Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201120
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316201120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: U. A., Q.. XX.X.XXXX, U. F. XXX
XX, W.O.X. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom v Humennom 066
01, Štefánikova 17, proti žalovanému: POHOTOVSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č. k. 5C/50/2016-47 zo dňa 2.2.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o
úvere č. 8311768 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.7.2008 je neplatná. Žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prejednávanej veci sa
žalobca domáha určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX, uzatvorená medzi účastníkmi konania
dňa 31.7.2008, je neplatná, ktorá zmluva je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Súd dospel

k záveru, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení, že úverová zmluva je
neplatná. Podľa súdu prvej inštancie zo samotnej zmluvy a jej súčasti - obchodných podmienok - je
zrejmé, že zmluva a Všeobecné podmienky, boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre
veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov na predtlačenom tlačive, s rovnakým obsahom pre každú úverovú
zmluvu, a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1,2,3
Občianskehozákonníka).Súdmalpreukázané,žesúčasťouobsahuformulárovejzmluvy,ktorúžalovaný
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a

neurčitéhopočtu,jeajrozhodcovskádoložkabod17.Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru.Podľa
názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,
ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky bolo
následnevedenéajrozhodcovskékonaniepredzostranyžalovanéhourčenýmrozhodcovskýmsúdoma

vovecibolajvydanýrozhodcovskýrozsudok,ktorýmbolžalobcazaviazanýnaplnenie,pričomjezrejmé,
že zo strany rozhodcovského súdu zmluva o úvere nebola podrobená kontrole zameranej na ochranu
žalobcu ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetne úverovej zmluve je pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Súd v ďalšompodrobil kontrole aj ostatné ustanovenia úverovej zmluvy a podľa ich obsahu dospel k záveru, že takmer
v každom článku úverovej zmluvy je prítomný rozpor so zákonnými ustanoveniami spotrebiteľského
práva, tieto ustanovenia zákonu odporujú alebo ho obchádzajú, a sú v rozpore s dobrými mravmi.

Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje veľké množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a
ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom, zákon obchádzajú alebo sú v rozpore s dobrými mravmi.
Zmluva obsahuje celý rad nárokov na zaplatenie zmluvných pokút v prípade porušenia konkrétne
uvedených povinností na strane žalobcu (body 04, 06, 07, 09 Úverových podmienok), pričom súd je toho
názoru, že takto dojednané podmienky sú podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán na úkor žalobcu ako spotrebiteľa. Okrem toho, tieto podmienky sú
súčasťou Úverových podmienok, ktoré nie sú zo strany žalobcu ani podpísané, teda nejedná sa ani
o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Súd dal do pozornosti, že niektoré zmluvné podmienky
uvedené v rámci Úverových podmienok boli viacerými súdmi vyhlásené za neprijateľnú podmienku,
napr. bod 13 Úverových podmienok - rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa
13.09.2013, Okresný súd Prešov sp. zn. 11C/16/2015 zo dňa 16.09.2015. Okrem toho v zmluve nie je

uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termíne splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy. Zmluva
tedaneobsahujenáležitostistanovenézákonomospotrebiteľskýchúveroch.Absenciutýchtozákonných
náležitostí zákon sankcionuje tým, že úver poskytnutý na základe takejto úverovej zmluvy je bezúročný

a bez poplatkov. Pokiaľ sa jedná o samotnú výšku odplaty, ktorá mala byť tvorená poplatkom vo výške
265,55eur,tátopredstavuje80%zosumyistiny331,93eurzaobdobie10mesiacov,čopredstavuje96%
ročne. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa
Nariadenia (EC) No63/2002 ECD, priemerná úroková miera z úverov do 1 roka v čase uzavretia zmluvy
o úvere bola v hodnote 13,82% ročne. Podľa názoru súdu, takto stanovená výška odplaty je v hrubom

nepomere ku skutočnej výške poskytnutého úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že úrok dohodnutý medzi
účastníkmi konania v zmluve o úvere takmer 7násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, dospel súd
k záveru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o úvere je neprimeraná a je v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie udelené J.. U.
Ž., ktoré mu mal udeliť žalobca na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na uzavretie

