Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205539
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu D. M., T.. XX.X.XXXX, H. H. X,
XXX XX C.B., B. G., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35
724 803, právne zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska č. 5, 851 01
Bratislava, IČO: 36 613 843, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.659,90 eura, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/93/2016-42 zo dňa 4.1.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Predmetom konania je nárok žalobkyne primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3, ods. 5 zákona
č. 250/2017 Z.z.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. “
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalovaný sa žalobou v konaní
sp. zn. 14C/173/2014 domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 8.695,81 eura s prísl., na základe Zmluvy
č. 504650787, ktorou právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 5.974,91 eura.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.2.2015 (č.l. 65 - 66) namietal neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve,

skutočnosť,žeZmluvaneobsahujenáležitosťpodľa§4ods.2písm.i/ zákonač.258/2001Z.z.vplatnom
znení a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a taktiež vzniesol námietku
premlčania. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 4.3.2015, č.k. 14C/173/2014, zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 3.340,01 eura spolu s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V
rozhodnutí konštatoval, že Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a prihliadol na premlčanie splátok, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby, t.j.
nepriznal 10 uplatnených splátok. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že konanie vedené pod sp. zn.

14C/173/2014 mu spôsobovalo stres a keďže robí šoféra tak mal problémy so sústredením. Úver sa
snažil splácať malými splátkami.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého medzi stranami nebolo sporné, že
vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca si v konaní uplatnil nárokna primerané finančné zadosťučinenie, ktoré odôvodnil jednak tým, že žalovaný sa domáhal v konaní
14C/173/2014 premlčaného nároku a taktiež tým, že súd konštatoval bezúročnosť a bez poplatkovosť
Zmluvy. Pokiaľ ide o uplatnenie premlčaného práva, tak súd zastáva názor, že uplatnením premlčaného

práva nedošlo k porušeniu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak ako
to žalobca v podanej žalobe tvrdí. Z uvedeného ustanovenia, ale ani zo žiadneho iného, nevyplýva pre
žalovaného (dodávateľa) povinnosť zdržať sa uplatnenia premlčaného práva. V dôsledku premlčania
právo nezaniká, trvá ďalej, avšak dochádza k jeho oslabeniu. Ak oprávnený subjekt vznesie námietku
premlčania právo vyplývajúce z nároku nemôže súd priznať. Pri spotrebiteľoch zákonodarca pristúpil k

posilneniu ich ochrany tým, že zaviedol ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a to povinnosť súdu
ex offo prihliadať na premlčanie, ale týmto ustanovením nebol zavedený zákaz pre dodávateľov uplatniť
si premlčaný nárok. Súd je preto názoru, že uplatnením premlčaných splátok zo strany žalovaného
nedošlo k porušeniu zákona, a preto nárok na primerané finančné zadosťučinenie z tohto dôvodu nie
opodstatnený. Súd je však toho názoru, že žalovaný tým, že si uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie
úrokov a poplatkov zo Zmluvy, porušil jeho práva ako spotrebiteľa. Žalobca v konaní úspešne namietol

skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a to výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto úver je bezúročný a bez poplatkov a súd aj na
základe toho rozhodol. Neobstojí námietka žalovaného, že žalobca si mal uplatniť nárok voči porušiteľovi
a to Slovenskej sporiteľni, a.s., keďže na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok prešli na žalovaného
všetky práva a povinnosti. Bolo na žalovanom, či si v konaní uplatní okrem istiny aj úroky a poplatky.

Keďže žalovaný k tomu pristúpi, preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, dôsledkom
takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobcu uplatnil
nárok, na ktorý nemal nárok, vyvolal u neho stresové situácie. Súd však nesúhlasil s výškou, akú si
žalobca uplatnil. Prihliadol pri tom na funkciu, ktorú ma primerané zadosťučinenie mať, ale aj skutočnosť,

že žalobca si neplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z právoplatného rozsudku, čím si musel žalovaný
uplatniťsvojnárokcestouexekúcie.Zaprimeranúvýškufinančnéhozadosťučineniasúdpretopovažoval
sumu 100,- eur, a preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
5. Aplikoval ust. § 1, ods. 1, § 3, ods. 3,5 zákona č. 250/2007 Z.z.
6. Otrováchkonaniarozhodolspoukazomnaustanovenie §255,ods.1,C.s.p. aúspešnémužalobcovi

priznal náhradu trov konania, keďže bol úspešný v časti základu nároku v rozsahu 100%.
Obsah odvolania
7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. Poukázal na to,
že žalobca podľa jeho názoru v súdenom prípade nie je osobou, ktorá úspešne uplatnila porušenie

spotrebiteľského práva na súde. Žalobca v predmetnom konaní bol vo väčšej časti úspešnou stranou,
avšak jeho podania resp. tvrdenia v tomto konaní boli len obranou v konaní, nie úspešným uplatnením
práva na súde. Žaloba bola navyše zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena a nie pre porušenie
spotrebiteľských práv žalobcu, ako to žalobca interpretuje v podanej žalobe. Okresný súd zamietol
žalobu žalovaného vo vyššie uvedenej časti titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy z dôvodu

absencie náležitostí vyžadovanými ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Okresný súd však náležitosti Zmluvy skúmal v konaní aplikáciou ust. § 5b ZOS. teda ex offo a nie na
námietku žalobcu. Na základe uvedeného je podľa názoru žalovaného nutné prijať záver, že žalobca
nepreukázal, že by úspešne uplatnil porušenie spotrebiteľského práva na súde, na základe čoho
nepreukázal vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a preto je podanú žalobu potrebné pre

