Uznesenie – Poistenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dušan Ďurian

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoPoistenie

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215486
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714215486.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom v Bratislave,
Štefanovičova č. 4, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o.,
IČO: 36868299, so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka č. 6, v mene ktorého pred súdom koná Mgr.
Miroslav Maďar, advokát a konateľ, proti žalovanému ADLER A SYN, spol. s r.o., IČO: 00634425, so
sídlom vo Zvolene, Dolná Kolónia č. 15, zastúpenému JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom vo
Zvolene, Námestie SNP č. 70/36, o zaplatenie 629,67 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/84/2015-127 zo dňa 30.05.2016, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
629,67 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 629,67 € od 26.02.2012 do zaplatenia,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v sume 37,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. 6528960066 zo dňa 21.12.2005, predmetom
ktorej bolo poistenie zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(poistenie súboru motorových vozidiel) so začiatkom poistenia dňa 01.01.2006, s dojednaným poistným
v sume 973,61 € (29.331,- Sk) ročne pri lehotnom poistnom v sume 243,38 € (7.332,- Sk) splatnom
štvrťročne s tým, že do súboru motorových vozidiel patrilo aj motorové vozidlo zn. Iveco ev. č. ZV 914
BE; dňa 18.12.2011 bola v dôsledku prevádzky uvedeného motorového vozidla spôsobená škoda na
motorovom vozidle zn. Audi ev. č. ZV XXX BY; dňa 03.01.2012 poukázal žalobca poškodenému náhradu
škody v sume 2.098,90 €; žalovaný bol v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného; žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie časti poistného plnenia v sume 629,67 € (t.j. 30 % celkového poistného
plnenia poskytnutého poškodenému).

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v plnom rozsahu
dôvodná; súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci uviedol, že „z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli poistnú zmluvu č. 9556500933 označenú ako
poistná zmluva poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - postenie
súboru motorových vozidiel; neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy je príloha č. 1, v ktorej boli