záložnej zmluvy podľa §522 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej
zmluvy sú vo vlastníctve žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné vysloviť právny záver, že
žalobca podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie, že
tým mal možnosť prejaviť svoju vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy. Toto plnomocenstvo
ako právny úkon je neplatné aj z dôvodu, že je neurčité. Žalobca ako spotrebiteľ v čase podpisu úverovej

zmluvy nebol v stave bdelosti a nemal možnosť predvídať následky podpisu dohody o plnomocenstve.
Tieto skutočnosti majú za následok absolútnu neplatnosť udeleného plnomocenstva. Zmluva o úvere
v rámci Úverových podmienok obsahuje aj viacero spôsobov zabezpečenia pohľadávky žalovaného
- úrok z omeškania 0,25 % denne, zrážky zo mzdy a iných príjmov, uznanie dlhu formou notárskej
zápisnice, zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiach (body 05, 06, 07 Úverových podmienok),

pričom vzhľadom na celkovú výšku poskytnutého úveru a ostatné podmienky jeho poskytnutia je súd
prvej inštancie toho názoru, že aj tieto dojednania boli dohodnuté v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa
a na jeho úkor spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania v
neprospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 31.7.2008 ako celok, je neudržateľná a je potrebné ju považovať za absolútne

neplatný právny úkon. Preto žalobe žalobcu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255
a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odmieta postavenie
žalobcu ako spotrebiteľa. Poukazuje na skutočnosť, že dňa 31.7.2008 uzavrel so žalobcom zmluvu o

úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver na účel povolania, čo žalobca v
zmluveuviedolaajosobitnepodpísal.Taktiežpoukazujenato,žezmluvuoúvereč.XXXXXXXnemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná
zmluva o úvere bola uzatvorená na výkon povolania a v dôsledku toho žalobca nie je spotrebiteľom
v zmysle definície spotrebiteľa podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej má za to, že je

nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalovaným a žalobcom, je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Rozhodcovská
zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Navyšežalobca mal možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní tak, ako to je
uvedené v čl. II. ods. 3, čo však neurobil. Medzi žalovaným a žalobcom bola uzatvorená rozhodcovská
zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Žalobca

podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorých v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz, zaväzuje sa
dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má podľa žalovaného
sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju

povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa názoru žalovaného, dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie
je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí
úveru. Naviac podľa žalovaného, zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania,
nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným plnením
povinnosti. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov v

čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy
obmedzenie výšky úrokovej sadzby. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu, že splnomocnenie nie je
osobitne podpísané. Splnomocnenie je síce obsiahnuté v zmluve o úvere, ale podpis splnomocniteľa na
splnomocnení sa nachádza na odlišnom mieste v zmluve od podpisu dlžníka. Z toho vyplýva, že žalobca
mohol podpísať zmluvu o úvere bez toho, aby musel podpísať splnomocnenie. Rovnako je nesprávny

názor súdu o nemožnosti zistenia konkrétneho rozsahu oprávnení, ktoré zo splnomocnenia vyplývajú
zástupcovi. V texte splnomocnenia je jasne uvedené, že splnomocniteľ splnomocňuje advokáta na
spísanienotárskejzápisnice,aďalejvtextesplnomocneniajekonkretizovanýobsahnotárskejzápisnice.
Z takto koncipovaného splnomocnenia jasne vyplýva, na aký účel sa udeľuje a názor súdu o jeho
abstraktnosti je nesprávny. Poplatok za úver nepovažuje žalovaný za neprijateľný. Ak súd namieta výšku

odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno
a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne)
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov (tak, ako žalovaný). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca
poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie

úveru, podľa názoru žalovaného nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je
nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie
oproti bankám. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v 1/3 tretine predstavuje úrok v zmysle § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka, a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu
s administratívou s tým spojenou. Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je podľa žalovaného v

zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, teda dlžník musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal
okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Vzhľadom na uvedené žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca písomným podaním

zo dňa 17.4.2017. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobca nie je spotrebiteľ, tieto tvrdenia sú podľa
žalobcu absolútne nedôvodné a zavádzajúce. Spotrebiteľom na účely ust. § 52 ods. 4 OZ je každá
nepodnikajúca fyzická osoba. Z podnikajúcich fyzických osôb sa za spotrebiteľa nepovažuje tá, ktorá
pri uzavieraní a plnení zmluvy nekoná in concreto v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Čo sa týka žalobcu, tento je bez ďalšieho spotrebiteľom v predmetnom zmluvnom vzťahu.

