Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/337/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110215065
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2110215065.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: Š. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J., O. XXXX/XX, zastúpeného advokátskou
kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom 949 01 Nitra, Farská 25, proti odporcom: v
1./ rade Š. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX J., O. XXXX/X, v 2./ rade Mgr. D. S., nar. X. X.
XXXX, trvale bytom XXX XX J., O. XXXX/XA, obaja zastúpení Mgr. Vierou Laczovou, advokátkou so
sídlom 917 01 Trnava, Dolné bašty 2, o návrhu na vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade k rukám právnej zástupkyne odporcov náhradu

trov konania vo výške 669,29 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14. 7. 2010 bol súdu doručený návrh navrhovateľa, kde v petite návrhu žiadala vydať nehnuteľnosti
od odporcov 1/ a 2/ (návrh bol označený ako vrátenie daru). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým,
že darovacou zmluvou spísanou dňa 26. 2. 2010 vo forme notárskej zápisnice č. E. XX/XXXX notárky
JUDr. Ľubice Zaťkovej so sídlom v Trnave, daroval svoj nehnuteľný majetok svojim deťom - odporcom
v 1/ a 2/ rade. Jedná sa o nehnuteľnosti v k. ú. Y., zapísané na LV č. XXX a č. XXXX, v k. ú. Trnava,
zapísané na LV č. XXXX a v k. ú. A., zapísané na LV č. XXX. Krátko po darovaní obdarovaní odporcovia

zmenili podstatne svoje správanie voči navrhovateľovi. Odporca 1/ odniesol navrhovateľovi bez jeho
vedomia a súhlasu všetky veci z kancelárie na O. Q. číslo XX v J., vrátane počítača s dátami, či mu
ako podnikateľovi takmer znemožnil fungovanie jeho firmy. Pôvodne malo byť, v súvislosti s prevodom
predmetu daru na odporcov, zriadené vecné bremeno spočívajúce v navrhovateľovom doživotnom
práve užívania týchto nehnuteľností, toto nebolo zakomponované do darovacej zmluvy z dôvodu, že
nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom. Pri prevode nehnuteľností bolo ako záväzkové právo
dohodnuté, že navrhovateľ môže pozemky naďalej užívať. Odporcovia však vymenili zámky na dielňach,

ktoré sú na nehnuteľnostiach umiestnené a ktoré neboli predmetom daru, odmietajú mu vydať jeho
osobné veci ako aj veci určené na podnikanie navrhovateľa, čím mu spôsobujú značnú škodu. Odporca
1/ vybral finančné prostriedky v navrhovateľovej firme, tieto nezúčtoval a znemožnil mu splácať úver.
Odporcovia bez predchádzajúceho upovedomenia zrušili navrhovateľovi trvalý pobyt na adrese O. XX
v J., neumožnili mu vyzdvihnúť si osobné veci z miesta bydliska a nezaujímali sa o to, či je schopný
zabezpečiť si náhradné bývanie. Odporkyňa 2/ medzičasom časť darovaných nehnuteľností previedla
na odporcu 1/ a to spoluvlastnícky podiel 1/4 k nehnuteľnosti v k. ú. Y., zapísaných na LV č. XXX.

Odporcovia sa po uzatvorení darovacej zmluvy správajú k navrhovateľovi tak, že hrubo porušujú dobré
mravy, dokonca navrhovateľ dňa 6. 7. 2010 na nich podal aj trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru
v Trnave. Spolu s vrátením daru navrhovateľ žiadal aj zaplatenie sumy 11 618,- eur s príslušenstvom -
úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. od 16. 7. 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.Odporca 2/ sa k návrhu vyjadril písomne dňa 31. 12. 2010. Uviedol, že popiera uplatnený návrh
navrhovateľa, ako aj dôvody, ktoré sú vykonštruované a nepravdivé. Odporcovi 2 nikdy nebola doručená

