Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010375
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617010375.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a

prísediacich Ing. arch. Moniky Tylkovej a JUDr. Jaroslava Tomčíka na hlavnom pojednávaní dňa 7.
februára 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 166 Trestného poriadku

obžalovaný
I. S. M. U. Í. H.,nar. XX. X. XXXX v X. S., trvale bytom Z.. Z. XXXX/X, X. S., t. č. vo výkone

trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby
Leopoldov,

sa za skutky, z ktorých bol právoplatne uznaný vinným rozsudkami Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 2T/7/2010 zo dňa 2. 2. 2010, sp. zn. 2T/103/2010 zo dňa 25. 10. 2010, a sp. zn. 2T/86/2011 zo
dňa 8. 11. 2011 za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa§20Trestnéhozákona,zločinlúpežepodľa§188ods.1,2písm.c/Trestnéhozákona(§138písm.
a/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, zločin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Trestného zákona (§ 138 písm. d/ a § 140 písm.
c/ Trestného zákona) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona), prečin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

o d s u d z u j e:

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d/, písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods.
3, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
rokov a 2 (dva) týždne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/103/2010 z 25. 10. 2010, ktorým bol odsúdený podľa § 188
ods. 2, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia a zároveň bol týmto rozsudkom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona

zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/7/2010 z 2. 2. 2010,
ktorým bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/7/2010 z 2. 2. 2010, ktorým bol odsúdený podľa § 188
ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol
zaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.Súdsúčasnezrušujevšetkyďalšie

rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/86/2011 zo dňa 8. 11. 2011 súd schválil
dohodu o vine a treste uzavretú dňa 29. 6. 2011 medzi obvineným I. S. a Okresnou prokuratúrou
Liptovský Mikuláš, a I. S. uznal za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného

zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Podľa §188 ods. 2, § 38 ods. 7, § 41 ods.
2, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 100 mesiacov, na výkon ktorého bol, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/,
ods. 4 Trestného zákona, zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.Poškodenéhosuplatnenýmnárokomnanáhraduškodyodkázalnaobčianskesúdnekonanie.

Súčasne súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/103/2010 zo
dňa 25. 10. 2010, ktorým bol odsúdený podľa § 188 ods. 2, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2, § 39 ods. 2
písm. d/, ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na
výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Zároveň bol týmto rozsudkom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/7/2010 zo dňa 2. 2. 2010, ktorým bol I. S. odsúdený podľa
§ 188 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov, na výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8. 11. 2011.

Odsúdený I. S. podal dňa 11. 1. 2016 návrh na povolenie obnovy konania smerujúci proti výroku o treste,
s odôvodnením, že trest odňatia slobody mu bol uložený v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28. 11. 2012.
Súčasne poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj/44/2013 k základnému

postupu súdu prvého stupňa vo vzťahu k vykonaniu citovaného nálezu ÚS SR, podľa ktorého stratila
účinnosť veta za bodkočiarkou v § 41 ods. 2 Trestného zákona, a teda ide o situáciu predpokladanú v
§ 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ÚS SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2Nt/2/2016-209 zo dňa 21. 9. 2016 súd postupom

podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.
z. a § 400 ods. 1 Trestného poriadku povolil obnovu konania v trestnej veci odsúdeného I. S., ktorá
skončila právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/86/2011 zo dňa 8.
11. 2011 a zrušil výrok o treste z uvedeného rozsudku v prospech odsúdeného. Druhým výrokom
predmetného uznesenia súd podľa § 403 Trestného poriadku nevzal odsúdeného I. S. do väzby.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 9. 2016. Podľa § 404 ods. 2 Trestného poriadku nerozhodol
ovráteníveci prokurátorovidoprípravnéhokonania,keďževýrokovineprávoplatnéhorozsudku,ktorým
bola schválená a potvrdená dohoda o vine a treste, ostal nedotknutý a bol zrušený len výrok o treste.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn 2T/86/2011 zo dňa 17. 3. 2017 v konaní po

povolení obnovy konania súd znovu rozhodol o treste obžalovaného, ktorý bol uznesením Krajského
súdu Žilina č. k. 1To/76/2017-270 zo dňa 8. 7. 2017 zrušený z dôvodu nutnosti postupu podľa § 334 ods.
3Trestnéhoporiadku,kedymalsúd uznesenímvrátiťvecprokurátorovidoprípravnéhokonania,pretože
medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo v novom konaní po povolení obnovy k dohode o novom
treste. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu, preto prvostupňový súd pokračoval na verejnom

zasadnutí, kedy uznesením zo dňa 13. 9. 2017 vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania.Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 27. 9. 2017 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš obžalobu na I. S. pre skutok kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1

Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako
je uvedený v predmetnej obžalobe.
Podľa § 404 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ak bola právoplatne povolená obnova konania,
ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom
zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho

obvineného, pokračuje sa v prípravnom konaní. V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom
povolení obnovy konania v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia
prokurátorovi do prípravného konania. Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na
základe konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania.

