by so súrodencami hnevali .
Keď matka predávala domovú nehnuteľnosť bola normálna, len chodiť nevedela. To že mu daruje časť

kúpnej ceny mu povedala v ústave, nebol tam nikto iný prítomný okrem neho, povedala to iba pred ním ,
pretože brat V. veľmi málo krát bol za ňou lebo je z U. a T. a tiež aj G. tiež chodili iba sporadicky za ňou.
Po prevode peňazí som povedal súrodencom že matka sa takto rozhodla, že peniaze resp. ich časť teda
časť kúpnej ceny sa prevedie na jeho účet. Osobne som povedal toto všetkým súrodencom. Všetci traja
súrodenci mu povedali, aby peniaze previedol na nový účet , on im povedal aby našli takú banku ktorá
vynáša peniaze, lebo v tom čase nebol v takom zdravotnom stave aby mohol takéto niečo vybaviť.

Mama mu povedala, že bol za ňou brat G. aby mu pomohla s peniazmi ale matka mu povedala že keď
budem súhlasiť aby som mu dal peniaze. Ja som mu dal tisíc eur , uvedených tisíc eur som mu daroval,
potom už za mnou nebol. Ani V. ani T. neboli pýtať odo mňa peniaze. Po matkinej smrti som rozhodol
že keď som daroval tisíc eur G. daruje aj T. J. V. po tisícke.
Zabezpečoval pohreb matky stálo to asi 800 alebo 900 eur a pomník 1500. Po matke sa dedila iba

orná pôda a to prešlo na G..
Pred podaním žaloby boli za ním súrodenci a pýtali od neho peniaze , povedali mu , že sumu 24 tisíc
eur treba vydeliť štyrmi on sa iba smial.
Nevie povedať, čo urobil s 22 tisíc eurami po porážke tieto roky mu úplne vypadli, Pri dedičskom konaní
nepovedal, že matka peniaze minula povedal, že sa minuli peniaze.

Dôkazom, že mu matka darovala peniaze je to, že prešli na jeho účet a nie na jej. Bolo to dohodnuté
že peniaze mi daruje a keď v sporiteľni jej ponúkli tie peniaze povedala, že sa môžu hneď previesť na
jeho účet.
Uvedomuje si, že podľa výpisu peniaze vybral on, nevie na č o ich použil, ten čas mu vypadol z hlavy.
Nevie,prečomamanepovedalaodarovaníajostatnýmsúrodencom.To,žemupeniazedarujemumama

povedala, keď sa vrátili zo Sporiteľne do W., povedala, aby on mal k dispozícii peniaze. So súrodencami
bola dohoda, že peniaze budú používať pre starostlivosť o mamu, o tom, že sa budú deliť, dohoda
nebola.

Právny zástupca navrhovateľov v priebehu konania k veci uviedol, že z dôkazov bolo preukázané, že

Y. P. predala dňa 9.1.2009 rodinný dom s tým, že takto získané peniaze budú k dispozícii pre všetkých
štyroch P.Ý., teda C., G., T. J. V. a dohoda ústna znela, že peniaze budú uložené na účet Y. P. a pokiaľ
bude žiť tohto účtu sa budú uhrádzať náklady v humanitnom združení Ľ. P., C. X^ Š..
Ihneď po predaji domu však utržená peňažná suma vo výške 24.895.44 eur bola prevedená na účet C.
P. a to z toho dôvodu, že prítomného brata T.C. P. presvedčil, že tak to bude technicky jednoduchšie,

pretože on má účet už založený v Sporiteľni. C. P. vedel a bol uzrozumený s tým, dohoda, ktorú uzatvoril
ústne s bratmi V. P., G. P. J. T. P. musí byť naplnená a to tak, že po smrti mamy Y. P. sa zbytok peňazí
rozdelí.
K tomuto nedošlo, i v zápisnici pred notárom Mgr. U. R. odporca uviedol, že finančné prostriedky neboli
v čase smrti vo vlastníctve matky keďže ich pred smrťou minula. Už pred notárom odporca C. P. klamal.

