Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8198899974
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8198899974.9

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcov 1. W.. W. Y., I.. XX.XX.XXXX,
Z. B., I. L. XX, 2. R.. Z. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., G.R. XX, obaja zastúpení V.. B. F., F. M. M. O. Z., Ž.
XX, proti žalovanej K. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., V. Z. XX, zastúpená V.. W. N., F. M. M. O. N., J. XX,
o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu

Prešov č.k. 14C 9/1998-1197 zo dňa 18.9.2017 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov konania o neplatnosť závetu tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Potvrdzuje uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov štátu.

O výške náhrady všetkých trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd priznal žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov
konania o neplatnosť listiny o vydedení v rozsahu 100 % voči žalovanej.

Priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania o neplatnosť závetu v rozsahu 100 % voči žalobcom
v 1/ a 2/ rade povinným spoločne a nerozdielne.
Priznal štátu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1/ a 2/ rade povinným
spoločne a nerozdielne.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobcovia domáhali určenia
neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa 9.12.1993.

Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. 14C 9/1998-367 zo dňa 29.4.2002 žalobe vyhovel a uložil žalovanej
povinnosť uhradiť žalobcom trovy konania. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie. Krajský súd v
Prešove potvrdil rozsudok vo výroku o určení, že listina o vydedení z 9.12.1993 je neplatná a vo zvyšnej
časti rozsudku rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie (č.k. 2Co 413/2002-419).
Prvoinštančný súd následne žalobu zamietol (č.k. 14C 9/1998-1156) s tým, že o trovách konania a
štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Po podaní

odvolania rozsudok bol potvrdený (č.k. 17Co 119/2016-1189) a bola priznaná žalovanej náhrada trov
odvolacieho konania voči žalobcom povinným spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2017.
Na právny vzťah prvoinštančný súd aplikoval prostredníctvom ust. § 470 ods. 1, 2 CSP aktuálne
procesné ustanovenia, a to najmä ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V časti určenia neplatnosti
listiny o vydedení boli úspešní žalobcovia, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči

úspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. V časti určenia neplatnosti závetu bola úspešná žalovaná, preto
jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom v rozsahu 100 %.Vo veci vznikli trovy štátu z titulu odmeny vyplatenej znalcom. Znalecké posudky boli vyhotovené vo
vzťahukurčeniuneplatnostizávetu,vtejtočastiboližalobcovianeúspešní,apretoštátnároknanáhradu
trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu.

Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že o tejto výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia, a to proti výroku,
ktorým bola priznaná náhrada trov konania žalovanej v rozsahu 100 % v konaní o neplatnosť závetu

a proti výroku o trovách štátu. Poukázali na to, že v danom prípade úspech strán sporu prvoinštančný
súd nesprávne aplikoval. Prvýkrát bolo rozhodnuté o žalobe rozsudkom zo dňa 29.4.2002 tak, že bolo
určené, že závet napísaný poručiteľom je neplatný a bolo určené, že listina o vydedení, ktorá je súčasťou
závetu, je neplatná. Po podaní odvolania odvolací súd rozsudkom zo dňa 18.12.2002 potvrdil rozsudok
vo výroku o určení, že listina o vydedení je neplatná a zrušil rozsudok vo výroku o určení, že závet
napísaný poručiteľom je neplatný a vo výroku o trovách konania.

Ďalším rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol dňa 26.11.2007, že závet vlastnoručne napísaný
poručiteľom, je neplatný v časti týkajúcej sa žalobcov v rozsahu polovice ich dedičského podielu zo
zákona. V prevyšujúcej časti žaloba bola zamietnutá. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
26.6.2008 bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku neplatnosti testamentu v prevyšujúcej
časti, kde bola žaloba prvoinštančným súdom zamietnutá. V ďalšom sa konalo teda iba o neplatnosti

závetu v rozsahu polovice zákonného dedičského podielu žalobcov, teda v rozsahu polovice závetu. V
tejto časti bola žaloba zamietnutá, a preto žalobcovia boli úspešní v predmete konania spočívajúcom v
určení neplatnosti listiny o vydedení, ale súčasne aj v rozsahu 50 % v predmete konania spočívajúceho
v určení neplatnosti závetu. Žalovaná bola potom úspešná v rozsahu 50 % v predmete konania
spočívajúceho v určení neplatnosti závetu, nie však v rozsahu 100 %, ako to uviedol prvoinštančný súd.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania štátu, v tomto rozsahu mal prvoinštančný súd rozhodnúť o tom, že
žalobcovia zodpovedajú za tieto trovy v rozsahu 50 % a v rovnakom rozsahu aj žalovaná. Preto žiadali
uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutých dvoch výrokoch zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalovaná sa s tvrdením žalobcov v odvolaní nestotožnila a uviedla, že vo vzťahu k určeniu neplatnosti
listiny o vydedení boli žalobcovia úspešní v rozsahu 1 polovice ich zákonného dedičského podielu, teda
v rozsahu 1/6 k celku a spolu v 1/3 dedičstva. Keďže žalovaná bola úspešná v rozsahu 2/3, žiadala
rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne potvrdiť.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté výroky
uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku no náhrade trov konania v rozsahu konania o neplatnosť závetu nie je správne.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Predmetom konania v prejednávanej veci boli dva samostatné dielčie nároky uplatnené žalobcami.
Prvým nárokom je nárok, ktorým žiadali určiť, že listina o vydedení je neplatná a druhým nárokom je
nárok, podľa ktorého závet je neplatný.

