Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/28/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809201297
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7809201297.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu Mäsokombinát

NORD Svit, s.r.o., Hlavná 5, Svit, IČO: 36171093 proti žalovanému Slovenská konsolidačná a.s.,
Cintorínska 21, Bratislava 29, IČO: 35776096, o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H. ako pozemky parc.
U. Č.. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXXX m2, č. XXXX,
ostatné plochy o výmere XXX m2 a stavba súpisné číslo XX na parcele č. XXXX, popis stavby: L. Z.,
nie sú zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska 21 (predtým
Záhradnícka 27), 814 99 Bratislava, IČO: 35776096.

Súd p r i z n á v a žalobcovi plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca dňa 05. 03. 2009 podal na súd žalobu o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva
z 05. 12. 2002 a návrh na vydanie predbežného opatrenia. V žalobe uviedol, že dňa 05. 12. 2002
uzatvorili účastníci Zmluvu o zriadení záložného práva (ďalej len „záložná zmluva“), ktorej predmetom
bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v k. ú. H. zapísaným na LV č. XXX vedenom
na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správe katastra Rožňava. Ako to vyplýva z článku IV. záložnej

zmluvy, záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zriadené výmenou za záložné právo,
ktoré bolo zriadené v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam v k. ú. H., zapísaným na LV č. XXX.
Žalobca je výrobcom mäsa a mäsových výrobkov. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do
EÚ, žalobca musel zabezpečiť splnenie náročných hygienických podmienok platných v EÚ, čo bolo
možné len nákladnou rekonštrukciou výrobných objektov, teda investíciou v objeme cca 120 mil. Sk.
Časť potrebných zdrojov mohol žalobca z ískať od Agentúry Sapard, ako podporného fondu Európskej
únie. Jednou z podmienok však bolo to, že žiadateľ musí byť vlastníkom objektov a objekty nesmú byť

zaťažené záložným právom. Na hlavných výrobných objektoch, zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. H.
a to na výrobnej hale, údiarni s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX, expedícii, mraziarni, s.č. XXX, na parc.č.
XXX/XX, expedícii, chladiarni, s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX, rozrábke, s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX,
odvešovni, laboratórium, s.č. XXX, na parc.č. XXX/XX a na porážke ošípaných, s.č. XXX, na parc.č.
XXX/XX, boli na LV zapísané záložné právo v prospech žalovanej a to na základe záložnej zmluvy č.
94/92 zo dňa 14. 09. 1992 a záložnej zmluvy č. 20/93 zo dňa 05. 08. 1993, ktoré boli uzavreté medzi
Všeobecnou úverovou bankou a.s. pobočka v Rožňave a SATURN R.A.M. spol. s r.o. Svit, Hlavná 5,

na zabezpečenie úverov, ktoré banka poskytla uvedenej spoločnosti. Žalovaný podmieňoval svoj súhlas
uvoľnením tohto záložného práva jeho nahradením záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré boli vo
vlastníctve žalobcu. V skutočnosti spoločnosť SATURN R.A.M., spol. s r.o. nikdy nebola vlastníkom
nehnuteľností, ktoré dala do zálohu zmluva č. 94/92 a č. 20/93 a teda záložné právo v prospechžalovaného, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H. nemohlo byť platne zriadené. Neplatnosť uvedeného
záložného práva je predmetom žaloby, ktorú žalobca podal proti žalovanému na okresnom súde Poprad,
na ktorom je vedená pod sp. zn. 10C/90/2007. Žalobca až dodatočne zistil, že žalovaná ešte dňa 02. 09.

