Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/141/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887476
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116887476.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova č. 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Karadžičova č. 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: I. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXX, XXX XX X., o zaplatenie 500,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Prešov zo dňa 29.06.2017 č. k. 16Csp/7/2016-40, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania.

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:

„I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie 70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
od 16.8.2013 do 13.3.2017.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 430,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 500,06 Eur od 16.8.2013 do 13.3.2017 a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 430,06
Eur od 14.3.2017 do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 50 Eur vždy k 20. Dňu v mesiaci
počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.9.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanej pôžičku

vo výške 599,94 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť 99 mesačnými splátkami po 6,06 Eur. Nakoľko
sižalovanásvojezáväzkyneplnilariadneavčasY.T.C.a.s.vyzvalžalovanúkokamžitejúhradevšetkých
splátok jednorazovo v súlade s VOP, ktoré však nešpecifikoval. Istinu vyčíslil na 502,98 eur a žiadal ju
zaplatiť. Písomným podaním doručeným súdu 28.06.2017 vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti
uplatnenej sumy vo výške 70,- eur s prísl. a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná v časti žalovanej sumy v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, teda vo

výške 430,06 eur s príslušenstvom, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná spotrebiteľská
zmluva bola už vo svojom názve označená ako bezúročná. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania
zo sumy 430,06 eur od 14.03.2017 vo výške 8,5 % ročne a súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok
z omeškania z tejto sumy za požadované obdobie len vo výške 8 % ročne od 14.3.2017, nakoľko táto
výška úroku z omeškania zodpovedá vyššie uvedeným platným právnym predpisom. V prevyšujúcej
časti vo vzťahu k úroku z omeškania súd prvej inštancie žalobu III. výrokom zamietol. Súd prvej inštancie

zohľadnil aj sociálnu situáciu žalovanej, ktorá uviedla, že je si vedomá svojho záväzku vo vzťahu k
žalobcovi a navrhla, aby jej súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu v splátkach mesačne po 50,- Eur, nakoľkoje živnostníčkou s nerovnomerným príjmom, ako aj s ohľadom na v zmluve pôvodne dohodnutú výšku
splátky 6,06 eur mesačne. Preto jej v zmysle § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku(ďalejlen„CSP“)bolipovolenémesačnésplátkypo50,-eur.Otrováchkonaniabolorozhodnuté

podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 86 %, neúspešný v rozsahu 14 %, preto má žalobca oproti
žalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu72%,ovýškektorýchbuderozhodnutésamostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie by správnym určením pomeru úspechu rozhodol o nároku
žalobcu na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže boli úspešní v celom rozsahu. Konanie bolo
čiastočne zastavené, čo do zaplatenia 70,- eur z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej na uplatnenú
pohľadávku počas trvania konania. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobcovi priznať

nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinnýrozhodnutiesúduprvejinštanciepreskúmať.Nakoľkožalobcanapadollenštvrtývýrokrozsudku,
t. j. výrok o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu ostatné
výroky rozsudku.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Hlavnou odvolacou námietkou žalobcu je, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto
mal súd prvej inštancie určiť pomer úspechu 100 %.

8. Dňa 28.06.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené písomné podanie žalobcu, ktorý procesnému
súdu oznámil, že z dôvodu úhrady zo strany žalovanej, ku ktorej došlo počas súdneho konania berie
žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 70,- eur s prislúchajúcim úrokom (č. l. 36). Súčasťou tohto podania
nebola žiadna príloha, ktorá by preukazovala tvrdenia žalobcu, teda že k úhrade vo výške 70,- eur zo

strany žalobkyne reálne došlo.

9. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorej zo strán. Zavinenie
žalobcumôžespočívaťvtom,žepodalžalobunapriektomu,žedlhbolsplnený,atútoskutočnosťnezistil
pred podaním žaloby, alebo v tom, že žalobu vzal späť bez toho, aby žalovaný splnil to, čoho sa petitom

domáhal, prípadne žaloval po inej strate aktívnej legitimácie (zánik záväzku započítaním), a pod.

10. Ak žalobca vezme späť žalobu a nepreukáže, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu až po podaní
žaloby, musí sa o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016, toho času § 255 ods. 2 CSP (Uznesenie Vrchného súdu v Prahe zo

dňa 06.06.1996, sp. zn. 10Cmo/624/95).11. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 256 ods. 1 CSP, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. (R
49/1993).

12. Nakoľko žalobca ani v odvolacom konaní hodnoverne nepreukázal súdu, že by v priebehu súdneho
konania zo strany žalovanej skutočne došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky žalobcu, čo malo byť
príčinou čiastočného späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania v časti o zaplatenie 70,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne do 16.08.2013 do 13.03.2017, odvolaciemu súdu neostávalo

iné ako rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsahu 72
%, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdiť.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešnej žalovanej trovy nevznikli, a preto jej ich náhrada priznaná nebola.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).