6.Vpriebehukonaniabolorozhodnuté,želistinaovydedeníjeneplatná,vtomtorozsahutentočiastočne
uplatnený nárok sa stal právoplatným a ďalej už nebol predmetom konania.
Vo vzťahu k tomuto nároku prvoinštančný súd priznal žalobcom ako úspešnej strane sporu nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Tieto trovy predmetom odvolacieho konania nie

sú.

7. Predmetom odvolacieho konania je náhrada trov konania v konaní o určenie neplatnosti závetu.Žalobcovia v žalobe tvrdili, že testament, ktorý zanechal poručiteľ, je neplatný. Namietali neplatnosť
v rozsahu, že neboli zohľadnení ako neopomenuteľní dedičia, teda žalobcovia boli v testamente ako
potomkovia poručiteľa opomenutí. Ďalej žiadali určiť neplatnosť závetu aj z dôvodu, že tento testament

poručiteľ nenapísal a nepodpísal.

8. Prvoinštančný súd skúmal dôvody neplatnosti testamentu a bolo určené, že testament je v rozsahu
neopomenuteľnosti dedičov je neplatný, pričom bol stanovený aj rozsah, v akej časti je testament
neplatný, keď bolo určené, že ide o neplatnosť v rozsahu polovičky dedičského podielu žalobcov. Teda

v tejto časti čo do predmetu konania boli žalobcovia úspešní účastníci konania v rozsahu 50 %.

9. Predmetom ďalšieho konania bolo skúmanie, či testament napísal a podpísal poručiteľ, ktorú okolnosť
namietali žalobcovia v žalobe. Po znaleckom dokazovaní bolo preukázané, že testament nie je neplatný
pre tento zamietavý dôvod a ich návrh v rozsahu o určení neplatnosti testamentu, pretože ho nemal
podpísať a napísať poručiteľ, bol zamietnutý. V tomto rozsahu bola žalovaná úspešná v rozsahu 50 %.

10. Keďže celým predmetom konania bolo určenie platnosti, resp. neplatnosti závetu a každý skutkový
dôvod tvrdený žalobcami bol v prospech inej strany sporu, je namieste, aby každá strana sporu znášala
si aplikujúc ust. § 255 ods. 2 CSP trovy, ktoré jej v tejto súvislosti o tomto rozsahu uplatneného nároku
vznikli samostatne, pretože ich pomer úspechu a neúspechu bol rovnaký.

Preto v tejto časti odvolací súd napadnutý výrok prvoinštančného uznesenia o trovách konania podľa §
388 CSP zmenil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Odvolací súd sa následne zaoberal rozhodnutím prvoinštančného súdu o trovách štátu vo vzťahu k
úhrade nákladov na znalecké dokazovanie.

Znalecké dokazovanie bolo vykonávané vo vzťahu k zisteniu, či poručiteľ napísal alebo nenapísal
vlastnoručne testament a či poručiteľ vlastnoručne testament podpísal. Odvolací súd už vyššie uviedol,
boli žalobcovia čiastočne neúspešnými vo vzťahu k žalovanej. Žalobcovia tvrdili, že testament poručiteľ
nenapísal a že ho nepodpísal, tieto tvrdenia neboli preukázané. Bol preukázaný znaleckými posudkami
opak. Preto za trovy štátu zodpovedajú v plnom rozsahu žalobcovia uplatňujúci tento zamietnutý dôvod

neplatnosti testamentu.
Preto v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách štátu ako správne podľa §
387 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s použitím ust. § 396

ods. 1 CSP a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Žalobcovia
boli úspešní v odvolacom konaní čiastočne vo vzťahu k jednému z napadnutých výrokov, vo vzťahu
k druhému z napadnutých výrokoch úspešní neboli, preto v tejto časti bola úspešná žalovaná. Keďže
pomer úspechu a neúspechu v rámci odvolacieho konania o rozhodovaní o trovách konania bol rovnaký,
toto rozhodnutie odvolacieho súdu je spravodlivé na konečné vyriešenie trov konania v prejednávanej

veci, ktoré vznikli v odvolacom konaní stranám sporu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.