Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/35/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202017
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4207202017.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev - Trnavská arcidiecéza,

IČO: 00 419 702, Hollého 10, P.O.BOX 78, 917 66 Trnava, v konaní zast. MAPLE & FISH s.r.o., so
sídlom Bratislava, Rajská 15/A, IČO: 36 718 432 proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345 o návrhu na vydanie nehnuteľností sudkyňou JUDr. Ivetou
Banghovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomne podaným návrhom domáhal vydania nehnuteľností a navrátenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. N., pozemok parcela reg. „C“ 10668/2 orná pôda o

výmere 2547m2 a parcela reg. „C“ č. 10714/1 záhrada o výmere 983 m2 vytvorené geometrickým
plánom č. 1201/13 zo dňa 25.2.2013 vyhotoveným Mgr. Richardom Zimanom, autorizačne overeným
Ing. Františkom Rákocim, autorizovaným geodetom a kartografom dňa 25.2.2013 a úradne overeným
Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny dňa 28.3.2013 pod č. 138/2013. Predmetné
nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke 986 pre k. ú. M. B. a momentálne sú
v katastri nehnuteľností vedené ako parcely registra E na LV č. XXXXX. Navrhovateľ dňa 23.2.2006
vyzval odporcu v zmysle Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám

a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie nachádzajúcich sa v k. ú. M. B. pri N.. Predmetná
výzva bola odporcovi doručená v zákonnej lehote do 30.4.2006. Vo výzve bolo konkrétne uvedené,
ktorých nehnuteľností sa navrhovateľ vydania domáha, bola pripojená PKV č. 986, identifikácia parciel,
ako aj potvrdenie o právnej subjektivite navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že je právnická osoba, ktorá
je registrovaná na Ministerstve kultúry SR a na preukázanie právnej subjektivity predložil potvrdenie
Cirkevného odboru Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a potvrdenie o pridelení identifikačného

čísla Štatistickým úradom SR. Poukázal na to, že Ostrihomské biskupstvo ( Esztergomi ersekség )
bola výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 986 k.ú. M. B. B.
N.. Podľa článku 1 prvá veta Modusu vivendi medzi Československou republikou a Svätou stolicou
z 2.2.1928 a Pápežskej konštitúcii slovenskosti zo dňa 30.12.1977 bola na základe konštitúcií
„preskripcionum sacrosancti“ a „Qui divino“ zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe
týchto konštitúcií boli zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie k štátnym hraniciam a potvrdená úprava
právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území SR. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ

je právnym nástupcom Ostrihomského biskupstva vrátane jeho zložiek na území SR. Svoje tvrdenia
podložil aj listom štátneho sekretára z Vatikánu, ktorý definitívne potvrdil, že slovenské diecézy sú
legitímnymivlastníkmihnuteľnéhoanehnuteľnéhomajetku,ktorýsavsúčasnostinachádzanaichúzemí
a ktorý predtým patril cirkevným právnickým osobám s územnou pôsobnosťou v Maďarsku.Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam bolo navrhovateľovi
odňaté bez právneho dôvodu, nakoľko z PKV č. 986 vyplýva, že nie je uvedený dôvod odňatia, len v

časti „B“ por. č. 3 vyplýva zámer štátu tieto pozemky poštátniť. Ani v archívoch sa ďalšie záznamy o
odňatípredmetnýchnehnuteľnostínepodarilozabezpečiť.Tietoskutočnostivšaknemôžuviesťkzáveru,
že k poštátneniu nedošlo. Právna úprava konkrétne v § 3 ods. 1 reštitučného zákona pamätala aj na
takúto možnosť a ako reštitučný dôvod bolo uvedené odňatie bez právneho dôvodu. Preto reštitučný
titul je podľa § 3 ods. 1 písm. h) zák. č. 161/05 Z.z. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania má v

správe Slovenský pozemkový fond, ktorý je z tohto dôvodu označený za odporcu. V priebehu konania
súd na návrh navrhovateľa uznesením zo dňa 14.1.2015 ( čl. 198 ) pripustil zmenu petitu. Navrhovateľ
uviedol, že na LV č. XXXXX, ktorý na pojednávaní predložil, sú uvedené parcely č. 4992 o výmere 3661
m2 trvalé trávnaté porasty, ktorá parcela je totožná s parcelou, ktorá bola zameraná aj geometrickým
plánom, pričom ako vlastník je zapísané Ostrihomské biskupstvo v podiele 1/1, ktorý zápis bol vykonaný
v rámci ROEP v roku 2011. Ako správca je uvedený Slovenský pozemkový fond. Ďalej predložili tento

