Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010529
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816010529.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní dňa

30. novembra 2016 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. Y., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom F., t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Košice od 30.04.2016

u z n á v a s a z a v i n n é ho, ž e

dňa 30.04.2016, v čase okolo 12:00 hod., v obci F., okr. Vranov nad Topľou, prišiel k bráničke rodinného
domu, popisného čísla XXX, kde mal odovzdať osobné veci bývalej manželke a zároveň majiteľke
uvedeného rodinného domu D. Y., nar. XX.XX.XXXX, pričom osobné veci jej odovzdával tak, že jej ich
podával ponad uzamknutú bráničku, no poškodená v tejto taške, ktorú jej podával, nenašla diaľkové
ovládače a tak pootvorila bráničku, aby našla ovládač v cestovnej taške, ktorú mal obžalovaný pri sebe a
po slovných domáhaniach sa vstupu na pozemok, vtlačil sa do priestoru potvorenej bráničky, kde počas
toho bol už poškodenou vytláčaný od vstupu naspäť z dvora, so slovným upozornením, že má odísť

preč, sotil rukou do poškodenej a takto vošiel do dvora rodinného domu, kde bol opätovne vyzývaný
poškodenou, aby opustil pozemok rodinného domu, na čo nereagoval, ale počas tohto sa na poškodenú
zahnal rukou so slovami : „ Mám ti dať na pysky ? “, kde následne sa poškodená viackrát snažila privolať
telefonicky na pomoc políciu, v čom jej však bránil tak, že ju chytal za ruky, aby jej znemožnil telefonovať,
vyhrážal sa jej slovne počas toho, že ju zabije pri spaní a viackrát slovami, že ju zabije a až po následnom
úspešnom privolaní polície zo strany poškodenej z dvora rodinného domu odišiel preč, pričom takýmto
svojím konaním vzbudil u menovanej dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom poškodenej nespôsobil
žiadne zranenie,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, pričom čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - násilím

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

-prečinporušovaniadomovejslobodypodľa§ 194ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákonaspoukazom

na § 138 písm. d) Trestného zákona- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 4
Trestného zákona pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona

a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 2 ( dvoch ) rokov a 4 ( štyroch ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému Z. Y. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného Z. Y., poškodenej D. Y.,
svedkýň I. R. a D. U., oboznámením znaleckého posudku z odboru psychológie na poškodenú ako aj

prečítaním ďalších listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný Z. Y. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že dňa 30.04.2016 išiel za poškodenou, svojou
bývalou manželkou do rodinného domu, keďže jej chcel odniesť diaľkové ovládače, ktoré predtým zobral
z domu a zároveň si chcel ponechať u poškodenej svoju batožinu. Po príchode k danému obydliu najprv

poškodenej prezvonil na jej mobilný telefón, aby mu prišla otvoriť bráničku, na čo vzápätí poškodenej
podal obe igelitové tašky, pričom mal so sebou ešte jednu veľkú cestovnú tašku. V prvej igelitovej taške
poškodená našla skoro všetky diaľkové ovládače, pričom chýbal len jeden diaľkový ovládač, na čo
poškodenej oznámil, že tento sa musí nachádzať vo veľkej cestovnej taške. Vyjadril sa, že mal záujem
sa s poškodenou porozprávať na lavičke na dvore rodinného domu, s čím poškodená súhlasila a pustila

ho dnu do dvora tak, že mu otvorila bráničku, ktorá už bola predtým pootvorená. Poškodená, keď ju
začal prehovárať, aby si s ním sadla na lavičku, sa ho opýtala, o čom sa s ňou chce rozprávať. Vtedy
si všimol, že jeho syn S. začal búchať na malé plastové okno rodinného domu, niečo kričal, na čo
poškodenú vyzval, aby pustila jeho syna von. Poškodená mu opakovane oznámila, že ich syn je chorý,
avšak on sa domnieval, že poškodená naschvál nemala záujem pustiť ich syna von. Poškodenej na to

povedal, že „dostaneš riť paľovú, seriem ti na hlavu, nič nedostaneš“ , chytil svoje tašky a odišiel preč.
Keď sa nachádzal pri bráničke, pričom vonku vyložil obe igelitové tašky, tak vtedy ho poškodená kopla
do jeho pravej ruky a chcela aj privrieť bráničku. Napriek tomu si sám otvoril túto bráničku a poškodenej
sa opýtal, „čo si dovoľuješ, ty zasraná, či ti mám dať jednu na pysky“. Keď odskočil od poškodenej,
tak dospel k názoru, že poškodená má záujem privolať políciu, na čo on poškodenej zopakoval, že sa

chce porozprávať so synom S. a že potom pôjde preč. Vzápätí na to otvoril bránu, keďže poškodená
naďalej nechcela otvoriť dvere jeho synovi S.. Poškodená mu výslovne povedala, že „ má vypadnúť z
jej pozemku“, čo ho urazilo a potom poškodená začala vytáčať telefónne číslo na mobilnom telefóne, na
čo jej povedal, že nie je potrebné privolať políciu. Keď poškodená zbadala svedkyňu U., tak sa k tejto
svedkyni rozbehla a požiadala ju o pomoc. Keď sa ho svedkyňa U. opýtala, že čo sa stalo, odpovedal

jej, že nič, že je to medzi nimi dvoma a vyzval túto svedkyňu, aby pokračovala ďalej v ceste. Vzápätí na
to poškodená začala kričať na ich dcéru D., aby svedkyňu R. požiadala o privolanie polície, pričom on
chcel odhovoriť poškodenú od jej zámeru privolať príslušníkov polície. Poškodená však privolala políciu
a on odišiel preč. Predtým ešte svedkyňa R. vyšla von zo svojho domu k plotu, na čo tejto svedkyni
oznámil, že poškodená nechce pustiť syna von, na čo táto svedkyňa povedala poškodenej Y., aby

obliekla syn a pustila ho vonku. Počas jeho rozhovoru so svedkyňou R., poškodená Y. vbehla do domu,
zatvorila a zamkla za sebou vchodové dvere, počul jej vzlyky, na čo zabúchal na dvere poškodenej a
požiadal ju, aby netelefonovala na políciu. Vzápätí na to zobral svoje veci, odišiel preč z rodinného domu
poškodenej, pričom počas cesty požiadal okolostojacich o postráženie jeho vecí s tým, že sa po ne vráti
o hodinu. Keď sa potom vrátil naspäť k rodinnému domu poškodenej od svojho kamaráta, tak si tam

všimol príslušníkov polície, ktorí po zistení jeho totožnosti mu založili putá a zobrali ho preč. Zdôraznil,že vo večerných hodinách toho dňa mu opuchla oblasť zápästia na pravej ruke, pričom toto zranenie
mu spôsobila poškodená. Uviedol, že aj predtým mu táto poškodená viackrát ublížila fyzicky ako aj
psychicky. Poprel tvrdenie poškodenej, že je alkoholik. Vyjadril sa, že jeho manželstvo s poškodenou

bolo rozvedené niekedy začiatkom apríla alebo v marci roku 2016. O zrušení svojho trvalého pobytu v
rodinnom dome poškodenej sa dozvedel tak, že počas toto, ako jeho syn pozeral rozprávky, ho oslovili
dvaja policajti, ktorí mu oznámili, že poškodená mu zrušila trvalý pobyt v tomto dome, že tam teda už
nemá právo byť a poškodená si zároveň neželala jeho prítomnosť v tomto rodinnom dome. Vyjadril
sa, že podľa jeho názoru na uvedenom rodinnom dome má podiel asi v 1/9, pričom poškodenej patrila

väčšina tohto rodinného domu. Poprel, že by sa poškodenej vyhrážal takým spôsobom, že ju zabije
počas spánku. Vyjadril sa, že skôr sa mu poškodená vyhrážala, že ho zabije alebo že ho dá zabiť.
Potvrdil, že v čase incidentu sa poškodenej opýtal „Mám Ti dať po pysku ?“, pričom poškodená by
si zaslúžila nielen jednu facku. Poprel, že by poškodenú vtedy chytal za ruku. Vyjadril sa zároveň, že
nemá svedkov na potvrdenie svojho tvrdenia, že sa mu poškodená takýmto spôsobom vyhrážala. Poprel
však, že by poškodenej povedal, že by ju zabil. Potvrdil však zároveň, že poškodenej v uvedený deň

povedal, že „ Idem radšej preč, lebo by som ťa najradšej zabil“. Uviedol ďalej, že počas toho, ako od neho
poškodená Kováčová preberala cestovnú tašku, brána nebola zatvorená, bola pootvorená do polovice a
to kvôli tomu, aby poškodenej mohol odovzdať veľkú cestovnú tašku, v ktorej mal byť chýbajúci diaľkový
ovládač. Pri svojej neskoršej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný v súvislosti s vyhrážaním sa
poškodenej uviedol, že keď ho poškodená kopla do ruky a keď ho takýmto spôsobom chcela vystrčiť z

domu,takvtedynasiluotvorilbráničku,abyjupoškodenánestihlazabuchnúť.Keďpristúpilkpoškodenej,
pričom ruku mal za chrbtom, tak tejto poškodenej povedal „ Čo si Ti dovoľuješ, ty sviňa jedna, či Ti mám
dať po pysku“. Poškodená na to na neho začala kričať, že „vypadni z pozemku, tu nemáš čo robiť, hajzel,
že si to zaslúžiš“. Zdôraznil, že vtedy nepoužil žiadne nadávky a ani vyhrážky vo vzťahu k poškodenej.