Klamal preto, že z výpisov z jeho sporožírového účtu, ktorý má súd k dispozícii jednoznačne vyplýva,
že výbery vykonával on, pričom tieto výbery nekorešpondujú s dokladmi, ktoré jeho právny zástupca
predložil do spisového materiálu, pretože jediným hodnoverným dôkazom je potvrdenie z 3.10.2013 z
vyššie uvedeného domova sociálnych služieb, kde je zakotvené, že všetky náklady za pani Y. P. za rok
2008 a za rok 2009 sú v sume 2.415,12 eur.

Z celého tohto prípadu je jednoznačné to, že odporca zneužil dôverčivosť svojich súrodencov, v danom
prípade navrhovateľov, pretože dôverčivosť je znakom povahy oprávneného, ktorý je presvedčený že
druhá strana, v danom prípade odporca bude konať čestne a poctivo. Aj zo svedeckých výpovedí
svedkov vyplýva, že mama Y. P.Á., mala rovnaký vzťah voči všetkým štyrom deťom.
To, že odporca disponoval s peňažnými prostriedkami za odpredaj domu len svedčí o tom, že pani Y.

P. za života dala len dispozičné právo odporcovi nakladať s týmito peniazmi, pretože mala za to, že po
jej smrti prebehne riadne dedičské konanie všetkých hnuteľných a nehnuteľných veciach, ktoré ako
poručiteľka mala zanechať.Neoprávnený majetkový prospech spočíva v tom, že sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor
navrhovateľov o sumu, ktorá je uvedená návrhu, teda, že každému by mal vyplatiť 5.223.86 eura ak
odpočítame, že každému dal 1.000,- eur, tak zostáva suma 20.895,- eur z 24.895,- eur. Naliehavý práv.

záujem podľa § 80 c) spočíva v tom, že fakticky protiprávne odporca C. P. pripravil o právo navrhovateľov
nakladať s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, ktoré by vyplynuli z dedičského konania ako majetkami
v ich vlastníctve a teda zabránil im s týmto majetkom nakladať, resp. scudiť, čo je v rozpore s Ústavou
SR. Preto navrhol žalobe vyhovieť a odporcu zaviazať k vyplateniu každému navrhovateľovi sumu vo
výške 5.223.86 eura. Pokiaľ ide o trovy konania, navrhol odporcu zaviazať podľa § 147 a) ods. 2 O.s.p.

tak ako bolo uvedené v podaní zo dňa 24.3.2015 a pokiaľ ide o ostatné trovy konania, tieto vyčísli v
lehote 3 dní po vyhlásení rozsudku.

Právny zástupca odporcu v priebehu konania k veci uviedol, že navrhovatelia sa návrhom zo dňa
24.02.2012 domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, svoj nárok zakladajú na tom, že jeho klient
mal porušiť nimi tvrdenú dohodu o tom, že peniaze mamy sa po odpočítaní nákladov na jej pobyt F. W.,

ktoré utŕžila z predaja rodinného domu v P. medzi nimi rozdelia.
Poukazujem na to, že mama zomrela 12.12.2009, všetci účastníci tohto konania v konaní o dedičstve
vedenom na notárskom úrade Mgr. R. po poručiteľke Y. P. nenamietali čo do súpisu aktív a pasív
dedičstva, uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorú všetci podpísali, pre prípad, že by aj táto
dohoda existovala, ani jeden z nich nenamietal čo do navrhovateľov, abyy táto suma bola zahrnutá

do dedičstva, až následne, podľa zápisnice z 20.04.2010 G. P. sa dopytoval na peňažné prostriedky
získané z predaja rodinného domu. Všetci účastníci boli riadne notárom poučení podľa § 175 ods. I
O.s.p. v nadväznosti na § 175k ods. 3 O.s.p. o možnosti domáhať sa svojho práva žalobou mimo konania
o dedičstve.
K právnej stránke veci uvádzam, že navrhovatelia uvedené právo nevyužili, nakoľko mali podať žalobu

podľa ustanovenia § 80 písm. c) o určenie, že tieto finanačné prostriedky patria do dedičstva a nie
domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia tak ako učinili. Samotný právny titul, ktorý uvádzajú,
teda bezdôvodné obohatenie, zakladá ich nárok v zmysle § 451 OZ t.j. musí ísť o majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu,kt.odpadol,alebomajetkovýprospechzískanýznepoctivýchzdrojov.Vykonanýmdokazovaním