istý LV č. XXXXX z 8.7.2014, kde ako vlastník tento istej parcely je uvedená Rímskokatolícka cirkev,
trnavská arcidiecéza v podiele 1/1, pričom titul nadobudnutia je vykonaný záznam Z-1134/2014. Tieto
parcely sú evidované v reg. „E“. Predmetné parcely v reg. „E“ a „C“ sú totožné, ale na parcely reg. „C“
nie je založený LV. Napriek tomu, že navrhovateľ disponuje LV č. XXXXX, kde je uvedený ako vlastník
predmetných nehnuteľností, neboli mu tieto odporcom vydané a preto z opatrnosti žiadajú súd, aby

rozsudkom potvrdil ich vlastníctvo.

Odporca s návrhom nesúhlasil, navrhol ho ako nedôvodný zamietnuť. Navrhovateľ namietal pasívnu
legitimáciu odporcu, nakoľko ani podľa LV v stave pozemkov v reg. „E“ č. 12407 nevyplýva vlastníctvo
predmetných pozemkov v prospech SR a preto nie je preukázané, že by pozemky spravoval odporca.

Aj napriek zmätočnému zápisu na LV č. XXXXX, kde ako vlastník je vedená Rímskokatolícka cirkev,
trnavská arcidiecéza, resp. Ostrihomské arcibiskupstvo, nie je preukázané, že správcom je Slovenský
pozemkový fond. Z tohto dôvodu namietali pasívnu legitimáciu odporcu. Ďalej odporca poukázal na to,
že navrhovateľ nepreukázal prevzatie sporných nehnuteľností zo strany štátu a teda nepreukázal ani
reštitučný dôvod v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. h) reštitučného zákona. Takéto prevzatie bez právneho

dôvodu je potrebné preukázať skutočným nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami zo strany štátu.
Okrem iného tvrdil, že nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje v uvedenom konaní zanikol v zmysle § 5 ods.
1 reštitučného zákona, nakoľko na kvalifikované uplatnenie práva na vydanie nehnuteľností je potrebné
vyzvať povinnú osobu písomnou výzvou v stanovenej lehote, pričom v tejto výzve má byť uvedený aj
reštitučný dôvod, na základe ktorého mali byť nehnuteľnosti štátom prevzaté. Vo výzve zo dňa 23.2.2006

si navrhovateľ uplatnil právo na vydanie nehnuteľností z iného reštitučného dôvodu a to § 3 ods. 1 písm.
c) reštitučného zákona, ktorým je prevzatie nehnuteľností v zmysle zák. č. 142/47. Ďalej poukázal na to,
že navrhovateľ vyvodzoval prevzatie nehnuteľností štátom z poznámky zapísanej v PKV č. 986, pričom
z tohto zápisu sa nedá vyvodiť prevzatie nehnuteľností štátom, ale len zamýšľané prevzatie podľa zák.
č. 215/1919 o prvej pozemkovej reforme, ktorá skutočnosť je zrejmá z dátumu zápisu tejto poznámky

pod B č. 3, ktorá je z 22.3.1925. Pokiaľ by aj došlo k prevzatiu nehnuteľnosti v zmysle vyššie uvedeného,
tak zák. č. 215/1919 sa nenachádza medzi možnými reštitučnými dôvodmi ust. § 3 reštitučného zákona.
Preto navrhol návrh zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s výzvou

na vydanie nehnuteľnosti s doručenkou zo dňa 23.2.2006 spolu s identifikáciou parciel, potvrdením
o právnom nástupníctve navrhovateľa, pkn vložkou 986 pre k.ú. M. B., LV č. XXXXX pre k.ú. N. zo
dňa 29.11.2013 a 8.7.2014, geometrickým plánom zo dňa 25.2.2013, ostatnými ku spisu pripojenými
listinnými dôkazmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria
a) poľnohospodársku pôdu
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním
d) podiely k spoločnej nehnuteľnosti.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa
odseku 1 môžu uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so
sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešlado vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do
1. januára 1990 spôsobom uvedeným v odseku 3.

Podľa§3ods.1Zákonač.161/2005Z.z.oprávnenejosobesanavrátivlastníctvoknehnuteľnýmveciam,
ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe
c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 zb. o revízií prvej pozemkovej reformy
alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde).

h) prevzatia bez právneho dôvodu

Podľa § 3 ods. 2 vyššie cit. Zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku
dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 3 vyššie cit. Zákona s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich

časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej
osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona 161/2005 Z.z. povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie cit. Zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia
písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci, ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonávať
úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po prekonaní týchto údajov.