Žalobca nikdy nepodnikal, ani nepodniká, ani ako fyzická osoba, ani prostredníctvom akejkoľvek
obchodnej spoločnosti. Predmetnú zmluvu o úvere uzatváral výlučne ako fyzická nepodnikajúca osoba.
Žalobca nie je zapísaný v živnostenskom registri, ani v žiadnom inom registri obchodných spoločností.
V zmluve o úvere nie sú uvedené žiadne charakteristické znaky, ktoré by označovali žalobcu ako
podnikajúcuosobu.Zároveňžalobcakonštatuje,ženapredmetnúzmluvusavzťahujezákonč.129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na
všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení

Obchodného zákonníka. Takýto názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí pod
sp. zn. 6Co/84/2011. Čo sa týka rozhodcovského konania, k tomu uviedol, že rozhodcovská zmluva
rovnaného obsahu a formy bola už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní. Poukázal
narozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovevovecipodsp.zn.1CoE33/2014zodňa29.5.2014,Krajskéhosúdu v Trenčíne vo veci pod sp. zn. 8CoE 157/2014 zo dňa 17.6.2014 a rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach vo veci pod sp. zn. 3CoE 55/2014 zo dňa 30.4.2014 a uzatvára, že nie je dôvod sa odkloniť od
týchto rozhodnutí, s ktorými sa argumentačne stotožňuje. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací

súd odvolanie žalovaného zamietol a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania titulom
trov právneho zastúpenia vo výške 74,84 Eur.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle zásad § 379 a § 380 CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a v
prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu pre rozpor s viacerými ustanoveniami
zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

7. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom
úverepodľazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(ZoSÚ)vzhľadomnačasvznikuzmluvy
(31.7.2008).

8. Nie je sporné, že ide o úverový právny vzťah, a teda absolútny obchod, a že na vec z tohto dôvodu
dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka.

9. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa

údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a
žalobca nesledoval použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Z obsahu
spisu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu.

10. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený časový priestor na dojednávanie obsahu zmluvy, alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou
sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu
poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobcovi priznať postavenie

spotrebiteľa.

11. Spor je v otázke, či predmetná zmluva je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok.
V tejto otázke sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli zistené prekážky na
vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky s výnimkou predmetu a ceny boli individuálne
vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

12. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba
považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant

zmlúv, resp. zmluvných ustanovení (interná štandardizácia resp. vytvorenie vzorov; K.Csach,
Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk,s.r.o., Plzeň 2009, str. 30). Záver, že
ide o formulárovú zmluvu umocňuje aj jej číselné označenie č. 8311768. Je problematické individuálne
vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv, ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte.13. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa
všeobecnýchustanoveníObčianskehozákonníkaovadnostiprávnehoúkonu,akoajpodľaObchodného

zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti
zmluvných podmienok.

14. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie, nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale
naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“,

por. rozsudok KS v Prešove vo veci 3Co 67/2008). Napriek tejto zásade však odvolací súd, rovnako ako
súd prvej inštancie, musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu.

15. Aj odvolací súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z
dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť
neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok

neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu
na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti
spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka).

16. Všeobecne k predmetnej úverovej zmluve odvolací súd konštatuje, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu nehnuteľného majetku spotrebiteľa bez súdnej
kontroly, najmä súčasným pôsobením inštitútu straty výhody splátok, uplatnenia rozhodcovskej doložky
a mimosúdnym výkonom záložného práva.

