Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114229820
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114229820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: Mgr.

Lucia Mizerová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom tamtiež, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. L. F., nar. X.XX.XXXX, adresa L. XXX, 2. C. F., nar.
XX.X.XXXX, adresa R., Y. XXX/XX, 3. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa J. XX, o zaplatenie 3.868,28 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26C/66/2014-115
zo dňa 23.1.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1, 2, 3 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1., 2., a 3. náhradu trov
konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím § 524 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 3, § 39, §
149 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), §
3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách ako i § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách rozhodol podľa § 251, §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) v spojení s jeho čl. 4 a 17.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní 1. a 2. ako dlžníci uzavreli dňa 2.7.2004 Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0283644024, na základ ktorej veriteľ poskytol žalovaným 1. a 2. ako dlžníkom splátkový úver vo
výške 200.000,- Sk s úrokovou sadzbou vo výške 9,80 % a žalovaní 1. a 2. ako dlžníci sa zaviazali úver

splácaťvmesačnýchsplátkachpo2.710,-Sksplatných20.dňavmesiaci,skonečnousplatnosťouúveru
dňa 20.6.2014. Žalovaný 3. ako ručiteľ a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzavreli dňa 2.7.2004
dohodu o ručení podľa § 303 Obchodného zákonníka, v ktorej ručiteľ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku
veriteľa v prípade, ak dlžníci neuhradia veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Dňa 20.10.2009 Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako veriteľ oznámila žalovanému 1., že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní
ku dňu 30.9.2009 vo výške 342,91 Eur a prosí žalovaného 1., aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10
dní od doručenia výzvy. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.9.2012

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky uvedené a
špecifikované v Prílohe č. 1 k Zmluve, medzi ktorými bola aj pohľadávka číslo XXXXXXXXX, názov
L. F., Y. XX, R., r.č. XXXXXXXXXX, dátum uzavretia úverovej zmluvy 2.7.2004, splatnosť 20.6.2014,
poskytnutá suma 6.638,78 Eur, zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia 8.224,99 Eur, spoludlžník C.F., ručiteľ Y. F.. Dňa 16.10.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila žalovaným 1., 2. a
3., že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej zo dňa 27.9.2012 postúpila pohľadávku
vo výške 8.224,99 Eur žalobcovi ako postupníkovi. Dňa 16.10.2012 žalobca ako nový veriteľ oznámil

žalovaným 1 až 3 vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.10.2012 a vyzval ich k okamžitej
úhrade dlžnej čiastky vo výške 8.405,08 Eur najneskôr do 31.10.2012. Dňa 29.10.2014 zaslal žalobca
žalovaným Pokus o zmier, ktorým žalovaných 1., 2. a 3. vyzval, aby pohľadávky spolu vo výške 5.965,24
Eur uhradili najneskôr do 1.11.2014.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil ten právny
záver, že predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré
sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka
písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90
dní, keďže z vyššie citovaného ustanovenia Zákona o bankách vyplýva, že predmetom postúpenia z
banky na nebankovú spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po

lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta
na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca ako nebankový
subjekt uzavrel dňa 27.9.2012 Zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom - bankou. V
konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného 1. rade dňa 20.10.2009
na zaplatenie pohľadávky vo výške 342,91 Eur, so splácaním ktorej bol v omeškaní. Žalobca však

nepreukázal doručenie (ani odoslanie) uvedenej výzvy žalovanému 1. rade. Žalovaných 2. a 3. právny
predchodca žalobca nevyzval na úhradu pohľadávky vo výške 342,91 Eur so splácaním ktorej boli
v omeškaní a toto v konaní ani netvrdil. Splátky splatné do 20.10.2009 však nie sú predmetom tohto
konania. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky splatné od 20.12.2010 do 20.6.2014, na zaplatenie
ktorých právny predchodca žalobcu žalovaného 1., 2. ani 3. v zmysle § 92 ods. 8 nevyzval a žalobca to