Podľa výpovede poškodenej D. Y. na hlavnom pojednávaní, dňa 20.04.2016 prišli pre obžalovaného
policajti, keďže už u nej nemal trvalý pobyt a vtedy obžalovaný so sebou zobral aj štyri diaľkové ovládače
od televíznych prijímačov, od setoboxu ako aj od videa, pričom aj odrezal kábel od práčky. Obžalovaný
jej pritom v tom období aj opakovane telefonoval. Po uvedenom dátume 20.04.2016 obžalovaný však od
nej opakovane požadoval, aby ho pustila do svojho domu. Zdôraznila, že trvalý pobyt obžalovaného v

jej rodinnom dome zrušila ku dňu 20.04.2016. Ich spoločné manželstvo s obžalovaným bolo rozvedené
dňa 28.01.2016, avšak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť až dňa 20.04.2016 a až vtedy mohla
zrušiť trvalý pobyt obžalovaného v jej dome. Obžalovaný sa jej už aj pred týmto dátumom vyhrážal, že po
ňu príde čierne auto a že až potom pôjde z domu preč. Obžalovaný bol z jej rodinného domu vyvedený
príslušníkmi polície aj nasledujúceho dňa po zrušení jeho trvalého pobytu v jej domácnosti a to dňa

21.04.2016, keď mu opakovane príslušníci tej istej policajnej hliadky vysvetlili, že už nemá oprávnenie
vstúpiť do jej rodinného domu. Vyjadrila sa, že dňa 28.04.2016 jej obžalovaný poslal SMS správu, že či
sa porozprávala so svojím bratom, ktorý jej bol vtedy opraviť kábel od práčky a teda si obžalovaný musel
vypočuť jej rozhovor s bratom. Po 23.00 hod. tohto dňa počula, ako jej niekto chodí po dvore a počula
tiež, že jej pes bol pustený. Keď zaregistrovala strašné buchnutie, tak vtedy aj zavolala policajtov. Keď

sa pozrela cez okno, tak uvidela osobu, ktorá mala kapucňu na hlave a neskôr v obývačke si všimla, že
tento chlap ešte stále stál na cestnej komunikácii pred jej domom a zároveň na tento dom aj pozeral.
Vtedy jeden z policajtov našiel na terase lupienky vo vrecúšku na zemi, pričom ona a ani jej deti tam
toto vrecúško nenechali. Domnievala sa, že vtedy bol na tomto dvore obžalovaný, ktorý jej búchal na
okno či dvere. Poukázala tiež na to, že jej pes nebrechal, teda tohto psa musel pustiť obžalovaný, keďže

jej pes veľmi šteká, keď nejaká cudzia osoba prechádza po ceste, pričom pes neštekal na túto osobu
na cestnej komunikácii v kapucni.
Dňa 30.04.2016 od nej deti stále požadovali, aby obžalovaný priniesol domov diaľkové ovládače ako aj
kábel od setoboxu a preto sa s obžalovaným telefonicky dohodla, že jej domov prinesie tieto diaľkové
ovládače a to v čase približne okolo 12.00 hod. Keď obžalovaný vtedy pristúpil k jej bráničke, tak si od

obžalovaného vypýtala tieto diaľkové ovládače, ktoré jej však obžalovaný nechcel odovzdať a stále od
nej požadoval, aby mu otvorila bráničku, na čo obžalovanému odpovedala, že už tam nemá čo robiť.
Obžalovaný jej najprv odovzdal cez bráničku jednu igelitovú tašku, v ktorej boli tri diaľkové ovládače
a jeden kábel od setoboxu. Keď obžalovanému oznámila, že jej chýba jeden diaľkový ovládač, tak jej
na to obžalovaný odpovedal, že tento sa bude nachádzať v jeho cestovnej taške. Preto obžalovaného

vyzvala, aby jej odovzdal cez bráničku aj túto cestovnú tašku, čo najprv obžalovaný odmietol a stále
pritom od nej požadoval, aby mu otvorila bráničku. Obžalovaný jej pritom povedal, „Ce zabijem, do piče,
ako Ti ju mám dať“. Potom preto otvorila bráničku, obžalovaný jej podal cez bráničku cestovnú tašku,
ale keď túto tašku otvorila, tak sa tam diaľkový ovládač nenachádzal. Túto tašku zazipsovala, podala junaspäť obžalovanému, na čo ju obžalovaný požiadal o úschovu tejto cestovnej tašky, čo odmietla. Keď
sa jej obžalovaný opýtal na dôvod jej odmietnutia ponechania jeho cestovnej tašky v jej úschove, tak
obžalovanému odpovedala, že už v uvedenom dome nemá trvalý pobyt. Na to obžalovaný pri bráničke

povedal „Prídzem v noci a ce na spaňu zabijem“. Uviedla ďalej, že keď obžalovanému podávala naspäť
túto cestovnú tašku, tak obžalovaný už stál na jej dvore, ktorého krikom požiadala, aby odišiel preč s
tým, že už tam nemá čo robiť. Na to začala obžalovaného odťahovať, avšak obžalovaný bol silnejší, strčil
do nej a vošiel dovnútra na dvor. Zdôraznila, že nemohla vytiahnuť z vrecka svoj mobilný telefón, keďže
obžalovaný jej neustále búchal po ruke a ona sa bála, aby jej tento mobilný telefón nevypadol z rúk. Po

návrate svojej dcéry domov z kostola jej povedala, aby požiadala svedkyňu R. o privolanie príslušníkov
polície. Keď vyšla na cestu, na ktorej sa nachádzala aj so samotným obžalovaným, všimla si svedkyňu
U., ktorú výslovne požiadala o pomoc. Táto svedkyňa sa pri nich zastavila, opýtala sa obžalovaného, že
čo sa deje a povedala tiež obžalovanému, aby jej dal pokoj. Obžalovaný na to vyzval svedkyňu U.Ú., aby
pokračovala v ceste, na čo uvedená svedkyňa odišla domov. Keď dcéra zabúchala na okno svedkyni R.,
tak tejto svedkyni z cesty zakričala, aby zavolala policajtov. Táto svedkyňa vyšla na svoju predzáhradku

pred rodinný dom, ona na to vošla dnu do dvora, avšak obžalovaný išiel za ňou. Svedkyňa R. pritom
povedala obžalovanému, aby prestal, pričom dcéra D. začala aj plakať, na čo obžalovaného upozornila
aj svedkyňa R.. Obžalovaný na to svedkyni R. povedal, že sa nemá do toho starať, na čo sa obrátil
k nej a zopakoval jej, že chce vidieť svojho syna S.. Zdôraznila, že sa v uvedený deň s obžalovaným
dohodla len na diaľkových ovládačov a nie na jeho stretnutí s deťmi. Svedkyňa R. jej vtedy povedala, že

nemá záujem privolať príslušníkov polície, keďže policajtov ešte nikdy nevolala. Uviedla tiež, že si na
obžalovanom vtedy všimla, že mal vypité. Obžalovaný od nej stále požadoval, aby mu otvorila vchodové
dvere, mal pritom zavreté päste, bol veľmi nervózny a výslovne jej povedal, „Keď Ti jednu prijebem, tak
ce zabijem“. Ona pociťoval z obžalovaného strach, cúvala dozadu, pričom pri nej vtedy bola dcéra D.,
ktorá od nej požadovala mobilný telefón s tým, že ona zavolá policajtov. Obžalovaný jej pritom stále

hovoril„Poďsisadnúťkumnenalavičku,chcemsastebourozprávať“,načoobžalovanémuodpovedala,
že sa s ním nechce rozprávať a že sa s ním nemá o čom rozprávať. Na to jej syn S. búchal na okno
a to len kvôli tomu, že chcel diaľkové ovládače, keďže už dlho nepozerali televíziu. Na to obžalovaný
pristúpil k oknu na kuchyni a povedal jej, „ Rozbijem to okno a vojdem dnu!“, pričom počas toho na toto
okno aj veľmi búchal. Jej sa v tej chvíli podarilo otvoriť vchodové dvere rodinného domu, zamknúť tieto

