Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/422/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717201134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: W. A. B., a. s., so
sídlom S. XX, XXX XX D., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
D., t. č. bytom W. č. XXX, XXX XX S. D., štátny občan SR, o zaplatenie 5.901,03 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9Csp/20/2017 - 69 zo dňa 11. 09. 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9Csp/20/2017 - 69 zo dňa 11. 09. 2017 vo výroku II., ktorým
súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.901,03 Eur, poplatky za poistenie vo výške 4,78 Eur, úrok vo výške 281,58 Eur, úrok z omeškania
vo výške 2,54 Eur, úrok vo výške 13,9 % ročne zo sumy 5.901,03 Eur od 27. 10. 2015 do zaplatenia,
maximálne do sumy 4.270, 02 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.901,03 Eur a sumy
281,58 Eur od 27. 10. 2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Osobitným výrokom v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). O trovách rozhodol súd prvej

inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
11. 03. 2016 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 5.901,03 Eur
titulom nezaplatenej istiny, 4,78 Eur nezaplatených poplatkov z poistenia, 281,58 Eur titulom úrokov
z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroky z omeškania 2,54 Eur z
neuhradenýchsplátokdodátumupredčasnejsplatnostiúveru,úrok13,9%ročneznezaplatenejistinyvo

výške 5.901,03 Eur od 27. 10. 2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny 5.901,03 Eur a nezaplatených úrokov 281,58 Eur od 27. 10. 2015 do zaplatenia, ako i náhrady
trov konania z titulu uhradeného súdneho poplatku. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané,
že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 11. 05. 2015 uzavretá úverová zmluva č. XXXXXXXX s
tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Žalovaný mal v danom vzťahu
postavenie spotrebiteľa a žalobca mal postavenie dodávateľa; jednalo sa o tzv. spotrebiteľský úver a
preto súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzoval ako úver

spotrebiteľský. Súd prvej inštancie aplikoval na predmetný zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských
zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzajúc z tvrdenížalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom preukázané, že by tieto
skutočnosti žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom nejakým spôsobom rozporoval
(výška poskytnutého úveru, výška uhradených splátok zo strany žalovaného a pod. ), považoval nárok

žalobcu na zaplatenie sumy predstavujúcu istinu úveru vo výške 5.901,03 Eur za nespornú a preto uložil
žalovanému uvedenú sumu zaplatiť. Taktiež za nesporný považoval súd nárok na zaplatenie poplatku
za poistenie vo výške 4,78 Eur. Pokiaľ ide o riadny úrok z úveru, v tejto časti súd prisúdil žalobcovi sumu
281,58 Eur, čo predstavuje vyčíslený úrok do dňa 26. 10. 2015, t. j. do dňa predčasného zosplatnenia
úveru a následne aj úrok vo výške 13,9 % ročne zo sumy 5.901,03 Eur od 27. 10. 2015 do zaplatenia

maximálne však do sumy 4.270,02 Eur, hoci žalobca žiadal v petite žalobného návrhu priznať úrok
13,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 27. 10. 2015 do zaplatenia bez ďalších obmedzení. Súd sa
nestotožnil s názorom žalobcu, že na tento zmluvný úrok dojednaný vo výške 13,9 % ročne by mal
mať žalobca nárok po zosplatnení až do zaplatenia. Žalobca ako veriteľ využil svoje zákonné i zmluvné
právo a v dôsledku omeškania dlžníka - žalovaného s úhradou jednotlivých splátok úveru tento vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho vznikla žalovanému ako dlžníkovi povinnosť vrátiť celú

dlžnúsumuspolusúrokmi,keďžedošlokpredčasnémuzosplatneniuceléhoúveru.Súddospelkzáveru,
že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné
prostriedky spolu s dojednanými úrokmi, pričom cena úveru, ktorú tvorí popri prípadne dohodnutej
odplatevýškaúroku, jedanáužpriuzavretíúverovejzmluvystým,ženáslednejetentoúrokrozpočítaný
v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov na určitý počet splátok v konkrétnej výške.