špecifikované konkrétne motorové vozidlá, ktorých sa súborové poistenie týkalo; súd mal za to, že v
tomto prípade žalovaný nemohol pri čiastkovej hotovostnej úhrade žalobcovi vymieňovať účel platby a
konkrétne vozidlo, za ktoré konkrétnu platbu v daný deň vykonáva; zo všeobecných podmienok, ako
aj z obsahu predmetnej poistnej zmluvy je zrejmé, že táto pokrývala poistenie konkrétneho súboru
motorových vozidiel; poistník potom nemôže sám určovať za ktoré vozidlo vykonáva, či už plnú
alebo čiastočnú úhradu poistného za dané poistné obdobie; povinnosťou poistníka a v tomto prípade
žalovaného bolo v zmysle dohodnutých podmienok v rámci poistnej zmluvy poistenia súboru motorových
vozidiel zrealizovať vždy cyklickú platbu poistného v rámci dohodnutého poistného obdobia; keby si
žalovaný plnil svoje povinnosti v zmysle na začiatku dohodnutých podmienok, nebolo by došlo k danej
situácii a ku vzniku konkrétneho problému; ak došlo k predaju jedného alebo viacerých motorových
vozidiel, ktoré boli špecifikované v prílohe pôvodnej poistnej zmluvy, bolo povinnosťou bezodkladne
o tejto právnej udalosti informovať žalobcu, dať si prípadne v kancelárii pracovníka žalobcu potvrdiť
oznámenie tejto skutočnosti či už formou dátumu a podpisu rovnopisu oznámenia alebo vyžiadať
potvrdenie na osobitnom papieri; na druhej strane je však potom zrejmé, že ak zo súboru pôvodne
poistených piatich motorových vozidiel by po určitom čase „vypadli“ dve vozidlá, tak určite by došlo
aj k zmene výšky poistného, čomu sa zrejme žalovaný chcel vyhnúť, pretože pôvodne uzatvorená
výška súborového poistenia bola prijateľnejšia ako poistky prípadných individuálnych poistných zmlúv
viažúcich sa na konkrétne motorové vozidlo obsiahnuté v súbore; na základe uvedeného súd dospel
k záveru a stotožnil sa s právnou argumentáciou žalobcu, že žalovaný nemal uhradené v čase vzniku
poistnej udalosti poistné za dané poistné obdobie v plnej výške a preto si žalobca dôvodne uplatnil v
zmysle interných smerníc náhradu ním poskytnutého plnenia poškodenému vo výške 30 %; vzhľadom
k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi nárok
na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
žalovanej sumy, ktorú určil žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 09.02.2012 označeného ako
vec: PU 9556500933 zo dňa 18.12.2011 odpoveď, kedy vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
v lehote do 10 dní odo dňa doručenia predmetnej písomnosti; lehota na dobrovoľné plnenie uplynula
dňa 24.02.2012, tak žalobca mal právo si uplatniť úrok z omeškania už odo dňa 25.02.2012“.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 420 ods. 1, § 797 ods.
2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov;
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016 a plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 09.09.2016 (č.l. 135-141 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu; uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p.; vyjadril názor, že
napadnutý rozsudok odporuje skutkovému a právnemu stavu veci, ktorému odporuje; súd prvej inštancie
sa navyše zaoberal len niektorými jeho výhradami, odôvodnenie napadnutého rozsudku preto považoval
za nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; argumentoval, že so
žalobcom (jeho pracovníčkou) mal dohodnuté, že príslušnú štvrťročnú splátku poistného nemusí platiť
ako celok, ale môže jednotlivé vozidlá platiť samostatne (pričom poistné za daný štvrťrok bolo zaplatené
riadne a včas) tak, že v jednotlivých platbách uvedie, za aké osobné motorové vozidlo platí a platba
bude následne priradená tomuto osobnému motorovému vozidlu; až z výpisu inkasného účtu žalobcu
sa dozvedel, že v internom systéme žalobcu sa jednotlivé platby poistného nepriraďovali podľa určenia,
ale žalobca si platby svojvoľne priraďoval k motorovým vozidlám poisteným v rámci súborovej zmluvy;
hoci skutočnosti o dohode o priraďovaní platieb pracovníčka žalobcu na pojednávaní účelovo poprela, z
inkasného účtu možno vidieť, že platby boli niekoľko rokov platené tak ako uviedol; bez povšimnutia súdu
prvej inštancie zostala aj skutočnosť, že výška ročného poistenia v roku 2011 bola iná ako v roku 2005 z
dôvodu zmeny v počte objektov poistenia, keď navyše aj v priebehu roka 2011 dochádzalo k zmene počtu
prihlásených motorových vozidiel; súd prvej inštancie nemal vôbec ustálenú aktuálnu výšku poistného
v roku 2011, pretože v priebehu roka odhlasoval a prihlasoval motorové vozidlá a doručil žalobcovi
príslušné dokumenty, napriek tomu v jednotlivých avízach figurovali aj vozidlá, ktoré už boli odhlásené; k