dvere a obžalovaný v tom momente položil ruku na kľučku, na čo povedal, že „no už volá policajtov“. Cez
okno v obývačke si všimla, že obžalovaný zobral cestovnú tašku ako aj igelitové tašky a odišiel preč z
domu cestou dole. Privolaní príslušníci polície na to začali hľadať obžalovaného. Poukázala tiež na to, že
obžalovaný jej na dvore stále hovoril „zabijem ce, prijeben ti jednu“, obžalovaný mal pritom vtedy veľkú
zlosť a ona sa ho veľmi bála. Vyjadrila sa tiež, že obžalovaný sa jej vyhrážal jednak počas toho, ako stál

pri bráničke a to slovami „Prídzem v noci a ce zabijem na spaňu“, potom sa jej obžalovaný vyhrážal na
dvore, keď za ňou chodil a vtedy jej povedal „keď Ti jednu prijebem, tak ce zabijem“ čo zopakoval asi
trikrát.Uviedla,žerodinnýdomvobciF.popisnéčísloXXXjevjejvýlučnomvlastníctve,keďžehozdedila
po rodičoch, pričom jej otec zomrel ešte pred uzavretím manželstva s obžalovaným a matka zomrela po
uzavretí manželstva. Zdôraznila, že obžalovaný k tomuto domu nemal žiadne vlastnícke právo. Uviedla

tiež, že keď od obžalovaného chcela vziať cestovnú tašku, pootvorila bránku, zobrala od obžalovaného
túto cestovnú tašku a položila ju na zem vedľa bráničky. Keď v tejto cestovnej taške nenašla chýbajúci
diaľkový ovládač, tak túto tašku zazipsovala, podávala ju naspäť obžalovanému a vtedy ju obžalovaný
požiadal o úschovu tejto tašky v jej garáži. V tom momente obžalovaný stál pri bráničke, pootvoril ju a bol
vo dvore. Keď sa snažila za plece odstrčiť obžalovaného, pričom na neho aj kričala, aby odišiel preč, že

už tam nemá čo robiť, na čo sa jej obžalovaný opýtal „kto to povedal?“, obžalovaný vzápätí na to do nej
sotil a dostal sa do vnútra dvora jej rodinného domu. V súvislosti s tvrdením obžalovaného, že ho udrela
do ruky sa vyjadrila, že keď obžalovaný začal búchať na okno, tak vtedy otvorila dvere na dome, vošla
do neho, obžalovaný pritom držal ruku na kľučke a vtedy nespomínal, že by mal poranenú ruku. Potom
obžalovaný sám odišiel z dvora, pričom zobral svoje tašky. Vyjadrila domnienku, že obžalovaný sa mohol

poraniť vtedy, keď sa ukryl v záhrade oproti jej rodinnému domu, pričom obžalovaný sa mohol poraniť aj
počas toho, ako preskakoval potok, keďže v potoku ako aj v tej záhrade sú kamene, na ktorých si mohol
obžalovaný poraniť ruku a teda, že obžalovaný si takýmto spôsobom mohol poraniť ruku. Poškodená
sa bližšie vyjadrila, že keď poprezerala cestovnú tašku, túto obžalovanému podávala naspäť, tak vtedy
sa obžalovaný dostal na dvor, na čo začala obžalovaného vytláčať a kričať na neho, aby odišiel preč,

na čo však obžalovaný do nej sotil a vošiel do dvora. Vyjadrila sa, že odomkla bráničku kvôli tomu, že
jej obžalovaný chcel odovzdať cestovnú tašku cez oplotenie. Poprela tiež tvrdenie obžalovaného, že by
ho niekedy počas vzájomného spolužitia napadla, pričom zdôraznila, že obžalovaný po ne aj raz hodil
stoličku, kvôli čomu bola aj na lekárskom ošetrení.Svedkyňa I. R., suseda poškodenej Y., uviedla na hlavnom pojednávaní, že dňa 30.04.2016 jej zaklopala
na okno dcéra rodiny Y. D., ktorá ju požiadala, aby privolala políciu. Keď vyšla von pred svoj dom

na predzáhradku, tak sa tam nachádzala dcéra obžalovaného a poškodenej D. a všimla si tiež, ako
oproti sebe stoja obžalovaný a poškodená na dvore ich rodinného domu a rozprávajú sa. Uviedla,
že obžalovaný mal záujem sa stretnúť so svojim synom, avšak poškodená Y. nechcela pustiť syna z
domu, pričom mala vedomosť o tom, že ich syn S. bol predtým hospitalizovaný. Dcére rodiny Y. D.
odporučila, aby sama privolala hliadku polície z mobilného telefónu svojej matky. Keďže obžalovaný

mal naďalej záujem vidieť svojho syna, pričom poškodená D. Y. mala strach, aby obžalovaný nevošiel
do domu, z tohto dôvodu obžalovaného Y. zavolala k sebe a poškodenej D. Y. povedala, aby umožnila
obžalovanému rozlúčiť sa so svojím synom. Keď sa poškodenej Y. podarilo dostať do domu cez zadné
dvere, obžalovaný jej povedal „Ty si mi pomohla, už volala políciu“. Potom si len všimla, že obžalovaný
zobral tašky, ktoré mal položené pri bráne a odišiel preč, nevedela však kam presne. Bližšie sa vyjadrila,
že keď videla obžalovaného ako aj poškodenú, tak poškodená v ruke držala mobilný telefón, nevšimla

si však, že by sa obaja nejakým spôsobom držali alebo že by sa hádali, pričom obžalovaný nebil
poškodenú. Obžalovaný pritom stále opakoval, že má záujem sa stretnúť so svojím synom a vtedy
povedala poškodenej, aby obliekla syna, aby sa s ním mohol obžalovaný rozlúčiť. Zdôraznila, že
obžalovaný od nej odišiel dozadu smerom k zadným dverám domu, keďže asi počul, ako poškodená
telefonuje a vtedy, keď prechádzal cez záhradu rodinného domu poškodenej, jej povedal, že „ No

Ty si mi už pomohla“. Nepamätala si, že by sa obžalovaný nejakým spôsobom vyhrážal poškodenej.
Potvrdila však svoju výpoveď z prípravného konania, kedy vypovedala, že obžalovaný asi dvakrát
povedal poškodenej, že „ či chce dostať po pysku, lebo si pýtal chlapca.“

Z výpovede svedkyne D. U. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v uvedený deň prechádzala okolo

rodinnéhodomuobžalovanéhoapoškodenejavtedysivšimla,akosaobajanachádzajúnamostíkupred
ohradou ich domu a vzájomne sa rozprávajú. Poškodená pritom stále ustupovala a keď bola od nich vo
vzdialenosti10 či5 metrov,takjupoškodenápožiadalaopomoc.Pretoobžalovanémupovedala„Nechaj
ju!“, na čo ju obžalovaný vyzval, aby pokračovala ďalej v ceste, pričom to povedal normálnym hlasom.
Ona sa však zľakla, zostala ticho a odišla od nich oboch preč. Počas cesty si všimla, že obžalovaný má

na mostíku zbalené veci a videla, ako poškodená ukazuje obžalovanému, že má na zemi veci zbalené,
pričom viac už nepočula. Nevedela sa presne vyjadriť, či v ten istý deň poobede alebo na ďalší deň
videla obžalovaného, ktoré vyvádzali z potoka policajti a to z ulice, na ktorej stál rodinný dom poškodenej
Y.. S obžalovaným nebola v bližšom styku a nevidela ho ani opitého, mala však vedomosť o tom, že
do domácnosti obžalovaného a poškodenej bola viackrát privolaná polícia. Pred uvedeným incidentom

si všimla, že v predzáhradke svojho rodinného domu stála svedkyňa R. a takisto videla aj dcéru rodiny
Y., ale nevedela sa vyjadriť, či táto plakala. Zdôraznila, že pokiaľ od nej vtedy poškodená požadovala
pomoc, nekričala, ale povedala to normálnym hlasom.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológie znalkyne PhDr. Š. súd zistil, že osobnosť poškodenej

má sklon k psychosomatickým poruchám, telesným ťažkostiam, je napätá, rýchlo unaviteľná, so
somatickými odozvami psychických ťažkostí. Má sklon k smútku, depresívnym rozladám, osamelosti,
pocitomnebezpečia.Vzťahpoškodenejkosobejejbývaléhomanžela,obžalovanéhojenegatívny,nemá
k jeho osobe citový vzťah, nedôveruje mu, má z neho strach, pričom chce, aby ju nevyhľadával a nechal
ju pokojne žiť. Poškodená má schopnosť správne vnímať, zapamätať si a primerane reprodukovať

