Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010155
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4615010155.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v trestnej veci obžalovaného K. W.,

nar. XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.01.2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
K. W. , narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom F. XXX

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresnej prokurátorky v Topoľčanoch zo dňa 12.06.2015 sp. zn. Pv 625/2014/4406 zo
skutku právne posúdeného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek

2 písmeno a) Trestného zákona s použitím ustanovení § 138 písmeno a) Trestného zákona, ktorý mal
spáchať na skutkovom základe, že:

„dňa 29.08.2014 približne o 18,15 hod. na mieste vzdialenom približne 100 metrov od miestneho hája
za obcou Čermany okr. Topoľčany zastavil poškodeného C. J. a vo vzdialenosti približne 5 metrov od
poškodeného mu povedal, aby okamžite odišiel z miesta, keďže v háji nemá čo hľadať,
pretože je to poľovný revír, následne obžalovaný zvesil z ľavého pleca brokovnicu, vzal ju do rúk, namieril
ju hlavňou k poškodenému a povedal mu, že má 5 sekúnd na odchod, lebo inak vystrelí, pričom mal

prst pravej ruky na spúšti zbrane, vzápätí dal pravú ruku dolu zo spúšte a odrátaval poškodenému na
prstoch 5 sekúnd, pričom poškodený v dôsledku obavy o život a zdravie z miesta činu odišiel“,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala na tunajšom súde obžalobu na obv. K. W., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom

základe obžaloby sp. zn. Pv 625/2014/4406.
Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor, preto
bolo nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom obž. K. W. (ďalej
len "obžalovaný"), poškodeného C. J., konfrontáciou medzi obžalovaným a poškodeným, výsluchomsvedkov X. S., K.. N. B., previerkou výpovedí na mieste skutku, prečítaním a oboznámením ostatného
spisového materiálu, správ o povesti obžalovaného, odpisu z registra trestov.
Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe a k veci vypovedal, že dňa 29.08.2014 sa s otčimom X. S. dohodol, že pôjdu do
poľovného revíra, nakoľko sú členmi poľovného združenia. Asi o 17,00hod šli motorovým vozidlom k
poslednému domu v obci, následne pokračovali pešo poľnou cestou smerom na Pieskovú jamu, kde
sa rozdelili. Jakubička pokračoval vľavo a on vpravo, pričom po 50m od miesta, kde sa rozišli, zbadal
vo vzdialenosti 300m prichádzať osobu, ktorá viedla psa na vodítku bez náhubku a to poklusom. Zistil,

že ide o poškodeného J., preto sa postavil za zelinu a čakal na neho. Keď sa poškodený priblížil na
3-4 metre, vystúpil zo zeliny, aby mu dohovoril, nech nechodí v ich smere, že je to poľovný revír a aby
neplašil zver. Chcel ho upozorniť, že sa bude strieľať, aby sa niečo zlé nestalo. Tvrdil, že poškodený mu
uviedol, že si pôjde kade chce. Poprel, že by na neho mieril zbraňou a odrátal mu päť sekúnd s prstom
na spúšti. Poškodený odišiel preč smerom k háju, kde bol svedok S. a tvrdil, že i tento poškodeného
posielal preč a upozorňoval, že tam nemá čo robiť a celý incident s poškodeným videl vo vzdialenosti

200 metrov. V daný deň boli so svedkom S. na lov srnca, povolenie mal S., ktorý mal guľovnicu, s ktorou
sa srnec loví. On mal brokovnicu, išiel ako doprovod do revíru.
Svedok - poškodený C. J. uviedol, že dňa 29.08.2014 v čase okolo 18,00hod išiel venčiť psa za dedinu,
prešiel asi 2 km smerom do hája, išiel pri poli po poľnej ceste asi 100m od hája, kde stretol obžalovaného,
ktorý bol na poľovačke. Ako k obžalovanému prichádzal, tak tento mal cez ľavé plece

prehodenú brokovnicu. Keď bol od neho niekoľko metrov, tak mu obžalovaný povedal, že tam nemá čo
hľadať so psom, je to poľovný revír, načo mu odpovedal, že mu nikto nezakáže sa ísť prejsť do chotára. V
tom mal obžalovaný zvesiť z ľavého pleca brokovnicu, namieril ju na poškodeného a ukázal mu na ruke
päť prstov, že má päť sekúnd, aby odišiel, čím u neho vzbudil dôvodnú obavu o život, preto pokojným
krokom odišiel preč. Ako odchádzal, obžalovaný si opätovne dal na plece zbraň a odišiel do hája. Cestou

