Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/244/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114223945
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114223945.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti S. U. nar. X.X.XXXX a C. U. nar. XX.X.XXXX zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Mgr. S. U. nar. X.X.XXXX bývajúceho v U. č. XXX zastúpeného
JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul.
č. 20 a Ing. A. U. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na D. Č.. XX zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou
advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Krivej ul. č. 23 v konaní o úpravu práv a
povinností k maloletým deťom o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.

21P/156/2014-467 z 10.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 21P/156/2014-467 z 10.4.2017 zveril maloleté deti
S. a C. U. do osobnej starostlivosti matky. Určil výživné otca pre maloletého S. nar. X.X.XXXX za obdobie
od 26.9.2014 do 28.2.2016 vo výške 100,- € mesačne, za obdobie od 1.3.2016 do 31.10.2016 vo výške
60,- € mesačne, za obdobie od 1.11.2016 do 28.2.2017 vo výške 110,- € mesačne a počnú dňom
1.3.2017 do budúcna 70,- € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke
maloletých detí. Dlžné výživné pre maloletého S. U. za obdobie od 26.9.2014 do 30.4.2017 vo výške

461,66 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach až
do zaplatenia.

2. Výživné pre maloletého C. U. nar. XX.X.XXXX určil tak, že za obdobie od 26.9.2014 do 28.2.2016 vo
výške 80,- € mesačne, za obdobie od 1.3.2016 do 31.10.2016 vo výške 50,- € mesačne a od 1.11.2016
do 28.2.2017 vo výške 90,- € mesačne a počnúc dňom 1.3.2017 do budúcna vo výške 60,- € mesačne,
ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí.

3. Dlžné výživné na maloletého C. za obdobie od 26.9.2014 do 30.4.2017 vo výške 388,33 € povolil
otcovi splácať spolu s bežným výživným v 20,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.

4. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s nimi každý párny víkend
v mesiaci od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. v mesiacoch október až apríl a od piatku
od 18,00 hod. do nedele do 19,00 hod. v mesiacoch máj až september. Počas vianočných sviatkov v

párnom roku je oprávnený mať deti u seba od 25.12. od 16,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod.; v nepárnom
roku od 24.12. od 10,00 hod. do 25.12. do 15,00 hod.; počas jarných prázdnin od štvrtku od 8,00 hod.
do nedele do 17,00 hod.; cez veľkonočné sviatky od piatku od 10,00 hod. do soboty do 18,00 hod.;
cez letné prázdniny od 1.7. od 10,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 10,00 hod. do 15.8. do19,00 hod. Matka uložil povinnosť deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojím
bytom, kde je otec povinný deti po ukončení stretnutia vrátiť. O trovách konania rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd
zmenilrozsudoksúduprvéhostupňa,maloletédetizverildostriedavejosobnejstarostlivostivtýždňovom
intervale striedania alebo v prípade, ak by sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa vo výroku o
zverení do osobnej starostlivosti matke, upravil styk otca s deťmi výrazne širšie, a to tak, že bude s

deťmi oprávnený stýkať sa každý párny týždeň od piatku 16,00 hod. do pondelka 17,45 hod. a každý
nepárny týždeň od utorka 16,00 hod. do štvrtka 17,45 hod., pričom deti prevezme v mieste bydliska
matky a po skončení styku ich odovzdá v školskom zariadení. V prípade, ak by odvolací súd rozhodol
o striedavej starostlivosti žiadal zaviazať platiť výživné aj matke pre mal. deti vzhľadom k nepomeru
príjmov otca a matky, ktorej priemer je výrazne vyšší. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave
styku otca s maloletými deťmi počas prázdnin a sviatkov považuje za správny. Zdôraznil, že súd prvej