výzva na vrátenie daru, ako to uviedol navrhovateľ v návrhu. Nie je pravdou, že k nehnuteľnostiam malo
byť zriadené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa a že nebolo
zriadené len kvôli záložnému právu na nehnuteľnostiach. Nie je pravdou, že odporca 2/ vymenil zámky
na dielňach, nie je pravda, že odmieta navrhovateľovi vydať osobné veci a veci určené na podnikanie
navrhovateľa, a teda mu nemôže spôsobovať ani škodu. Trvalý pobyt navrhovateľa bol v mieste jeho

bydliska na O. XX zrušený z toho dôvodu, že navrhovateľ sa so svojou manželkou a matkou odporcov
rozviedol, v mieste bydliska sa nezdržiaval, žil so svojou priateľkou. Navrhovateľ si sám zbalil svoje
osobné veci a odniesol si ich. Odporca 2/ previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na odporcu
1/ z dôvodu, že o tento podiel bol dar odporcu 2 väčší. Ako vlastník mohol s majetkom riadne nakladať.
Čo sa týka uplatnenia nároku navrhovateľa v časti zaplatenia sumy vo výške 11 618, - eur spolu s úrokom
zomeškania,tentonároknavrhovateľnijakonezdôvodnilprávneaniskutkovo,apretoodporca2/žiadala

tento nárok zamietnuť. Navrhovateľ napadol darovaciu zmluvu na základe vymyslených, nepodložených
tvrdení, na základe jeho subjektívneho názoru. Neuviedol jediný konkrétny pravdivý dôvod, ktorý by
mohol byť kvalifikovaný ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporcu 2/. Odporca 2/ žiadal
návrh v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si aj náhradu trov konania.

Odporca 1/ sa plne pripojil k vyjadreniu odporcu 2/.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - LV č. XXX, XXXX, XXXX
a XXX, výzvy na vrátenie daru, notárska zápisnica E. XX/XXXX z 26. 2. 2010, trestné oznámenie z 6. 7.
2010, fotografie, rozhodnutie mesta J. F.-XXXXX/XXXX/Šm, udelenie súhlasu z 9. 7. 2010 a 6. 7. 2010,

rozhodnutie KSÚ J. D.-F.-XXXX/XXXXX/Ve, rozhodnutie mesta J. F.Z.-XXXXX/XX/Šm, upovedomenie
mesta J. F.-XXXXX/XX/Šm, odpis notárskej zápisnice E. XX/XXXX, spis OS TT pod sp. zn. 37C/22/2010,
ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, vyslúchol účastníkov konania, svedkov a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať,
že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti
musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy
na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na

§ 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania)
účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z
toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na
dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný.

Z listinných dôkazov mal súd za preukázané nasledovné:

Dňa 26. 2. 2010 bola na notárskom úrade v Trnave spísaná notárska zápisnica pod číslom E. XX/

XXXX, E. XXXX/XXXX, E. XXXX/XXXX, na základe ktorej navrhovateľ a jeho manželka ako darcovia
darovali odporcom ako obdarovaným (deti navrhovateľa a jeho manželky) nehnuteľnosti v obci Y.
zapísané na LV číslo XXX a XXXX, a to odporcovi 2/, pričom hodnota daru je 28 401,49 eura. Rovnakou
notárskou zápisnicou navrhovateľ a jeho manželka darovali odporcovi 1/ a odporcovi 2/ nehnuteľnosti
v katastrálnom území J. zapísané na LV číslo XXXX a nehnuteľnosti v katastrálnom území A. zapísané

na LV číslo XXX, pričom hodnota darovaných nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX bola 99 582,
- eur a hodnota darovaných nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXX bola 149 373, - eur.

Z listu vlastníctva číslo XXX pre okres J., obec Y., katastrálne územie Y. vyplýva, že odporca 1/ a odporca
2/ sú podielovými spoluvlastníkmi zapísaných nehnuteľností (pozemky , dom, garáž), každý v podiele

1/4.

Z listu vlastníctva číslo XXX pre okres J., obec J., katastrálne územie A. vyplýva, že odporca 1/ a odporca
2/ sú podielovými spoluvlastníkmi zapísaných nehnuteľností (pozemky, dom), každý v podiele 1/2.Z listu vlastníctva číslo XXXX pre okres J., obec Y., katastrálne územie Y. vyplýva, že odporca 2/ je
výlučným vlastníkom zapísaných nehnuteľností (orná pôda) v podiele 1/1.