2002 podala na Krajskom súde v Prešove proti žalovaným SATURN R.A.M., spol. s r.o. a spol. žalobu,
ktorá bola vedená pod sp. zn. 2Cb 228/02. Žalovaný sa touto žalobou domáhal, aby súd vyslovil, že
zmluva o predaji majetku štátu reg. č. 3592 uzavretá dňa 20. 07. 1992 v Bratislave, medzi predávajúcim
FNM SR a kupujúcim R.A.M. spol. s r.o. (pôvodne obchodné meno spoločnosti SATURN R.A.M. spol.
s r.o.) je od počiatku neplatná z dôvodu rozporu so zákonom. Z uvedenej žaloby je nepochybné, že

žalovaný v decembri 2002, keď uzatváral so žalobcom záložnú zmluvu uvedenú v bode I. žaloby, vedel
o tom, že záložné zmluvy, ktoré mu predchodca VUB a.s. uzatvoril so spoločnosťou R.A.M. spol. s r.o.
sú neplatné, lebo uvedená spoločnosť nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré dávala do zálohu. Podľa
§ 151d ods. 3 OZ možno zriadiť záložné právo len na vec, ktorá je vo vlastníctve záložcu. Záložnou
zmluvou uvedenou v bode I. žalovaný tým, že so žalobcom uskutočnil výmenu záložného práva, o
ktorom vedel, že je neplatné, za záložné právo platné, konal spôsobom, ktorý sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Podľa § 49a OZ právny úkon
je neplatný, aj ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolal alebo o ňom
musela vedieť. Zo skutočností uvedených vyššie je nesporné, že žalobca pri uzatváraní záložnej zmluvy
vychádzal zo skutočnosti, že zriaďuje záložné právo výmenou za iného záložné právo, teda konal v

omyle, ktorý v zmysle § 49a OZ činí jeho právny úkon neplatným. Žalovaný podal návrh na exekúcie
predajom nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva zriadeného záložnou zmluvou uvedenou
v bode I. Nakoľko žalobcovi hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na majetku, navrhol,
aby súd vydal predbežné opatrenie.

2.Uznesením č.k. 4C/28/2009-233 zo dňa 16. 06. 2015 súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 27. 04. 2015
v znení: Určuje sa, že záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, zapísaným v katastri
nehnuteľností na Katastrálnom odbore Okresného úradu Rožňava na LV č. XXX pre k. ú. H. ako parcely
registra „.“ parc. č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere
XXXX m2, parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2 a stavba s.č. XX, na parc.č. XXXX, L. Z.,

na základe záložnej zmluvy zo dňa 05. 12. 2002 (V1832/02) v prospech Slovenskej konsolidačnej a.s.,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 096 je premlčané.

3.Uznesením č.k. 4C/28/2009-300 zo dňa 09. 05. 2016 súd pripustil zmenu žaloby zo dňa 29. 03. 2016
v znení: Určuje sa, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H. ako

pozemkyparc.KNCč.XXXX,ostatnéplochyovýmereXXXm2,č.XXXX,ostatnéplochyovýmereXXXX
m2, č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2 a stavba súpisné číslo XX na parcele č. XXXX, popis
stavby: L. Z., nie sú zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska
21 (predtým Záhradnícka 27), 814 99 Bratislava, IČO: 35776096.

4.Žalovaný tvrdil, že žalobca opiera svoj nárok o exekučné konanie, exekučné rozhodnutie KS Prešov
2CoE/101/2014 zo dňa 27. 11. 2014, prvostupňové rozhodnutie je 15Er/397/2008-169 zo dňa 21. 07.
2014, rozhodnutie KS v Prešove je napadnuté podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Žiadal,
aby súd prerušil toto konanie do rozhodnutia o prípadnom podanom mimoriadnom dovolaní. Nesúhlasil
s námietkou premlčania žalobcu. Dôvody, ktoré uvádza žalobca nie sú uvedené v pôvodnej žalobe, ktorá

znela na určenie neplatnosti zmluvy, nie sú tam ani popísané, sú uvedené až v návrhu na zmenu žaloby.
Nesúhlasil ani s tvrdením, že žalobca neopiera svoj nárok o rozhodnutie v exekučnom konaní, ktoré
tu uviedol. Medzi účastníkmi konania je sporné, či sa záväzky majú posúdiť ako ručiteľské alebo ako
samostatný záväzok. Práve právna kvalifikácia záväzku môže mať vplyv na posúdenie tejto veci.

