Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207703
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816207703.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.DanielyBabinovejaJUDr.DianyVlčkovejvsporežalobcu:COFIDIS,S.A.,ParcdelaHauteBorne,
avenue Halley 61, Villeneuve-d´ Ascq CEDEX 598 66, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Einsteinova 11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého
17, Banská Bystrica, IČO: 36646181, proti žalovanému: A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XXX, K.
S., Š. X. K. Q., o zaplatenie 3968,16 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou, č.k. 7Csp/97/2016 - 55 zo dňa 2.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Odmietaodvolanieprotivýrokuopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovi1202,32eursprísl.anáklady
spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 1 437,46 eur.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie zastavil konanie o zaplatenie 590 eur a paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

1 202,32 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 15,96% ročne od 27.12.2013 do 19.2.2015, úrokov z
omeškania z uvedenej sumy vo výške 5,05% ročne od 20.2.2015 do zaplatenia a nákladov spojených
s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva vo výške 1 437,46 eur. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12%. V
dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva v zmysle ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 3 176,60 eur za účelom kúpy motorového vozidla. Výška mesačnej splátky

bola dohodnutá na 145,54 eur, pričom žalovaný mal úver uhradiť 48 splátkami spolu so spracovateľským
poplatkom vo výške 1 266,29 eur započítaného v mesačných splátkach a poistenie vo výške 34,56 eur.
Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 15,96% a RPMN vo výške 54,70%.

2. Uviedol, že nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle
definícieustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka.Nestotožnilsastvrdenímžalobcu,žeúverbol
žalovanému poskytnutý v sume 5 033,36 eur, ktorý mal pozostávať z istiny úveru vo výške 3 176,60 eur a

jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 1 266,29 eur. Pokiaľ ide o spracovateľský poplatok,
jeho požadovanie považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže vyžaduje od spotrebiteľa
splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke dodané nie je. Pri poplatkoch
spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jehozáujme. Poukázal pritom na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010 č. k. AZ
17U192/2010, ktorého závery si osvojil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp. zn. 18Co/109/2011.

3. Keďže žalobca podaním zo dňa 16.2.2017 zobral žalobu späť v časti poplatku za oneskorené splátky
vo výške 200 eur, poplatku za nedoručenie technického preukazu po zmene registrácie vo výške 360
eur, poplatku za vrátenú poštu vo výške 40 eur a paušálnych náhrad nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, súd I. inštancie v uvedenej časti konanie postupom podľa § 144 a 145
ods. 2 CSP zastavil.

4. Mal za to, že žalovanému bol poskytnutý iba úver vo výške 3 176,60 eur a nie vo výške 5 033,36
eur a keďže z finančného plánu predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil celkovú sumu
1 974,28 eur, vznikol žalobcovi po započítaní úhrad vykonaných žalovaným nárok na zaplatenie istiny
úveru vo výške 1 202,32 eur. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol úrok z úveru vo výške 15,96%
zo sumy 4 399,64 eur od 21.9.2014 do 19.2.2015, zo sumy 4 056,75 eur od 20.2.2015 do 28.6.2016 a

zo sumy 3 698,16 eur od 29.6.2016 do zaplatenia. Súd I. inštancie uviedol, že úverový vzťah spočíva
v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky.
Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo
na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú
úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do

úvahyzaobdobieposplatnostiúveruúrokyzomeškania.Keďžežalobcapristúpilkpredčasnejsplatnosti
úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dojednané. Poukázal na
záveryrozhodnutiaNSSRpodsp.zn.4Obo/143/1998vzmyslektoréhodohodnutéúrokyzposkytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Takýto záver NS SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť,
pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to

jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania. Keďže žalobca pristúpil k zosplatneniu
úveru ku dňu 19.2.2015, žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do uvedeného dňa. Na základe
týchto skutočností súd I. inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z úveru z nesplatenej
istiny úveru vo výške 15,96% ročne od 27.12.2013 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej zaviazal žalovaného na zaplatenie nákladov spojených s

výkonom zabezpečovacieho prevodu práva pozostávajúceho z poplatku za odobratie vozidla vo výške
340 eur, odtiahnutie vozidla 308 eur, odhlásenie vozidla 125 eur, účelne vynaložených nákladov 574,46
eur a provízie z predaja vozidla vo výške 90 eur. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 5,05% ročne z nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 CSP

a žalovanému, ktorý bol úspešný v 56% z hodnoty sporu a neúspešný v 44% z hodnoty sporu, priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu percentuálneho rozdielu úspechu a neúspechu v spore, čo
predstavuje 12%.

5. Proti uvedenému rozsudku okrem výroku o čiastočnom zastavení konania podal odvolanie žalobca

a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel,
alternatívne zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný na pojednávaní
konanom dňa 22.2.2017 nárok žalobcu v plnom rozsahu uznal, nerozporoval žiadne tvrdenie a ani
nenavrhol jediný dôkaz v spore. Z uvedeného dôvodu právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd I.
inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. CSP v ustanovení § 282 pre prípady uznania

uplatneného nároku zo strany žalovaného stanovuje povinnosť súdu rozhodnúť na návrh žalobcu
rozsudkom pre uznanie. V prípade uznania súd ďalej neskúma takéto uznanie z hmotnoprávneho
hľadiska, ale obmedzí sa len na konštatovanie, že k uznaniu došlo v dôsledku čoho rozhodne rozsudkom
pre uznanie. Žalobca má za to, že v predmetnom konaní boli naplnené zákonné podmienky pre vydanie
rozsudku pre uznanie, nakoľko žalovaný žalobcov uplatnený nárok čo do dôvodu, aj čo do výšky