je zrejmé, a potvrdzujú to aj výpovede samotných navrhovateľov, že uvedené finančné prostriedky
patrili mame, v oakmihu predaja týchto nehnuteľností, vo vzťahu k týmto prostriedkom navrhovatelia
nemajú žiadny právny vzťah nakoľko neboli účastníkmi právneho úkonu v súvislosti s týmito finančnými
prostriedkami.
Z výpovede svedka Y. vyplýva, že predávajúca oznámila číslo účtu na ktorý boli poukázané finančné

prostriedky. Z výpovede odporcu je zrejmé, že matka tieto darovala C. P..
Pre prípad, že by si súd osvojil názor navrhovateľov, že existuje právny vzťah, ktorý by zakladal
bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľov, z titulu, že by sa mali po smrti matky finančné
prostriedky rozdeliť, poukazuje na uplynutie premlčacej lehoty 2 rokov, nakoľko matka zomrela v
decembri 2009 a návrh bol podaný vo februári 2012.

K samotnému tvrdeniu navrhovateľov o tom, že sa dohodli, chce uviesť toľko, že je diskrepancia v tom,
že v návrhu uvádzajú, že sa dohodli oni i matka, pričom z výpovedí je zrejmé, že sa dohodli 4 bratia o
veci, ktorá nepatrila do ich vlastníctva.
Nakoľko má za to, že neexistuje právny titul vydania bezdôvodného obohatenia, navrhuje žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania, ktoré

vyčísli v lehote 3 dní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kúpnou zmluvou zo dňa 09.01.2009, výpisom
z účtu odporcu, zápisnicou z dedičského konania zo dňa 20.04.2010, dokladmi preukazujúcimi náklady
ma pohreb matky účastníkov konania , oznámením humanitného združenia Ľ. P. zo dňa 03.10.2013,

lekárskym potvrdením zo dňa 15.04.2015, výsluchom svedkov F. S., A. Y., I.. I. A., V. K. Y., ďalšími v
spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z výpovede účastníkov konania mal súd preukázané, že matka účastníkov konania bola umiestnená
v domove sociálnych služieb od 01.03.2008.Z výpovede navrhovateľov mal súd ďalej preukázané, že

navrhovatelia súhlasili s predajom domu vo vlastníctve ich matky, dohoda medzi bratmi bola taká , že
z peňazí získaných z predaja domu sa budú v prvom rade vyplácať náklady matky za pobyt v domove
sociálnych služieb, na ktoré nebude postačovať jej dôchodok, po smrti matky sa mali tieto náklady zosumy získanej za dom odpočítať a zvyšné peniaze sa mali rozdeliť medzi navrhovateľov a odporcu
rovným dielom.

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.01.2009 medzi Y. P.( matkou účastníkov konania) ako predávajúcou
a A. Y. a jeho manželkou ako kupujúcimi mal súd preukázané, že matka účastníkov konania predala
nehnuteľnosti uvedené v zmluve - teda aj rodinný dom - kupujúcim za cenu 24.895,44 eur. Podľa
článku II ods.2 citovanej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vyplatená pred podpísaním kúpnej zmluvy
a predávajúca mala podpisom zmluvy potvrdiť prevzatie celej kúpnej ceny.Podpis predávajúcej bol

overený 09.01.2009 na Mestskom úrade Š..

Z výpovede účastníkov konania mal súd preukázané , že ich matka Y. P. zomrela dňa 12.12.2009.

Z výpisu z účtu odporcu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. mal súd preukázané, že na účet
odporcu bola dňa 09.01.2009 bezhotovostne poukázaná suma 24.895,44 eur. V čase od 30.01.2009 do

25.11.2009 odporca z uvedeného účtu v hotovosti vybral 23.195 eur. Odporca nepoprel, že hotovostné
výbery z uvedeného účtu uskutočňoval.

Zo zápisnice z dedičského konania zo dňa 20.04.2010 číslo 16D 1830/2009 napísanej na notárskom
úrade Mgr. U. R. mal súd preukázané , že dedičského konania po nebohej Y. P. sa zúčastnili všetci traja

navrhovatelia a odporca. V priebehu dedičského konania odporca vypovedal, že finančné prostriedky
z predaja domu neboli v čase smrti poručiteľky v jej vlastníctve, keďže ich pred smrťou minula.