udalosti, ktoré prežila. Poškodená má dostatočné intelektové schopnosti, aby si mohla jednotlivé
životné udalosti primerane zapamätať a reprodukovať ich. Netrpí poruchou osobnosti a ani inými
závažnými psychickými poruchami, ktoré by znižovali všeobecnú vierohodnosť jej osobnosti. Taktiež
u poškodenej znalkyňa nezistila, aby mala vedomú snahu zavádzať, skresľovať skutočnosti vo svoj
prospech alebo snahu vedome uškodiť obžalovanému. Špecifická vierohodnosť poškodenej nie je

znížená. Poškodená netrpí poruchou osobnosti v zmysle psychopatie. Prechodný charakter mali u
nej psychické poruchy, ktorými poškodená trpela a liečila sa na ne na psychiatrickej ambulancii.
V prípade poškodenej išlo o úzkostne - depresívnu symptomatológiu reaktívneho charakteru, ktorá
bola odozvou na konfliktný partnerský vzťah v manželstve, vyvolávaním stresu, strachu a nepokoja v
rodine zo strany obžalovaného. Poškodená počas spolužitia s obžalovaným trpela strachom, stresom,

zvýšenou nervozitou z dôvodu, že obžalovaný vo zvýšenej miere, v poslednej dobe už takmer denne
požíval alkohol a keď bol opitý, tak vyvolával hádky a konflikty v rodine, vyhrážal sa jej a ponižoval ju.
Následkom toho poškodená prežívala úzkosť, strach, kvôli úzkostne - depresívnej poruche sa liečila
ambulantne na psychiatrickej ambulancii, prežívala neustále obavy a bola nútená ukončiť manželskýzväzok rozvodom. Znalkyňa skonštatovala, že neexistujú žiadne predispozície, ktoré by oprávňovali
iného človeka neprimerane, nevhodne či agresívne sa správať k svojmu manželskému partnerovi.
Súčasný psychický stav poškodenej sa upravil, cíti sa po psychickej stránke lepšie a lepšie sa po

psychickej stránke majú aj jej deti.

V prípravnom konaní bola zabezpečená aj zápisnica o ohliadke miesta činu s príslušnou
fotodokumentáciou, výpis z LV č. X v katastrálnom území F., z ktorého vyplýva, že poškodená D. Y.
je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu súpisného čísla XXX v podiele 5/6 a jej brat I. Y. je

podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/6. Podľa lekárskych správ obžalovaný Z. Y. dňa 30.04.2016
utrpel zlomeninu piatej záprstnej kosti. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj rozsudok Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 9P/96/2015 zo dňa 28.01.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2016
a ktorým bolo manželstvo obžalovaného ako aj poškodenej rozvedené, vrátane súvisiacich rozhodnutí.
V prípravnom konaní bol zabezpečený aj záznam z ohlasovne z ústneho návrhu poškodenej na zrušenie
trvalého pobytu obžalovaného Z. Y. v rodinnom dome súp. č. XXX v obci F. podaný poškodenou D. Y.

dňa 20.4.2016. Zároveň bol zabezpečený aj úradný záznam príslušníkov Krajského riaditeľstva PZ v
Prešove o ich zásahu dňa 30.04.2016 v rodinnom dome poškodenej. Poškodená Y.Á. v konaní pred
súdom predložila aj potvrdenie vydané Obvodným oddelením PZ vo Vranove nad Topľou o podaní jej
ústneho oznámenia z podozrenia z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.
zákona zo dňa 21.04.2016 ako aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 9C/68/2013 zo dňa 19.02.2013 o

zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Z. Y. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým výpoveď

poškodenej D. Y., ktorá je do istej miery podporovaná aj samotnou výpoveďou obžalovaného a v zhode s
ktorýmipotomvyznievajúajsvedeckévýpovedesvedkýňR.aU.,ktoréčiastočnesledovalikonfliktmedzi
obžalovaným Y. a poškodenou D. Y., pričom záver o vine obžalovaného v kontexte s predchádzajúcim
spolužitím medzi obžalovaným a poškodenou možno oprieť aj o závery znaleckého dokazovania z
odboru psychológie na poškodenú či o zabezpečené listinné dôkazy.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželstvo obžalovaného a poškodenej bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/96/2015 zo dňa 28.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
15.04.2016. Na podklade takéhoto právoplatného rozhodnutia súdu o ukončení manželského spolužitia
s obžalovaným poškodená dňa 20.4.2016 požiadala Obecný úrad v F., keďže v tejto obci mal obžalovaný

počas trvania tohto manželstva trvalé bydlisko, o zrušenie trvalého pobytu tohto obžalovaného v doteraz
nimi obývanom rodinnom dome súpisné č. 232. Je nepochybné, opierajúc sa ako o výpoveď poškodenej
D. Y. tak aj samotnú výpoveď obžalovaného, že obžalovaný mal vedomosť o zrušení svojho trvalého
pobytu na uvedenej adrese už odo dňa 20.04.2016, teda od dátumu zrušenia jeho trvalého pobytu v
rodinnom dome pôvodne patriacemu rodičom poškodenej, ktorý neskôr poškodená v prevažnej miere

a to v podiele 5/6 nadobudla do svojho podielového vlastníctva. Poškodená v tejto súvislosti poukázala
na udalosť, ktorá sa odohrala ihneď nasledujúceho dňa po zrušení trvalého pobytu obžalovaného v jej
obydlí, teda dňa 21.04.2016, kedy obžalovaný ju ako aj ich spoločnú dcéru D. Y. čakal pred školským
zariadením navštevovaným touto ich dcérou a neskôr ich sprevádzal cestou od tejto školy až do obydlia
poškodenej, pričom sa im snažil aj zabrániť vo vstupe na pozemok prináležiaci k rodinnému domu,

avšak napriek tomu sa nakoniec poškodenej ako aj jej dcére D. podarilo vojsť do ich spoločného
príbytku. Poškodenou privolaní príslušníci PZ, ktorý podľa udania tejto poškodenej mali navštíviť jej
domácnosť v ten istý deň aj v doobednajších hodinách, obžalovanému vysvetlili, že jeho trvalý pobyt
v tomto príbytku je už zrušený a teda, že nie je oprávnený vstúpiť na pozemok prináležiaci k tomuto
rodinnému domu, keďže obžalovanému sa vtedy podarilo si sadnúť na lavičku nachádzajúcu sa na

dvore tohto rodinného domu. Obžalovaný sa pritom už v uvedený deň pri svojom vyprevádzaný z
priestorov prináležiacim k tomuto rodinnému domu za prítomnosti príslušníkov polície poškodenej
vyhrážal, že s ňou ešte neskončil. Takéto tvrdenie poškodenej pritom preukazuje aj potvrdenie vydané
Obvodným oddelením PZ vo Vranove nad Topľou, že poškodená D. Y. dňa 21.04.2016 podala ústne
oznámenie z podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona.

Poškodená poukázala aj na ďalší incident, ktorý sa odohral pred samotným žalovaným skutkom a to
dňa 28.04.2016, kedy sa obžalovaný v zaslanej SMS správe vyjadroval k jej telefonickej komunikácii
so svojím bratom a poukázala predovšetkým na tú skutočnosť, že podľa jej názoru sa obžalovaný v
uvedený deň v neskorých nočných hodinách a to približne okolo 23.00 hod zdržiaval na dvore tohtorodinného domu. Túto svoju domnienku opierala poškodená o tú skutočnosť, že pes v uvedenej nočnej
dobe nebol priviazaný a pritom ani neštekal na osobu nachádzajúcu sa na cestnej komunikácii pred jej
rodinnýmdomom,pričomjejpeszvyčajnenaneznámeosobytakýmtospôsobomreagoval.Zuvedeného

dôvodu teda poškodená aj privolala hliadku polície. Obžalovaný vo vzťahu k zrušeniu svojho trvalého
pobytu v rodinnom dome poškodenej sa vyjadril, že jeho manželstvo s poškodenou bolo rozvedené
niekedy v apríli či marci roku 2016 a že keď sa v niektorý deň v tomto období zdržiaval v mieste
svojho doterajšieho bydliska spolu so svojím synom, tak za ním prišli dvaja príslušníci polície, ktorí
mu oznámili, že poškodená zrušila jeho trvalý pobyt v tomto rodinnom dome a z tohto dôvodu ho aj

osobne vyprevadili z tohto príbytku. Z vyššie uvedených skutočností tak nepochybne vyplýva, že už pred
samotným žalovaným incidentom mal teda obžalovaný vedomosť o tom, že nie je oprávnený vstúpiť do
rodinného domu a k nemu prináležiacich priestorov poškodenej a to bez výslovného súhlasu a povolenia
jeho majiteľky, teda poškodenej D. Y..

