Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715205486
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715205486.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a
členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej: X. P., bytom G. XXX/X, XXX XX M., o vymoženie
197,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.

13Er/318/2015-13 zo dňa 15.10.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako ,,súd prvej inštancie“) zamietol napadnutým uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Vychádzal zo zisteného, že zmluva o úvere zo dňa 23.11.2009 uzavretá medzi oprávneným
a povinnou spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Súd
prvej inštancie pristúpil v zmysle judikatúry nadriadených súdov prioritne k riešeniu otázky platnosti
rozhodcovskej doložky upravenej v článku 15 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou
predmetnej zmluvy o úvere o a zistil, že tá v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je taktiež neprijateľná
aj z geografických dôvodov keď miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a
dostupnosti. Dospel k záveru, že neprijateľná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a s takouto spája ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka sankciu neplatnosti. Za podstatnú považoval aj skutočnosť, že k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy došlo len s odkazom na všeobecné zmluvné dojednania, pričom rozhodcovská
zmluva musí mať v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní písomnú formu. Vzhľadom na uvedené nemal rozhodcovský súd právomoc rozhodovať a vydať
exekučný titul. Na základe rozhodcovského rozsudku nie je možné viesť exekúciu. Preto súd prvej

inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
právny predpis. Na zistený skutkový stav správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady

(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské
konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výrokusamotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
súd prvej inštancie ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie,
keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On
však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy
obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd

prvej inštancie to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Navyše podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú podmienku
považuje ustanovenie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom rieši výlučne v rozhodcovskom konaní. Cieľom tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v §
470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p a nasl.

bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

5. Správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky ako
súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo

dňa 23.11.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného
súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval,
že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný

súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

7. Súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá je podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatná, a teda ani

nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (6Cdo 1/2012).

8. Predmetná rozhodcovská doložka upravená v čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere upravuje riešenie sporov tak, že podľa voľby žalobcu bude
vec riešiť rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, podľa toho, na ktorom súde podá žalobu žalobca.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s poukázaním súdu prvej inštancie na spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, a nevidí dôvod na odklon
od neho ani v tomto prípade.

10. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť
individuálnym dojednaním svedčia o tom, že povinná ako spotrebiteľ nemala vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne.11. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v

tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanie je
nepochybne forma doložky, t.j. skutočnosť, že bola predložená povinnej ako spotrebiteľovi ako súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo formulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či
výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Zmluvné
dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za neprijateľnú

zmluvnú podmienku.

12. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ). Neplatnosť rozhodcovskej doložky je v tejto veci zrejmá aj z dôvodu, že vo veci spotrebiteľa
s bydliskom v Batizovciach rozhodoval rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave. Odvolací súd preto
tak ako súd prvej inštancie poukazuje na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj z dôvodu geografickej
vzdialenosti rozhodcovského súdu, ktorá je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa

vo vzťahu k uplatňovaniu práva.

13. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

14. Súd prvej inštancie preto v súlade so zákonom zamietol žiadosť súdneho exekútora. Z uvedených
dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne vrátane osvojenia si
dôvodov (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).