Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203485
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116203485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
5, XXX XX H., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a určenie, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C
56/2016-28 zo dňa 29. novembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. : Hlava 15 § 5 „Spoločnosť a klient sa v súlade s ustanovením § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka
v nadväznosti na obchodnoprávny vzťah vyplývajúci z Úverovej zmluvy vzájomnou dohodou určili, že
záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP, sa spravuje ustanoveniami

Obchodného zákonníka“, je neprijateľnou podmienkou.

II. Súd u r č u j e , že úver z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z XX.X.XXXX je bezúročný a bez
poplatkov.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.Rozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§52,§53,§54odsek1zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 4 odsek 2 písm. j/, odsek 3 písm. b/ zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 540 Eur. Poukázal na skutočnosť,
že súdy už vo svojich viacerých rozhodnutiach judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy, vrátane
tých, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, majú občianskoprávny charakter. Ustanovenie§ 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva (napr. odstúpenie od zmluvy) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije
obchodné právo, ak by sa aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky postavenie spotrebiteľa oproti

občianskoprávnej úprave zhoršilo. Z uvedeného dôvodu vyhlásil zmluvnú podmienku upravenú v
úverovýchpodmienkachžalovaného,vHlave15,§5,cit.:„Spoločnosťaklientsavsúladesustanovením
§ 282 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodnoprávny vzťah vyplývajúci z Úverovej
zmluvy vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy
ÚP, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka“, za neprijateľnú. Právna úprava účinná v čase

uzatvorenia zmluvy predpokladala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v danom prípade
tak tomu nebolo, čo spôsobilo, že žalobca sa odôvodnene domáhal určenia, že úver je bezúročný a
bez poplatkov.

4.Protirozsudkupodalvčasodvolaniežalovaný.Žiadal,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezrušila

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby napadnuté rozhodnutie zmenil. Poukázal
na skutočnosť, že ustanovenia Hlavy 15 úverových zmluvných podmienok zahŕňajú úpravu týkajúcu
sa výlučne vernostného identifikačného čísla (ďalej ako VIČ). Pridelenie a s tým súvisiaca úprava
ohľadne VIČ predstavujú pre klienta výhody vyplývajúce zo záväzkového vzťahu a nie znevýhodnenie
jeho postavenia. Žalovaný úpravou Hlavy 15 úverových zmluvných podmienok len rešpektoval možnosť

stanovenú v ustanovení § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15.

5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla,

že v uvedenom prípad ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len
vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Hlava 15 § 5 úverových podmienok obsahuje zmluvnú
podmienku, ktorou sa mali zmluvné strany dohodnúť na výlučnom spravovaní záväzkového vzťahu
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navyše nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa

ustanovenia§53odsek2Občianskehozákonníka.Úverovázmluvazodňa21.08.2009ďalejneobsahuje
náležitosť podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je predmetný
úver bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok C-42/15 nie je pre tento spor aplikovateľný.

6. K vyjadrenie žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Opätovne poukázal na rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Uviedol, že žalobkyňa žiadnym argumentom nepreukázala, že
amortizačná tabuľka a rozklad splátok spolu nesúvisia.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami sporu uzatvorená úverová zmluva
č.XXXXXXXXXX(ďalejlen„úverovázmluva“).Nazákladeuvedenejzmluvyžalovanýposkytolžalovanej
úver vo výške 540 Eur. Dohodnutá mesačná splátka bola vo výške 33,58 Eur, počet splátok 20, ročná
úroková sadzba vo výške 25,84 %, RPMN 29,50 %, priemerná hodnota RPMN 37,93 % a celkové

náklady spotrebiteľa mali predstavovať 131,60 Eur. Dátum prvej splátky bo určený na deň 21.09.2009,
pričom lehota splatnosti bola 20.04.2011.11. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami konania je spotrebiteľských vzťahom, na
ktorý sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahuje aj Zákon o spotrebiteľských
úveroch.

12. V úverovej zmluve bolo uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s.. V Hlave 15 § 5 úverových podmienok je uvedené cit.: „Spoločnosť a klient sa
v súlade s ustanovením § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodnoprávny vzťah
vyplývajúci z Úverovej zmluvy vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je

VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP, sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka“.