Z listu vlastníctva číslo XXXX pre okres J., obec J., katastrálne územie J. vyplýva, že odporca 1/ a
odporca 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi zapísaných nehnuteľností (pozemky), každý v podiele 1/2.

Listomzodňa13.7.2010navrhovateľvyzvalodporcov1/a2/navráteniedaru,ktorýnavrhovateľdaroval

odporcom na základe notárskej zápisnice číslo E. XX/XXXX. Zároveň uviedol, že žiada vyplatiť sumu
11 618, - eur od odporcu 2/ ako náhradu, respektíve bezdôvodné obohatenie za podiely jednej štvrtiny
nehnuteľností v katastrálnom území Y., zapísané na LV číslo XXX, ktorú pôvodne daroval odporcovi
2/ a odporca 2/ následne odporcovi 1/. Uvedené výzvy sa vrátili navrhovateľovi s dodatkom „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“. Zodpovedá pravde (ako to namietali odporcovia), že adresy na poštových
zásielkach neboli uvedené správne, namiesto O. X a O. X/A boli doručované na adresu O. X a O. X/A

(č. l. 80 spisu). Právny zástupca navrhovateľa preto dôvodil, že ak odporcovia si nevyzdvihli výzvu na
vrátenie daru, takouto výzvou je aj podanie samotného žalobného návrhu. Právny zástupca odporcov
poukázal na to, že ani žalobná návrh nie je možné považovať za výzvu na vrátenie daru, nakoľko petit
návrhu znie na vydanie veci.

Zo spisu Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 37C/22/2010 vyplýva, že súd rozviedol manželstvo rodičov
odporcov (navrhovateľa a jeho manželky) rozsudkom zo dňa 10. 5. 2010 (t. j. tri mesiace po spísaní
notárskej zápisnice pod číslom E. XX/XXXX, E. XXXX/XXXX, E. XXXX/XXXX Y. XX. X. XXXX), pod č.k.
37C/22/2010 - 42, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21. 5. 2010. Za príčinu rozpadu manželstva
súd považoval zásadné rozdielne názory manželov na spoločný život, čo malo za následok ich citové

odcudzenie sa, v dôsledku čoho vzťahy medzi nimi sa tak vážne narušili, že manželstvo neplní a už
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia.

Počas konania súd zistil, že ešte počas trvania manželstva navrhovateľ aj fyzicky napádal členov rodiny,
pričom odporca 2/ musel vyhľadať aj lekársku pomoc.

Po rozvode manželstva rodičov odporcov bol zrušený trvalý pobyt navrhovateľa na adrese O. XX v J.,
avšak to bolo po zvážení okolností rodinou navrhovateľa (odporcov aj ich matky), nakoľko preukázateľne
odporca si do tohto domu nosil aj po rozvode svojou priateľku, s ktorou sa zoznámil ešte pred
rozvodom manželstva, avšak odporcovia udelili navrhovateľovi súhlas s trvalým pobytom na adrese

Y. číslo XXX, a teda nijakým spôsobom neohrozili život a zdravie navrhovateľa ako ani jeho možnosti
trvalého bývania. Je pravda, že vzťahy medzi navrhovateľom a odporcami sú od rozvodu manželstva
navrhovateľa chladné, avšak nijakým spôsobom nevykazujú abnormálne javy správania sa odporcov
voči navrhovateľovi. Je pochopiteľné, že odporcovia pociťujú hnev voči navrhovateľovi, ktorý si ešte
počas manželstva našiel mimomanželskú známosť.