Súd prvej inštancie mal za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv fakt, že
dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru, resp. jeho časti ale v takomto prípade nastupuje
sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t. j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania. Vzhľadom
k tomu, súd prisúdil žalobcovi z titulu riadneho úroku sumu 281,58 Eur spolu s úrokom vo výške 13,9 %
ročneznezaplatenejistiny5.901,03Eurod27.10.dozaplatenia,maximálnevšakdosumy4.270,02Eur,

čo predstavuje rozdiel medzi sumou 4.551,60 Eur (výška splátky 97,70 x počet splátok 108 = 10.551,60
- 6.000 Eur istina), výška pôvodne dojednaného úroku a sumou 281,58 Eur, suma zosplatneného úroku
ku dňu 26. 10. 2015 t. j. ku dňu predčasného zosplatnenia úveru. V prevyšujúcej časti riadneho úroku
súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok z omeškania, súd tento žalobcovi priznal vo výške 2,54 Eur, ktorá
predstavuje úrok z omeškania vo výške 5, 00 % ročne z neuhradených splátok do dátumu predčasnej

splatnosti úveru a zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5, 00 % ročne zo sumy
istiny a vyčísleného riadneho úroku odo dňa 27. 10. 2015 až do zaplatenia, keďže súd vychádzal z toho,
že žalovaný je v omeškaní s úhradou prisúdenej sumy, pričom výšku úroku z omeškania si žalobca
uplatnil vo výške dojednanej v predmetnej zmluve s tým, že táto výška nepresiahla zákonom stanovený
limit. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,

2 CSP a uviedol, že súd síce žalobu v časti zamietol, konkrétne v časti riadneho úroku, nakoľko však
bola žaloba zamietnutá iba v nepatrnej časti, súd prisúdil žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, uviedol, že rozsudok súdu

prvej inštancie namieta v časti, v ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol. Súd prvej inštancie uviedol, že
nepriznal žalobcovi nárok na úrok po zosplatnení a zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má
veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dojednanými
úrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí popri prípadne dohodnutej odplate výška úroku je daná už pri
uzavretí úverovej zmluvy. Na uvedené nemá vplyv, že dlžník sa dostane do omeškania s platením

úveru, resp. jeho časti, ale v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti,
t. j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania. S uvedeným argumentom súdu prvej inštancie
sa žalobca nestotožnil a v tejto časti považuje rozsudok za nesprávny, pričom odvolanie zdôvodnil
poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca má za to, že nárok na zaplatenie
úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom splatení.

Žalobca v odvolaní poukázal na znenie ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve, úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátania peňažných prostriedkov. Ďalej poukázal na komentár k uvedenému zákonnému ustanoveniu -
IURA EDITION a na rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/12/2017 - 90 zo dňa 31. 01. 2017. Ďalej

poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník
sazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťúroky.Vychádzajúczuvedeného, obsahom
záväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovaťs úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu
úveru, dlžník je ich povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov až do
okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na

ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných
záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok z úveru však neovplyvňuje. Ďalej odvolateľ poukázal na
ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než
dvochsplátokalebojednejsplátky podobudlhšiuakotrimesiacejeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiť
a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka

upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je
dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Totoodstúpenienespôsobujezánikzáväzkuextunc;akotovyplývapriamozdikcieustanovenia, naďalej
trváprávoveriteľa,abydlžníkvrátildlžnúsumusúrokmi,tátopovinnosťodstúpenímodzmluvynezaniká.
Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho
právneho postavenia v akom bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre nesplnenie si

povinnosti dlžníka. Teda odstúpením od zmluvy v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od
počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú
sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. K vzťahu
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania poukázal odvolateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky, č. k. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21. 08. 2014.

4. Na základe uvedeného má žalobca za to, že úrok z poskytnutého úveru je odplatou za poskytnuté
peňažné prostriedky a nárok na túto odplatu trvá od ich poskytnutia až do ich vrátenia. Preto odvolateľ
navrhol, aby odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe navrhovateľa v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného

uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov
konania, aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu žalovaným podané nebolo.