17. Tieto obavy žalovaný aj naplnil, pretože oproti úveru 332,- Eur narástol dlh na základe vydaného
rozhodcovského rozsudku na 801,94 Eur. K takémuto výsledku zjavne prispeli neprijateľné sankcie a
tak zmluva umožňuje žalovanému obísť dôležitý prvok unijného práva, predstavujúci ex offo kontrolu
a postihnúť majetok spotrebiteľa bez súdnej kontroly a vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok.
Na strane žalobcu existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ sám nepoukáže

na nekalé zmluvné podmienky a nedokáže sa pred takýmito praktikami efektívne brániť napríklad aj
podaním návrhu na neodkladné opatrenie (rozsudok C- 168/05 bod 28 Mostaza Claro). Tak dôjde k
postihnutiu majetku spotrebiteľa aj na plnenie z neprijateľných podmienok v rozpore s právom Európskej
únie.

18. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. č.

87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

19. Odvolací súd si osvojuje v tomto smere nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej, či už administratívna
agenda, alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a preto s
poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06:
Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej

forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom uložený
zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že
neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a

nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi (ratio
legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce
z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri
skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkovéhosúdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri
posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho
výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej

platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie
poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy,
keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na
poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného

práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v
zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok
za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej
miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale
práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval
jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti

zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10
eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti
so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa
zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za
upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni nemôžu

patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd
sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej
nedostatok vytýkala sporiteľňa. Súd judikoval, že ani sporiteľňou, po predchádzajúcej výzve spolku
na ochranu spotrebiteľa, e-mailom avizovaná zmena sporných zmluvných podmienok, nič nemení
na pretrvávaní hrozby opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl. Hrozba opakovaného

použitia neprijateľných zmluvných klauzúl nemôže byť spochybnená ani z dôvodu, že sporiteľňa je
verejnoprávnou úverovou inštitúciou.

20. K súdnej kontrole jednotlivých zmluvných podmienok odvolací súd uvádza:

21.Vpredmetnejvecijenesporné,žestranysporudňa31.7.2008uzatvorilizmluvuoúvereč.XXXXXXX,
na základe ktorej žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobcovi úver vo výške 332,- Eur, za
poplatok - odplatu 265,55 Eur, a ktorý sa žalobca zaviazal uhradiť 10 mesačnými splátkami po 59,75
Eur počnúc dňom 18.8.2008. Celkovo sa zaviazal zaplatiť žalovanému 597,49 Eur.

22. Odvolací súd odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu dopĺňa:

23. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje
údaj o výške úroku. Je potrebné zdôrazniť, že význam ročnej úrokovej sadzby súvisí s jednoduchým
orientovaním sa spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Uvedenie nesprávneho údaju ročnej

úrokovej sadzby, príp. chýbajúci údaj o ročnej úrokovej sadzbe je klamaním spotrebiteľa a nie je dôvod
priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon v ust. § 4 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Neuvedenie úrokovej sadzby je vážnym porušením zákona a má vplyv na
vznik vážnych pochybností o rozsahu záväzku spotrebiteľa.

24. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že zo strany žalovaného bola poskytnutá žalobcovi suma 332,-
Eur. Pokiaľ ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 597,49
Eur, z neho samotný poplatok vo výške 265,55 Eur predstavoval 44,44 % úveru, z ktorého 1/3 v sume
88,51 Eur mala predstavovať 26,66 % - ný ročný úrok z úveru poskytnutého vo výške 332,- Eur a
zvyšok v rozsahu 2/3 v čiastke 177,04 Eur zahŕňal ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takáto
špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie zmluvnej kontrole z
hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu
vyžadovanou ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti
spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí,ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej

zmluvy, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Najvyšší súd ČR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník
peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej
judikatúry Najvyššieho súdu. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky

sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS
ČR 21Cdo 1484/04).“

29. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na

predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

30. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu, predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

31. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

32.Aplikáciuustanovenia§3Občianskehozákonníkavotázkevýškyodplatynevylučujeaniustanovenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia,

ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

33. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov

finančnýchinštitúciiposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.34. Odvolací súd len dopĺňa, že takto dojednaný poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti.
Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké
skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 2/3 zo sumy 265,55 Eur. Zákon o

spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSÚ), ale je
nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať,
že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie bonity záujemcu
o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a

ktoréslúživýlučnevprospechdodávateľa.PreporovnanieodvolacísúddávadopozornostiRozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája 2010 č. k. AZ 17 U
192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné. ,,Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou

stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných
vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu
však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ
nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe
vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných

splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti
(bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie
pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka
vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ
dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru

poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie
spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala
skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok
za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná.
Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a

zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v
prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej
služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil
rozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvekúkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú

poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).“

35. V rámci delenia právnych úkonov podľa kritéria odplatnosti je úver odplatným právnym úkonom.
Odplatu za hlavný predmet plnenia predstavujú úroky. Tiež sa im zvykne hovoriť cena úveru, alebo
odplata. Ak preto žalovaný naformuloval zmluvu tak, že sa má platiť úrok a odplata, nie je jasné, čo je

tou odplatou, ak aj úrok je odplatou. Zo splátkového kalendára, v rozpore so zákonom, nie je jasné, v
akej výške sú splátky istiny a v akej výške splátky úrokov. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

36. V spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami, najmä o záložnom práve, je tak vážne

nebezpečenstvo postihu majetku spotrebiteľa v neprimeranom rozsahu, vrátane plnení z neprijateľných
podmienok, čo predstavuje obchádzanie dôležitého prvku unijného práva - ex offo zbavenie spotrebiteľa
účinkov neprijateľných podmienok.

37. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a poznamenáva, že ide o neprijateľnú

rozhodcovskúdoložkupodľa§53ods.4písm.r/Občianskehozákonníka,ktorávyžadujeodspotrebiteľa,
aby sa podrobil rozhodcovi. O takúto rozhodcovskú doložku ide aj pri možnosti výberu medzi
všeobecným súdom a rozhodcom, pretože z pohľadu spotrebiteľa je jedno, či mu rozhodcovské konanie
vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú
dodávatelia (por. už spomínané dielo K.Csacha str.214 „Spotrebiteľ by mal byť chránený pred oboma“).

38. Ako už odvolací súd uviedol, neplatnosť zmluvy by mala byť len akási posledná možnosť riešenia
vadnosti právneho úkonu. V konečnom dôsledku nie je ani v záujme samotného spotrebiteľa zneplatniť
zmluvu ako celok, pretože by stratil možnosť splátok vzhľadom na povinnosť vrátiť vzájomné plnenie(§ 457 Občianskeho zákonníka). Predmetná zmluva však vykazuje závažné vady aj čo do podstatných
náležitostí. Je mimoriadne nebezpečná pre spotrebiteľov a za žiadnych okolností v spoločnosti
udržateľná. Predmetná zmluva umožňuje zbavovať spotrebiteľov ich majetku s využitím inštitútu

zakázaných neprijateľných zmluvných podmienok. Plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej
typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Aj napriek teórii v prospech zachovania platnosti zmlúv, iný záver nebol
dobre možný ako ten, ku ktorému dospel súd prvej inštancie.

39. Odvolací súd konštatuje, že niet takého článku zmluvy, ktorý by nemal vadu. Odvolací súd pritom
považoval za nadbytočné vyhodnocovať ďalšie časti zmluvy, ktoré sa v napadnutom rozsudku osobitne
nespomínajú, čo by znamenalo len konštatovanie ďalších a ďalších porušení zákona, rozporu s dobrými
mravmi a požiadavkou čestnej obchodnej praxe (§ 4 ods. 8 ZoOS).

40. Za stavu, že sa vady predmetnej úverovej zmluvy dotýkajú esenciálnych náležitostí a že niet

bezvadného článku zmluvy, odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o neplatnosti
zmluvy ako celku. Odvolací súd berúc zreteľ podľa § 41 Občianskeho zákonníka na povahu právneho
úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech
slabšieho spotrebiteľa, ďalej vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá a evidentnú
nadvládu nad dlžníkom (slabšia pozícia čo do vyjednávacej pozície a čo do informovanosti, naviac v

tiesni) a konečne, berúc zreteľ na povahu právneho úkonu, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy.

41. S ohľadom na všetky uvádzané dôvody, keď správny je aj výrok o trovách konania strán, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov podľa § 262
ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).