Z notárskej zápisnice pod číslom E. XX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX z 27. 4. 2010 mal
súd za preukázané, že navrhovateľ daroval odporcovi 2/ nehnuteľnosti v obci J., katastrálne území A.,
zapísané na LV číslo XXXX v podiele X/X. Hodnota daru bola 167,16 eura. Otázkou pre súd potom
zostáva, prečo navrhovateľ nepožadoval od odporcu 2/ vrátenie aj tohto daru, pokiaľ mal za to, že

odporca 2/ sa voči nemu správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Na pojednávaní konanom dňa 11. 5. 2011 navrhovateľ uviedol, že odporca 1/ mu veľmi vulgárne nadáva
a vyhráža sa mu likvidáciou, pričom tieto skutočnosti navrhovateľ nijakým spôsobom súdu nepreukázal;
uviedol, že odporcovia ho doslova vyhodili z domu a povyhadzovali mu veci, z fotodokumentácie, ktorá

je súčasťou spisu, však vyplýva, že veci navrhovateľa boli z domu riadne odsťahované, boli riadne
zbalené, dokonca sami odporcovia ich nakladali do dodávky. Odporcovi 2/ navrhovateľ vytýka to, že
odporca ho ignoruje, nepomáha mu, nedvíha telefóny, pričom poukázal na to, že je to z podnetu odporcu
1/. Navrhovateľ ďalej vytýkal odporcom, že vypratali pozemky, pričom odporcovia súdu preukázali
rozhodnutím mesta Trnava, že boli povinní odstrániť čierne stavby, a teda tieto aj vypratať, voči ktorému

rozhodnutiu sa odvolali, avšak na základe odvolania rozhodnutie mesta Trnava bolo potvrdené. Na
uvedenom pojednávaní odporca 2/ potvrdil, že manželstvo rodičov bolo rozvedené práve z dôvodu,
že v septembri 2009 si navrhovateľ našiel mimomanželskú známosť (túto si vodil aj do domu na O.
XX v J., z ktorého dôvodu bol navrhovateľovi v tomto dome zrušený trvalý pobyt ). Zároveň odporca2/ poukázal na to, že v roku 2002 navrhovateľ fyzicky napadol matku odporcov, a keď sa odporca
2/ medzi nich postavil a vyzval navrhovateľa, aby s tým prestal, pretože zavolá políciu, navrhovateľ
päsťou udrel odporcu 2/ do pravého ucha, ktoré mu začalo krvácať, na čo odporca zavolal aj políciu.

Odporca 2/ zároveň potvrdil, že navrhovateľ naňho vyvíjal nátlak, aby mu odporca vrátil všetky darované
nehnuteľnosti, pričom obdarovaný mal byť brat navrhovateľa (odporca 2/ si v schránke našiel aj návrh
darovacej zmluvy z 26. 5. 2010, ktorý je v spise doložený na č. l. 78 a 79). Odporca 2/ objasnil okolnosti
ohľadne zrušenia trvalého pobytu navrhovateľa na ulici O. XX tak, že odporcovia žiadali navrhovateľa,
aby si do domu nevodil svoju priateľku, nakoľko v tomto dome žije aj, ešte v tom čase, ich maloletý

súrodenec, čo navrhovateľ aj prisľúbil, napriek tomu si priateľku do domu priviedol opakovane, na čo
následne odporcovia pristúpili k zrušeniu trvalého pobytu. Navyše, navrhovateľ si zrušil telefónne číslo,
ktoré odporcom neoznámil, a tak s ním nemohli byť v kontakte. Nie je pravdou, že odporcovia by
nepomáhali navrhovateľovi, pretože stále zaňho splácajú stavebný úver, ktorý on nespláca a spätne za
roky 2008 a 2009 za navrhovateľa zaplatili aj daň z nehnuteľnosti, ktorú v prospech mesta J. a Y. neplatil
(uvedené potvrdenia sú založené na č. l. 102 - 115 spisu).

SúdzvýsluchusvedkaJ.S.,bratanavrhovateľa,malzapreukázané,ženavrhovateľpristúpilkdarovaniu
nehnuteľnosti v prospech odporcu z dôvodu, že sa jedná o jediné možné riešenie, ako zachrániť
navrhovateľovu firmu pred finančnými problémami. Svedok uviedol, že situáciu v rodine do rozvodu
manželstva navrhovateľa vnímala ako pohodovú, problémy začali až po rozvode manželstva.

Svedkyňa O. I., priateľka navrhovateľa, pred súdom potvrdila, že vzťah navrhovateľa a svedkyne trvá
od konca roka 2009, t. j. ešte pred rozvodom manželstva navrhovateľa.