uznal. Upozornil na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania ani raz žiadnym účinným
spôsobom nepoprel žalobcov nárok a nesplnil si náležitú dôkaznú povinnosť, ani povinnosť tvrdení a
preto je možné sa domnievať, že uznávací úkon žalovaného založil vyvrátiteľnú právnu domnienku,
ktorá však žalovaným vyvrátená nebola a preto musel mať súd skutočnosť o existencii žalobcovho
nároku v uplatnenom rozsahu za preukázanú. Súd I. inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal

s uznávacím prejavom žalovaného, nakoľko neuviedol dôvody, pre ktoré uznanie nároku zo strany
žalovaného nezohľadnil.6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu I. inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Osobou oprávnenou podať

odvolanie je v prvom rade tá strana sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Podmienkou
subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu
je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia
napadnutého odvolaním. Ujma môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti
napádaného výroku rozhodnutia od posledného návrhu sporovej strany vo veci samej v jej neprospech.

Formálna ujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo žalobe alebo návrhu vyhovené čo len sčasti, ak súd
prekročil žalobný návrh, alebo prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Ujma môže mať aj
povahu materiálnu a to vtedy, ak rozhodnutie znevýhodňuje odvolateľa, alebo zhoršuje jeho právne
postavenie. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strany nevznikla, odvolanie
odmietne. Keďže súd I. inštancie výrokom II. vyhovel žalobe čiastočne o zaplatenie nesplatenej istiny
úveru spolu s úrokom do doby vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a úrokom z omeškania odo

dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vrátane nákladov spojených s výkonom
zabezpečovacieho prevodu práva, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal, odvolací súd odvolanie
žalobcu v uvedenej časti postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou
osobou z dôvodu rozhodnutia v prospech odvolateľa.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver na kúpu
motorového vozidla na základe zmluvy uzatvorenej dňa 27.12.2003 pod č. XXXXX, ktorá má charakter
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň
zodpovedá definícii spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8. Pokiaľ žalobca poukázal na uznávací prejav žalovaného prednesený na pojednávaní konanom dňa
22.2.2017,tentopodľanázoruodvolaciehosúdunebolprejavomuznaniauplatnenejpohľadávkyžalobcu
čo do dôvodu a výšky.

9. Žalovaný síce vo svojom ústnom prednese uviedol, že so žalovanou pohľadávkou súhlasí a túto

zaplatí, ale súčasne spochybnil jej výšku s poukazom na zaplatenú akontáciu a rozsah zaplatených
splátok. Okrem iného žalobca až po uvedenom prednese v ďalšom konaní presne špecifikoval výšku
ním uplatnenej pohľadávky po čiastočnom späťvzatí žaloby realizovaným podaním zo dňa 16.2.2017.

10. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným spotrebiteľom pred súdom

skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym
základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Priečilo
by sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom,
ktorí dlh pred súdom uznajú a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené
uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči

dodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a podobne. Okrem iného v zmysle ustanovenia § 298
v spojení s ustanovením § 295 CSP je súd povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných
podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou a to nielen tých na ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných
podmienok spotrebiteľskej zmluvy, alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou

zmluvou. Tieto ustanovenia predstavujú v CSP odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu a z
princípu „ne ultra petitum“.

11. Aj súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice Rady 93/13/

EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda zabránenie tomu, aby
jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného
v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu
používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo
dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre

spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, ako aj Cofidis, C-473/00).12. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní
účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (uznesenie NS SR 6Cdo/140/2011 a
4Cdo/165/2011).

13. Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa
viaže na jeho aktivitu, ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom
účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak.

14. Na základe uvedeného bol preto správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ skúmal, či
spotrebiteľská zmluva na ktorej spočíva uplatnený nárok žalobcu, neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky zaväzujúce spotrebiteľa na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo
odporujúce dobrým mravom.

15. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa

ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa
nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s
ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj
zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej
stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Spracovateľský poplatok, ktorého

zaplatenia sa žalobca domáha odráža spracovanie a náklady veriteľa za poskytnutý úver. Z uvedeného
vyplýva, že tento poplatok nie je v záujme spotrebiteľa. Nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by
opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by mal
korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorej zodpovedá poplatok za spracovanie úveru, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v
prospech dodávateľa (rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu č. 7U/17/06).

16. Súd I. inštancie preto postupoval správne pokiaľ spracovateľský poplatok posúdil ako neplatnú
zmluvnú podmienku pre neprijateľnosť a z uvedeného dôvodu nepriznal žalobcovi uvedené plnenie.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu I. inštancie, že veriteľovi vzniká právo na zaplatenie
dohodnutých zmluvných podmienok len do doby dohodnutej, alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 30.6.2015 pod sp. zn. 6Co/190/2014 a
19Co/4/2017.

18. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí vyplýva, že úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od
odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú.
Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú
cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej, alebo predčasne vyvolanej doby

splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu
inštitútu iného plnenia na účely aplikácie ustanovenia § 3 a) ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Z uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, príp. ďalších
sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobujú
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa

oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením
dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, žeby spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s
dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Podľa názoru odvolacieho súdu
niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej
úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech

spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto
dohoda dostáva aj do rozporu s ustanovením § 3 a) nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a preto je neplatným
právnym úkonom pre rozpor s ustanovením § 39, § 52 ods. 2 v spojení s ustanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

19.Nazákladeuvedenýchskutočností,pretoodvolacísúdrozsudoksúduI.inštancie,ktorýmbolažaloba
žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania postupom
podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám
nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho

konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).