Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206236
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316206236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská

energetika, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne zastúpený JUDr.
Marekom Hroudom, advokátom, so sídlom Krmanová 16, 040 01, Košice, proti žalovanej: V. W.Á., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX, XXX XX A., o zaplatenie 321,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 167,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 68,- eur od 01.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 99,40 eur od 06.08.2015 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 28.06.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy335,28eur,úrokuzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy 68eurod01.04.2015dozaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 267,28 eur od 06.08.2015 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým že na základe Zmluvy zo dňa 23.06.2014 č. XXXXXXX žalobca
ako dodávateľ, dodával žalovanej ako odberateľovi komoditu (elektrinu) na odberné miesto Š. XXXX,
A.. Žalovaná podpisom zmluvy vyjadrila svoj súhlas s obsahom Zmluvy a súčasne s Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a súčasne sú dostupné na webovej
stránke žalobcu. Jednotlivými faktúrami bola žalovanej vyfakturovaná suma 335,28 eur, ktorú žalovaná
neuhradila, preto žalobca podal na súd žalobu.

3. Žalobca ešte pred doručením žaloby žalovanej zobral žalobný návrh čiastočne späť a to čo do sumy
14,- eur s príslušenstvom. V zmysle § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd ďalej konal o nároku
žalobcu na zaplatenie sumy 321,28 eur s prísl. bez rozhodnutia o zastavení konania v časti čiastočného
späťvzatia žaloby.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

5. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 321,28 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 28.11.2016 v súlade s § 177 ods. 2 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku
vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 14.11.2016.Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez

nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o združených
službách dodávky elektriny a plynu, všeobecnými obchodnými podmienkami, cenníkom poplatkov a
služieb, faktúrami, účtovnou rekapituláciou, detailným vyúčtovaním elektriny, listami a upomienkami
žalobcu, prehľadom platieb, vyjadreniami žalobcu, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 23.06.2014 žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako odberateľ, uzatvorili Zmluvu o združenej
dodávke elektriny č. A. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal dodávať žalovanej
elektrinu na odbernom mieste Š. XXXX, A. a žalovaná sa zaviazala platiť cenu za dodanú elektrinu.

Zmluvou o nájme zariadenia zo dňa 29.12.2014, žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania
žalovanej ako nájomcovi zariadenia - LED žiarovky v počte kusov 4. Zmluvou o nájme zariadenia zo
dňa 18.03.2015, žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanej ako nájomcovi zariadenia
- LED žiarovky v počte kusov 8.

9. V zmysle textu Zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvu boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa bodu 7. Obchodných podmienok pre nájom zariadení žalobcu, nájomca je povinný vrátiť
zariadenia prenajímateľovi v nepoškodenom stave spolu s príslušenstvom vrátane originálneho balenia
a to najneskôr do dňa zániku zmluvy. V prípade porušenia tejto povinnosti je nájomca povinný uhradiť

prenajímateľovi zmluvnú pokutu uvedenú v cenníku.

10. Cenu dodanej elektrickej energie žalobca žalovanej vyúčtoval faktúrou č. 7274178802 splatnou dňa
31.03.2015 vo výške 68,- eur, faktúrou č. 7264176535 splatnou dňa 05.08.2015 vo výške 99,40 eur.
Súčasťou týchto faktúr bola účtovná rekapitulácia a detailné vyúčtovanie elektriny.

Žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 7264176535 splatnou dňa 05.08.2015 zmluvnú pokutu vo
výške 143,88 eur a tiež poplatky za upomienky v sume 14,- eur.

11. Žalobca upomienkou vyzýval a urgoval žalovanú na úhradu dlžnej sumy.

12. Podľa predložených faktúr a vyúčtovania, žalobca eviduje dlh voči žalovanej ku dňu podania žaloby
výške 335,28 eur, nakoľko na zaplatení poplatkov v sume 14,- eur netrval a v tejto časti zobral žalobu
späť, predmetom konania je zaplatenie sumy 321,28 eur s príslušenstvom.

13. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že zmluvná pokuta - sankcia - LED žiarovka
- typ A vo výške 12 x 11,88 eur, t.j. 143,88 eur, bola žalovanej účtovaná v súlade s bodom č. 7 -
Zánik Zmluvy o nájme vo výške uvedenej v Cenníku NZ. Žalovanej boli na základe uvedených zmlúv
prenechané do užívania zariadenia LED žiarovky spolu v počte 12 kusov. Žalovaná v rozpore s oboma
zmluvami o nájme zariadeniami prenechané jej do užívania nevrátila, čím porušila zmluvné podmienky

zásadným spôsobom, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť sankciu - zmluvnú pokutu za 12 kusov LED
žiaroviek. Zmluvná pokuta (náhrada škody) vo výške á 11,99 eur, v prípade vrátenia poškodeného
prenajímaného zariadenia alebo nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajímaného zariadenia - typ A,
vyplýva z cenníka pre nájom a predaj zariadení účinného od 15.09.2014, a ktorý bol účinný i v časeuzatvorenia oboch Zmlúv o nájme. Nakoľko má za to, že žalovaná bola oboznámená s Cenníkom aj
VOP, má žalobca nárok na zaplatenie týchto sankcií. Preto trval na zaplatení celej sumy 321,28 eur s
príslušenstvom.

14. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú cenu.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

15. Podľa § 2 písm. b) bod 22 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len ,,Zákon“), koncovým
odberateľom elektriny je odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti,
ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.

Podľa § 20 ods. 1 Zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu

v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke
elektriny alebo plynu
a.) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu
o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä
1. identifikáciu dodávateľa,

2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb,
3. lehotu, v ktorej je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný zabezpečiť pripojenie odberného
elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia,
4. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
5. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry

ceny,
6. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať,
7. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného
plynu a s dodávkou súvisiacich služieb,
8. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie,

9. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny
elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb,
10. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na dodanej
elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií,
11. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie na

verejný zdroj o týchto informáciách,
12. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla,
b.) na poskytnutie informácie o každej úprave ceny elektriny alebo ceny plynu a o úprave podmienok
dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb najneskôr 30 dní pred vykonaním
úpravy,

c.) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených
služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom
dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny
alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho
zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber

elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber
elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o
rozdiel medzi úradom určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o
úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.Ustanovenia odseku 1 platia aj v prípade, ak odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v
domácnosti neuzatvárajú zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu a s tým súvisiacich

služieb priamo s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaplatnéhoaúčinnéhovrozhodnomobdobí,spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, ktorý bol založený na
základeuzatvoreniespotrebiteľskejzmluvypodľa§52anasl.OZ,kdesúnajednejstranedodávateľana

strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

20. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

22. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

23. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

24. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dodávke
elektriny podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, ako už súd vyššie uviedol, v danom prípade sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ

a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.25. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania dňa 23.06.2014 bola
uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXX, ktorou sa žalobca v prospech žalovanej
zaviazal realizovať dodávky elektriny pre dohodnuté odberné miesto a žalovaná sa zaviazala uhrádzať

cenu za dodanú elektrinu pri dohodnutých mesačných platbách.

Žalobca faktúrami č. 7274178802 splatnou dňa 31.03.2015 na sumu 68,- eur a faktúrou č. 7264176535
splatnou dňa 05.08.2015 na sumu 99,40 eur, vyfakturoval žalovanej cenu služieb celkovo v sume 167,40
eur.

Súd preto považoval v uvedenej časti žalobu za dôvodnú, preto zaviazal žalovanú na úhradu sumy
167,40 eur za spotrebovanú energiu spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 68,-
eur od 01.04.205 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 99,40 eur od 06.08.2015 do zaplatenia.

26. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie 143,88 eur, ktorá predstavovala zmluvnú pokutu za nájom

LED žiaroviek. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že
by dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj
podpis. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vyplýva len z Cenníka žalobcu. Vymedzenie vo Všeobecných
obchodných podmienkach, resp. v Cenníku služieb, súd nemôže považovať za platné dojednanie
zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

27. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá
patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto
zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Navyše zmluvná pokuta mala byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o

spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých
obsah žalovaný ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú
pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou
formulárových všeobecných zmluvných dojednaní. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako

dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu
a vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskeho
zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj
v tomto konkrétnom prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetných
zmlúv ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na ich
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho

úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne
sankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ,tedavýraznevneprospech
jedného účastníka zmluvy.

Ak teda odvodzuje žalobca ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu zo zmluvnej podmienky, ktorá
nebola individuálne dohodnutá (§53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka) a teda takej, ktorá sa považuje
za neplatnú (§53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), nemožno žalobcovi priznať plnenie z takejto neplatnedojednanej zmluvnej podmienky. Okrem toho je zmluvná pokuta viazaná na zánik zmluvy a na, že
žalovaná prenajaté zariadenie nevrátila. Súd však nemal za preukázané, že žalovaná bola vyzvaná na
vrátenie žiaroviek. Preto súd žalobu zamietol v časti žalobcom požadovanej zmluvnej pokuty v sume

143,88 eur.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 321,28 eur s príslušenstvom. V časti o

zaplatenie sumy 143,88 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol. Vo zvyšnej časti súd žalobe čo do
sumy 167,40 eur s príslušenstvom vyhovel. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 52 % a úspech
žalovaného predstavuje 48 %. Keďže strany sporu mali v konaní úspech zhruba v rovnakom rozsahu
súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.