5.Žalobca tvrdil, že ide o ručenie, poukázal na ust. bodu II. Notárskej zápisnice, kde je uvedené
vyhlásenie, že uspokojíme záložného veriteľa, teda odporcu v prípade, ak spoločnosť Saturn R.A.M.
spol. s r.o. nesplní záväzok, ktorý vznikol na základe úverových zmlúv špecifikovaných v záložnej
zmluve. Toto vyhlásenie jednoznačne svedčí na akcesorické postavenie záväzku povinného, kde je
ručenie. To, že od počiatku medzi oboma účastníkmi bol zámer zabezpečiť ručenie žalobcu, preukazuje

obsah zápisnice zo zasadnutia predstavenstva Slovenskej konsolidačnej a.s. z 15. 11. 2002, v ktorej je
výslovneuvedené:„OdbornýútvarodporúčanávrhMäsokombinátunavýmenuzáložnýchzmlúvschváliť
najmä s ohľadom na nasledovné skutočnosti: Obligačný dlžník Saturn R.A.M. bude čoskoro vymazaný
z obchodného registra, pohľadávka SK a.s. voči tomuto subjektu zanikne a záložné právo vzhľadomna svoju akcesorickú povahu zanikne tiež. Za týchto okolností by uvoľnenie záložného práva pripadalo
do úvahy iba za tej podmienky, ak záložný dlžník vyhlási v notárskej zápisnici, že ručí za zaplatenie
pohľadávky SK do výšky hodnoty založených nehnuteľností.“ Táto zápisnica jednoznačne potvrdzuje,

že od počiatku išlo o zabezpečenie ručenia a nie o vytvorenie samostatného záväzku Mäsokombinátu,
ktorý nemal žiaden právny význam.

6.Žalovaný s týmto tvrdením, že sa jedná o ručiteľský záväzok nesúhlasil a to s poukazom na obsah
záložnej zmluvy uzatvorenej 05. 12. 2002 a obsah notárskej zápisnice, z ktorej je zrejmé, že záväzok

prevzatý spoločnosti NORD Svit bol limitovaný výťažkom z predaja záložných nehnuteľností. Ručiteľský
záväzok nie je možné špecifikovať a obmedzovať výťažkom presne určeného speňažitého majetku
ručiteľa, preto sa nemôže jednať o ručiteľský záväzok, ale o záväzok spoločnosti NORD Svit, ktorý
má iný charakter. Je to záväzok na zaplatenie peňažného záväzku z výťažku presne špecifikovaných
nehnuteľností. Ručenie je totiž možné limitovať výlučne výškou alebo rozsahom prevzatého ručenia,
ale v žiadnom prípade ho nie je možné limitovať špecifikovaním postihnuteľného majetku ručiteľa.

V tomto je základný rozpor medzi žalobcom a žalovaným a toto je aj otázka zásadného právneho
významu, ktorá má byť riešená dovolacím súdom na základe podaného podnetu. S týmito námietkami
sa exekučné súdy nielenže nevysporiadali, ale na ne nereagovali, sa nimi nezaoberali. Preto pokiaľ
žalobca stále odvodzuje svoj nárok poukazovaním, že sa jedná o ručiteľský záväzok, ktorý je premlčaný,
má za to, že žalobe nie je možné vyhovieť. Preberaný ručiteľský záväzok nie je možné limitovať

