Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/254/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616202894
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616202894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: JUDr. Bibiána

Ťažiarová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému: U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G., L. G. XXXX/XX, o
zaplatenie 333,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica
č. k. 6C/103/2016-36 zo dňa 12. októbra 2016 - v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietnutí žaloby, ako aj v závislom výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
333,79 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2
zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k),
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi žalobcom (Dexia banka, a.s., Žilina
k zmene obchodného mena na Prima banka Slovensko, a.s. došlo 1.1.2012) a žalovaným bola dňa
25.10.2005 uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zriadiť osobný účet č. XXXXXXXXXX. Zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú. V súlade so zmluvou došlo k čerpaniu finančných prostriedkov. Žalovaný sa zaviazal,

že ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného účtu vyrovnať. Keďže však
túto povinnosť porušil, vznikol mu ku dňu 3.7.2013, tak ako to vyplýva tiež z výpisu z účtu žalovaného,
debetný zostatok v sume 633,79 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 300,- Eur.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že strany uzavreli zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca viedol pre žalovaného
osobný účet, na ktorom žalovaný vykonával finančné operácie, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. S

poukazom na časť 3.12 všeobecných obchodných podmienok, ak nepovolené prečerpanie nastane,
musí ho majiteľ účtu bez zbytočného účtu vyrovnať, keď žalovaný túto povinnosť porušil a vznikol
mu nepovolený debetný zostatok na účte, ktorý v lehote stanovenej žalobcom nevyrovnal. Žalobcovi
vzniklo právo na zaplatenie sumy nepovoleného prečerpania vo výške 633,79 Eur, z ktorých žalovanýuhradil do dňa podania žaloby sumu 300,- Eur. Žalovaný nepreukázal, že jeho záväzok vrátiť žalobcovi
predmetnú sumu zanikol zaplatením, a okresný súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
pohľadávku v sume 333,79 Eur. Okresný súd pri posudzovaní predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej

zmluvy, sa zaoberal platnosťou jednotlivých jej dojednaní z hľadiska, či svojím obsahom
alebo účelom neobchádzajú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, alebo či jednotlivé dojednania
neobsahujú neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú ich absolútnu neplatnosť. Medzi absolútne
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v
§ 53 ods. 4 písm. k) aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú

sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dohodnutie úrokovej sadzby za nezaplatenie
dohodnutých splátok sa považuje za sankciu spojenú s nesplnením záväzku, pričom okresný súd
prihliada pri posudzovaní jej výšky na dôležitosť a význam povinnosti, ktorá je úrokovou sadzbou
zabezpečená. Pokiaľ je výška úrokovej sadzby dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve neprimerane vysoko
v pomere k celkovému zmluvnému záväzku, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5
OZ absolútne neplatná. V prípade, že dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho

zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Predmetné
ustanovenie vyžaduje, aby dodávateľ pri vytváraní podmienok v spotrebiteľských zmluvách konal v
súlade s dobrými mravmi, nakoľko spotrebiteľ nemá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na
rozsah a formu zmluvných podmienok reálnu možnosť ovplyvniť ich obsah, prípadne ich vôbec pochopiť.
Zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť úrokovú sadzbu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Jej

výška, napriek tomu, že ju zákon nijakým spôsobom neohraničuje, by mala byť v súlade s ust. § 3
ods. 1 OZ, teda v súlade s dobrými mravmi. Nie je preto prijateľné, aby spotrebiteľovi vznikla povinnosť
platiť neprimerane vysoké zmluvné úroky bez ohľadu na to, či počas doby splácania porušil zmluvnú
povinnosť na začiatku tejto doby alebo až na jej konci. Žalobca neprihliadal v tomto smere na tie situácie,
v ktorých by žalovaný ako spotrebiteľ mohol po celú dobu splácania riadne plniť svoje povinnosti a úver

prestať splácať až krátko pred jeho splatením. Súd neprijateľnosť zmluvnej úrokovej sadzby vyhodnotil v
kontexte s ustálenou súdnou praxou a právoplatnou judikatúrou, poukazujúc na rozsudok KS v Prešove,
sp. zn. 15Co 52/2011. Z týchto dôvodov preto okresný súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z dlžnej
úverovej istiny vo výške 28 % ročne zo sumy 633,79 Eur od 4.7.2013 do 10.11.2014, zo sumy 333,79
Eur od 11.11.2014 do zaplatenia, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, zamietol.

5. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti zamietnutia žaloby (výlučne úroku) podal odvolanie žalobca,

pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a zároveň
mu priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov. zaviazať žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať žalobcovi
náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že so záverom okresného súdu,

že dôvod nepriznania úroku za užívanie prostriedkov z nepovoleného prečerpania (prekročenia), je
dojednanie o výške úroku neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o neprimeranú sankciu
za porušenie povinnosti spotrebiteľa, nesúhlasí. Úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia nie je
sankčným úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou
poskytnutého úveru. Posudzovanie primeranosti ceny poskytnutého plnenia sa neposudzuje podľa

ustanovení o neprijateľných podmienkach. Poukázal na § 1a ods. 1, 2, 3, § 10d ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. Výšku odplaty je potrebné posúdiť podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení k
3.7.2013. Poukázal ďalej na § 18 a § 25 zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch.
Úrok 28 % je úrokovou sadzbou úveru, uvedené vyplýva zo Sadzobníka, ktorý je súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úver.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v napadnutej časti (zamietnutie úroku 28 % ročne zo sumy 63,79 Eur od 4.7.2013
do 10.11.2014, zo sumy 333,79 Eur od 11.11.2014 do zaplatenia) vecne správne, v dôsledku čoho boli

splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

10.Predmetomkonanianasúdeprvejinštanciebolapožiadavkažalobcunazaplateniesumy333,79Eur,
úroku 28 % ročne zo sumy 633,79 Eur od 4.7.2013 do 10.11.2014, zo sumy 333,79 Eur od 11.11.2014
do zaplatenia.

11.Odvolanímnebolanapadnutáčasťrozsudkuprvejinštancie,ktoroubolouloženéžalovanémuzaplatiť
žalobcovi sumu 333,79 Eur, v tejto časti nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu čiastočne zamietol (úrok 28 % ročne
zo sumy 633,79 Eur od 4.7.2013 do 10.11.2014, zo sumy 333,79 Eur od 11.11.2014 do zaplatenia) a
to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že úrok 28 % ročne
je úrokovou sadzbou úveru, ktorá vyplýva zo Sadzobníka, ktorý je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Ide o odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenu poskytnutého úveru, pričom

posudzovanie primeranosti ceny poskytnutého úveru sa neposudzuje podľa ustanovení o neprijateľných
podmienkach.

13. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadril k použitiu ustanovení § 52 ods.
1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení k 25.10.2005, ktoré pri doterajšom

rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. K výzve sa vyjadril žalobca, ktorý
uviedol, že súhlasí, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb je zmluvou
spotrebiteľskou a výšku odplaty je potrebné posúdiť podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení
k 3.7.2013, nakoľko nejde o zmluvný inštitút ale o sankčný inštitút uplatnený na základe zákona.

14. Zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ je výška úrokovej sadzby dohodnutá v
spotrebiteľskej zmluve neprimerane vysoká v pomere k celkovému zmluvnému záväzku, ide o
neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. K
uvedenému záveru odvolací súd uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie síce správne v danej veci
konštatoval, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretá stranami

dňa 25.10.2005 (ktorou viedol žalobca pre žalovaného osobný účet) je spotrebiteľskou zmluvou, avšak
vo vzťahu k požadovanému úroku 28 % ročne vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že sa jedná
o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

16. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie

dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí

teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní
jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať
zaplatenia požadovanej sumy. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem
na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany
sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len OZ),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka"),ods.2ustanovenieodseku1sanevzťahujenapredmet
plnenia alebo cenu plnenia, ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa

bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia
pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú
práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú
dodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieaj vprípade,žespotrebiteľneuzavries

dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného
alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov
hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej
lehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktoré
vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého

v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa
oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy,
ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, ods. 4 neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu t.j. súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu,
ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový
stav ju nesprávne aplikoval.

21. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v
neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprijateľná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie
záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného

ustanovenia, podľa ktorého je dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vlády SR č.
87/1995 Z. z. Za neprijateľnú považuje odvolací súd zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnostizáujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

22. Z obsahu spisu vyplýva, že strany dňa 25.10.2005 uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, ktorou žalobca viedol pre žalovaného osobný účet, zmluvou nebolo
pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Avšak žalovaný u žalobcu čerpal sumu 633,79 Eur za
obdobie od 1.1.2013 do 3.7.2013, z ktorej uhradil sumu 300,- Eur dňa 10.11.2013. Žalobca pripojil k
žalobe Všeobecné obchodné podmienky avšak účinné od 15.3.2016 (na ktoré odkázal a citoval z nich v

napadnutom rozsudku súd prvej inštancie v odseku 15) ako aj časť Sadzobníka (Úrokové sadzby I. časť
- občania) účinné od 1.4.2016 (vrátane). Uzavretú zmluvu zo dňa 25.10.2005 odvolací súd považuje
taktiež za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie), keďže jednou zo
zmluvných strán je spotrebiteľ. Súd prvej inštancie správne aplikoval na vec zákon o spotrebiteľských
úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (hoci v nesprávnom znení).

23. Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania finančné prostriedky žalovanému
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo
podnikania. Právny vzťah medzi stranami zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ

zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom
vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc

zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom
prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných
ustanovení OZ a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Podľa odvolacieho súdu medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zriadil pre žalovaného osobný
účet, v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie, ale žalobca neskôr povolil
žalovanému prečerpať osobný účet, nakoľko žalovaný nepoprel uplatnený nárok, a dokonca žalobcovi
čiastočne plnil dňa 10.11.2013 sumu vo výške 300,- Eur.

25. Odvolací súd má za to, že s poukazom na obsah zmluvy zo dňa 25.10.2005, z nej nevyplýva, že
by sa strany dohodli na možnosti povoleného prečerpania účtu, ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie
len na základe predložených výpisov z účtu a skutočnosti, keď žalovaný uvedené nerozporoval. Žalobca
podľa odvolacieho súdu nepreukázal, že si povinnosť na úhradu požadovaného úroku so žalovaným
vôbec dojednal, (teda individuálne), a teda nepreukázal, že by žalovaný ako klient a spotrebiteľ vedel,

za akých podmienok si peniaze v prípade nepovoleného prečerpania „požičiava“ a akú sumu peňazí
zaplatí žalobcovi v prípade prečerpania, či už povoleného alebo nepovoleného, čím podľa § 132 CSP
citovaného v odseku 15, neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň odvolací súd uzatvára, že i keď zmluva
o osobnom účte bola uzavretá dňa 25.10.2005 a k uzavretiu účtu malo dôjsť dňa 3.7.2013, žalobcom
predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a. s. sú účinné až od 15.3.2016

(čl. 8) a listina Úrokové sadzby produktov až od 1.4.2016, pričom žalobca výzvou zo dňa 29.10.2014
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením na úročenie dlhu úrokovou sadzbou 28
% ročne.

26. S ohľadom na záver odvolacieho súdu v odseku 25 bolo nutné žalobu v časti požadovaného úroku

(28 % ročne zo sumy 63,79 Eur od 4.7.2013 do 10.11.2014, zo sumy 333,79 Eur od 11.11.2014 do
zaplatenia)akonedôvodnúzamietnuť(takakotosprávneuzavrelajsúdprvejinštancie),avšakzdôvodu,
že žalobca ohľadom tohto požadovaného nároku podľa odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu (keďže úrok za užívanie prostriedkov z prekročenia nie je

sankčným úrokom z omeškania, ale odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, teda cenou
poskytnutého úveru, posudzovanie primeranosti ceny poskytnutého plnenia sa neposudzuje podľa
ustanovení o neprijateľných podmienkach, poukaz na § 1a ods. 1, 2, 3, § 10d ods. 1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., výšku odplaty je potrebné posúdiť podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vznení k 3.7.2013) odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby
sa nimi osobitne vysporiadavať, keďže ohľadom požadovaného úroku žalobca neuniesol dôkazné
bremeno. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietnutej časti
(úroku 28 % ročne) žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, hoci vec nesprávne právne posúdil, a

preto odvolací súd potom ako vec odlišne právne posúdil a po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami
odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutej časti, vrátane správneho závislého
výroku o náhrade trov konania (odvolaním nenapadnutého bez uvedenia osobitných odvolacích
dôvodov), potvrdil.

29. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom
v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd,
keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v
zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

31. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

32. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal
pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v

konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).