ZoznámeniahumanitnéhozdruženiaĽ.P.zodňa03.10.2013malsúdpreukázané,žeY.P.bolaklientkou

tohto združenia od 01.03.2008 do 11.12.2009. Rozdiel medzi príjmom klientky a poskytované sociálne
služby sa zaviazal doplácať odporca. Celková výška doplatku za obdobie Y. P. v tomto zariadení bola
2415,12 eur. Skutočnosť, že doplatok za pobyt platil odporca bola preukázaná aj príjmovými dokladmi
DSSpredloženýmiprávnymzástupcomodporcuvpriebehukonania(prílohováobálka),tútoskutočnosť
potvrdili aj navrhovatelia. Podľa citovaného oznámenia nebola Y. P. pozbavená spôsobilosti na právne

úkony.

Z listinných dokladov nachádzajúcich sa v spise ( prílohová obálka ) - príjmový pokladničný doklad
č. 156 zo dňa 15.12.2009 na sumu 507,75 eur a daňový doklad číslo 295674 zo dňa 15.12.2009 na
sumu 94,93 eur mal súd preukázané , že celkové náklady na pohreb Y. P. boli 602,68 eur - účastníci

konania potvrdili, že tieto náklady zaplatil odporca. Súd nemal preukázanú výšku nákladov na pomník
- v prílohovej obálke sa nachádza len objednávka zo dňa 21.05.2012 - navrhovatelia však potvrdili, že
odporca pomník zaplatil a že hodnota pomníka bola 1.500,- eur

Z lekárskej správy MUDr. T. T. zo dňa 15.04.2015 mal súd preukázané, že odporca bol 18.03.2015

vyšetrený, dňa 19.03.2015 mu bola podaná injekcia, okamžitá akútna hospitalizácia mu nebola
navrhnutá.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.05.2015 mal súd preukázané, že odporca mal pred
pojednávaním dňa 19.03.2015 telefonovať svojmu právnemu zástupcovi, že sa pojednávania dňa

19.03.2015 nemôže zúčastniť preto, že lekár navrhol jeho okamžitú hospitalizáciu.

SvedokF.S.,narodený14.08.1945vypovedal,žebolstarostomvP.,srodinouP.neboližiadneproblémy.
Keď bola Y. P. F. P. videl sa o ňu starať všetkých štyroch súrodencov. Nemá vedomosť o tom , že by
Y. P. uprednostňovala niektoré dieťa , vie o tom, že si ju V. zobral do U., bola tam asi rok, potom mala

ísť k C. P., nešla tam, ale išla do W..

Svedok A. Y., narodený XX.XX.XXXX vypovedal, že je pravdou, že kúpil dom od pani P., papiere vybavil
pán C. P.. Keď podpísali zmluvu bola tam pani P., C. P. J. T. P.. Prevodom na účet sme poslali peniaze.
On nevedel na čí účet peniaze prevádza, bol to účet zo Slovenskej sporiteľne, aby peniaze prešli čo

najrýchlejšie. To bolo všetko.

Svedkyňa Ing. I. A., narodená 07.04.1979 vypovedala že vie toľko, že jej otec V. P. a jeho bratia sa
súdia so svojím najstarším bratom o peniaze, ktoré majú byť ako dedičstvo po starej mame za predajdomu a pozemkov. Peniaze mali slúžiť na potreby babky, potom na pohreb a zvyšné sa mali rozdeliť
medzi súrodencov. Peniaze mali ísť na účet starkej, nakoniec, aby nebolo potrebné zakladať nový účet,
peniaze išli na účet ujovi C., ktorý mal starkej kupovať čo potrebuje. Vie o tom len z počutia, že tak

bolo medzi nimi dohodnuté. Babka mala rada bratov rovnako. Nemá vedomosť o tom, že by niektorého
z bratov vylučovala. Čo sa týka peňazí, vie to z toho, ako sa o tom súrodenci rozprávali. Bolo to na
rodinných stretnutiach, bavili sa o rôznych veciach aj o tomto. Kým babka bývala v P., na návštevy k
nej chodili všetci. Keď starká zomrela, súrodenci sa rozprávali u uja Ď., bol taký malý kar a tam bola
zmienka o peniazoch, presná suma tam nepadala. Vie, že ujo Laco mal hradiť pohreb, spomínalo sa,

že dá spraviť pomník. Peniaze, ktoré boli z predaja domu spravoval on.