Opierajúc sa o výpoveď ako poškodenej Y. tak aj obžalovaného Y. súd ustálil, že konkrétne dňa

30.4.2016 sa obžalovaný s poškodenou Y. telefonicky dohodli, že obžalovaný prinesie do rodinného
domu poškodenej diaľkové ovládače od televíznych prijímačov ako aj od setoboxu. Keď sa obžalovaný
už nachádzal pred samotným rodinným domom poškodenej, tak obžalovaný aj telefonicky oznámil tejto
poškodenej svoj príchod. Ďalší priebeh udalosti medzi obžalovaným a poškodenou však obaja títo
aktéri opísali odlišne, aj keď obžalovaný čiastočne pripustil aj tvrdenia poškodenej D. Y. o jeho konaní

na pozemku prináležiaceho k rodinnému domu poškodenej. Poškodená vypovedala, že odmietala
opakované žiadosti obžalovaného o umožnenie mu vstupu na dvor jej rodinného domu. Z uvedeného
dôvodubeztoho,abyobžalovanývstúpilnapozemokrodinnéhodomupoškodenej,jejobžalovanýnajprv
cezoploteniepodaligelitovétašky.Poškodenávšakzistila,ževtýchtoigelitovýchtaškáchsanachádzajú
len tri diaľkové ovládače od televíznych prijímačov a kábel od setoboxu, pričom sa v nich nenachádzal

štvrtý diaľkový ovládač. Keď to poškodená obžalovanému oznámila, tak obžalovaný na to zareagoval
tak, že chýbajúci štvrtý diaľkový ovládač sa musí nachádzať v jeho cestovnej taške. Poškodená z tohto
dôvodu požiadala obžalovaného, aby jej odovzdal cez oplotenie aj cestovnú tašku, avšak obžalovaný
opätovne od nej požadoval, aby mu otvorila bránu na dvor jej rodinného domu. Poškodená zdôraznila,
že už v tom momente sa jej obžalovaný začal vulgárne vyhrážať zabitím s tým, že jej nemôže cez

oplotenie podať túto cestovnú tašku. Z uvedeného dôvodu teda poškodená otvorila bráničku na dvor
jej rodinného domu, na čo jej obžalovaný odovzdal cestovnú tašku. Poškodená Y. ako aj obžalovaný Y.
potvrdili, že kovová bránička bola len čiastočne pootvorená, že poškodená si prevzala od obžalovaného
cestovnú tašku, ktorú vzápätí na to položila na zem, avšak zistila, že sa v nej nenachádza štvrtý diaľkový
ovládač. Keď poškodená túto cestovnú tašku obžalovanému odovzdávala naspäť, tak jej obžalovaný

oznámil, že odchádza z obce F. a z tohto dôvodu ju požiadal, aby mu túto cestovnú tašku uschovala, čo
poškodená odmietla a na opätovnú prosbu obžalovaného, aby si mohol u nej ponechať túto cestovnú
tašku poškodená pripomenula obžalovanému, že už nemá v uvedenom rodinnom dome trvalý pobyt.
V tom momente sa obžalovaný začal opätovne vyhrážať poškodenej usmrtením v spánku. Poškodená
takistozdôraznila,žeobžalovanývyužilokamih,keďsamusnažilaodovzdaťnaspäťjehocestovnútašku

a cez pootvorenú bránu vstúpil na ohradený dvor jej rodinného domu. Keď to poškodená zaregistrovala,
tak chytila obžalovaného za plece a zvýšeným hlasom ho vyzvala na opustenie priestorov jej rodinného
domu. Obžalovaný vzápätí na to do poškodenej sotil, čím sa zároveň naspäť dostal na dvor jej rodinného
domu. Poškodená poukázala aj na tú skutočnosť, že sa ani nesnažila vybrať svoj mobilný telefón,
keďže obžalovaný jej neustále búchal po rukách a teda sa bála, aby jej tento mobilný telefón nevypadol

z rúk. V tom momente k obžalovanému ako aj k poškodenej pristúpila ich spoločná dcéra D., ktorej
poškodená povedala, aby odišla za ich susedou, svedkyňou R. a požiadala ju o privolanie príslušníkov
polície. Keď na to poškodená vyšla priamo na cestnú komunikáciu pred svoj rodinný dom, tak zbadala
svedkyňu U., ktorú požiadala o pomoc. Svedkyňa U. potvrdila, že na cestnej komunikácii si všimla
obžalovaného a poškodenú, avšak z ich vzájomného postoja a správania sa nenadobudla dojem, že

sa medzi nimi odohráva nejaký vážny konflikt. Táto svedkyňa však uviedla, že na žiadosť o pomoc zo
strany poškodenej D. Y. zareagovala výzvou obžalovanému Y. „ nechaj ju“, na čo jej však mal obžalovaný
povedať, aby pokračovala v ceste, čo uvedená svedkyňa aj urobila, keďže sa podľa vlastných slov
zľakla. Na žiadosť dcéry oboch aktérov incidentu D. pritom zo svojho rodinného domu vyšla aj svedkyňa
R., ktorú táto mal. D. Y. zvýšeným hlasom požiadala, aby privolala policajnú hliadku. Svedkyňa R.

pritom potvrdila, že za ňou prišla dcéra obžalovaného a poškodenej, ktorá jej zaklopala na okno jej
rodinného domu a ktorá ju aj priamo požiadala, aby privolala príslušníkov polície. Svedkyňa R. však
na prosbu mal. D. Y. odmietla zatelefonovať na tiesňovú linku polície a odporučila tomuto mal. dieťaťu,
aby zatelefonovala na políciu prostredníctvom mobilného telefónu svojej matky, poškodenej D. Y.Á..Uvedená svedkyňa poukázala tiež na tú skutočnosť, že obžalovaný Y. sa domáhal stretnutia so svojím
mal. synom S., čo mu poškodená Y. nechcela umožniť s odôvodnením, že ich spoločný maloletý syn
je chorý. Táto svedkyňa pritom zdôraznila, že poškodená pociťovala vtedy obavu, že obžalovaný vstúpi

do jej rodinného domu. Z uvedeného dôvodu preto svedkyňa R. k sebe k rodinnému domu privolala
obžalovaného Y. a poškodenú Y. vyzvala, aby vošla do rodinného domu, obliekla svojho syna a tak
umožnila obžalovanému Y. rozlúčiť sa so svojím synom S.. Poškodená D. Y. zas tvrdila, že obžalovaný
aj po príchode svedkyne R. na dvor jej rodinného domu, ju prenasledoval a neustále ju pritom chytal za
ruku, v ktorej držala svoj mobilný telefón. Poškodená sa pritom vyjadrila, že svedkyňa R. aj upozornila

obžalovaného, že ich spoločná dcéra D. začala plakať, na čo mal obžalovaný túto svedkyňu vyzvať, aby
sa do týchto záležitostí nestarala. Poškodená sa ďalej vyjadrila, že počas tohto vzájomného incidentu
medzi ňou a obžalovaným na dvore jej rodinného domu dcéra D. od nej požadovala mobilný telefón s
tým, že ona privolá pomoc polície, avšak poškodená jej mobilný telefón neodovzdala. Obžalovaný pritom
poškodenú neustále vyzýval, aby si s ním sadla na lavičku s tým, že sa s ňou chce porozprávať. Podľa
tvrdenia poškodenej ich spoločný syn S. pritom búchal na okno a dožadoval sa diaľkového ovládača od

televízneho prijímača, na čo obžalovaný pristúpil k oknu na kuchyni, povedal, že uvedené okno rozbije
a takýmto spôsobom vnikne dovnútra rodinného domu. V uvedenom momente sa poškodenej podarilo
vstúpiť do svojho rodinného domu, zatvoriť a zamknúť za sebou vchodové dvere tohto rodinného domu,
pričom obžalovaný v uvedenom okamihu aj položil ruku na kľučku vchodových dverí. Poškodená Y.
vzápätí na to privolala príslušníkov polície a obžalovaný uvedomiac si túto skutočnosť sa opätovne

začal vulgárnym spôsobom poškodenej vyhrážať zabitím. Obžalovaný zas uviedol, že poškodenej Y.
sa podarilo vbehnúť do vnútra rodinného domu v momente, keď sa rozprával so svedkyňou R., pričom
poškodená za sebou aj zamkla vchodové dvere, na čo začal búchať na vchodové dvere rodinného domu
poškodenej s požiadavkou, aby nevolala políciu. Vzápätí na to obžalovaný opustil priestory oploteného
dvora obydlia poškodenej.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa za neoprávnený vstup do obydlia iného pritom považuje každé, bez
výslovného súhlasu alebo proti vôli vlastníka rodinného domu vojdenie do obydlia iného, ktorým sa
zasahujedodomovejslobodyvlastníkadomu.Domovominéhosapritompovažujenielenbezprostredne
obývaný rodinný dom, ale i všetky ostatné uzatvorené priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu ako

napr. aj uzatvorený dvor a priľahlá ohradená záhrada ako v prejednávanej trestnej veci.