predloženým listinným dôkazom o nesprávnosti avíz sa súd prvej inštancie nevyjadril; vyjadril názor, že
z predložených listinných dôkazov vyplýva, že za rok 2011 zaplatil poistné v sume 718,39 € a mal teda
riadne a včas zaplatené poistné aj nad rámec svojej povinnosti; poukázal na relevantnú právnu úpravu, v
zmysle ktorej (§ 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.) poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok;
spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné podmienky;
v zmysle všeobecných poistných podmienok bolo poistné obdobie dojednané na jeden kalendárny rok;
žalobca sa domáhal zaplatenia 30 % celkového poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č.
381/2001 Z. z., keď predpokladom na uplatnenie tohto ustanovenia je skutočnosť, že poisťovateľ vyplatil
za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a súčasne
poistná udalosť nastala v čase, keď bol poistník v omeškaní splatením poistného; podľa poistnej zmluvy
mal platiť poistné v štyroch ročných splátkach po 243,38 € splatných 01.01., 01.04., 01.07. a 01.10.
príslušného kalendárneho roka; k dopravnej nehode došlo dňa 18.11.2011; poistné za obdobie roka 2011
mal riadne zaplatené aj keď interný systém žalobcu uvádza, že bol v omeškaní splatením poistného;
poistné za obdobie od 01.10.2011 do 31.12.2011 mal podľa systému žalobcu zaplatiť dňa 19.12.2011,
čo nekorešponduje s doručenými dokladmi súdu z jeho strany; systém žalobcu rozpočítal a priraďoval
rôzne platby v rôznych dňoch, ktoré nekorešpondujú so sumami a dňami na poštových poukážkach,
resp. na výpisoch z bánk; vyjadril názor, že omeškanie s platením poistného pre účely náhrady
poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. je platenie ročného poistného
a preto porušenie tejto povinnosti by nastalo až momentom nezaplatenia poslednej dohodnutej splátky
ročného poistného obdobia; podľa teórie a súdnej praxe rozložením poistného na splátky nedochádza k
zmene poistného obdobia, ktorým naďalej zostáva ročné obdobie; k nezaplateniu poistného za poistné
obdobie v danom prípade dochádza až momentom nezaplatenia poslednej splátky poistného a nie
už nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok; z poistnej zmluvy ani všeobecných poistných
podmienok nevyplýva dohoda, že poistné je splatné v štvrťročných splátkach a že by sa v zmysle §
12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. chápalo omeškaním poistného aj splátka poistného; je
potrebné rozlišovať pojem splatnosť poistného a pojem spôsob platenia poistného; splátkový režim rieši
len spôsob platenia poistného a nie dohodu o splatnosti poistného; vzhľadom na uvedené nesúhlasil
s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa ktorého pre aplikáciu ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f)
zákona č. 381/2001 Z. z. postačuje nezaplatenie ktorejkoľvek splátky poistného; nakoľko k poistnej
udalosti došlo dňa 18.12.2011 a toto obdobie mal riadne a včas zaplatené, nemožno uzavrieť, že ku
dňu poistnej udalosti bol v omeškaní splatením ročného poistného; poukázal aj na to, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že
výška regresného uplatnenia žalobcu predstavujúca práve 30 % poskytnutej náhrady škody je primeraná
a zodpovedá okolnostiam prípadu, výške zaplateného poistného, tvrdenému omeškaniu a podobne;
odhliadnuc od uvedeného vyjadril názor, že ak má byť platenie poistného chápané tak, ako to uvádza
žalobca, v čase vzniku poistnej udalosti by už medzi ním a žalobcom žiadna poistná zmluva neexistovala;
podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v prípade nezaplatenia poistného zaniká poistenie do
jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti; podľa výpisu inkasného účtu žalobcu malo byť poistné za
obdobie od 01.10.2011 do 31.12.2011 zaplatené až dňa 19.12.2011, t.j. k zániku poistenia by došlo dňa
01.11.2011; napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie vyčítal aj nedostatočné odôvodnenie, ktoré
spôsobilo nepreskúmateľnosť rozsudku; navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
v zmysle zamietnutia žaloby v plnom rozsahu.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.10.2016 (č.l. 148-149 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie;
poukázala na svoje vyjadrenia v priebehu konania, v ktorých dostatočne zhodnotil skutkový a právny
stav veci; zdôraznil, že okrem iného sa nestotožňuje s opakovaným tvrdením žalovaného, že v
prípade rozloženia poistného na splátky dochádza k nezaplateniu poistného (omeškaniu) až momentom
nezaplatenia poslednej splátky poistného a nie už nezaplatením niektorej predchádzajúcich splátok
poistného; v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak nie je dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné
dňom začiatku poistenia; žalovaný v odvolaní nesprávne poukazuje na komentár k § 801 Občianskeho
zákonníka, pretože v tomto ustanovení sa rieši zánik poistenia v dôsledku nezaplatenia splatného
poistného v závislosti od toho, či ide o omeškanie s platením prvého poistného pri bežnom poistnom
(§ 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo či ide o omeškanie s platením bežného poistného v
ďalších poistných obdobiach (§ 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka); v prejednávanom spore však
súd nerieši otázku zániku poistenia, ale či v čase vzniku poistnej udalosti bol žalovaný v omeškaní s
platením bežného poistného podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka; rozloženie bežného poistného

