Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. marec 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/140/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106201654
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6106201654.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Inšpektorát práce
Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, proti
povinnému: JUDr. E. B., so sídlom kancelárie L. 8, XXX XX L. L., správca konkurznej podstaty úpadcu:
E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9. mája XXXX/XX, XXX XX L. L., podnikajúca pod obchodným menom
E. H. - H. H. G., s miestom podnikania 9. mája XX, XXX XX L. L., A.: XX XXX 394, vedenej súdnym

exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, so sídlom Exekútorského úradu Jilemnického 12, 036 01 Martin,
pod spis. zn. EX 141/2006, o vymoženie 663,88 eur (20 000,-Sk) a trov exekúcie, rozhodujúc o trovách
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa

31.01.2006. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky
vo výške 663,88 eur (20 000,-Sk) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je
Rozhodnutie č. k. 26/05-1.0/pok/r zo dňa 15.08.2005, právoplatné dňa 20.09.2005 a vykonateľné dňa
06.10.2005.

2. Poverením č. 5601 006362* zo dňa 06.02.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, so sídlom Exekútorského úradu Sládkovičova 9,
960 01 Zvolen, ktorého ustanoveným náhradníkom sa stal Mgr. Milan Somík so sídlom Exekútorského
úradu Jilemnického 12, 036 01 Martin.

3. Súdny exekútor po vydaní poverenia, doručil súdu dňa 23.03.2017 exekučný spis EX 141/2006 spolu
s vyúčtovaním trov exekúcie v sume 85,81 eur, nakoľko oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd z podania oprávneného zo dňa 02.03.2017 zistil,
že oprávnený s poukazom na správu súdneho exekútora o stave exekúcie zo dňa 23.02.2017 podal
návrh na zastavenie exekúcie voči povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

4. Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“), konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov,
ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, exekučné konanie sa začína
dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať
vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)
vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o
vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

8. Podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno
počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon
rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak
výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy
konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky,

výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho
zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

9. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.01.2006 (s poukazom na § 36 ods. 2
Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení

účinnom do 30.11.2006.

10. Súd lustráciou Obchodného vestníka zistil, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
4K/8/2017 zo dňa 10.03.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 53/2017 dňa 16.03.2017 pod č.
K005774 bolnamajetokpovinného(dlžníka)vyhlásenýkonkurz,bolotvorenýmalýkonkurz,adofunkcie

správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Jana Živicka, so sídlom kancelárie Bakossova 8,
974 01 Banská Bystrica, značka správcu S1777.

11. Súd má preukázané, že na majetok povinného bol po začatí exekúcie vyhlásený konkurz. Z
citovaného § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že začatie konkurzu spôsobuje

zastavenie exekučného konania na majetok podliehajúci exekúcii. Pojem „exekučné konania sa
vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j. zastavenie exekučného
konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o
zastavení exekúcie. Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené konanie, súd už
nerozhodoval o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko táto bola

zastavená priamo zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

12. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006 účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

15. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, ak súd rozhodne o

zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

16. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 30.11.2006, (1) ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.(2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, znáša ich oprávnený.17. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený
a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

18. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie si musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko
exekučné konanie sa začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o
trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného (zákonom č. 348/2011 Z. z. bolo ustanovenie
§ 203 Exekučného poriadku doplnené novým odsekom 3), pričom tento zákon neupravil prechodné

ustanovenia k tejto otázke. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho
ustanovenia, exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo dňa
31.01.2006, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 30.11.2006, nakoľko i pri rozhodovaní
o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu
povahu. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej
intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré

boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri
procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj
v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu
v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie
subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do

konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných
mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú
menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená
a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím
musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (účastník konania v časti trov exekúcie) a preto jeho

pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať
nezmenená. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov
exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter
tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej

procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred
prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.“ V súlade s týmto právnym názorom súd rozhodol
o náhrade trov exekúcie podľa právnej úpravy účinnej do 30.11.2006.

19. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné

zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený však
nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že na majetok povinného bol v priebehu exekúcie vyhlásený
konkurz a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie
nevyhnutnýchtrovexekúcie.Rovnakoniesúsplnenépodmienkynaznášanietrovexekúcieoprávneným

podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, resp. nerozhodoval o
zastavení exekúcie vôbec, pretože exekúcia bola vyhlásením konkurzu zastavená priamo zo zákona, a
to podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

20. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie

aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie
súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele
proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS

199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike
č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom
bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na
seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinnostísúdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol
na vykonávanie exekúcií).“

21. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

22. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009
peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením§9ods.2zákonač.659/2007Z.z.ozavedenímenyeurovSlovenskejrepublikeaozmene

a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a
so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.