Z vyššie zisteného skutkového stavu je tak nepochybne zrejmé, že obžalovaný minimálne od dňa
20.4.2016, kedy bol poškodenou D. Y. zrušený trvalý pobyt obžalovaného v mieste ich doterajšieho

bydliska v obci F. č. XXX, pričom obžalovaný bol už aj po tomto dátume z rodinného domu poškodenej
vyprevádzaní príslušníkmi polície, ktorí ho opakovane upozornili na tento fakt, mal vedomosť o zániku
svojho práva na vstup ako aj na zdržiavanie sa v rodinnom dome poškodenej ako aj k jeho priľahlým
priestorom.Napriektejtovedomostivšakobžalovanýdňa30.04.2016neoprávneneatodokoncanapriek
opakovaným odmietnutiam zo strany poškodenej na vstup na oplotený dvor rodinného domu zo strany

poškodenej, vstúpil a aj neoprávnene zotrval na pozemku prináležiaceho k rodinnému domu tejto
poškodenej. V tomto smere je pritom potrebné vychádzať predovšetkým z výpovede poškodenej D.
Y., z ktorej nepochybne vyplýva, že poškodená od začiatku stretnutia s obžalovaným v inkriminovaný
deň, tomuto odmietala povoliť vstup na dvor jej rodinného domu, čomu nasvedčuje už aj tá samotná
skutočnosť, že od obžalovaného prevzala igelitové tašky cez oplotenie svojho rodinného domu.

Obžalovaný pritom využil moment, keď poškodená preberala od neho cestovnú tašku, v ktorej sa mal
nachádzať chýbajúci diaľkový ovládač od televízneho prijímača a ktorú jej cez pootvorenú vstupnú
bráničku podával, na neoprávnený vstup na pozemok prináležiaci k rodinnému domu poškodenej.
Neobstojí pritom obrana obžalovaného, že poškodená mu povolila vstup na dvor svojho rodinného
domu, keďže je nepochybné, že pokiaľ by poškodená mala záujem umožniť obžalovanému vstup na

svoj pozemok a pokiaľ by mala aj záujem sa s ním rozprávať na lavičke ako tvrdil obžalovaný, tak
v tom prípade by poškodená vpustila obžalovaného do dvora svojho rodinného domu ihneď po jeho
príchode. Je nepochybné, čo nepoprel ani samotný obžalovaný, že poškodená si cez oplotenie svojho
rodinného domu najprv prevzala od obžalovaného dve igelitové tašky, v ktorej sa mali nachádzať
diaľkové ovládače od televíznych prijímačov ako aj kábel od setoboxu a po zistení a oznámení

obžalovanému, že sa v nich nenachádza jeden diaľkový ovládač, čo potvrdil aj obžalovaný, ju zas
obžalovaný upozornil, že chýbajúci diaľkový ovládač sa môže nachádzať v cestovnej taške, ktorú
však pre jej rozmery už nemohol odovzdať poškodenej cez oplotenie. Z tohto dôvodu tak poškodená
pootvorila bránu do svojho rodinného domu a to len za účelom prevzatia tejto cestovnej tašky odobžalovaného. Obžalovaný však využil moment, keď bola takýmto spôsobom pootvorená bránička na
vstup na dvor obydlia poškodenej a pri zistení tejto skutočnosti poškodenou, keď sa mu snažila naspäť
vrátiť jeho cestovnú tašku sa táto poškodená aj snažila obžalovaného z uvedeného pozemku vytlačiť,

obžalovaný však do nej strčil a tak sa opätovne dostal na dvor jej rodinného domu, na čo ho poškodená
opakovane vyzývala na opustenie tohto priestoru. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že poškodená
D. Y. aj opakovane upozorňovala obžalovaného, že má zrušený trvalý pobyt v mieste jej trvalého
bydliska a teda, že nemá oprávnenie na vstup na jej pozemok, pričom túto skutočnosť poškodená
obžalovanému uviedla už pri svojom odmietnutí uschovať cestovnú batožinu obžalovaného. Je zároveň

nepochybné, že počas celého ďalšieho priebehu incidentu medzi obžalovaným a poškodenou, táto
podľa vlastných slov opakovane vyzývala obžalovaného na opustenie priestorov jej rodinného domu.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný mal vedomosť nielen o zrušení svojho trvalého
pobytu v uvedenom obydlí, ale aj o skutočnosti, že mu k nemu neprináleží žiaden vlastnícky vzťah.
Obžalovaný síce vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uvádzal, že sa domnieval, že mal istý
vlastníckypodielkpredmetnémurodinnémudomu,avšakzároveňneuviedolžiadenprávnyúkon,ktorým

by nadobudol do svojho vlastníctva tento rodinný dom, keďže obžalovaný musel mať nepochybne
vedomosť o tom, že predmetný rodinný dom pôvodne patril rodičom poškodenej a aj sám vypovedal,
že tento príbytok bol prevedený do vlastníctva poškodenej ako aj jej súrodencov. V tejto súvislosti
nemožno opomenúť aj výpoveď svedkyne R., susedy poškodenej, ktorá takisto potvrdila prítomnosť
obžalovaného na pozemku pred rodinným domom poškodenej, pričom ju aj dcéra obžalovaného a

poškodenej požiadala o privolanie hliadky polície. Svedkyňa R. tvrdila, že obžalovaný mal záujem sa
stretnúť so svojím synom a že z tohto dôvodu aj k sebe privolala obžalovaného, čo využila poškodená
Y. na vstup do svojho rodinného domu, pričom obžalovaný tejto svedkyni vyčítal, že poškodenej tak
umožnila zatelefonovať na políciu. Svedkyňa U. zas sledovala časť incidentu odohrávajúceho sa medzi
obžalovaným a poškodenou na cestnej komunikácii pred rodinným domom poškodenej a teda ani

nemohla mať vedomosť o predchádzajúcom priebehu tohto konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou
priamo na pozemku prináležiaceho k rodinnému domu poškodenej. Táto svedkyňa pritom vypovedala,
že na žiadosť poškodenej o pomoc obžalovaného upozornila, aby nechal poškodenú, na čo však
obžalovaný zareagoval tak, že jej povedal, aby pokračovala ďalej v ceste.

Vychádzajúc z výpovede poškodenej, ktorá bola v priebehu celého trestného stíhania totožná a
nevykazovala žiadne výrazné rozpory, mal pritom súd za preukázanú aj tú skutočnosť, že obžalovaný sa
už od momentu svojho neoprávneného vstupu na pozemok prináležiaci k rodinnému domu poškodenej
ako aj počas svojho neoprávneného zdržiavania sa na ňom, poškodenej opakovane vyhrážal zabitím.
Obžalovaný sa pritom poškodenej začal vyhrážať už v okamihu, keď od neho požadovala, aby jej

cez oplotenie podal cestovnú tašku, v ktorej sa mal nachádzať chýbajúci diaľkový ovládať. Poškodená
ďalej zdôraznila, že keď od obžalovaného odmietla prevziať batožinu za účelom jej úschovy, tak sa
jej v tom okamihu obžalovaný začal vyhrážať zabitím počas spánku. Keď sa obžalovanému podarilo
bez jej súhlasu vojsť na uzatvorený dvor, tak vtedy sa jej obžalovaný opätovne vyhrážal slovami „keď
Ti jednu prijebem, tak ce zabijem“, čo mal obžalovaný zopakovať viackrát. Obžalovaný síce popieral,