asi o 200m stretol svedka S., ktorý vyšiel z hája, tiež mu povedal, že tam nemá čo robiť, že do hája
nesmie vstúpiť a má ísť oblúkom späť, ukázal mu i rukou trasu, preto odišiel. Tvrdil, že obžalovaného
stretol na jednej strane a svedka S. na strane druhej, za kopcom a preto svedok S. z miesta, kde ho
stretol, nemohol vidieť na miesto kde stál obžalovaný.
Podľa § 271 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola vykonaná na hlavnom pojednávaní konfrontácia

medzi obžalovaným a poškodeným, pri ktorej zotrvali obaja na svojich tvrdeniach, obžalovaný dodal,
že poškodený informuje, čo robia čermanskí poľovníci, sleduje ostatných poľovníkov, žaluje všetko
bývalému hospodárovi. Poškodený potvrdil, že z konania obžalovaného mal obavu o svoj život.
Svedok X. S. uviedol, že okolo 18,00hod išli s obžalovaným na poľovačku do poľovného revíru
Hrabina, rozdelili sa a on išiel spodnou časťou k rohu hája. Boli približne od seba 200m, keď po

niekoľkých minútach z hája počul hlasy, preto išiel zdola smerom hore do kopca, kde po chvíli videl hlavu
obžalovaného a ako išiel smerom hore ďalej, tak videl i poškodeného. Videl zreteľne obe postavy stojace
oproti sebe, ktoré pozoroval do doby, kedy sa rozišli. Tvrdil, že po celú túto dobu mal obžalovaný svoju
zbraň na ramene a nevidel, že by ju zvesil a mieril na poškodeného. Po niekoľkých minútach poškodený
odchádzal smerom k nemu do hája, preto on z hája vyšiel a poslal hneď poškodeného preč, lebo im

plašil zver, nakoľko pes ktorého ťahal mu chrčal.
Svedok K.. N. B. uviedol, že v daný večer sa vybral na miestny cintorín, pokračoval poľnou cestou
smerom k háju, išiel skontrolovať krmelce. Mal zo sebou ďalekohľad, ktorým sa pri pieskovci pozeral,
videl na okraji pieskovne obžalovaného vo vzdialenosti 60-70m od neho. Videl poškodeného ísť so psom
smerom k obžalovanému. Keď sa pozrel späť, poškodený už stál pri obžalovanom, niečo sa rozprávali

a obžalovaný ukazoval pravou rukou smerom na háj, poškodený išiel tým smerom. Tvrdil, že sa počas
celej doby pozeral smerom na nich a brokovnice sa obžalovaný nedotkol, z pleca ju dole nedal.
Vzhľadom na to, že svedok vypovedal v rozpore s výpoveďou v prípravnom konaní, bola jeho výpoveď
prečítaná na hlavnom pojednávaní za účelom odstránenia rozporov, keďže v prípravnom konaní uviedol,
že pozeral ďalekohľadom a videl obžalovaného stáť čelom k háju na kraji pieskovne s puškou

na pleci, vtom z vrchu pieskovne prichádzal spoza kopca k nemu poškodený aj zo psom. Medzitým sa
ďalekohľadom pozeral aj inde, po chvíli sa pozrel na nich, stáli oproti sebe vo vzdialenosti asi dvoch
- troch metrov, videl ako obžalovaný ukazoval niečo pravou rukou s puškou na ľavom pleci, chvíľu sa
bavili a poškodený odišiel smerom na háj. Uvádzal, že obžalovaný mal na ramene pušku zloženú, nie
zlomenú. K tomuto rozporu svedok uviedol, že vo výpovedi on nevidel rozpor a že od doby, kedy sa

stretli ich sledoval sústavne. Následne však tvrdil, že stále sa nepozeral, len počas toho, ako poškodený
išiel po ceste, pohyboval ďalekohľadom a znova vrátil pohľad na poškodeného, to podľa neho zrejme
v momente, ako sa stretol s obžalovaným.Dňa 11.09.2017 bola vykonaná previerka výpovede na mieste skutku, za prítomnosti obžalovaného,
poškodeného, svedkov S. a B., kde boli zadokumentované fotograficky miesta, kde mali dané osoby stáť
v čase skutku podľa výpovede obžalovaného, kde sa mal stať skutok podľa výpovede poškodeného,

ako i obžalovaného. V zápisnici bolo konštatované, že z pozície, ktorú uvádzal poškodený ako miesto
činu, nebolo vidno na miesta, kde mali stáť svedkovia a z miesta, ktoré ukázal obžalovaný bolo vidno
na miesto postavenia svedkov. Voľným okom bolo vidno z pozície svedkov B. a S. bolo zreteľne vidieť
postavy, mierenie puškou. Z pozície svedka B. pomocou ďalekohľadu bolo vidieť dané postavenie
detailne.

Vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe preukazovala iba výpoveď poškodeného, ktorý tvrdil
okolnosti skutku tak, ako boli uvedené v obžalobe. Iný priamy dôkaz ako i nepriamy v konaní predložený
na preukázanie viny obžalovaného nebol. Obžalovaný popieral spáchanie skutku. Tvrdil, že tento sa
nestal a potvrdil iba to, že sa stretol s poškodeným, ktorý išiel so psom, avšak na inom mieste, ako
uvádzal poškodený. Obžalovaný poprel, že by mieril na poškodeného zbraňou, mal iba ho upozorniť, že
je to poľovný revír, kde sa bude strieľať. Tvrdenie obžalovaného bolo potvrdené výpoveďami svedkov

S. a B., ktorý sa v danom čase nachádzali neďaleko miesta, kde došlo k stretnutiu
obžalovaného s poškodeným. Prítomnosť svedkov bolo preukázané výpoveďou obžalovaného, svedkov
akoipoškodeného,ktorýpotvrdil,žestretolpoodchodeodobžalovanéhosvedkaS..Svedkoviapotvrdili,
že videli pri rozhovore obžalovaného s poškodeným a taktiež popreli, že by obžalovaný mieril zbraňou
na poškodeného. Toto tvrdenie svedkov bolo preverené previerkou výpovede na mieste skutku, kde bolo

zistené, že z miesta postavenia oboch svedkov bolo dostatočne zreteľne vidieť na osoby poškodeného
a obžalovaného, obaja svedkovia mohli vidieť, či mieri zbraňou obžalovaný na poškodeného, pričom
svedok B. mal k dispozícií i ďalekohľad, ktorým uvedené osoby videl detailnejšie.
Vzhľadom na prevedené dokazovanie bola zistená dôkazná situácia, pri ktorej existuje iba jediný priamy
dôkaz, pričom na preukázanie viny obžalovaného je potrebný priamy dôkaz, ktorý musí byť doplnený

dôkazmi nepriamymi, vzhľadom k čomu podľa názoru súdu nemožno z tejto dôkaznej situácie vyvodiť,
že vina obžalovanému bola jednoznačne preukázaná.
Zprincípuprezumpcienevinyplyniepravidloindubioproreo,podľaktorého,akniejevdôkaznomkonaní
dosiahnuté praktickej istoty o existencií relevantných skutkových okolností, t.j. ak sú prítomné dôvodné
pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nie je možné odstrániť ani prevedením

ďalšieho dôkazu je nutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám
o sebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odcudzujúci výrok. Trestné konanie vyžaduje v tomto
ohľade ten najvyšší možný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni
obecného pravidla „preukázané mimo akúkoľvek rozumnú pochybnosť“ .
V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez

ďalších podporných dôkazov (napr. odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov
či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodnýazároveňnesmiebyťinýmidôkazmispochybniteľnýčidokoncavyvrátený.Vprejednávanom
prípade boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní vykonané dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodeného J., ktorý obžalovaného

usvedčoval zo spáchania skutku. Na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie skutku v
celom rozsahu popieral. Ďalší svedkovia vypočutí ohľadne skutkových okolností, verziu poškodeného
nepotvrdili. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil výpoveď poškodeného J. a v tomto konaní žiadne
iné usvedčujúce dôkazy produkované neboli.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,
ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného

stíhania.Toplatítýmskôr,keďvprejednávanomprípadeexistujúdveskupinydôkazov,ktorésinavzájom
odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom bola
výpoveď svedka poškodeného J.. Tento dôkaz však súd považuje za nedostatočný na vyslovenie záveru

o vine obžalovaného.
Vsúvislostis„dôkaznounúdzou“,akásavyskytlaajvposudzovanomprípade, súdpoukazujenazásadu
„in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4
Trestného poriadku, použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnomkonaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov,
ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na
objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Keďženebolojednoznačneanadvšetkypochybnostipreukázané,žesastalskutokuvedenývobžalobe,
súd obžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.