Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 0Er/3779/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4200896458
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Jóbová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4200896458.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: CEMMAC, a.s., so sídlom Cementárska 14/14,
914 42 Horné Srnie , IČO: 31 412 106, proti povinnému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, J. č. XX, XXX XX W.
Z., o vymoženie 3.230,73 Eur (97.329,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, Exekútorský úrad
Trenčín, Mierové nám. 1, 911 01 Trenčín, pod sp. zn. 0Er/3779/2000 (EX 547/2000) vyhlasuje za

neprípustné a zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 24.08.2000 domáhal voči povinnému (pôvodne
Arpád Balog, IČO: 30 378 966) vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 3.230,73 Eur

(97.329,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.09.2000.

2. Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 01.12.2000 poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5401 011771* pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, Exekútorský
úrad Trenčín, Mierové nám. 1 (č.l. 26).

3. Dňa 17.02.2014 doručil súdny exekútor na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný je nemajetný. Zároveň súdny exekútor uviedol, že náhradu trov exekúcie si uplatňuje
vo výške 180,- Eur (č.l. 27-29 spisu).

4. Oprávnený dňa 11.09.2017 predložil tunajšiemu súdu vyjadrenie, v ktorom oznámil, že s návrhom
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie súhlasí (č.l. 39 spisu).

5. Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

6. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať

dôvod zastavenia exekúcie.9. Z exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá
evidované motorové vozidlá, nemá vedené účty v bankách, ďalej povinný nie je registrovaný v Sociálnej
poisťovni ako zamestnanec, SZČO, nepoberá dávku v nezamestnanosti a nie je evidovaný ani ako

poberateľ dôchodku.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákonov súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

11. Súd poznamenáva, že exekúciu nezastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
teda pre nemajetnosť povinného. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.09.2000. Z uvedeného dôvodu
a s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku na predmetné
exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002.
Nakoľko zákonné ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002
neobsahovalo ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, súd je toho názoru, že exekúciu

nemožno zastaviť na základe ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov
exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa

princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy
exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedené

až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.

13. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad
dňa 13.09.2000, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného
súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách

exekúcie nebude rozhodovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002.

14. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v
prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba
vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej

opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

15. V dôsledku toho, že povinný je nemajetný a oprávnený so zastavením exekúcie súhlasil, súd
exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať
nemajetnosť povinného. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemá zmysel

uložiť povinnosť náhrady trov konania nemajetnému subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

16. Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať
za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej

predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú
súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných
ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie
preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny
exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia

podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale
súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie
oprávneného, resp. trov exekúcie.

17. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to
bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van
der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý je v súlade s § 470 ods. 1 CSP predpisom
lex generalis aj k Exekučnému poriadku účinnému do 31.8.2005, v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.