na splátky je len na prospech poisteného (žalovaného), ktorý nemusí celé ročné poistné zaplatiť naraz
(splatnosť poistného je na začiatku poistenia), ale ho môže postupne splácať v dohodnutých splátkach;
k omeškaniu s platením poistného tak dochádza už momentom nezaplatenia prvej alebo niektorej z
nasledujúcich splátok; keby k omeškaniu s platením poistného dochádzalo až momentom nezaplatenia
poslednej splátky za dané poistné obdobie, vytratil by sa tým zmysel rozloženia poistného na splátky
ako aj platobná disciplína poisteného platiť za poskytnuté poistné krytie; na základe uvedeného navrhol
potvrdenie nepadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalovaný v replike zo dňa 25.11.2016 (č.l. 155-159 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podrobne zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu.

2.4 Repliku žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa
12.12.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 160 spisu) na vedomie; žalobca sa k replike žalovaného žiadnym
spôsobom nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

4.4 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolanie žalovaného je dôvodné. Žalovaný v priebehu konania ako aj v podanom odvolaní okrem
iného namietal, že v prípade dôvodnosti argumentácie žalobcu o omeškaní s platením dojednaného
poistného by pred vznikom poistnej udalosti dňa 18.12.2011 došlo k zániku poistenia dňa 01.11.2011; na
základe doposiaľ zistených skutkových okolností sa táto argumentácia žalovaného aj podľa odvolacieho
súdu javí ako dôvodná; súd prvej inštancie rozhodoval na základe zisteného skutkového stavu žalobca

a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. 6528960066 zo dňa 21.12.2005, predmetom ktorej bolo poistenie
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (poistenie súboru
motorových vozidiel) so začiatkom poistenia dňa 01.01.2006 na neurčito s dojednaným poistným v sume
973,61 € (29.331,- Sk) ročne pri lehotnom poistnom v sume 243,38 € (7.332,- Sk) splatnom štvrťročne
(vždy k 01.01., 01.04., 01.07. a 01.10. každého roka) s tým, že do súboru motorových vozidiel patrilo
aj motorové vozidlo zn. Iveco ev. č. ZV C. BE; podľa skutkového zistenia súdu prvej inštancie, na
ktorom založil svoje rozhodnutie, bol žalovaný v omeškaní s platením dojednaného poistného; v tomto
prípade by však bola dôvodná argumentácia žalovaného, pretože v prípade dojednania možnosti zaplatiť
dojednané bežné poistné v splátkach (lehotné poistné), by zákonná lehota pre zánik poistenia začala
plynúť od nezaplatenia celého ročného poistného v deň jeho poslednej splátky (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/48/2012 zo dňa 29.05.2014), teda od 01.10.2011,
po uplynutí jedného mesiaca podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. (zo spisu nevyplýva dohoda
strán o dlhšej lehote pre zánik poistenia) by tak poistenie zaniklo dňa 01.11.2011 a teda v čase vzniku
poistnej udalosti dňa 18.12.2011 by poistenie neexistovalo; k zániku poistenia podľa § 9 ods. 4 zákona
č. 381/2001 Z. z. dochádza priamo zo zákona v okamihu splnenia zákonných podmienok (porovnaj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/190/2014 zo dňa 24.06.2015 a sp. zn.
7MCdo/8/2013 zo dňa 09.07.2014); zánik poistenia pred poistnou udalosťou by predstavoval dôvod na
iné právne posúdenie veci ohľadne vecnej legitimácie žalobcu a žalovaného v spore; skutkové zistenia
môže súd čerpať len z vykonaných dôkazov; na základe doteraz zisteného skutkového stavu súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil otázku existencie poistenia podľa poistnej zmluvy zo dňa 21.12.2005
v čase vzniku poistnej udalosti dňa 18.12.2011; v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd
prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy ohľadne platenia poistného za celý súbor poistených
motorových vozidiel (resp. formálne ich vykonal, ale v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia ich
žiadnym spôsobom nevyhodnotil) a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní; na základe
uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné
zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 C.s.p.).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a
v obsahu spisu identifikoval podstatné vyjadrenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal,
keď tieto boli aj dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku (bod 4.6 odôvodnenia).