v konaní ani netvrdil. Žalobca sám vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 16.10.2012. Z uvedeného
vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako nebankovému subjektu
nesplatnú pohľadávku, pričom Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaných 1., 2. a 3. nevyzvala písomne na
zaplatenie peňažného záväzku splatného za obdobie od 20.12.2010 do 20.6.2014, ani sama Slovenská
sporiteľňa, a.s. nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Nebol teda preukázaný základný, zákonom

vyžadovaný predpoklad platného postúpenia pohľadávky z bankového úveru na žalobcu a to zaslanie
písomnej výzvy bankou žalovaným 1. až 3. na úhradu peňažného záväzku, s ktorým boli v omeškaní
nepretržite 90 dní. Dôvodom zamietnutia žaloby je preto nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý
nepreukázal platné nadobudnutie (postúpenie) predmetnej pohľadávky od banky. Z predloženej dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov a to žalovaného 1. a žalovanej 2.

mal súd preukázané, že žalovaný 1. prebral v celom rozsahu predmetný záväzok voči žalobcovi, preto
súd dospel k záveru, že žalovaná 2. nie je pasívne vecne legitimovaná a súd voči nej žalobu aj z tohto
dôvodu zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4, 17

CSP tak, že žalovaným 1., 2. a 3. náhradu trov konania nepriznal, hoci im nárok na náhradu trov konania
vznikol, keď boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, keďže zo spisu mal súd preukázané, že žalovanému
1. v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli a žalovaní 2. a 3.
na pojednávaní uviedli, že náhradu trov konania nežiadajú, čo vylučovalo možnosť ich priznania.

6. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP
zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu, resp. podľa § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vráti vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov v odvolacom
konaní 411,92 Eur. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vyčíslil súhrnne sumou 179,92

Eur. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil. Po citácii § 92 ods. 8
a § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ako i bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok dôvodil
tým, že nakoľko § 89 ods. 1 Zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom
odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom § 92
ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli

otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky
nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy.7. V ďalšom sa odvolateľ zameral na § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a zdôraznil, že
toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, keďže
jeho účelom je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia.

Odcitoval tiež závery Krajského súdu v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 19C/34/2012, v ktorom súd
okrem iného uviedol, že postúpením pohľadávky banky nedošlo k zhoršeniu postavenia žalovaného,
došlo len k zmene v osobe veriteľa, pričom nevyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bankou ku dňu
postúpenia nemožno považovať za dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Z rozhodnutia
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zdôraznil, že porušenie povinností vyplývajúcich z §

92 ods. 8 cit. zákona nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, keďže táto norma nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú X. bankou R. podľa § 50 ods. 1 citovaného zákona.

8. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky
spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá

aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenie vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. V tejto súvislosti poukázal na závery NS SR vo veci sp. zn. 4Obo 210/01, z ktorého
zdôraznil, že dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. Obdobný záver zdôraznil v uznesení Krajského súdu v Nitre sp. zn.

9Co/133/2013.

9. Žalovaní odvolací návrh nepodali, ani sa k riadne doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., - CSP),

ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP, pričom napadnutý rozsudok bol vydaný
a odvolanie podané už za účinnosti súčasného procesného predpisu - Civilného sporového poriadku.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštancie,postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že žalobca
v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu z dôvodu súdom prvej inštancie ustálenej neúčinnosti
zmluvyopostúpení(zdôvodu,ženebolipreukázanépodmienkypostúpeniavzmysle§92ods.8Zákona
o bankách, keďže nebolo preukázané, že žalovaní boli písomne vyzvaní na splnenie svojho záväzku

pôvodným veriteľom), v dôsledku čoho mal byť daný dôvod na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

13. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).

14. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnenímpostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2).

15. V zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 o bankách ... ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu

klienta. Týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávky; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Žalobca v odvolaní okrem iného namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v
dôsledku nesprávnej aplikácie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách s tým, že toto ustanovenie
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.