Právoplatný výrok o vine z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/86/2011 zo dňa

8. 11. 2011, a rovnako ani právoplatný výrok o vine rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 2T/7/2010 zo dňa 2. 2. 2010, ktorého výrok o treste bol zrušený rozsudkom sp. zn. 2T/103/2010
zo dňa 25. 10. 2010 a ani právoplatný výrok o vine rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 2T/103/2010 zo dňa 25. 10. 2010, ktorého výrok o treste bol následne zrušený rozsudkom sp. zn.
2T/86/2011 zo dňa 8. 11. 2011 neboli povolením obnovy konania dotknuté.

Vzhľadom na to, že obnova konania bola povolená len vo výroku o treste a vec bola prokurátorovi
vrátená do prípravného konania, súd pokračoval na podklade novej obžaloby. Na hlavnom pojednávaní
konanom po povolení obnovy konania dňa 7. 2. 2018, súd umožnil obžalovanému a prokurátorovi, aby
uzavreli dohodu o treste. Keďže strany nemali záujem uzavrieť dohodu, súd vykonal dôkazy súvisiace

s výrokom o treste. Prokurátor, obhajca a obžalovaný nenavrhli výsluch obžalovaného.

Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že obžalovaný I. S. bol doposiaľ 4-krát súdom trestaný za
trestnú činnosť najmä majetkového a násilného charakteru, v prvom prípade v roku 2008 súd schválil
uzavretý zmier. Posledný záznam svedčí o odsúdení, pre ktoré sa vedie aktuálne trestné konanie

z dôvodu rozhodovania o treste po povolení obnovy konania. Podľa aktuálnej lustrácie v registri
priestupkov nemá záznam. V súčasnosti sa proti nevedie žiadne iné trestné konanie. Obžalovaný I.
S. sa odo dňa 3. 2. 2010, kedy nastúpil výkon trestu z výkonu väzby, nachádzal vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom a Ilave, odkiaľ bol
dňa 14. 7. 2015 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

Leopoldov. Počas výkonu väzby správanie odsúdeného nebolo na požadovanej úrovni (nadväzovanie
nepovolených kontaktov). Správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody taktiež nie je
na požadovanej úrovni, pretože sa u neho opakovane vyskytujú nedostatky v dodržiavaní ústavného
poriadku, nepodával pracovné výkony na požadovanej úrovni, bol neustrojený, nenastúpil previerku
stavu odsúdených, fajčil mimo vyhradených priestorov, mal fyzické konflikty s odsúdenými, prechovával

nepovolené veci, neplnil pokyn príslušníka ZVJS, spal a pozeral TV v nepovolenom čase. Ku dňu
podania hodnotenia dňa 30. 1. 2018 mal evidovaných 18 disciplinárnych trestov (posledný uložený dňa
13. 12. 2017 za prechovávanie nepovolených vecí). Evidovanú má 1 disciplinárnu odmenu zo dňa 28.
9. 2012 za vzorné plnenie si pracovných povinností. Aktuálne je v kolektíve odsúdených znášanlivý,
konflikty nevyhľadáva. K personálu ústavu sa správa slušne, avšak má tendenciu vyjadrovať sa k

pokynom. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Okresným súdom
Trenčín bol z dôvodu opakovaného porušovania povinností odsúdeného dňa 12. 10. 2010 preradený
z ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Počas výkonu trestu pracoval na dvoch pracoviskách, na návrh zmluvného partnera bol vyradený pre
nepodávanie pracovných výkonov na úrovni, zásady BOZP dodržiaval, aktuálne pracovne zaradený nie

je. Voľný čas trávi sledovaním televízie, počúvaním rozhlasu, čítaním, zapája sa do športových aktivít
je členom stolnotenisového krúžku, zúčastňuje sa športových súťaží a prednášok. Kontakt udržiava s
najbližšími príbuznými.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného boli zistené dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm.
l/ Trestného zákona, že obžalovaný sa ku trestnej činnosti priznal a trestnú činnosť oľutoval, a tiež
podľa § 36 písm. d/, že trestnej činnosti sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvých, čo vyplýva aj z
konštatovania v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/103/2010. Zistená
bola jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestnú

činnosť odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/135/2007. Podľa §
38 ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností sa znižuje horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Obžalovaný spáchal prejednávaný skutok skôr, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/103/2010 zo dňa 25. 10. 2010 za iný trestný čin, a tiež skôr, ako bol

vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/7/2010 zo dňa 2. 2. 2010
za iný trestný čin, preto v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona boli zrušené výroky o
treste uvedených rozsudkov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a obvinenému bol uložený súhrnný trest
odňatiaslobodypodľatrestnejsadzbynajprísnejšiehozozbiehajúcichsatrestnýchčinov,ktorýmjezločin

lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, za ktorý možno uložiť v základnej trestnej
sadzbe trest odňatia slobody od 7 do 12 rokov. Obžalovaný viacerými skutkami spáchanými v novembri
2008,dňa16.9.2009, dňa13.8.2009,spáchalviaceréúmyselnétrestnéčiny,zktorýchštyrisúzločinmi,
pretojesúhrnnýtrestodňatiaslobodyuloženývsúladesustanovením§41ods.2vetaprvá,keďzadanej
situácie horná hranica trestnej sadzby najprísnejšie trestného zo zbiehajúcich sa trestných činov sa

zvyšuje o 1/3-inu. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že asperačná zásada ako
taká zrušená nebola, pretože nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 zo dňa
28. 11. 2012, uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z., bol konštatovaný nesúlad len časti
ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (prvá veta časť za bodkočiarkou), ktorá upravovala ukladanie
trestu v hornej polovici takto upravenej trestnej sadzby, s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a ktorá zverejnením v

Zbierke zákonov SR stratila účinnosť a dňa 22. 6. 2013 aj platnosť (čl. 125 ods. 3 Ústavy SR).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bral súd do úvahy, najmä vyššie uvedené zásady, prevahu
poľahčujúcich okolností, osobu páchateľa, ktorý opakovane stál pred súdom za rozsiahlu úmyselnú
trestnú činnosť, a to prevažne násilného charakteru a namierenú aj proti majetku iného, zištné pohnútky

páchateľa, následok trestnej činnosti, súčasne aj možnosti nápravy páchateľa. Zároveň však zohľadnil
aj skutočnosť, že obnova konania bola povolená v prospech obžalovaného a jej dôvodom bola snaha o
dosiahnutie trestu v inej, zníženej výmere. Vzhľadom na doterajšie správanie obžalovaného vo výkone
trestu však neumožňoval súdu prijať záver o opodstatnenosti a dôvodnosti upustenia od uloženia
súhrnného trestu. Hoci obžalovaný argumentoval, že disciplinárne potrestania získaval v dôsledku

odbojného a nesúhlasného postoja v začiatkoch jeho výkonu, je tvrdenie je v rozpore s preukázanými
faktami, keď je zrejmé, že posledný disciplinárny trest mu bol uložený dňa 13. 12. 2017, teda už v
priebehu konania, v ktorom sa nanovo rozhoduje o výške trestu za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť.
Na druhú stranu je však potrebné si uvedomiť, že obžalovaný doposiaľ vykonal trest odňatia slobody
vo výmere 8 rokov (po započítaní výkonu väzby a výkonu trestu v predchádzajúcich trestných veciach

ho vykonal dňom 18. 9. 2017) a v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
ktorý mu bol nariadený v konaní sp. zn. 2T/135/2007 (predpokladaný koniec jeho výkonu pripadá na 18.
3. 2018). preto je otázne aký prevýchovný účel by bolo možné očakávať od jeho ďalšieho navyšovania
až o maximálne ďalšie 4 mesiace oproti doposiaľ vykonanému trestu. Z týchto dôvodov súd zvolil
symbolické navýšenie trestu odňatia slobody, pričom vzal do úvahy aj to, že súhrnný trest je v tomto

konaní ukladaný nielen za spáchané zločiny, ale aj za prečin, pri ktorom by inak prichádzalo do úvahy
aj zastavenie trestného stíhania pre neúčelnosť. Z týchto dôvodov súd považuje trest odňatia slobody
ukladaný po povolení obnovy konania za situácie, keď len nepodmienečný trest odňatia slobody môže
naplniť účel trestu, a to vo výmere 8 mesiacov a 2 týždne za trest primeraný, ktorý je spravodlivým a
objektívnym obrazom potrieb individuálnej a generálnej prevencie. K argumentácii obhajoby o tom, že v

pôvodných predchádzajúcich konaniach sa aplikovalo protiústavné ustanovenie o asperačnej zásade a
od tohto trestu sa následne odvíjali všetky ďalšie súhrnné tresty, ktoré boli obžalovanému uložené, podľa
názoru súdu neobstojí, pretože týmto rozhodnutím sa rušia predchádzajúce výroky o trestoch a zároveň
sa súd spravoval zásadou, že v konaní po povolení obnovy konania nesmie byť novým rozsudkomuložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku. Uložený trest odňatia slobody
zodpovedá aktuálnym zákonným pravidlám a zásadám ukladania trestu a v súlade s nimi je i primeraným
zmiernením pôvodne uloženého trestu.

Hoci boli formálne splnené podmienky pre zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného
činu (dňa 13. 8. 2009) nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, ako vyplynulo
z hodnotiacej správy ÚVTOS obžalovaný bol dňa 12. 10. 2010 rozhodnutím súdu preradený na výkon

trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia v dôsledku opakovaného porušovania povinností.
Keďže od uvedenej doby nedošlo k zmene zaradenia do ústavu na výkon trestu a je zrejmé, že
obžalovaný pokračoval v nastúpenom trende získavania disciplinárnych trestov opakovaným porušením
svojich povinností, nebol dôvod na zmenu zaradenia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto

porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.