že by sa poškodenej vyhrážal usmrtením počas spánku dôvodiac, že počas vzájomného spolužitia s
poškodenou sa mu táto mala vyhrážať smrťou a poškodená ho mala aj istým spôsobom ponižovať. Na
druhej strane však obžalovaný pripustil, že počas svojho pobytu na dvore rodinného domu poškodenej
tejto povedal, že „Mám Ti dať po pysku ?“ s tým, že opakovane poukázal na to, že poškodená Kováčová
by si zaslúžila aj viac faciek. Obžalovaný takisto opakovane poprel, že by sa poškodenej počas svojho

zdržiavania sa na uzatvorenom dvore jej obydlia vyhrážal zabitím, ale zároveň pripustil, že pri svojom
odchode poškodenej povedal, že „ Idem radšej preč, lebo najradšej by som ťa zbil“. Obžalovaný
pritom takéto vyhrážky na adresu poškodenej uvádzal aj pri svojej výpovedi v prípravnom konaní.
Vzhľadom aj na okolnosti neoprávneného vstupu ako aj nepovoleného zdržiavania sa obžalovaného na
pozemku prináležiaceho k rodinnému domu poškodenej ako aj na skutočnosť, že obžalovaný sa mal

už aj v minulosti dopustiť verbálnej agresie voči poškodenej, za čo bol priestupkovo stíhaný, pričom
je nepochybné, že obžalovaný sa aj domáhal stretnutia so svojím synom S., čo potvrdila aj svedkyňa
R., mal tak súd za nepochybne preukázané, že takéto vyhrážky obžalovaného mohli u poškodenej aj
vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Takémuto záveru o reálnosti existencie hrozby z možného
uskutočnenia predmetných vyhrážok obžalovaným nasvedčuje aj fakt, že poškodená od samotného

neoprávneného vstupu obžalovaného na jej pozemok mala záujem zatelefonovať na tiesňovú linku
polície, že neskôr požiadala svoju dcéru D., aby poprosila svedkyňu R. o privolanie hliadky polície,
čo uvedená svedkyňa odmietla a odporučila tomuto mal. dieťaťu, aby príslušníkov polície privolala z
mobilného telefónu svojej matky, poškodenej Y.. Poškodená mala pritom spolu aj s obžalovaným vyjsťaj na cestnú komunikáciu pred jej rodinný dom, po ktorej v tom čase prechádzala svedkyňa U., ktorú
poškodená aj požiadala o pomoc a po upozornení obžalovaného touto svedkyňou, aby poškodenú
nechal, obžalovaný túto svedkyňu vyzval na pokračovanie v ceste. Je nepochybné, že poškodená

využila príležitosť, keď sa obžalovaný zdržiaval v blízkosti svedkyne R. na vstup do svojho rodinného
domu, odkiaľ ihneď privolala hliadku polície. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani tú skutočnosť,
že obžalovaný ešte počas zdržiavania sa na pozemku pred obydlím poškodenej, tejto poškodenej
rukami zabraňoval v použití jej mobilného telefónu. Na základe všetkých týchto skutočností tak možno
teda jednoznačne dospieť k nepochybnému záveru, že obžalovaným prednesené vyhrážky zabitím u

tejto poškodenej aj boli schopné vzbudiť obavu z ich možného uskutočnenia, keďže poškodená sa
aj opakovane snažila telefonicky privolať pomoc polície, o pomoc požiadala ako svedkyňu R. a to
prostredníctvom svojej dcéry tak aj svedkyňu U., aj keď obe vyššie uvedené svedkyne odmietli tejto
poškodenej poskytnúť pomoc a to v podobe privolania príslušníkov polície, keďže podľa presvedčenia
svedkyne R. obžalovaný mal len záujem sa stretnúť so svojím mal. synom a svedkyňa U. sa zas zľakla
upozornenia obžalovaného, že má pokračovať v ceste.

Obžalovaný na svoju obranu uvádzal len tú skutočnosť, že poškodená Y. mu dobrovoľne umožnila
vstup na dvor nachádzajúci sa pred jej rodinným domom, pričom súd takéto tvrdenie obžalovaného
považoval za nevieryhodné vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a to, že poškodená od neho
chcela prevziať igelitové tašky a neskôr aj cestovnú tašku len z dôvodu zistenia, či sa v nich nachádzajú

diaľkové ovládače od televíznych prijímačov ako aj kábel od setoboxu a že obžalovaný využil moment,
keď poškodená pootvorila vstupnú bránku za účelom prevzatia od neho cestovnej tašky na neoprávnený
vstup na pozemok, pričom poškodená obžalovaného aj opakovane vyzývala na opustenie priestorov jej
pozemku. V tejto súvislosti podľa názoru súdu nie je rozhodujúci samotný motív konania obžalovaného,
keďželensamotnáskutočnosť,žetentomalzáujemsastretnúťsosvojímsynomS.honeoprávňovalana

vstup na ohradený pozemok rodinného domu poškodenej a samotná poškodená pritom poukázala aj na
skutočnosť, že v uvedený deň sa s obžalovaným vopred dohodla len na odovzdaní diaľkových ovládačov
od televíznych prijímačov. Z uvedeného dôvodu tak ani úprava neobmedzeného styku obžalovaného s
mal. synom neoprávňovala obžalovaného na vstup na uvedený pozemok a to kvôli tomu, že poškodená
v uvedený deň odmietla umožniť obžalovanému takéto stretnutie so synom, keďže obžalovaný mal

možnosť využiť iné právne prostriedky za účelom využitia svojho rodičovského oprávania priznaného
mu právoplatným súdnym rozhodnutím. Vykonaným dokazovaním a to nielen výpoveďou poškodenej
ale aj potvrdením vydaným príslušným orgánom polície zo dňa 21.04.2016 mal súd za preukázané,
že obžalovaný napriek vedomosti o tom, že jeho trvalý pobyt v uvedenom obydlí mu bol zrušený dňa
20.04.2016, tak v inkriminovaný deň aj neoprávnene zotrvával na pozemku prináležiaceho k tomuto

rodinnému domu. Obžalovaný v súvislosti s posudzovaným skutkom sám pripustil, že aj keď podľa jeho
tvrdenia mu poškodená najprv povolila vstup na pozemok prináležiaci k jej rodinnému domu, neskôr
ho už výslovne vyzývala, aby tieto priestory opustil. Obžalovaný takisto na svoju obranu uvádzal, že
pri odchode z uzatvoreného dvora rodinného domu poškodenej ho poškodená kopla do pravej ruky.
Podľa zabezpečenej lekárskej správy obžalovaný v inkriminovaný deň incidentu utrpel zlomeninu piatej

záprstnej kosti s tým, že pri lekárskom vyšetrení tento obžalovaný uviedol, že ho manželka kopla do
pravej ruky a ošetrujúci lekár skonštatoval, že takéto poranenie obžalovaného mohlo vzniknúť ako
úderom tupým predmetom tak aj prípadne pádom. V súvislosti s mechanizmom vzniku tohto poranenia
poškodeného je však potrebné zdôrazniť, že poškodená uvádzala, že obžalovaný sa v uvedený deň po
odchode z pozemku jej rodinného domu ukryl v záhrade oproti jej rodinnému domu a že obžalovaný aj

preskočil oplotenie a teda, že uvedené poranenie mu mohlo vzniknúť aj takýmto spôsobom. Svedkyňa U.
pritom vo svojej súvislej výpovedi aj uviedla, že v deň, keď bola svedkom vzájomného rozhovoru medzi
obžalovaným a poškodenou na cestnej komunikácii pred rodinným domom alebo v nasledujúci deň
videla obžalovaného, ktorého mali príslušníci polície vyvádzať z potoka. Ďalšia námietka obžalovaného,
že obe vo veci vypočuté svedkyne a to svedkyňa R. ako aj svedkyňa U. nepočuli, že by sa nejakým

spôsobom vyhrážal poškodenej takisto nezbavuje obžalovaného zodpovednosti zo spáchania trestného
činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona. V súvislosti s výpoveďou týchto svedkýň je
potrebnézdôrazniť,žesvedkyňaR.vyšlazosvojhorodinnéhodomunažiadosťmal.dcéryobžalovaného
a poškodenej D. Y., ktorá ju požiadala o privolanie hliadky polície, čo uvedená svedkyňa aj odmietla,
avšak táto svedkyňa si všimla, že medzi oboma týmito aktérmi sa odohráva nejaký incident, príčinou

ktorého bola podľa jej názoru snaha obžalovaného stretnúť sa so svojím mal. synom. Svedkyňa U.
takisto spozorovala obžalovaného ako aj poškodenú na cestnej komunikácii, pričom poškodená ju
aj požiadala o pomoc, avšak po upozornení obžalovaným, táto svedkyňa ďalej pokračovala v ceste.
Samotná skutočnosť, že obe vyššie uvedené svedkyne, ktoré nepochybne sledovali len istú časťincidentu medzi obžalovaným a poškodenou, nepočuli konkrétny obsah vyhrážok obžalovaného vo
vzťahu k poškodenej nijakým spôsobom nemôže spochybňovať tvrdenie poškodenej, ktorej výpoveď
bola v priebehu celého trestného stíhania totožná a nespochybnená inými vykonanými dôkazmi, že

obžalovaný sa poškodenej takýmto spôsobom vyhrážal. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na
samotnévyjadreniesvedkyneR.vprípravnomkonaní,ktoréneskôrpotvrdilaajnahlavnompojednávaní,
že obžalovaný sa asi dvakrát na adresu poškodenej vyjadril slovami : „ Či chce dostať po pysku, lebo
si pýtal chlapca“. Už len z takéhoto tvrdenia svedkyne je nepochybné, že obžalovaný sa počas svojho
zdržiavania na pozemku patriaceho k rodinnému domu poškodenej dopustil výhražného konania tak