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku
nesprávne zisteného skutkového stavu vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (bod 4.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku
o trovách konania. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).

7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

7.2 V prejednávanom spore ide v prípade poistnej zmluvy zo dňa 21.12.2005 o poistenie súboru
motorových vozidiel; v poistnej praxi sa tento prípad poistenia nazýva aj tzv. nadzmluva (alebo aj tzv.
flotilové poistenie) s tým, že v prípade jednotlivých motorových vozidiel v súbore ide o tzv. podzmluvy
(o poistenie súboru motorových vozidiel ide vo všeobecnosti pri poistení súboru najmenej piatich

vozidiel); podľa skutočností známych odvolaciemu súdu z jeho činnosti možno vo všeobecnosti uviesť,
že v nadzmluve sú zvyčajne určené rámcové podmienky poistenia pre celý súbor poistených vozidiel
(napr. začiatok poistenia, koniec poistenia, poistné obdobie, spôsob a frekvencia platenia poistného
a podobne); zoznam poistených vozidiel tvorí prílohu poistnej zmluvy (nadzmluvy); jednotlivé vozidlá
uvedené v prílohe nadzmluvy tvoria predmet poistenia podzmluvy; každá podzmluva má pridelené
vlastné číslo podzmluvy a poradové číslo poisteného vozidla v nadzmluve; podzmluva sa považuje
za samostatnú poistnú zmluvu, na ktorú sa v prípade poistenia zodpovednosti vzťahujú príslušné
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. a Občianskeho zákonníka; poistník má zvyčajne právo počas
platnosti a účinnosti nadzmluvy rozširovať a upresňovať predmet zmluvy podľa vlastných potrieb;
nadobudnutie vozidla v priebehu poistného obdobia a zánik poistenia pred koncom poistného obdobia
sa uskutočňuje vo forme dodatku k nadzmluve, t.j. uzavretím novej podzmluvy pri zaradení vozidla
do poistenia (tzv. zaradenka) alebo ukončením platnosti existujúcej podzmluvy pri vyradení vozidla
z poistenia (tzv. vyradenka); poistenie v zásade vznikne prvým dňom nasledujúcim po dni uzavretia
nadzmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím nadzmluvy alebo neskôr; začiatok
poistenia všetkých jednotlivých podzmlúv uzavretých súčasne s uzavretím nadzmluvy je rovnaký ako je
začiatok poistenia dojednaný v nadzmluve; poistné obdobie všetkých jednotlivých podzmlúv uzavretých
súčasne s uzavretím nadzmluvy je rovnaké ako poistné obdobie dojednané v nadzmluve; koniec
poistnej doby všetkých jednotlivých podzmlúv je rovnaký ako je koniec poistnej doby dojednaný v
nadzmluve; koniec poistného obdobia všetkých podzmlúv je zhodný s koncom poistného obdobia
nadzmluvy; v zásade platí, že zánikom nadzmluvy zaniká poistenie všetkých vozidiel (podzmlúv) v
súbore; na druhej strane však zánikom podzmluvy zaniká iba poistenie jedného príslušného vozidla
poisteného príslušnou podzmluvou; výška poistného sa stanovuje pre každú podzmluvu (pre každé
poistené vozidlo) osobitne v závislosti od obsahu a rozsahu poistenia a od ohodnotenia rizika; platby
poistného za jednotlivé podzmluvy realizuje poistník jednou spoločnou platbou za všetky podzmluvy
(poistené vozidlá) na nadzmluvu; platby poistného na nadzmluvu sa zaúčtujú na jednotlivé podzmluvy