Podľa § 5 ods. 3 vyššie cit. Zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa ods. 2 alebo

ak sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12mesiacov od
doručenia písomnej výzve. Inak právo zaniká.

Podľa § 6 vyššie cit. zákona, vlastníctvo sa nevracia k
a) pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín

b) pozemku, ktorý bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zastavaný, ak bol pozemok
zastavaný stavbou, ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctvam, kultúry, na poskytnutie
služieb sociálnej starostlivosti, alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie
telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto
účely,

c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada,
d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia,
e) pozemku, ktorý slúži na účely obranu štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu národnej
prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku, alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo
štvrtým stupňom ochrany

Z toho vyplýva, že v prípade inej ako poľnohospodárskej pôdy ( § 2 ods. 1 písm. a/ zákona ) a tú
tvorí podľa Zák. č. 220/2004 Z.z. aj jej § 2 písm. b/ produkčne potencionálna pôda evidovaná v
katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty,
neprichádza ani do úvahy navrátenie vlastníckeho práva.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Rímskokatolícka cirkev trnavská arcidiecéza sa domáha
navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam ako oprávnená osoba. Svoju aktívnu legitimáciu
odôvodňuje s poukazom na to, že je právnická osoba, ktorá je registrovaná na Ministerstve kultúry
SR. Na preukázanie právnej subjektivity predložil navrhovateľ potvrdenie o právnom nástupníctve,

v zmysle ktorého právnym subjektom s právom nástupníctva vo vlastníctve všetkých nehnuteľností
Rímskokatolíckej cirkvi, ktoré sú pozemkovoknižne zapísané na zahraničné subjekty rímskokatolíckej
cirkvi, ako sú Ostrihomské arcibiskupstvo, Ostrihomská kapitula, Ostrihomský seminár, Ostrihomská
fundácia, Budapeštiansky seminár, Fundácia Ostrihomského primáša, Lekýrske opátstvo, Zirotskéopátstvo, Rábska kapitula a pod. sa nachádzajú na území SR je Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-
trnavská arcidiecéza. Z potvrdenia vyplýva, že pri skúmaní právneho nástupníctva Rímskokatolíckej
cirkvi Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy po zahraničných subjektoch, MKSR vychádzalo z Pápežskej

konštitúcie zo dňa 30.12.1977 a z Modus vivendi medzi Československou republikou a Svätou
stolicou zo dňa 2.2.1928. Navrhovateľ predložil súdu potvrdenie o pridelení identifikačného čísla od
Štatistického úradu SR. Ďalej bol predložený list štátneho sekretára z Vatikánu, z ktorého vyplýva, že
štátny sekretariát definitívne potvrdzuje, že osem diecéz latinského obradu v Slovenskej republike je
legitímnymmajiteľomhnuteľnýchanehnuteľnýchmajetkov,ktorésamomentálnenachádzajúnateritóriu

príslušných arcidiecéz a diecéz, a ktoré v minulosti patrili cirkevným právnickým osobám s územnou
pôsobnosťou v Maďarsku a to konkrétne Ostrihomskej arcidiecéze a iným, alebo iným maďarským
cirkevným právnickým osobám, ako Ostrihomská kapitula, Ostrihomský seminár a iné. Tento list bol
spísaný vo Vatikáne 1.10.2011. Z týchto všetkých listinných dôkazov súd mal za preukázané, že
navrhovateľ splnil podmienku a preukázal, že je aktívne legitimovaný v tomto spore.

Pri posudzovaní pasívnej legitimácie odporcu v konaní súd vychádzal zo skutočnosti, že reštitučné
predpisy neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale
aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Reštitučný nárok na vydanie veci takto znamená
iba obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva až
po realizácii tohto práva. Po realizácii tohto práva na vydanie veci v zmysle reštitučných zákonov si

môže oprávnená osoba počínať ako vlastník veci t. j. okrem iného domáhať sa vydania veci v zmysle
jej faktického odovzdania resp. vypratania. Pokiaľ podľa zákona č. 161/2005 Z.z. ako lex specialis v
ustanovení § 4 ods. 1 sa označuje za povinnú osobu právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Súd mal za to, že pasívna legitimácia odporcu v predmetnej veci nie je daná, nakoľko navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporca je správcom predmetných nehnuteľností. Súd ďalej
posudzoval výzvu navrhovateľa zo dňa 23.6.2006 čl. 29 spisu. Uvedenou výzvou došlo k riadnemu
uplatneniu práva navrhovateľa v zmysle z. č. 161/2005 Z.z., keď z výzvy jednoznačne vyplýva, že
navrhovateľ si uplatnil svoj reštitučný nárok u povinnej osoby riadne písomnou výzvou včas, v zákonom