Svedkyňa V. K. Y. (R. G. P.) narodená XX.XX.XXXX vypovedala, že 18.03.2015 pracovala v Š. na terase
v krčme , tam, kde býva ujo C., teda odporca. XX.XX.XXXX ho videla , ráno o pol deviatej tlačil bicykel
k činžiaku kde býva.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§628ods.1Občianskehozákonníkadarovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenechávaalebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma .

Podľa § 628 ods.2 Občianskeho zákonníka , darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci , ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania teda medzi troma
navrhovateľmi a odporcom vznikol v súlade s § 51 Občianskeho zákonníka nepomenovaný zmluvný

vzťah. Účastníci konania sa dohodli, že peniaze získané z predaja nehnuteľností vo vlastníctve ich
matky sa v prvom rade použijú na hradenie nákladov matky v domove sociálnych služieb a po smrti
matky sa zvyšné peniaze mali rozdeliť rovným dielom medzi všetkých štyroch bratov. Nebolo dohodnuté,
že peniaze budú vložené na účet odporcu, mali byť vložené na osobitný účet založený na tento účel.
Uzavretie takejto nepomenovanej zmluvy potvrdili všetci traja navrhovatelia a popieral ju iba odporca.

Zásada zmluvnej voľnosti je vyjadrená v prísloví „čo nie je výslovne zákonom zakázané, je
dovolené“ (quod lege non prohibitum, lucitum est). Realizácia zásady zmluvnej autonómie znamená,
že subjekt občianskeho práva sa môže samostatne rozhodnúť, či urobí alebo neurobí právny úkon (napr.
či uzavrie alebo neuzavrie zmluvu, zriadi alebo nezriadi závet, nadobudne zmluvou vlastníctvo k určitej

veci alebo nie), slobodne vyberá adresáta právneho úkonu (možnosť slobodnej voľby druhej zmluvnej
strany), sám môže zvoliť formu (možnosť výberu zmluvného typu alebo uzavretie nepomenovanej
zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka) . Zmluva uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcom bola
uzavretá v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti.Súd teda mal preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľov na podanie návrhu, ktorú právny zástupca
odporcu popieral. Navrhovatelia sú podľa názoru súdu aktívne legitimovaní na podanie návrhu na

vyplatenie finančnej sumy preto, že mali s odporcom uzavretú nepomenovanú zmluvu podľa § 51
Občianskeho zákonníka a odporca zmluvu, ktorá bola takto uzavretá porušil.

Súd nemal preukázané, žeby matka odporcu darovala finančné prostriedky odporcovi tak, ako odporca
tvrdil. Nebol preukázaný priamy úmysel matky poskytnúť odporcovi dar. Skutočnosť, že matka mala

odporcovi darovať finančné prostriedky, odporca prvýkrát uviedol až na pojednávaní dňa 18.6.2013,
neuviedol ju ani v priebehu dedičského konania, ani pri podaní odporu proti platobnému rozkazu v
uvedenejveci.Odporcatvrdil,žefinančnéprostriedkyzpredajadomumumalamatkadarovaťponávrate
z mestského úradu, kde bola kúpna zmluva na predaj nehnuteľností podpisovaná. V článku II odsek
1 kúpnej zmluvy je však uvedené, že finančné prostriedky boli vyplatené kupujúcej - teda matke už
pred podpísaním kúpnej zmluvy. Podľa výpisov z účtu odporcu boli finančné prostriedky však na jeho

účet poukázané dňa 9.1.2009 teda v deň podpisu kúpnej zmluvy. Medzi článkom II ods.1 kúpnej zmluvy,
tvrdením odporcu a skutočným zaplatením kúpnej ceny je teda preukázateľný rozpor.
Ani navrhovateľ v treťom rade, ktorý bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy nepotvrdil, že by mala matka
finančné prostriedky odporcovi darovať.
Svedkovia vypočutí v priebehu konania potvrdili, že matka mala rada rovnako všetkých svojich synov -

nemala preto žiaden relevantný dôvod uprednostniť jedného z nich.
Tvrdenie odporcu o darovaní finančných prostriedkov matkou preto súd považuje za účelové a
nepreukázané.