podľa dohody (napr. podľa poradového čísla poisteného vozidla v prílohe nadzmluvy od najnižšieho
po najvyššie a podobne); poistné za prvé poistné obdobie, resp. za prvú splátku prvého poistného
(ak je platenie poistného dohodnuté v splátkach) je splatné prvého dňa poistného obdobia na základe
uzavretej poistnej zmluvy (nadzmluvy); poistné za ďalšie poistné obdobie, resp. za ďalšie splátky
prvého poistného a za splátky poistného v ďalších poistných obdobiach (ak je platenie poistného
dohodnuté v splátkach) je splatné v nadzmluve dohodnutých termínoch na základe avíza zaslaného
poisťovňou spolu so zoznamom poistených vozidiel (podzmlúv); ak úhrady poistného zo strany poistníka
na nadzmluvu po ich zaúčtovaní sú nižšie ako predpis poistného obsahujú poistné zmluvy dohodu o
tom, že poisťovňa oznámi poistníkovi, na ktorých podzmluvách nie je poistné zaplatené v plnej výške,
vyčísli poistníkovi výšku nedoplatku poistného a upozorní poistníka, na ktorých podzmluvách hrozí
zánik poistenia pre neplatenie poistného podľa príslušných ustanovení právnych predpisov; ohľadne
uvedeného je potrebné zdôrazniť, že predmetné dojednania bývajú obsahom samotnej poistnej zmluvy
(nadzmluvy) alebo príslušných všeobecných podmienok poistenia; v prejednávanom spore však z
obsahu spisu zatiaľ nevyplýva takáto dohoda alebo existencia všeobecných podmienok s obdobným
obsahom; žalobca v tejto súvislosti do spisu doložil len samotnú poistnú zmluvu (nadzmluvu) zo dňa
21.12.2005 s časťou prílohy (zoznam poistených vozidiel), všeobecné podmienky poistenia č. 636,
zmluvné dojednania pre poistenie zodpovednosti (ZDPR 2002) a výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy
od 01.01.2006 do 31.03.2015; z uvedeného pre prejednávaný spor zatiaľ plynie záver, že práva a
povinnosti žalobcu a žalovaného sú upravené samotnou poistnou zmluvou (nadzmluvou), všeobecnými
poistnými podmienkami a v ostatnom rozsahu zákonom č. 381/2001 Z. z. a Občianskym zákonníkom;
uvedené v konkrétnostiach prejednávaného sporu okrem iného znamená, že pri nepreukázaní osobitnej
dohody je bez právneho významu skúmanie, či medzi stranami existovala osobitná (ústna) dohoda o
možnosti uhradiť poistné len za konkrétne motorové vozidlo zo súboru poistených motorových vozidiel,
pretože dojednané bežné poistné (rozložené na splátky) by bolo zaplatené riadne a včas len v plnej sume
a termínoch splatnosti podľa písomného dojednania v poistnej zmluve (nadzmluve), resp. jej neskorších
zmenách podľa dojednania žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán (t.j. v prípade zaplatenia len
časti poistného poistenia zodpovednosti by po splnení ostatných zákonných podmienok začala plynúť
zákonná lehota podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. na zánik poistenia); bez osobitnej dohody
o poradí pripisovania poistného na jednotlivé podzmluvy tak neprichádzal do úvahy prípadný zánik
poistenia zodpovednosti vo vzťahu k jednotlivým podzmluvám, pretože bežné poistné muselo byť
zaplatené len ako celok podľa príslušného dojednania v poistnej zmluve (nadzmluve), keď ohľadom
prípadného zániku poistenia zodpovednosti vo vzťahu k jednotlivým podzmluvám prichádzali do úvahy
len dôvody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa § 800 a § 802 Občianskeho zákonníka; v