špecifikovaním postihnuteľného majetku ručiteľa. Z notárskej zápisnice vyplýva, že veriteľ, teda odporca
mohol požiadať o plnenie žalobcu po 30. 09. 2008 tak ako to bolo dohodnuté v čl. III. predmetnej
notárskejzápisnicespoukazomnažiadosťžalobcuuvedenúprivzájomnýchrokovaniach,ktorévyplývali
z programu SAPARD z čl. IX. ods. 6 opatrenia agentúry z 18. 02. 2002. Táto situácia vyplynula z
toho, že žalobca plánoval čerpať finančné prostriedky z prístupového programu SAPARD, ktoré plánoval

použiť na obnovu, resp. rekonštrukciu Mäsokombinátu, pričom viaceré nehnuteľnosti boli založené
záložnými zmluvami v prospech konsolidačnej banky na zabezpečenie úverov poskytnutých spoločnosti
Saturn. Keďže predmetné prostriedky mali byť použité na obnovu týchto nehnuteľností, boli iniciované
vzájomné rokovania, aby viaceré nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne založené, boli uvoľnené z režimu
záložného práva a namiesto nich žalobca ponúkol iné nehnuteľnosti a zároveň bolo dohodnuté, že

tieto iné nehnuteľnosti založené záložnou zmluvou z 05. 12. 2002 nebudú zo strany záložného veriteľa
postihnuteľné v termíne do 30. 09. 2008, preto bolo do notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná ako
exekučný titul k záložnej zmluve, konkrétne v čl. III. notárskej zápisnice, zahrnuté vyhlásenie o uplatnení
exekučného titulu až po termíne 30. 09. 2008. Keďže k splneniu záväzku nedošlo, po uplynutí
uvedeného dátumu, pristúpil žalobca k podaniu na výkon exekúcie 08. októbra 2008. Pred týmto

dátumom 30. 09. 2008 žalobca nebol oprávnený pristúpiť k návrhu na vykonanie exekúcie, čo vyplýva
z čl. III. predmetnej notárskej zápisnice. Aj vzhľadom na uvedené má za to, že námietka premlčania, v
ktorej uvádza, že k premlčaniu došlo v roku 2007, nie je dôvodná.

7.Žalobca tvrdil, že slová nepodá návrh na vykonanie exekúcie, neznamená, že tým dňom mala začať

plynúť premlčacia doba. Je tu uznesenie KS Košice o zrušení konkurzu, ktoré bolo právoplatné 25. 04.
2002. Ak teda bolo vyhlásenie, že spoločnosť Mäsokombinát splní záväzok v prípade ak spoločnosť
Saturn R.A.M. svoj záväzok nesplní, je celkom zrejmé, že prinajmenšom odo dňa nasledujúceho
po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení konkurzu mohol žalovaný uplatňovať svoje práva. To, že sa
dobrovoľne vzdal práva podať návrh na exekúciu, neznamená, že sa tým zastavil beh premlčacej doby.

8.Súd po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav: Žalobca podal 05. 03. 2009 návrh na začatie
konania, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. H., uzatvorená medzi účastníkmi dňa 05. 12. 2002 je neplatná. Súd
konanie o návrhu prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. 19C/22/2010. Predmetom uvedeného konania je návrh žalobcu na určenie, že záložnými
zmluvami č. 94/92 zo dňa 14. 09. 1992 a č. 20/93 z 13. 07. 1993 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXX pre k. ú. H. záložné právo zriadené nebolo. Na Okresnom súde Poprad bolo okrem konania
19C/22/2010 vedené pod sp. zn. 15Er/397/2008 aj exekučné konanie o návrhu oprávneného Slovenská
konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti žalobcovi o vymoženie 1 129 348,50 Eur.

Vo veci 15Er/397/2008-169 Okresný súd Poprad rozhodol uznesením z 21. 07. 2014, ktorým vyhlásil
exekúciuvedenúsúdnymexekútoromMgr.VladimíromCipárom,ExekútorskýúradBratislava,Vazovova
9, Bratislava za neprípustnú a exekúciu zastavil. Krajský súd v Prešove uznesením 2Co/101/2014-218
z 27. 11. 2014 rozhodnutie Okresného súdu Poprad o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení potvrdil.Dôvodom zastavenia exekúcie bolo konštatovanie súdov o tom, že v dôsledku námietky premlčania,
ktorú vzniesol žalobca (v uvedenom konaní ako povinný), je pohľadávka Slovenskej konsolidačnej
a.s., proti spoločnosti SATURN R.A.M., spol. s r.o. a tým aj proti žalobcovi premlčaná a premlčané je