Podľa názoru súdu došlo teda zo strany odporcu voči navrhovateľom k bezdôvodnému obohateniu.

Finančné prostriedky, ktoré odporca nadobudol nenadobudol na základe darovacej zmluvy tak, ako bolo
vyššie uvedené. Podľa nepomenovanej zmluvy, ktorú s navrhovateľmi uzatvoril, mali byť po smrti matky
zvyšné finančné prostriedky z predaja domu rozdelené medzi odporcu a navrhovateľov rovným dielom.
Odporca však túto svoju povinnosť nesplnil. Odporca teda nadobudol majetkový prospech plnením bez
právneho dôvodu.

Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany právneho zástupcu odporcu, súd poukazuje na
to, že navrhovatelia sa preukázateľne dozvedeli o vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany odporca
najskôr dňa 20.4.2010, teda v pri spísaní zápisnice o dedičskom konaní. Návrh na začatie konania
bol podaný dňa 24.2.2012, dvojročná subjektívna lehota na podanie návrhu podľa § 107 odsek 1

Občianskeho zákonníka teda zachovaná bola. Tak ako bolo vyššie uvedené, podľa názoru súdu došlo zo
strany odporcu k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, odporca začal finančné prostriedky vyberať
od 30.1.2009 a vyberal ich až do 25.11.2009, preto bola zachovaná aj objektívna desaťročná premlčacia
lehota podľa § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka.

Súd mal preukázané, že odporca pri používaní finančných prostriedkov, ktoré získal pri predaji matkinho
domu nepostupoval v súlade s dobrými mravmi. Odporca nielenže nedodržal dohodu s navrhovateľmi,
ale finančné prostriedky získané z predaja domu začal vyberať a používať pre vlastnú potrebu ešte za
života matky. Odporca nevedel žiadnym spôsobom preukázať ako boli tieto finančné prostriedky použité.

Jeho tvrdenie, že si to už nepamätá kvôli mozgovej príhode súd považuje za účelové. Odporca na jednej
strane tvrdí, že si pamätá skutočnosť, že mu matka finančné prostriedky darovala, na druhej strane
si však nepamätá na čo boli tieto finančné prostriedky použité - takéto selektívne pamätanie si vecí
nepridáva tvrdeniam odporcu na dôveryhodnosti.

Súd navyše poukazuje na to, že v zápisnici o dedičskom konaní dňa 20.4.2010 odporca tvrdil, že
finančné prostriedky nemôžu byť predmetom dedičského konania, pretože ich mala matka pred smrťou
minúť. Odporca však vyberal finančné prostriedky získané z predaja domu od 9.1.2009 do 25.11.2009 -
už v dedičskom konaní vedel, že tieto finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a už pri dedičskom
konaní nehovoril pravdu.

Preto, že odporca minul finančné prostriedky získané z predaja domu ešte pred smrťou matky nebolo
možné uplatniť určovacou žalobou, že tieto finančné prostriedky do dedičstva patria tak, ako to tvrdil
právny zástupca odporcu.Zásada dobrých mravov patrí medzi základné zásady platného Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods.
1 OZ výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Samotný zákonník však pojem
dobrých mravov nedefinuje. Možno však usudzovať, že dobré mravy sú súborom pravidiel a mravných

zásad, ktoré zákon presne nevymedzuje, ale očakáva, že výkon práv a povinností s nimi bude v súlade.
Zásada dobrých mravov a jej aplikácia na výkon subjektívnych práv a povinností v konkrétnom práve
dáva súdu silný nástroj na vyriešenie konkrétneho sporu podľa zásad morálneho príkazu podľa zásad
morálneho príkazu rozhodovať vždy slušne a spravodlivo.
„Spravodlivosť musí byť prítomná vždy v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako

hodnotový ako hodnotový systém. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný pre všetky
demokratické právne poriadky. Zásada súladu práv, resp. ich výkonu s dobrými mravmi predstavuje
dôležitý princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi
priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (ekvity). Pojem „dobré mravy“ ne možno chápať len ako
súbor morálnych pravidiel používaných ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych
práva povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s ekvitou“ (Nález Ústavného súdu Českej

republiky zo dňa 06.09.2005 Sp. zn. I ÚS 643/04)