17. Odvolací súd sa týmto názorom žalobcu nestotožnil. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď
sa prioritne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

18. Predmetom konania zostala pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník
pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovanými 1. a 2.,

ktorá bola zabezpečená ručením žalovaného 3., bolo preto potrebné, aby v prvom rade preukázal svoju
aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Zo
spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvej inštancie predložil kópiu zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a spoločnosťou
EOS KSI Slovensko, a.s. teda žalobcom.

19. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou

uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.

Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

20. Je nesporné, že žalobca v konaní neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a relevantným spôsobom
nepreukázal, že žalovaný 1. a 2. ako dlžníci, boli jeho pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou,
a.s., po splnení podmienky omeškania s plnením pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, písomne vyzvaní bankou na splnenie peňažného záväzku, čo napokon žalobca ani v odvolaní

nepopiera. Odvolací súd sa pritom zhoduje so závermi prvoinštančného, že existencia a doručenie tejto
písomnej výzvy je zákonnou podmienkou pre následné postúpenie predmetnej pohľadávky bankou na
iný subjekt. Keďže podľa preukázaného, v danom prípade táto zákonná podmienka splnená nebola (za
takúto výzvu voči žalovanému 1. nie je možné považovať tú zo dňa 20.10.2009 - č.l. 71 spisu ako touzavrel prvoinštančný súd, navyše bez preukázania jej doručovania a tiež i doručenia), žalobca v tomto
smere neuniesol svoje dôkazné bremeno, čo vedie k záveru, že k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej
sporiteľne, a.s., na žalobcu došlo v rozpore so zákonom a preto je takýto právny úkon v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka neplatný.

21. Odvolací súd je toho názoru, že napriek systematickému zaradeniu citovaného ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách v rámci ustanovenia upravujúceho výnimky z bankového tajomstva, nie je možné
výklad tohto ustanovenia zužovať len na výklad systematický, spôsobom, ako ho poníma žalobca s tým,

že sa ním upravujú iba prípady prelomenia bankového tajomstva, pričom nie sú ním upravené zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Naopak v citovanom ustanovení, vychádzajúc najmä z
jeho gramatického znenia, je nesporne zrejmé, že stanovuje banke podmienky pre účinné postúpenie
bankovej pohľadávky, ktorých naplnenie v danom prípade preukázané nebolo. Keďže potom nedošlo k
platnému postúpeniu danej pohľadávky, žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, v dôsledku
čoho bolo nevyhnutné jeho žalobu zamietnuť a to i voči žalovanému 3. ako ručiteľovi. Oznámenie banky

o postúpení pohľadávky žalobcovi adresované žalovaným bolo splnením povinnosti pôvodného veriteľa
ako postupcu v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozhodne ho nemožno stotožňovať ani
zamieňať so splnením podmienky bankou v zmysle cit. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., keďže ani
podľa formy, ani podľa obsahu nie je výzvou banky adresovanou dlžníkovi na splnenie dlhu, s ktorým
je dlžník v omeškaní.

22. K argumentácii odvolateľa, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky s poukazom
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001, odvolací súd poukazuje na to, že rozpor právneho úkonu
so zákonom zakladá jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti ex

offo aj bez toho, aby ju niektorý z účastníkov namietal (§ 39 Občianskeho zákonníka).

23. Žalobca tiež tvrdil, že ustanovenie § 89 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. <. o bankách účinného od 10.6.2013
banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti
z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne

nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto
zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a
pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

26. Právna úprava ustanovenia § 89 ods. 1 Zákona o bankách, na ktorú sa žalobca v podanom
odvolaní odvoláva, nebola účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Preto ani účastníci zmluvy o úvere
uzatvorenejdňa22.12.2005nemalimožnosťupraviťsipostupovaniepohľadávok(súčasnýchibudúcich)
odchýlne od vtedy účinného a platného zákona o bankách (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách).

27. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu
žalobcu v celom rozsahu, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s
podstatnou odvolacou argumentáciou odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, (odvolacími dôvodmi osobitne
nenapadnutého) potvrdil.

28. V odvolacom konaní fakticky plne úspešným žalovaným vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúťodvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní v odvolacom konaní pasívni, nevykonali
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

30.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

31. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o

nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie

postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).