Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Pc/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618200321
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618200321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky E.

H., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou
so sídlom Tranovského 1, Liptovský Mikuláš, proti X.. S. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX,
v konaní o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo E. H.V., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, a X.. S. H., nar. XX. XX. XXXX, ktoré bolo
uzavreté XX. XX. XXXX v Q. K. a je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku číslo XX, ročník XXXX,
strana X, poradové číslo XX, r o z v á d z a .

II. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným súdu 05. 02. 2018 sa navrhovateľka domáhala rozvodu
manželstva, ktoré účastníci uzatvorili v Q. K. dňa XX. XX. XXXX. Návrh odôvodnila tým, že
napriekspoločnémubydliskusaúčastnícivzájomnenerozprávajúanekomunikujúmedziseboupribližne
dvadsať rokov. Potom ako manžel zmenil prácu, začal sa viac venovať ženám a svojim známostiam
ako rodine, pričom aj napriek tomu, že navrhovateľka sa snažila túto situáciu niekoľkokrát osobne riešiť,
manžel nejavil záujem o rodinný život a riešenie rodinnej situácie. Navrhovateľku bezdôvodne ponižoval
a urážal, často sa jej vysmieval a podceňoval ju. S manželom sa postupne odcudzili, pričom tento

stav trvá doposiaľ. Zo strany navrhovateľky došlo k citovému ochladeniu k manželovi, z ich vzťahu
sa v dôsledku dlhoročného prežívania a nezáujmu vytratil cit, láska, úcta a rešpekt a preto už nemá
záujem zotrvávať v takomto manželskom zväzku, ktorý je len formálny a neplní účel, ktorý by mal plniť v
manželstvearodine.Nakoľkosúvzťahytakvážnerozvrátené,ženietnádejenaobnoveniemanželského
spolužitia, navrhovateľka navrhla rozvod manželstva.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa navrhovateľka nezúčastnila, pričom svoju

neprítomnosť riadne a včas ospravedlnila. Zároveň zotrvala na návrhu. Jej právna zástupkyňa uviedla,
že navrhovateľka nemá záujem naďalej viesť život bez lásky a citu. Manželstvo účastníkov je formálnym
a nefunkčným zväzkom.

3. Manžel navrhovateľky pred otvorením pojednávania spočiatku s návrhom na rozvod manželstva
súhlasil, keď uviedol, že si váži svoju ženu a pokiaľ sa rozhodla k tomuto kroku, tak to rešpektuje. Po
otvorení pojednávania s odôvodnením na reakcie synov prítomných na pojednávaní, navrhol prerušiť

konanie, aby to s navrhovateľkou ešte prebrali. Nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v návrhu na rozvod
manželstva. Uviedol, že aj keď je manželstvo také aké je, vedia spolu žiť.4. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. Z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

5. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

6. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

7. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9. Podľa § 27 ods. 1 zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

10. Muž a žena vstupujú do manželstva na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť

manželstvo, ako právneho vzťahu medzi nimi, ktorého účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je
kvalifikovaný rozvrat manželstva. Zákonná povinnosť súdu upravená v § 23 ods. 2 zákona o rodine
nemôže byť postavená nad zásadu slobodného rozhodnutia toho ktorého manžela, nakoľko pokiaľ
je predpokladom na uzatvorenie manželstva slobodná vôľa muža a ženy, podľa názoru súdu nikoho

nemožno nútiť, aby zotrval vo zväzku, ktorý už podľa neho nemá žiadne opodstatnenie. Navrhovateľka
prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na podanom návrhu, pričom aj po prerušení pojednávania,
za účelom skontaktovania sa právnej zástupkyne s navrhovateľkou potom ako manžel navrhol prerušiť
konanie, trvala na rozvode manželstva. Súd nepovažoval za potrebné odročiť pojednávanie za účelom
predvolania a vypočutia navrhovateľky, nakoľko táto svoju neúčasť na pojednávaní odôvodnila tým,

že prítomnosť na pojednávaní by jej spôsobila psychickú a emočnú traumu a zhoršila zdravotné
problémy, pre ktoré je liečená v kardiologickej ambulancii. Je preto predpoklad, čo potvrdila aj jej právna
zástupkyňa, že navrhovateľka by sa ospravedlnila z neúčasti aj na nasledujúcom pojednávaní.

11. Pokiaľ ide o rozvrat manželstva, manžel navrhovateľky jednoznačne nepoprel tvrdenia o tom, že

manželstvo s navrhovateľkou už neplní spoločenský účel. Aj keď účastníci žijú v spoločnej domácnosti,
podľa vyjadrenia navrhovateľky intímne spolu nežijú, pričom ako manželia nekomunikujú dvadsať rokov.
Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, ktoré síce jej manžel poprel, avšak bližšie nerozviedol dôvody
nesúhlasu, nasvedčujú existencii vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi.
Takéto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak manželia nie sú si verní, vzájomne nerešpektujú

svoju dôstojnosť, nepomáhajú si a nevytvárajú spoločne zdravé rodinné prostredie. Manželstvo by malo
byť totiž vzťahom, ktorý sa vyznačuje vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou
a má vytvárať také rodinné prostredie, v ktorom sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú
porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory, ktorým sa v živote nedá
vyhnúť, sa snažia spoločne preklenúť. Manžel navrhovateľky na pojednávaní neuviedol nič, čo by

nasvedčovalo tomu, že manželstvo účastníkov spĺňa tieto predpoklady. Nesúhlas plnoletých detí s
rozvodom manželstva pritom nie je dôvodom, pre ktorý by súd nemohol nefunkčné manželstvo rozviezť.
Predpokladom vzniku manželstva je dobrovoľné rozhodnutie snúbencov vstúpiť do tohto zväzku, pričom
nikoho z nich nemožno nútiť, aby v manželstve, ktoré je už podľa neho len formálne, zotrval. Súd nemá
žiadne pochybnosti o tom, že na strane navrhovateľky ochota zotrvať v manželskom zväzku absentuje

a zároveň nevidí šancu na obnovenie vzťahu účastníkov konania. Je taktiež potrebné zdôrazniť to,
že samotné podanie návrhu na rozvod manželstva je zásadným a bezpochyby ťažkým osobným
rozhodnutím, v dôsledku ktorého si navrhovateľ musí uvedomovať následky takéhoto kroku nielen vo
vzťahu k nemu a druhému manželovi, ale aj vo vzťahu k rodine a blízkemu okoliu. Navrhovateľkasa rozhodla ukončiť dlhotrvajúce manželstvo a na svojom návrhu zotrvala, preto súd vo svetle vyššie
uvedeného jej návrhu vyhovel.

12. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.