Súd teda nemal preukázané, že by matka odporcovi darovala finančné prostriedky tak, ako to odporca
tvrdil.Súdmalpreukázané,žemedziodporcomanavrhovateľmivzniklanepomenovanázmluvaopoužití

finančných prostriedkov z predaja domu, odporca však túto zmluvu nedodržal. Súd je preto toho názoru,
že by mal odporca navrhovateľom vydať finančné prostriedky, ktoré na ich úkor nadobudol.
Vychádzajúc z preukázanej nepomenovanej zmluvy súd z čiastky, ktorá bola získaná predajom domu,
teda zo sumy 24.895,44 eur odpočítal sumu 507,75 eur a 94,93 eur, ktorú odporca preukázateľne použil
na úhradu výdavkov spojených s pohrebom matky a sumu 2.415,12 eur, ktorú odporca preukázateľne

zaplatil v prospech domova sociálnych služieb v čase, keď tak matka bývala. Náklady na pomník súd
uznal vo výške 1.500,- eur. Výslednú sumu, teda 20.378,24 eur je potrebné podeliť štyrmi - sumu
5.094,56 eur by mal dostať podľa nepomenovanej zmluvy každý z účastníkov konania. Odporca však
každému navrhovateľovi preukázateľne vyplatil po 1.000,- eur , výslednú sumu, teda 4094,56 eur je
odporca zaplatiť každému z navrhovateľov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku , vo

zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 147a ods. 1 O.s.p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu
prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od
neho požadovať sumu 15 eur.

Podľa § 147a ods. 2 O.s.p. účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo
odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od
účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

Podľa § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, teda v zmysle zásady úspechu. Navrhovateľ v 1., 2. a. 3. rade si návrhom na začatie
konania voči odporcovi uplatnili právo na zaplatenie sumy každému po 5.223,86 Eur. Súd im priznal
nárok na zaplatenie sumy každému po 4.609,41 Eur. Úspech navrhovateľov v konaní tak predstavoval v
percentuálnom vyjadrení 78,38 % z čoho vyplýva, že odporca bol v konaní úspešný v rozsahu 21,62 %.
Navrhovateľovčistýúspechvkonanípredstavovalvpercentuálnomvyjadrení56,76%(78,38%-21,61%

= 56,76 %), súd uložil odporcovi i povinnosť nahradiť navrhovateľom trovy konania titulom zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 355,32 € (nárok uplatnený v rozsahu 626,- Eur za súdny poplatok
teda 56,76% zo sumy 626,- Eur je čiastka 355,32 Eur) a titulom trov právneho zastúpenia vo výške
1.475,98 Eur za 5 úkonov právnej služby (prevzatie veci a porada s klientom T.. B. M. dňa 21.08.2013,pojednávanie vo veci dňa 16.09.2013 a dňa 12.05.2014 JUDr. B. M., prevzatie veci a porada s klientom
JUDr. V. dňa 10.09.2014, pojednávanie vo veci dňa 01.03.2016; 1 úkon právnej služby á 287,14 Eur +
2x režijný paušál za rok 2013 po 7,81 Eur, 2x režijný paušál za rok 2014 po 8,04 Eur, 1x režijný paušál za

rok 2016 za 8,58 Eur) tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto rozsudku v lehote podľa§ 160 O.s.p..

Nakoľko odporca zavinil odročenie pojednávania vo veci dňa 19.03.2015 súd priznal na základe
uplatneného si nároku doručeného tunajšiemu súdu dňa 24.03.2015, v zachovanej zákonnej lehote 15
dní odo dňa keď sa malo pojednávanie konať, podľa § 147a ods. 1 O.s.p. navrhovateľom v 1., 2. a 3.

rade každému náhradu po 15,- Eur, čo predstavuje spolu sumu 45,- Eur. Taktiež tunajší súd priznáva
navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade podľa § 147a ods. 2 O.s.p. náhradu spolu vo výške 100,- Eur za zmarené
pojednávanie, pričom tento priznaný nárok navrhovateľa v 1., 2. a 3. rade súd priznáva v zmysle § 149
ods.1 O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľov v 1., 2. a 3. rade a to v lehote podľa § 160 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia cestou podpísaného súdu

na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.