Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204333
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815204333.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpený:JUDr.MartinMáčaj,
advokát Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej:
M. C., B. XXXX/XX, XXX XX Z. nad E., o vymoženie 116,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/429/2015 - 22 zo dňa 10.03.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého uznesenia

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol

žiadosť súdneho exekútora B.. P. Krutého udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 116,- Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou,
a.s., zo dňa 10.11.2014, sp. zn. SR 08387/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a

vykonateľnosť dňa 02.01.2014. Súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“); §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov o zmene a doplnení
niektorých zákonov, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 a čl.
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách a prílohu uvedenej smernice. Poukázal na rozsudky Súdneho dvora (ES) ES Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero vo veci C - 240/98, Elisa María Mostaza Claro proti Centro
Móvil Milenium SL vo veci C-168/05 bod 38, Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi vo veci
C-243/08 bod 43 a uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom zistil, že oprávnený
a povinný uzavreli dňa 19.06.2012 zmluvu o úvere. Súd mal preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu

a na tento právny vzťah je nutné aplikovať okrem Všeobecných obchodných podmienok aj príslušné ust.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

3. Súd preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky, uzatvorenej samostatne v rozhodcovskej zmluve
zo dňa 19.06.2012. Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy,
aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom

pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská
zmluva neobsahuje kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázaniana rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie možnosti spotrebiteľovi rozhodnúť
sa vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným

súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru,
žerozhodcovskádoložkajeneplatnánakoľkospôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu, preto je rozhodcovský rozsudok nulitným právny aktom. Týmto je daný rozpor exekučného titulu
so zákonom v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

II. Obsah odvolania oprávneného

1. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,

ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal,
že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd
v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul,
žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych

náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o

rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie.
Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

V prípade konania o sťažnosti navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a poveriť súdneho exekútora.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2
C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

2. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne
postupoval, keď na predmetný právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere, aplikoval ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd pritom poukazuje na skutočnosť, podľa ktorej základnú

charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto
ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva zo dňa 19.06.2012
túto charakteristiku spĺňajú.3. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy),
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.

4. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), je exekučný súd plne oprávnený vykonávať
formálne, ako aj materiálne preskúmavanie exekučného titulu a podrobiť tento titul skúmaniu, či
neprichádzadoúvahyzastavenieexekučnéhokonaniazdôvodov,ktorésúuvedenév§45ods.1zákona

o rozhodcovskom konaní, t.j. najmä či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Taktiež v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do
31.12.2014), je zakotvené oprávnenie exekučného súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b/

alebo c/.

5. Odvolací súd v tejto súvislosti rovnako poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať
existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval,

že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný
súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

6. Materiálne preskúmavanie exekučného titulu má v sebe aj oprávnenie preskúmavať jednotlivé
ustanovenia zmluvy, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli a v tomto zmysle súd prvej inštancie správne

konštatoval, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej ustanovenia spotrebiteľ nemohol osobitne dojednať,
pričom exekučným titulom je rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s..

7. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol oprávnený zaoberať

sa ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy zo dňa 19.06.2012, v zmysle ktorej spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2012 medzi účastníkmi konania, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, pokiaľ strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, resp.pred všeobecným súdom. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na
rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Podanie
žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom

súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde,
čo je zrejmé z § 19 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

8. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne

bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané
(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom

formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto
dojednania.

9. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd

nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu
konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa, v zmysle rozhodcovskej doložky, rozhodnutiu,
veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za
neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy), a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

10. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého
dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku. Posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá
požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS
ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).

11. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.

ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

12.Z týchtodôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil
v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).