aj záložné právo zapísané v prospech oprávneného na LV č. XXX pre k. ú. H.. Zmluvou o zriadení
záložného práva, uzatvorenou medzi žalovaným, ako záložným veriteľom na strane jednej a žalobcom,
ako záložcom na strane druhej dňa 05. 12. 2002, bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam
zapísanýmnaLVč.XXXprek.ú.H.,vprospechžalovaného(ďalejlen„záložnázmluva“).Včl.II.záložnej
zmluvy je uvedené, že jej predmetom je zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti špecifikované v

čl. I., na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči spoločnosti SATURN R.A.M. spol. s r.o.,
ktoré vznikli na základe úverových zmlúv č. 57/92 zo dňa 14. 09. 1992 a č. 18/93 z 13. 07. 1993.
Záložná zmluva bola uzatvorená ako príloha k notárskej zápisnici N 731/02, Nz716/02, ktorá bola
spísaná notárkou JUDr. Tatianou Schweighoferovou dňa 19. 12. 2002. V bode II. notárskej zápisnice
je vyhlásenie žalobcu (záložcu), že uspokojí záložného veriteľa - žalovaného v prípade, ak spoločnosť
SATURN R.A.M., spol. s r.o. nesplní záväzok, ktorý vznikol na základe úverových zmlúv špecifikovaných

v záložnej zmluve a to z predaja založených nehnuteľností a že záložný veriteľ môže viesť exekúciu a pri
výkone záložného práva predať exekúciou založené nehnuteľnosti presne uvedené v záložnej zmluve.

9.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčia sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Záložné
práva sa nepremlčia skôr, než zabezpečená pohľadávka.

10.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11.Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. II. ÚS 250/2011-30 z 08. 12. 2011) záložné právo je právom, ktoré
nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania
vylúčené. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo

dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného
práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca
sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie
zabezpečenejpohľadávkyzvýťažkupredajazálohu,mátozanásledok,aksazáložcadovolápremlčania
tohto zálohu, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (zhodne napr. NS ČR

v rozsudku z 25. 04. 2007 č.j. 21 Cdo 1918/2005 a v rozsudku z 08. 02. 2007 č.j. 21 Cdo 681/2006).

12.Z ustanovenia § 100 ods. 2 OZ ale vyplýva, že trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie
skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Listom zo dňa 21. 01. 1994 VÚB a.s.
pobočkaRožňavaoznámilaspoločnostiSATURNR.A.M.,spol.sr.o.,žezdôvodumeškaniasosplátkami

úverov odstupuje od úverových zmlúv č. 57/92 a 18/93, vyzvala ju na zaplatenie všetkých záväzkov
do jedného mesiaca odo dňa doručenia listu a upozornila ju na uplatnenie svojho záložného práva.
Premlčacia doba pohľadávky žalovaného voči pôvodnému dlžníkovi SATURN R.A.M., spol. s r.o. na
zaplatenie 1 129 348,-Eur z titulu úverových zmlúv č. 57/92 a 18/93 začala plynúť 22. 01. 1994, teda
deň po tom, čo právny predchodca odporcu VÚB a.s. pobočka Rožňava listom z 21. 01. 1994 oznámil

žalovanému, že odstupuje od úverových zmlúv. Podľa § 408 ObZ bez ohľadu na iné ustanovenia
tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr o uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď začala
po prvý raz plynúť, čo znamená, že premlčacia doba pohľadávky zabezpečenej Zmluvou o zriadení
záložného práva z 05. 12. 002 uplynula 22. 01. 204 (zhodne viď uznesenie Krajského súdu v Prešove
2CoE/101/2014-218 z 27. 11. 2014 bod I.). Uznesením Krajského súdu v Košiciach 2K 350/97-24 z