stanovenej lehote do 30.4.2006. Náležitosti výzvy na vydanie nehnuteľných vecí vymedzuje zákon č.
161/2005 Z.z. po formálnej stránke. Z výzvy vyplýva, že ide o nehnuteľnosti v k.ú. N. ( predtým M.
B. ), pôvodná pkn vložka č. 986, ktoré nehnuteľnosti boli špecifikované v prílohe výzvy podľa zápisu v
pkn vložke, v identifikácii parciel. Navrhovateľ označil podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z.z.
reštitučný nárok ako odňatie vlastníctva postupom podľa Zák. č. 142/47 Zb. o revízii prvej pozemkovej

reformy. Nebolo preto sporné, aké právo si navrhovateľ u odporcu uplatnil, ku ktorým nehnuteľným
veciam a ani dôvod, na základe ktorého tak učinil. Na pojednávaní dňa 14.1.2015 však navrhovateľ
ako reštitučný dôvod na navrátenie nehnuteľností uvádza dôvod v § 3 ods. 1 písm. h) a to prevzatie
bez právneho dôvodu. Súd dospel k záveru, že výzva navrhovateľa je kvalifikovanou výzvou v zmysle
§ 5 ods. 1 Zákona č. 165/2005 Z.z. Už bolo judikované, že na určitosť výzvy postačuje minimálna

konkretizácia nehnuteľností v nej uvedených, keď postačuje predloženie pozemnoknižnej vložky s
označením katastrálneho územia ( viď nález ÚS SR I. ÚS 12/2010 - 47 zo dňa 7.7.2010 ), ako aj to,
že na výzvu nemožno klásť prísne formálne a obsahové požiadavky vyžadované zákonom pre platnosť
právnych úkonov ( viď uznesenie sp. zn. NS SR 4Cdo 247/2009 z 28.8.2010 ).

V predmetnej veci z PKV vložky č. 986 pre k. ú. M. B. B. N. vyplýva, že pôvodným vlastníkom sporných
nehnuteľností bolo Ostrihomské biskupstvo ( Esztergomi érsekség). Zo zápisu v časti „B“ por. č. 3
vyplýva zámer štátu tieto nehnuteľnosti poštátniť podľa zák. č. 215/1919 o prvej pozemkovej reforme,
pričom tento zápis je zo dňa 22.3.1925. V § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 sa hovorí, že právo na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam si môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a

náboženská spoločnosť so sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu,
ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945 do 1.1.1990 spôsobom
uvedenýmv§3.Vpredmetnejvecinavrhovateľneuniesoldôkaznébremenoanepreukázalvrozhodnom
období prechod vlastníckeho práva z Ostrihomského biskupstva na štát. Je sporné i v súčasnosti,
či vôbec niekedy prešlo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na Československý štát. Z LV č.

XXXXX pre k. ú. N. zo dňa 29.11.2013 vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú v stave reg. „E“ vedené
vo vlastníctve Ostrihomského biskupstva v podiele 1/1, pričom zápis mal byť vykonaný v roku 2011 v
rámci ROEP. Z toho istého LV s neskorším dátumom 8.7.2014 vyplýva, že v rámci záznamového konania
Z-1134/2014 bol ako vlastník zapísaný navrhovateľ Rímskokatolícka cirkev, trnavská arcidiecéza vpodiele 1/1. LV na tieto isté parcely v reg. „C“ zatiaľ vydaný nebol. V konaní však bolo nesporné
a účastníkmi nenamietané, že parcely v reg. „E“ a „C“ sú totožné a prekrývajú sa. Z vykonaného
dokazovania mal preto súd za preukázané, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno.

Nepreukázal, že došlo k odňatiu sporných nehnuteľností Ostrihomskému biskupstvu podľa § 3 ods.
1 písm. h) v čase od 8.5.1945 do 1.1.1990 Československým štátom. Naopak z konania vyplynulo,
že predmetné nehnuteľnosti na Československý štát nikdy neprešli a na LV č. XXXXX pre k.ú. N. i v
súčasnosti je ako vlastník uvedený Ostrihomské biskupstvo, v súčasnosti už Rímskokatolícka cirkev,
trnavská arcidiecéza. V konaní navrhovateľ nepreukázal ani to, že by odporca predmetné nehnuteľnosti

spravoval. Preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd v predmetnej veci nerozhodol, bude o nich rozhodovať podľa § 151 ods. 3 OSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.