6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Odvolací súd uvádza,
že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca, žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu

prvej inštancie nepodal.

7. V zmysle 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Na základe podaného odvolania žalobcu, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220

ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho
odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že
podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, (pričom iba
tento výrok súdu prvej inštancie podliehal odvolaciemu prieskumu odvolacieho súdu), ako aj s jeho

dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania
v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania
veci samej v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom
a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom

hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky
žalobcu vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a predmetný vzťah
založený touto zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzhľadom k tej skutočnosti, že pri
uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval v postavení podnikateľa a žalovaný bol nepochybne v postaveníspotrebiteľa. Pokiaľ sa žalobca v konaní o.i. dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili
v prípade ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy za stavu, že veriteľ a aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok v termínoch dohodnutých v

zmluve, teda za stavu, že by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, odvolací súd uvádza, že
tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, došlo aj k zmene záväzku, ktorá bola privodená
omeškaním spotrebiteľa - žalovaného a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím
práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním

veriteľa, pričom predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá
nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne spláca a teda
vracia veriteľovi za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru však

vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. Pri predčasnom zosplatnení úveru, teda veriteľ predčasným zosplatnením
navodzuje stav, v ktorom veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru.

9. V prejednávanej veci navyše z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej
inštancie priznal žalobcovi i nárok na úrok z úveru, po predčasnom zosplatnení, avšak tento limitoval
výškou, v akej by žalobcovi prináležal úrok z úveru v prípade riadneho splácania úveru dlžníkom
(žalovaným) pri počte 108 splátok. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý postup súdu, ktorý ustálil, že v

prípade riadneho splácania poskytnutého úveru by dlžník (žalovaný) uhradil celkom sumu 10 551, 60
eur. Z uvedenej pripadá na istinu 6 000,- eur a úrok z úveru potom predstavuje sumu 4 551, 60,- eur. Ku
dňu podania žaloby, žalobca kapitalizoval splatný úrok z úveru a to v sume 281, 58 eur, ktorá predstavuje
úrok z úveru vo výške 13, 9 % ročne k momentu predčasného zosplatnenia úveru. Uvedenú sumu súd
prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému priznal, pričom následne túto odčítal od celkového

nároku na úrok z úveru patriaci veriteľovi v prípade riadneho splácania počas celej doby splácania,
pôvodne určenej zmluvou. Takýmto spôsobom je možné dospieť k sume 4 270, 02 eur, ktorou súd prvej
inštancie limitoval nárok žalobcu na úrok z úveru, v prípade predčasného zosplatnenia úveru. Akékoľvek
omeškanie dlžníka je potom spojené s nárokom žalobcu (ako veriteľa) na nárok úroku z omeškania až
do momentu zaplatenia. V podanom odvolaní žalobca namieta, že súd mu nepriznal nárok na úrok (z

úveru) po zosplatnení. Po riadnom oboznámení sa s celým obsahom odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
že súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na úrok z úveru v takej výške, aká by mu patrila v prípade
riadneho splácania úveru počas celej doby splatnosti a teda žalobca napadnutým rozhodnutím súdu
nie je nijak ukrátený, nakoľko mu je priznané také plnenie, aké by mi prináležalo (a aké predpokladal)
v zmysle dojednaní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre prípad omeškania žalovaného je žalobcovi

priznaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 901, 03 eur a sumy 281, 58 eur od 27. 10.
2015 do zaplatenia.

10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 379 CSP a ust. § 380 CSP je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci odvolanie podal len

žalobca a v zmysle zásady zákazu „reformatio in peius“ (zmeny k horšiemu), odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil; zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie nepodal, teda odvolací súd nemohol preskúmať rozsudok vo výroku, ktorým uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť úrok vo výške 13, 9 % ročne zo sumy 5.901, 03 eur od 27. 10. 2015 do zaplatenia,

maximálne do sumy 4.270, 02 eur.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol síce v odvolacom
konaní úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu prináležal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, keďže však odvolací súd mal za preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania
v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, žalovanému nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.12. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).