Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516202748
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3516202748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému E. C., bytom kpt. F. XXX/X, F. E. nad R., o
zaplatenie 1.147,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 16. marca 2017, č.k. 3C/32/2016-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie istiny

1.147,28 eur s príslušenstvom a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný
uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa
žalobca zaviazal zriadiť a viesť bežný účet žalovaného. Vzhľadom na charakter zmluvy sa jedná o
zmluvu spotrebiteľskú, keďže ju žalovaný uzatváral ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ku dňu 28.03.2013 bol zostatok na účte žalovaného -

1.116,22 eura, ku dňu 30.04.2013 - 1.147,28 eura. Na základe vyrovnania zostatku zatvoreného účtu
zo strany žalobcu v sume 1.147,28 eura bol zostatok na účte napokon 0 eur. Žalobca sa domáhal
žalovaného nároku z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovaného a úroku za nepovolené
prečerpane účtu vo výške 28 % ročne. Žalobca v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazné
bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho nároku čo do výšky. Podľa výpisov z účtu mal žalovaný
mínusový zostatok už v mesiaci marec 2013 (-1.116,22 eura), v mesiaci apríl 2013 boli na ťarchu jeho
účtu zaúčtovávané len poplatky a úroky. Žalobca však nepreukázal zmluvné dojednanie strán sporu o

povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu a
ich výšku. Sadzobník poplatkov, na ktorý zmluva odkazuje, nie je zmluvným dojednaním strán sporu.
Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve o
spoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktovaslužieb.Žalobcatiežnepreukázalzmluvnédojednanie
o povinnosti platiť úroky žalovaným a tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe
účtoval úroky, ktoré sú uvedené vo výpise. Úroky navyše predstavujú odplatu veriteľovi za poskytnutie
peňažných prostriedkov, pričom v danom prípade žalobca žalovanému peňažné prostriedky neposkytol,

len zúčtoval na ťarchu jeho účtu poplatky. Súd opätovne uviedol, že sadzobník poplatkov nie je riadnym
dojednaním účastníkov zmluvy o výške úrokov. Žalobca tiež nepreukázal, na základe akého právneho
základu pristúpil k vyrovnaniu zostatku zatvoreného účtu, z jeho tvrdení nie je zrejmé, či odstúpil od
zmluvy o bežnom účte z dôvodu, že bežný účet žalovaného bol v nepovolenom prečerpaní a klient vlehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal, tak ako túto možnosť (odstúpenie od
zmluvy) predpokladajú všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Keďže žalobca v konaní neuniesol
povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd

rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v spore úspešný a má nárok na náhradu trov, žiadne
mu však nevznikli, preto mu ich nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP). K názoru súdu, že nemôže od žalovaného
spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré neboli zmluvne dojednané, poukázal na § 31 ods. 2,
4 zákona o platobných službách, ktorý výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných
služieb musia byť individuálne dojednané. V tomto smere poukázal na najnovšiu judikatúru Súdneho

dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - VEC
C-42/15 z 09.11.2016 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej. V zmysle uvedeného rozsudku
sa článok 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.04.2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3
písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne

vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a ďalej sa má vykladať v tom zmysle,
že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky

náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Z uvedeného je zrejmé, že náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou
náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy,
ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria
neoddeliteľnúsúčasťzmluvy.Zuvedenéhotedavyplýva,ževšeobecnéobchodnépodmienky/sadzobník

sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú aj pokiaľ ich klient nepodpísal. V zmysle uvedeného
teda nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného.
K názoru súdu, že nepreukázal povinnosť žalovaného platiť z prekročenej čiastky úrok, poukázal na
§ 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa prekročením rozumie automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad

rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda odplatou, ktorú klient
platí banke za prečerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta v
zmysle všeobecných obchodných podmienok. S oprávnením banky požadovať úroky z prečerpania účtu
počíta tak Obchodný zákonník, ako aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1. Pokiaľ

ide o tvrdenie súdu, že nepreukázal na základe akej skutočnosti zatvoril účet žalovaného, uviedol, že
pokiaľ súd považoval za potrebné zodpovedať túto otázku, mal ho vyzvať v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.,
resp. § 129 CSP na opravu, resp. doplnenie podania. Zo strany súdu však takúto výzvu neobdržal a
preto považoval proces zatvorenia účtu, tak ako bol opísaný a zdokladovaný v žalobe za dostatočne
preukázaný. K zatvoreniu účtu došlo v dôsledku vykazovania debetného zostatku na účte žalovaného,

ktorý ho však nevyrovnal v rozpore so znením všeobecných obchodných podmienok a preto pristúpil k
súdnemu vymáhaniu predmetnej pohľadávky. Uplatnil si náhradu trov konania.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie správne právne
vec posúdil a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vyjadrenie žalovaného

považuje za bezpredmetné, nakoľko neuvádza žiadne konkrétne ani skutkové tvrdenia spochybňujúce
opodstatnenosť uloženej povinnosti splniť dlh a preto trvá na podanom odvolaní.
6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s §
470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s

ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2016 domáhal
proti žalovanému zaplatenie sumy 1.147,28 eur spolu s úrokmi vo výške 28 % ročne od 01.05.2013 dozaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe dôvodil, že dňa 27.09.2006 uzatvoril so žalovaným zmluvu
č. 5832408001, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet. Žalobca v žalobe ďalej uviedol,
že žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny, preto

zatvoril príslušný účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu
vykonal dňa 30.04.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného
previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Jednalo sa o transakciu - bezhotovostný prevod -
vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu alebo prevedenie dlhu klienta, pričom ide o internú transakciu
banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP)

v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky úročená úrokom vo výške 28% p.a..
8. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou. Z predložených
listinných dôkazov zo strany žalobcu mal za preukázané, že ku dňu 28.03.2013 bol zostatok na
účte žalovaného - 1.116,22 eur, ku dňu 30.04.2013 - 1.147,28 eur. Na základe vyrovnania zostatku
zatvoreného účtu zo strany žalobcu v sume 1.147,28 eur bol zostatok na účte 0 eur. Súd prvej

inštancie správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť svojho
nároku čo do výšky. Iba obsah výpisu z účtu, na ktorý listinný dôkaz žalobca v žalobe sa odvoláva,
nepreukazuje skutkové tvrdenie v žalobe, že nepovolené prečerpanie na účte žalovaného skutočne
vzniklo. Podľa výpisov z účtov mal žalovaný mínusový zostatok už v mesiaci marec 2013 (- 1.116,22
eur), v mesiaci apríl 2013 boli na ťarchu jeho účtu zaúčtované len poplatky a úrok. Naviac žalobca

neuniesol dôkazné bremeno ani v časti uplatneného úroku vo výške 28% p.a. zo žalovanej istiny, t.j.
z tzv. nepovoleného prečerpania účtu. I keď sa v tejto časti uplatneného nároku odvoláva žalobca
na všeobecné obchodné podmienky, k zmluve o zriadení osobného účtu pripojil všeobecné obchodné
podmienky v znení účinnom od 01.04.2016, pričom táto listina nemohla tvoriť neoddeliteľnú súčasť
zmluvy uzatvorenej dňa 27.09.2006, keďže ich účinnosť nastala podstatne neskôr. Žalobca všeobecné

obchodné podmienky v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy 27.09.2006 tvoriace neoddeliteľnú
súčasť predmetnej zmluvy, v zmysle ktorých sa domáhal uplatneného sankčného úroku, nepredložil
vôbec. Z obsahu listinného dôkazu - výpisu z účtu za obdobie od 29.03.2013 - 30.04.2013 nie je možné
vyvodiť na akom základe sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu, že suma istiny 1.147,28 eur
je dôsledok porušenia zmluvných povinností žalovaného zaplatiť sankcie (úroky a poplatky), za ktoré

konkrétne porušenie zmluvných povinností a na základe ktorých ustanovení zmluvy. Keďže žalobca v
konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, súd prvej inštancie správne postupoval, keď
žalobu zamietol.
9. Námietku žalobcu, že na danú vec bolo potrebné aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora
z 09.11.2016 vo veci C/42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, z ktorého okrem iného

vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samom texte úverovej
zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Ako už bolo vyššie
konštatované, žalobca nepreukázal, že by všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa vo svojej žalobe
odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov boli k zmluve pripojené, alebo,

že boli žalovanému známe. Žalobca tak nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku vo výške 28%
zanepovolenéprečerpanieúčtuvspotrebiteľskejzmluveaanivlistine,ktorábybolaspojenásozmluvou
o osobnom účte a že žalovaný ako spotrebiteľ bol s ňou preukázateľne oboznámený. Vzhľadom k tomu,
že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov a úrokov,
žalovanému nevznikla povinnosť platiť žiadne poplatky a ani úroky.

10. K odvolacej námietke žalobcu, že zo strany súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,
nakoľko súd ho nevyzval v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p., resp. § 129 CSP na doplnenie podania, odvolací
súd uvádza, že táto námietka neobstojí. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že dôvodom zamietnutia
žaloby je neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie (správne) považoval
žalobu za úplnú z pohľadu opísania podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods.1 CSP)

ako i náležitostí podania (§ 127 CSP) a ani podľa názoru odvolacieho súdu, nebol daný dôvod na
výzvu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, nakoľko by tým súd neprimerane nahrádzal aktivitu žalobcu a porušil
by základný princíp rovnosti sporových strán (nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale
ďalšiedôkazypotrebnénazabezpečenieprocesnéhoúspechužalobcu).Znamenáto,žestranavkonaní
má z vlastnej iniciatívy nielen povinnosť tvrdenia, ale musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní

dôkazov (dôkazná povinnosť). V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní
pre neunesenie dôkazného bremena. Z týchto dôvodov bolo odvolanie žalobcu neopodstatnené.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).