poistnej zmluve zo dňa 21.12.2005 (nadzmluve) dojednali strany poistné v sume 973,61 € (29.331,- Sk)
ročne pri lehotnom poistnom v sume 243,38 € (7.332,- Sk) splatnom štvrťročne (vždy k 01.01., 01.04.,
01.07. a 01.10. každého roka); podľa dohody strán bol žalovaný oprávnený zaplatiť bežné poistné v
splátkach; zákonná lehota pre zánik poistenia zodpovednosti podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.
by tak začala plynúť od nezaplatenia celého ročného poistného v deň jeho poslednej splátky (t.j. vždy od
01.10.); z obsahu spisu nevyplýva dojednanie o práve na vyhlásenie predčasnej splatnosti v dôsledku
omeškania so splátkou poistného (§ 565 Občianskeho zákonníka); z doteraz vykonaného dokazovania
vyplýva záver, že počet motorových vozidiel patriacich do súboru poistených motorových vozidiel sa
v roku 2011 oproti stavu v roku 2006 zmenil, keď doteraz nie je zrejmé, ako sa táto zmena prejavila
na výške bežného poistného v poistnom období od 01.01.2011 do 31.12.2011; v ďalšom konaní musí
preto súd prvej inštancie predovšetkým ustáliť, aký bol súbor motorových vozidiel na začiatku poistného
obdobia od 01.01.2011 do 31.12.2011 a teda aká bola výška bežného poistného v tomto poistnom období
a následne sa zaoberať tým, či žalovaný bežné poistné za toto poistné obdobie riadne a včas zaplatil.

7.3 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného ohľadne okamihu omeškania s platením poistného
považuje odvolací súd (pre prípad preukázania riadneho zaplatenia bežného poistného v poistnom
období od 01.01.2011 do 31.12.2011 zo strany žalovaného) za potrebné uviesť, že v záujme jednotnosti
výkladu obsahu pojmov (podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. sa na povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzťahuje aj Občiansky zákonník)
je potrebné ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. vykladať v súlade so
všeobecnými predpismi o omeškaní s plnením peňažného dlhu a o poistnom a jeho splatnosti; preto
pojem „omeškanie s platením poistného“ pre účely náhrady poistného plnenia alebo jeho časti nemá
samostatný (autonómny) obsah, ale musí byť vykladaný rovnako ako v prípade omeškania s platením
poistného na základe akejkoľvek inej poistnej zmluvy; podľa názoru odvolacieho súdu aj v prípade
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej aj „poistenie zodpovednosti“), ak zaplatenie bežného poistného bolo dojednané v splátkach, v
omeškaní s platením poistného pre účely § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. je poistený už
v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky poistného, bez ohľadu na to, že zákonná jednomesačná
lehota, uplynutím ktorej dochádza k zániku poistenia, začína plynúť až nezaplatením celého bežného
poistného (t.j. v deň jeho poslednej splátky); podľa odvolacieho súdu nemožno stotožňovať pojem
„omeškanie s platením poistného“ v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. so začiatkom
plynutia zákonnej lehoty na zánik poistenia v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože ide
o rozdielne situácie; uvedený záver vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že aj v prípade dojednania
možnosti zaplatiť bežné poistné v splátkach (lehotné poistné), každá takáto dojednaná splátka poistného
nepochybne predstavuje peňažný dlh, preto v prípade nezaplatenia splátky poistného v dojednanej
lehote splatnosti vzniká žalobcovi (poistiteľovi) zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto
splátky (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka); nemožno preto dospieť súčasne k záveru, že žalobca
(poistiteľ) má právo na úroky z omeškania voči žalovanému (poistenému) a súčasne, že žalovaný
(poistený) nie je v rovnakom okamihu pre účely ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.
v omeškaní s platením poistného (logický rozpor); poistený sa tak v prípade dojednania možnosti zaplatiť
bežné poistné poistiteľovi v splátkach môže dostať do omeškania s poistným (jeho časťou v podobe
splátky) aj pred začatím plynutia lehoty pre zánik poistenia v dôsledku nezaplatenia celého bežného
poistného; odvolací súd sa preto s touto argumentáciou žalovaného nestotožňuje.