inštancievodôvodnenírozsudkuneuviedolsprávne,keďzdôraznil,žeotecvpriebehukonanianetrvalna
návrhu nariadenia o rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti, pretože na tomto návrhu on ako otec
trval v priebehu celého konania. Je naďalej presvedčený, že práve táto forma starostlivosti, striedavá
starostlivosťbybolapremal.detinajvhodnejšouamohlabyčonajrýchlejšieeliminovaťškodlivédôsledky
dlhodobého odlúčenia maloletých od otca a masívneho ovplyvňovania matkou maloletých detí. Vyslovil

presvedčenie, že mal. deti vypovedali na súde pod výrazným stresom, ktorý bol spôsobený vplyvom
matky, a preto nevypovedali tak, aká je ich skutočná vôľa.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka mal. detí. Odvolanie
podala proti výroku, ktorým konajúci súd určil výživné otca pre mal. deti, výroku o dlžnom výživnom,

spôsobe jeho zaplatenia a proti výroku o úprave styku otca s mal. deťmi s odôvodnením podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f), h) CSP s tým, že navrhuje, aby odvolanie bolo považované aj za podanie z iných
než výslovne uvedených dôvodov, ak uplatnenie takýchto dôvodov vyplýva z vyššie uvedenej odvolacej
argumentácie. Vyslovila presvedčenie, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkla

konajúcemu súdu, že tento sa nestotožnil s jej názorom a s názorom jej právnej zástupkyne, ktoré
navrhovali, aby výživné bolo určené z príjmu otca, ktorý dosahoval na národnom inšpektoráte práce,
o ktorý sa dobrovoľne pripravil, nakoľko rozviazal na základe vlastného rozhodnutia pracovný pomer a
zamestnal sa v inom zamestnaní, kde síce krátky čas dosahoval vyšší príjem, ale tiež po krátkej dobe
s ním bol tento pracovný pomer ukončený, v dôsledku čoho bol nútený sa zaevidovať na úrade práce

a tým došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmu. Tieto skutočnosti považuje za subjektívne okolnosti
a nie okolnosti objektívneho charakteru, preto navrhla, aby súd postupoval v zmysle ustanovenia §
65 ods. 1 Zákona o rodine a posúdil jeho konanie ako konanie účelové zbaviť sa vyššieho príjmu.
Vyslovila presvedčenie, že odôvodnenie súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnené a nespĺňa
náležitosti v zmysle príslušného zákonného ustanovenia. Vytkla konajúcemu súdu, že nezohľadnil

dôsledne odôvodnené výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí a tiež nevyhodnotil
dostatočne majetkové pomery otca a zdôraznila, že otec naďalej býva sám v rodinnom dome, ktorý je v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, užíva výlučne sám tento dom aj naďalej aj zariadenie tohto
domu, pričom matka s mal. deťmi po odchode zo spoločnej domácnosti je nútená žiť u starej matky
a nemajú vlastné bývanie. Matka mal. detí podala odvolanie aj voči výroku o úprave styku a vyslovila

presvedčenie, že rozsah úpravy styku počas vianočných sviatkov a letných prázdnin nie je v záujme mal.
detí. Uviedla, že rozsah styku počas vianočných sviatkov znemožňuje mal. deťom rovnomerne tieto
tráviť aj s matkou, navyše otec mal. detí trávi vianočné sviatky s rodičmi, s ktorými deti odmietajú styk
a boja sa ich. Nesúhlasila s úpravou styku ani počas letných prázdnin, uviedla že otec pravdepodobne
nebude mať možnosť čerpať dovolenku v rozsahu 4 týždňov tak, ako je upravený styk s mal. deťmi s

prestávkou2týždňov,apretobudú pravdepodobnezabezpečovaťichstarostlivosťstarírodičiazotcovej
strany, ku ktorým mal. deti nemajú dobrý vzťah. Za primeranú úpravu styku počas letných prázdnin
matka považuje obdobie 3 týždňov a počas vianočných sviatkov od 25.12. od 16.00 hod. do 26.12.
2017 do 18.00 hod. Žiadala tiež, aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti výroku o spôsobe zaplatenia
dlžného výživného tak, že uloží otcovi povinnosť zaplatiť výživné naraz.