05. 03. 2002 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu SATURN R.A.M., spol. s r.o. z dôvodu, že nie
sú predpoklady pre konkurz. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 04. 2002, po zverejnení v
Obchodnom vestníku č. 16/2002 pod zn. KOO935. Žalovaný ako záložný veriteľ, mohol uplatniť svoje
záložné právo už 26. 04. 2002. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie záložného práva u plynula
26. 04. 2005. Najvyšší súd ČR v rozsudku 21 Cdo 2185/2009 z 21. 12. 2010 (na ktorý poukázal

aj Ústavný súd SR v rozsudku II. ÚS 250/2011-30) vychádzal z úvahy, že i keď premlčané právo
pretrváva - všeobecne vzaté - ako tzv. naturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho použiť
aj na záložné právo. Ku speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa. Ak záložný dlžník
dôvodne namietol premlčanie záložného práva, nemožno už úspešne uskutočniť tzv. naturálnu obligáciuspočívajúcu v možnosti uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, lebo
speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa už vykonať nemožno a dobrovoľné splnenie práva
(nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložným dlžníkom

nie je pojmovo možné. Na rozdiel od záväzkových právnych vzťahov, pri ktorých je možné prijatie
„premlčaného dlhu“, u premlčaného záložného práva k tomu už z povahy veci dôjsť nemôže. Preto
Najvyšší súd ČR vyslovil právny názor, podľa ktorého ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania
záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného
speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že

záložné právo nemôže naďalej (ani v budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky .Z uvedených dôvodov Najvyšší súd ČR dospel k záveru, že sú splnené
podmienky pre určenie, že záložné právo tu je (resp. určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom)
ak sa záložný dlžník dôvodne dovolal premlčania ak je na takom určení naliehavý právny záujem.

13.Podľa § 879e ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01. 01. 2003 Občianskeho

zákonníka platí, že u stanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. 01.
2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. 01. 2003 sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

14.Podľa § 151a až § 151g Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzatvorenia jednotlivých

žalovaných záložných zmlúv, vyplýva nasledovné:

15.Podľa § 151a ods. 1 cit. zákona záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva
tým, že v prípade ich riadneho a včasného neslnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa
uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale

z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

16.Podľa § 151b ods. 1, 2 a 4 cit. zákona záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej
dedičskej dohody alebo zo zákona. Na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je
potrebná jej registrácia štátnym notárstvom Od 01. 01. 1993 záložné právo vzniká ak ide o nehnuteľnosť,

vkladom do katastra nehnuteľností. V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet
záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby je založenie
bolo každému zjavné.

17.Podľa§ 151d ods. 2 cit. zákona ak niekto prevezme zmluvne vec, na ktorej viazne záložné právo,

pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi, ak pri uzavretí zmluvy nadobúdateľ o záložnom práve vedel
alebo musel vedieť; nadobúdateľ zodpovedá takto do výšky ceny nadobudnutej veci.

18.Podľa § 151f ods. 1 a 2 cit. zákona ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa
záložnýveriteľdomáhaťuspokojeniazozálohuatoajvtedy,keďzabezpečenápohľadávkajepremlčaná.

Ak na zabezpečenie tej istej pohľadávky je založených niekoľko samostatných vecí, záložný veriteľ je
oprávnený domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti z ktoréhokoľvek zálohu.

19.Podľa § 151g cit. zákona záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh
alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa

záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho
zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí sať formou notárskej zápisnice.

20.V prejednávanej veci súd riešil otázku, či je možné vyhovieť podanej žalobe o určenie, že tu záložné
právo zriadené nie je (že záložné právo „neexistuje“) ak došlo k premlčaniu záložného práva.