ako uvádzala poškodená. V súvislosti s tvrdením obhajoby, že vykonaným znaleckým dokazovaním z
odboru psychológie nebolo preukázané, že či zistené psychické ťažkosti poškodenej s určitými prejavmi
sú dôsledkom žalovaného konania je potrebné uviesť, že znalecké dokazovanie z tohto odboru môže
skonštatovaťprípadnépsychicképoruchyčiduševnéchoroby,ktorýmivyšetrovanáosoba,tedavdanom
prípade poškodená, trpí a takisto posúdiť hodnovernosť a vierohodnosť jednotlivca vo všeobecnej
rovine, teda k tomu, či vo všeobecnosti svedok či poškodený má sklon ku konfabuláciám, vypovedať

vedome nepravdivo či klamať, ale príslušný znalec sa nemôže vyjadrovať k tomu, či v konkrétnej
veci vyšetrovaná osoba vypovedá pravdu alebo klame, keďže ide o právnu otázku a jej hodnotenie
neprináleží znalcom, ale len súdu, ktorý konkrétnu výpoveď musí vyhodnotiť jednak z hľadiska jej
vnútorného súladu ako aj súladu s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. V tomto smere je potrebné
zdôrazniť, že znalkyňa sa len vo všeobecnej rovine vyjadrila, akými prejavmi psychických ťažkostí

poškodená trpí, avšak táto znalkyňa sa ani nevyjadrila k okolnosti, že či uvedené prejavy úzkostne-
depresívnej symptomatológie reaktívneho charakteru sú v priamej príčinnej súvislosti s posudzovaným
skutkom, ale vyjadrila sa, že tieto sú dôsledkom konfliktného partnerského vzťahu v manželstve. Súd už
len na okraj poznamenáva, že v prípade posudzovaného skutku je nepochybné, že vykonané znalecké
dokazovanie z odboru psychológie má len podporný charakter, ktorý v danom prípade preukazuje, že

celkové spolužitie obžalovaného s poškodenou bolo konfliktné a vyvolalo u poškodenej aj isté psychické
poruchy.

Obžalovaný tak svojim konaním, keď v inkriminovaný deň, napriek vedomosti o zrušení svojho trvalého
pobytu v rodinnom dome v obci F. popisné č. XXX, keďže už pred týmto dátumom bol aj z obydlia

poškodenejvjednomprípadevyvedenýpríslušníkmipolície,ktoríhoajnatútoskutočnosťupozornili,bez
výslovnéhosúhlasuapovoleniapoškodenejY.vnikolnauzatvorenýdvorprináležiacukrodinnémudomu
v podielovom spoluvlastníctve tejto poškodenej a v týchto priestoroch aj neoprávnene zotrval napriek
opakovaným výzvam poškodenej, aby opustil dvor jej rodinného domu, pričom so zámerom dostať sa
na tento pozemok, do poškodenej aj sotil, teda použil násilie, po objektívnej stránke naplnil skutkovú

podstatu trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona
s použitím ust. § 138 písm. d) Tr. zákona. Obžalovaný tým, že už pri samotnom neoprávnenom vstupe
na uzatvorený dvor tohto obydlia poškodenej, sa tejto poškodenej vyhrážal zabitím počas jej spánku
a neskôr už priamo na oplotenom dvore tohto obydlia poškodenej sa tejto opätovne vyhrážal zabitím,
pričom takéhoto konania sa dopustil voči poškodenej ako svojej bývalej manželke, sa takisto dopustil aj

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na ust.
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. V súvislosti s výhražným konaním obžalovaného je potrebné uviesť,
že uvedený incident medzi obžalovaným a poškodenou sa sčasti odohral aj na miestnej komunikácii
pred rodinným domom poškodenej, čo nepochybne možno považovať za miesto prístupné verejnosti,
avšak nebolo vykonaným dokazovaním a to ani výpoveďou poškodenej Y. a ani výpoveďou svedkyne U.

preukázané, že by sa obžalovaný aj na tomto verejnom priestranstve dopustil voči poškodenej nejakého
výhražného konania.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr.
zákona, keďže obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu

chráneného zákonom a to záujem na domovej slobode iného ako aj záujem na ochrane poškodenej
pred závažnými vyhrážkami a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s tým
uzrozumený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.Obžalovaný Y. je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne tak, že je rozvedený, ale od rozvodu
mal naďalej bývať v spoločnej domácnosti so svojou bývalou manželkou a dvoma maloletými deťmi,
pričom jeho bývalá manželka, poškodená sa sťažovala na nevhodné správanie sa obžalovaného, aj

keď konanie obžalovaného nebolo riešené komisiou pre ochranu verejného poriadku. Podľa správy
ústavu na výkon väzby sa obžalovaný vo výkone väzby správa slušne a disciplinovane, pričom mu nebol
uložený žiaden disciplinárny trest a ani nebol disciplinárne postihnutý. Z výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov zas súd zistil, že tento bol trikrát priestupkovo stíhaný, pričom jedenkrát bol priestupkovo
stíhaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej v tejto trestnej veci, ktoré však

bolo zastavené.

Z odpisu registra trestov ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10 T 123/2015 súd zistil, že
obžalovaný bol v minulosti celkovo už trikrát trestne stíhaný, pričom jeho predchádzajúce postihnutie
tunajšou prokuratúrou sp.zn. Pv 520/2010 ako aj jedno odsúdenie tunajším súdom sp. zn. 12 T 166/2011
už boli zahladené. Naposledy bol pritom obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Vranov nad Topľu sp. zn. 10 T 123/2015 zo dňa 26.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.11.2015 za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a to na trest odňatia
slobody v trvaní šiestich mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v
trvaní dvoch rokov a to do 26.11.2017.

Na strane obžalovaného súd teda vzhliadol dve priťažujúce okolnosti, keďže sa dopustil dvoch trestných
činov, čo bolo potrebné vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a takisto
mu priťažovali jeho predchádzajúce odsúdenia v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona. U obžalovaného
však súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 Tr. zákona. U obžalovaného tak bola
zistená prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona.

Obžalovaný svojím konaním naplnil skutkové podstaty dvoch prečinov a z tohto dôvodu mu bolo
potrebnéukladaťúhrnnýtrestodňatiaslobodyvzmysleust.§41ods.1Tr.zákonapodľatohozákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najprísnejšie trestaný trestný čin. Takýmto trestným činom je prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, za ktorý možno jeho páchateľovi uložiť trest

odňatia slobody v rozpätí od jedného roka do piatich rokov. Po úprave trestnej sadzby u tohto trestného
činu v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zákona tak bolo potrebné obžalovanému ukladať úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov.

Pri rozhodovaní o konkrétnej výmere a druhu trestu súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že obžalovaný

bol v minulosti opakovane súdne trestaný, pričom aj keď jeho predchádzajúce dve postihnutia už boli
zahladené, nezahladzuje sa tým aj samotný fakt, že tento obžalovaný sa v minulosti dopustil nejakej
trestnej činnosti. Obžalovaný bol pritom v minulosti aj priestupkovo postihnutý, pričom v jednom prípade
sa voči nemu viedlo priestupkové stíhanie za vulgárne nadávanie poškodenej v predmetnej trestnej veci,
aj keď toto priestupkové konanie bolo zastavené. Súd prihliadol aj na okolnosti spáchaného skutku,

keďže obžalovaný napriek svojej vedomosti o zrušení svojho trvalého pobytu v tomto obydlí a zániku
teda jeho oprávnenia na vstup na uzatvorený dvor tohto rodinného domu bez povolania poškodenej,
napriek tomu neoprávnene zotrval na tomto pozemku a zároveň sa aj poškodenej opakovane vyhrážal
zabitím. Keďže sa však obžalovaný prejednávaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, je zrejmé, že uloženie iného ako nepodmienečného

trestu odňatia slobody neprichádzalo do úvahy, pričom obžalovaný doposiaľ ešte nebol vo výkone trestu
odňatia slobody a tento fakt tak bolo potrebné zohľadniť aj pri ustálení konkrétnej výmery tohto druhu
trestu. Prihliadajúc tak na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak súd dospel k názoru, že na nápravu
obžalovaného ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie je postačujúce uložiť mu úhrnný
trest odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov,

keďže takto určená výmera tohto druhu trestu páchateľovi, na ktorého doposiaľ nepodmienečným
trestom odňatia slobody nebolo pôsobené, dostatočne prísny.

Keďžeobžalovanýnebolvposledných10rokovpredspáchanímskutkuvovýkonetrestuodňatiaslobody
za úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ).

Poškodená D. Y. si nárok na náhradu škody neuplatnila a z tohto dôvodu o tomto nároku preto nebolo
rozhodované.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.