neunesenie dôkazného bremena zamietnuť. Žalovaný nad rámec uvedeného v tejto súvislosti podporne
poukazuje aj na skutočnosť, že medzičasom v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor Európskej únie,
ktoré vo svojom rozhodnutí z 09.11.2016 vo veci C- 42/15 v súvislosti s uvedením výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že vzhľadom
na jasné znenie ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje povinnosť

zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, resp. spresnenie
aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Vzhľadom k vyššie uvedenému má žalovaný
za to. že posudzovaná Zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované ZSÚ, a preto poskytnutý
úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko posudzovanie náležitosti

spotrebiteľských zmlúv sa vykryštalizovalo v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie,
nemožno v danom prípade naďalej rozprávať o porušení spotrebiteľských práv žalobcu. Žalovaný
si odhliadnuc od uvedeného dovoľuje poukázať na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje
medze (viď. Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp.zn. 23 Cdo 1201/2009 a tiež komentárObčanský zakoník I Komentár. I. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2008), pričom účelom ochrany spotrebiteľa
je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo
prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v

žiadnom prípade nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy,
do ktorých vstupuje. Žalobcovi boli na základe Zmluvy zo strany postupcu preukázateľne poskytnuté
finančné prostriedky, ktoré žalobca nevrátil dohodnutým spôsobom. Bol to teda práve žalobca, kto
porušil svoje zmluvné povinnosti. Žalovaný zdôrazňuje, že hoci bol v súdnom konaní v časti neúspešný,
žalobcovi nebola jeho konaním spôsobená žiadna ujma. Na základe uvedeného možno podľa názoru

žalovanéhokonštatovať,žepriznanímfinančnéhozadosťučineniadošlonielenkjehopriznaniuvrozpore
so zákonom (nepreukázanie úspešného uplatnenia práva na súde), ale zároveň došlo k vybočeniu z
medzí ochrany spotrebiteľa a k aprobovaniu konania, ktorým sa žalobca snaží zneužiť svoje postavenie
spotrebiteľa a ustanovenia zákona upravujúce ochranu spotrebiteľa a získať tak pre seba neoprávnený
majetkový prospech. Takémuto konaniu podľa názoru žalobcu nemožno poskytnúť súdnu ochranu.
Žalovaný zároveň nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu ohľadom priznania náhrady trov konania v

rozsahu 100 %. Podľa ust. § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP") súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci resp. ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Predmetom konania
bola suma vo výške 2.659,90 €, pričom žalobca bol v konaní úspešný len v nepatrnej časti. Z uvedeného

dôvodu je žalovaný toho názoru, že bolo na mieste, ak by okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP.
8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

voči rozsudku je nedôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 10. V prejednávanej veci
je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa

žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho
práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť

takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
12. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku

účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damagesv práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto

konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").
12. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a

antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a
odradzujúce“.
13. Žalovaný namieta, že žalobca nie je osobou, ktorá úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského
práva na súde. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie
všetkých zákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. K podmienke ohľadom
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti správne súd prvej inštancie poukázal na

rozsudok Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/173/2014, v ktorom bolo
konštatované, že úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných
poplatkov a súd prihliadol na premlčanie splátok, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby.
Súd skonštatoval, že vzhľadom k absencii náležitostí v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
je podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona bezúročná a bez poplatkov. Porušením práva a povinnosti je

aj to, že v zmluvnom vzťahu žalovaný ako dodávateľ neuviedol všetky zákonom predpísané náležitosti
na uzavretie úverovej zmluvy, a tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor
žalobcu.
14. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že vzhľadom k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie, vo
veciC-42/15z09.11.2017jepotrebnékonštatovať,žezmluvaobsahovalavšetkynáležitostivyžadované

ZSÚ, a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov odvolací súd
udáva, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o
spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne

právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a
Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť
pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže

Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi

a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V
zmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEÚ,jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrený
jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný

výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade
vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle
znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho
právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu

právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.
15. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že zmluva o úvere bola uzavretá v čase účinnosti zákona
č. 258/2001 Z.z. ,ktorý v § 4 ods. 2, písm. i/ explicitne ako náležitosť zmluvy o úvere určoval výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v prípade týchto absencií v § 4, ods. 3 určoval,
že je úver je bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok SD EÚ č. C-42/15, sa týka zmluvy, uzatvorenej podľa
zák. č. 129/2010 Z. z. Rozsudok, na základe ktorého si žalobca v tomto konaní uplatňuje svoj nárokje právoplatný, nebol napadnutý riadnym, či mimoriadnym opravným prostriedkom, je preto potrebné
rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola právoplatným rozhodnutím nastolená .
16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné

a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne
domohla na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.
17. Odvolateľ nakoniec namieta správnosť záveru súdu ohľadom priznania trov konania žalobcovi v
plnej výške, keďže sa domáhal vyššej sumy, než aká mu súdom bola priznaná. Súd prvej inštancie
správne uzavrel, že výška priznanej finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu. Konania, v ktorých

rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné
pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej
náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v
nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo,
spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií

a jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej
náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej
časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa
nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto
ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, čo sa

vzťahuje na prejednávaný prípad. Preto je záver súdu o priznanom rozsahu trov konania správny.
18. Keďže odvolacie námietky žalovaného nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
odvolacísúdnapadnutýrozsudokvovýrokochpostupompodľa§387ods.1CSPpotvrdil. I.aIII.potvrdil.
19. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 C.s.p.)
Odvolací súd je preto toho názoru, že proti výroku II. nemal dôvod žalovaný podávať odvolanie,

pretože zamietnutie žaloby v prevyšujúcom rozsahu je v jeho prospech. V tejto časti je preto žalobca
neoprávnenou osobou na podanie odvolania. Odvolací súd preto v tejto časti odvolanie odmietol (§ 386,
písm. b) C.s.p.).
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

proti žalovanému v rozsahu 100 %.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).