21.Na základe vykonaného dokazovania súd je toho názoru, že záložné právo slúži k zabezpečeniu
pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia jej záložný veriteľ
oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci, ktorá je predmetom zálohu. Záložné právo nie je, s výnimkou
úpravy niektorých otázok záložného práva, obsiahnutých v ustanovení § 299 Obchodného zákonníka v

znení účinnom do 31. 12. 2002, upravené v Obchodnom zákonníku a riešia ho predpisy občianskeho
práva predovšetkým Občiansky zákonník. Záložné právo je vecným právom charakterizované ako právo
k cudzej veci. Ak si záložný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky včas a
pokiaľ sa záložný dlžník dovolal premlčania záložného práva, má to okrem iného za následok, že sazáložný veriteľ nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu. Aj keď premlčané právo pretrváva ako tzv.
naturálna obligácia, ku speňaženiu zálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa, pokiaľ však záložný
dlžník vznesenie dôvodne námietku premlčania záložného práva, nie je možné vyvodiť, že tzv. naturálnu

obligáciu spočívajúcu v možnosti speňaženia zálohu na návrh záložného veriteľa možno uspokojiť. Už
z povahy veci k tomu nemôže dôjsť na rozdiel od záväzkových právny vzťahov.

22.Pri svojom rozhodovaní súd sa priklonil k názoru, ktorý bol prezentovaný v rozhodnutí NS ČR s. zn.
21Cdo 2185/2009, v ktorom sa uvádza, že: „ záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa

na uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen (zákonom predpísanou)
obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale taktiež prostredníctvom žaloby o
určenie, že tu záložné právo nie je (napr. určením, že vec nie je zaťažená záložným právom) ak je na
takomto určení naliehavý právny záujem. Ak došlo k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný
dlžník nepochybne dovolať premlčania pri každej (zákonom poskytnutej) obrane proti výkonu práva
(nároku) záložného veriteľa na uspokojení zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, teda

taktiež v konaní zahájenom podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Ak preukáže záložný
dlžník, že záložný veriteľ uplatnil (môže uplatniť) právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z
výťažku speňaženia zálohu po uplynutí stanovenej doby a dovolá sa premlčania záložného práva, nie
je možné zamietnuť jeho žalobu o určenie, že tu (premlčané) záložné právo nie je len s poukazom, že
premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo ani po zamietavo

právoplatnom rozhodnutí súdu nezaniká a je len oslabené o tzv. nárok a jedná sa o tzv. naturálne
právo. Ak sa záložný dlžník dovolal (dôvodne) premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že
záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej (ani v
budúcnosti) byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Opačný

názor vo svojich dôsledkoch popiera význam premlčania záložného práva a uznáva súdnu ochrana
prejavujúcu sa zamietnutím žaloby, ktorá smeroval aproti výkonu premlčaného práva napriek tomu - ako
vyplýva z ust. § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka - premlčané právo nie je možné priznať.“

23.Súd dospel k záveru, že sú splnené v zmysle § 137 písm. c) CSP predpoklady pre určenie, že

záložné právo nie je zriadené, keďže sa záložný dlžník dôvodne dovolal premlčania záložného práva
a na takomto určení je aj naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu je podľa názoru
súdu daný tým, že záložné právo je zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H., kde ako vlastník je vedený
žalobca, pričom vlastník je oprávnený sa dožadovať, aby na doklade, ktorý preukazuje jeho vlastníctvo
nebol uvedený zápis, v danom prípade záložné právo v prospech žalovaného, keď toto záložné právo do

budúcna nie je spôsobilé uspokojiť žalovaného v súvislosti so zabezpečenou pohľadávkou. Naliehavý
právny záujem žalobcu je odôvodnený tým, že v súvislosti s dispozíciou s týmito nehnuteľnosťami
má ako vlastník záujem na tom, aby záložné právo na LV vyznačené nebolo. Ak sa záložný dlžník
dovolal úspešne premlčania záložného práva, nepochybne už záložný veriteľ sa nemôže domôcť
uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu, a tak sa premlčané záložné

právo stáva nespôsobilým prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Iným spôsobom
ako predmetnou určovacou žalobou žalobca nemôže dosiahnuť, aby Okresný úrad, katastrálny odbor
vymazal záložného veriteľa z listu vlastníctva. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.