13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

14. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

15. Odvolací súd nepopiera tvrdenia žalobcu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom a že sa
na úver vzťahuje tretia časť Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového

vzťahu. Predmetná vec sa však týka spotrebiteľského úveru, ktorý je regulovaný osobitnou právnou
úpravou.

16. Ustanovenie § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na
všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na zmluvu o úvere. Pokiaľ by z pôsobnosti ustanovenia § 54

odsek 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by
to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku.

17. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (odstúpenie od zmluvy, premlčanie) je
dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať právnu úpravu o občianskych

právach a nie podnikateľské právo.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu sa vo veci nie je možné stotožniť s tvrdením, podľa ktorého
dojednanie o použití ustanovení Obchodného zákonníka obsiahnuté v Hlave 15 § 5 úverových
podmienok sa malo vzťahovať iba na záväzkový vzťah týkajúci sa vernostného identifikačného čísla.

V Hlave 15 § 5 sa hneď na úvod konštatuje obchodnoprávny charakter úverovej zmluvy vyplývajúci
z ustanovenia § 262 odsek 1 Obchodného zákonníka umožňujúceho aplikovateľnosť tohto právneho
predpisu aj na neobchodné vzťahy.

19. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) v
znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 písm. p) definuje pojem obchodnej praktiky. Podľa tohto
ustanovenia obchodnou praktikou sa rozumie konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo
vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s
propagáciou,ponukou,predajomadodanímvýrobkuspotrebiteľovi.Aknaponukuproduktovamarketing

sa dohodne režim Obchodného zákonníka je zrejmé, že cieľom takéhoto dojednania je znemožniť
spotrebiteľovi brániť sa proti prípadným nekalým obchodným praktikám upraveným v ustanovení §
7 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 3 tohto právneho predpisu
pritom umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom, s cieľom
ochrany spotrebiteľa, domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva. Spotrebiteľovi taktiež

patrí právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto sa porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.20. Preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ určil, že zmluvná
podmienka v úverových podmienkach žalovaného uvedená v Hlava 15 § 5 je neprijateľná.

21.Podľaustanovenia§4odsek2písm.i/Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,zmluvaospotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov.

Podľa odseku 3, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak

bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy zo dňa 21.08.2009 bolo, v zmysle ustanovenia § 4 odsek
2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzatvorenia, uvedenie výšky, počtu
a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len jednou sumou
bez rozlíšenia istiny úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov.

23. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci
C-42/15 v tejto súvislosti je potrebné dodať, že podľa tohto rozhodnutia čl. 10 odsek 2 písm. h) a i)
smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22
odsek 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do
svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov.

24. Uvedené konštatovanie však vplyv na správnosť rozsudku v napadnutej časti nemá. Rozhodnutie
vydané vo veci C-42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom
alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd,
ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných

prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť
spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

25. Podľa čl. 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa

voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako
nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám.
Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou
záväznou právnou silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou
požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá

do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento
stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej
povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto
smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota,
kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od

nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak
sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula transpozičná lehota smernice, smernica
nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice
zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a
nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej

alebo právnickej osobe alebo založenie, resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia
porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v
sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť
a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konaniaštátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej,
resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť. Žalobkyni ako spotrebiteľovi nie je možné
uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a poplatky len na základe ustanovení smernice č.

2008/48 bez toho, aby v tomto smere nebola vykonaná náprava vo vnútroštátnom práve, ktorá doposiaľ
nenastala. Žalobkyňu nemožno postihovať za to, že v dôsledku nesprávnej transpozície smernice úver
ním získaný sa v zmysle v súčasnosti platnej a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

26. Účelom právnej úpravy (§ 4 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek
pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume)
úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 odsek 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva

k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa ako
spotrebiteľ však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010)

27. Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ustanovenie § 4 odsek 3 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii
náležitostí uvedených v ustanovení § 4 odsek 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v
celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p..

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).