7.4 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného ohľadne možnosti súdu preskúmať výšku
uplatnenej náhrady poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. odvolací
súd vo všeobecnosti udáva, že ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi špecifický
nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní
s platením poistného; nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej
poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil; ide
o osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/326/2009 zo dňa 22.09.2010);
zákon č. 381/2001 Z. z. výšku do úvahy prichádzajúcej náhrady poistného plnenia výslovne nereguluje
(z použitej formulácie „poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti“ nepochybne vyplýva, že v rozpore so zákonom č. 381/2001 Z. z. by nebola ani situácia, keby
poisťovateľ požadoval plnú náhradu poistného plnenia; výslovne to ustanovuje § 12 ods. 3 zákona č.

381/2001 Z. z., v zmysle ktorého výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti nesmie presiahnuť úhrn
poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, ktorý tak predstavuje maximum
tohto nároku); z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v týchto prípadoch postupuje podľa internej
smernice (metodika pre postup pri uplatňovaní regresov voči poistenému pri likvidácii škôd z PZP zo
dňa 01.02.2009), v zmysle ktorej si žalobca sám stanovil maximum náhrady podľa § 12 ods. 1 písm.
f) zákona č. 381/2001 Z. z. na 30 % poistného plnenia v závislosti od doby omeškania s platením
poistného v okamihu poistnej udalosti; podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti prichádza
do úvahy v sporovom konaní na námietku žalovaného možnosť skúmania súladu výšky predmetnej
náhrady poistného plnenia s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s ohľadom na
konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu; rovnako vo všeobecnosti nie je vylúčená ani námietka
nesprávne určenej výšky poistného plnenia (ak poistné plnenie vyplatené poisťovateľom poškodenému
nezodpovedalo nároku na náhradu škody vzniknutú v dôsledku poistnej udalosti), pretože výsledkom
likvidačného konania vo vzťahu k poškodenému nie je žalovaný ako poistený viazaný; na druhej
strane v prípade náhrady poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z.
bude nepochybne potrebné zohľadniť skutočnosť, že platenie poistného riadne a včas podľa poistnej
zmluvy predstavuje základnú povinnosť poisteného v poistnom vzťahu, ktorá je náprotivkom povinnosti
poisťovateľa poskytovať poistnú ochranu v dojednanom rozsahu; súd prvej inštancie sa v prípade
preukázania riadneho zaplatenia bežného poistného v poistnom období od 01.01.2011 do 31.12.2011
zo strany žalovaného bude musieť s touto námietkou žalovaného vysporiadať.

7.5 Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď v prejednávanom spore sa v plnom rozsahu
uplatňuje princíp kontradiktórnosti konania, sudca nemá slabé postavenie (v zmysle, že je odkázaný
len na tvrdenia produkované stranami), ale naopak silné postavenie, ktoré sa prejavuje v každom
okamihu požadovať doplňujúce skutkové tvrdenia nevyhnutné pre rozhodnutie veci (v podrobnostiach
porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kolektív: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, najmä str. 13-14); preto
bude súd prvej inštancie oprávnený požiadať strany (predovšetkým žalobcu) o uvedenie ďalších
(doplnenie) skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 C.s.p.) najmä ohľadne výšky poistného v poistnom období
od 01.01.2011 do 31.12.2011 v dôsledku zmeny počtu poistených motorových vozidiel v súbore a
oznámenia výšky bežného poistného žalovanému v tomto poistnom období, prípadne ďalšie skutkové
tvrdenia nevyhnutné pre zistenie podstatných skutočností týkajúcich sa sporu; v ďalšom písomnom
vyhotovení rozhodnutia uvedie súd prvej inštancie správne identifikačné číslo (IČO) žalovaného, podľa
doplnenia žaloby písomným podaním zo dňa 27.11.2014, pretože v písomnom vyhotovení napadnutého
rozsudku uviedol súd identifikačné číslo žalovaného nesprávne, keď toto pochybenie nebolo potrebné v
dôsledku zrušenia rozsudku osobitne napraviť; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie z vyššie uvedených
hľadísk primeraným spôsobom odôvodní.

8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.