7. Matka mal. detí podala písomné vyjadrenie k odvolaniu otca mal. detí. Uviedla, že nesúhlasí s
návrhom otca, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zverení do osobnej
starostlivosti matky tak, že zverí mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti. Vyslovila presvedčenie, žesúd prvej inštancie postupoval správne, ak mal. deti zveril do jej osobnej starostlivosti, pričom prihliadol
aj na názor mal. detí, ktoré vypočul na pojednávaní. Ani jedno z detí nevyjadrilo súhlas so zverením do
osobnej striedavej starostlivosti. Túto formu starostlivosti neodporúčal ani znalec z odboru psychológie

PhDr. T., ktorý vypracoval znalecký posudok a ktorý konštatoval, že rodinná situácia nie je v tomto smere
dostatočne konsolidovaná.

8. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec mal. detí. Uviedol, že odvolanie matky smerujúce proti
výroku o určení výživného považuje za účelové a nedôvodné. Zdôraznil, že zamestnanie zmenil z

dôvodu, aby mal vyšší príjem a mohol lepšie zabezpečiť mal. deti. Jeho konanie kedy si hľadal lepšie
platenú prácu smerovalo práve k tomu, aby získal prácu s vyšším priemerným mesačným zárobkom
a pôvodnú prácu v národnom inšpektoráte práce opustil až vtedy, keď už takúto prácu mal sľúbenú.
Skutočnosť, že nový zamestnávateľ využil svoje zákonné právo ukončiť s ním pracovný pomer v
skúšobnej dobe nebolo zavinením otca mal. detí, ale bolo to rozhodnutie zamestnávateľa, na ktoré on
nemal žiaden vplyv. To, že jeho úmyslom bolo nájsť si lepšiu prácu predovšetkým v záujme zachovania

vyššej životnej úrovne rodiny zdokladoval opismi mzdových listov, z ktorých je zrejmé, že jeho čistý
priemerný mesačný zárobok u zamestnávateľa národný inšpektorát práce bol 650,- € a priemerný
mesačný zárobok u nového zamestnávateľa, kde začal pracovať v roku 2016 (I.) bol priemerne o 250,-
€ vyšší oproti príjmu predchádzajúceho zamestnávateľa, čo svedčí o tom, že úmysel otca bol dobrý a
nebolo jeho pričinením, že túto prácu následne stratil. K jeho majetkovým pomerom, na ktoré poukázala

matkavosvojomvyjadreníuviedol,žebývavrodinnomdome,ktorýsipostavilsvojpomocne,dovýstavby
domu vložil všetky svoje úspory a spolu s manželkou ho dofinancovávali hypotekárnymi úvermi, ktoré
po refinancovaní stále splácajú. Manžel zdôraznil, že manželka s deťmi odišla z uvedenej spoločnej
domácnostidobrovoľnezdôvoduneustálej naviazanostinasvojumatku,čobolodlhodobopríčinoukrízy
ich manželstva a nie kvôli správaniu sa otca detí. V tejto súvislosti poukázal aj na priemerný mesačný

zárobok matky mal. detí, ktoré je podľa posledného rozpisu jej príjmov 1.704,- €.

9. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. detí. Zdôraznila, že zo spoločného domu, ktorý
spoločne s otcom detí postavili neodišla dobrovoľne, ale bola nútená odísť po fyzickom útoku, čo potvrdili
aj mal. deti. Z uvedeného dôvodu opätovne žiadala, aby súd zohľadnil tieto majetkové pomery pri

rozhodnutí o určení výživného. Vyslovila presvedčenie, že otec mal. detí len navonok deklaruje záujem
o deti, no skutočný záujem o nich nemá a odmieta sa podieľať na skutočnej starostlivosti o ne, namiesto
toho všetku zodpovednosť za jeho vzťah s deťmi presúva na matku. Uviedla, že zotrváva na odvolaní,
ktoré podala voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a matky písomne nevyjadril.

11. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP
vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd
stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami tak otca, ako aj matky, uplatnenými v odvolaní,

ktoré tvorili ich obranu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani matka v odvolacom
konaní neuviedli žiadne iné relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd
dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matke. Vychádzal
tak predovšetkým z výpovedí účastníkov konania, t.j. rodičov mal. detí, z výpovedí detí, zo šetrenia

kolízneho opatrovníka a zo záverov znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že forma striedavej
osobnej starostlivosti za daných okolností, ktoré pretrvávajú v súčasnej dobe nie je vhodná. Na základe
dôsledne vykonaného dokazovania preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
správne, zákonne a predovšetkým v prospech detí, keď v tomto štádiu ich vývoja ich zveril do osobnejstarostlivosti matky. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu, ktorým určil výživné a totožne s
odôvodnením súdu prvej inštancie konštatuje, že aplikácia § 75 ods. 1 Zákona o rodine v danom prípade
nie je dôvodná, pretože otec odišiel zo zamestnania, kde vykonával funkciu bezpečnostného technika

s úmyslom dosiahnuť vyšší príjem, čo sa aj stalo, pretože plynule prešiel k ďalšiemu zamestnávateľovi,
kde aj tento príjem dosahoval. Je nepochybné, že nie jeho pričinením nastala skutočnosť, že dostal
v skúšobnej dobe výpoveď. Keďže otec bol nútený sa zaevidovať na úrade práce od 1.3.2017 bola
mu poskytnutá podpora vo výške 527,54 €. Následne tak, ako to vyplýva z predloženia správy otca
a jeho zamestnávateľa I. P. sa zamestnal od 15.8.20174 ako obchodný zástupca v danej firme, kde

dosiahol príjem 621,- €. Na základe uvedeného preto odvolací súd potvrdil určené výživné súdom prvej
inštancie, ktoré súd správne diferencoval podľa období, kde bol otec zamestnaný, resp. kedy dostával
podporu v nezamestnanosti. Odvolací súd nemal dôvod zmeniť výšku výživného ani počnúc dňom,
kedy sa zamestnal vo firme I., pretože priemerný mesačný zárobok dosahovaný v tejto firme bol len
nepomerne vyšší ako príjem, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri určení výživného do budúcna.
Odvolací súd potvrdil aj výrok o úprave styku, ktorý považoval za správny, primeraný, zodpovedajúci

veku mal. detí a ich potrebám. Nestotožnil sa s odvolacími námietkami matky, ktorá žiadala zúžiť styk
otca predovšetkým styk mimo bežnej úpravy styku a v tejto súvislosti poukazuje na článok 8 európskeho
Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu
chrániť záujem rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych vzťahov.
Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak rodičovi, ktorému

neboli deti zverené do výchovy a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne
prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť, resp. sa medzi nimi udržať. Právo styku a zásady
jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane
konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo
odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostali príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému

z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča“. Právo stretávať sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup
k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania , právo výlučne výchovne na
dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov ,
ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku má byť zachovaná proporcionalita rozloženia

pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania vždy so zreteľom na najlepší
záujem mal. dieťaťa. Je nepochybné, že v danom prípade bol upravený styk otca s dieťaťom počas
celého kalendárneho roka v rozsahu, ktorý zodpovedá tak rodičovským právam otca, ako aj právam
mal. detí so zreteľom na ich školské povinnosti a vzdelávací režim. Odvolací súd pre úplnosť dodáva
a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil

s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného
práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tiet, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

13. V kontexte takto zisteného skutočného stavu považoval odvolací súd odvolacie námietky otca, ako
aj matky za účelovú obranu a snahu dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, preto v odvolacom
konaní neprihliadol na odvolacie námietky matky ani otca a považoval ich vzhľadom k rozhodnutiu súdu
prvej inštancie za nedôvodné.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zverení
maloletých detí, určení výživného, spôsobu zaplatenia dlžného výživného a úpravu styku, ako vecne
správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a len na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).