Svedok X. K., bývalý zamestnanec navrhovateľa a súčasný zamestnanec odporcu 1/ vypovedal,

že vzťahy v navrhovateľovej rodine vnímal pozitívne, od rozvodu manželstva navrhovateľ neustále
nevyberanenadávanaodporcu1/,nadávarovnakotakajnasvojubývalúmanželkuanaadresuodporcu
2/ sa nevyjadruje. Svedok uviedol, že navrhovateľ sa vyjadril (asi v apríli 2011), že keby odporca 1/ nebol
jeho syn, už dávno by bol vozíčku. Dokonca navrhovateľ vyhodil odporcu 1/ von z miestnosti na E. Q. v
J.C. na SAD, pričom ho sotil von a vynadal mu, že tam nemá čo hľadať a zároveň používal vulgarizmy.

Svedok Z. A., bývalý zamestnanec navrhovateľa a súčasný zamestnanec odporcu 1/ uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že by sa odporca 1/ vyhrážal navrhovateľovi fyzickou likvidáciou.

Rovnako aj svedok A. A. potvrdil, že navrhovateľ sa na adresu odporcu 1/ vyjadril tak, že keby nebol

jeho syn, bol by už na vozíčku.

Navrhovateľ takéto vyjadrenia potvrdil pred súdom, avšak vysvetlil ich tak, že keby nebol otcom odporcu
1/, ale cudzia osoba, jeho syn by takto dopadol, on sám nemá záujem mu fyzicky ublížiť.

Z výsluchu svedka Ľ. M., príslušníka OO PZ v J., mal súd za zistené, že bol privolaný zo strany odporcov
do ich spoločnosti v A. pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže dúm na nákladné vozidlá,
respektíve kolies. Keď sa zistilo, že tieto kolesá odniesol navrhovateľ, odporcovia naňho nepodali trestné
oznámenie, bavili sa s ním síce odmerane, ale bez urážok a vzájomného osočovania. Svedok uviedol, že
nebol svedkom toho, že by sa navrhovateľ a odporcovia k sebe správali nevhodne, urážlivo, vulgárne.

Z výpovede svedkyne A. S., bývalej manželky navrhovateľa, matky odporcov, súd zistil, že pred
rozvodom jej manželstva bol vzťah odporcov k navrhovateľovi normálny. Dôvodom rozvratu jej
manželstva bola mimomanželská známosť navrhovateľa a jeho násilnícke správanie. Bolo však
praktikou navrhovateľa, že sa zvykol odporcom vyhrážať likvidáciou. Odporcovia sa na adresu

navrhovateľa nikdy nevyjadrovali vulgárne. Odporcovi 1/ sa narodilo dieťa, na čo poslal navrhovateľovi
SMS, ten však vôbec na ňu nereagoval. Čo sa týka vysťahovania navrhovatelia z domu na v O. číslo XX
v J. dňa 2. 7. 2010, svedkyňa uviedla, že navrhovateľa nikto nevyhodil, sám si zavolal riadne sťahovaciu
službu. Práve navrhovateľ je ten, ktorý sa správa nevhodne už aj tým, že do domu na O. XX v J. si už
od októbra 2009 vodil jeho priateľku. Tak ako navrhovateľ, ani svedkyňa - matka odporcov, nemá ani v

jednej nehnuteľnosti zriadené vecné bremeno právo doživotného užívania, aj naďalej býva v rodinnom
dome na O. číslo XX v J..Z výpovede svedka A. S. - syna navrhovateľa, brata odporcov, vyplýva, že navrhovateľ bol celý život
vulgárny a od kedy si našiel priateľku, jeho vulgarizmy sa priostrili. Približne v období apríl 2010 sa
navrhovateľ pohádal s celou rodinou kvôli firme, vulgárne nadával odporcovi 2/ a dokonca fyzicky udrel

aj maloletú dcéru odporcu 2/. Odporcovia sa na adresu navrhovateľa nikdy vulgárne nevyjadrovali,
správajú sa voči nemu normálne, hoci sa o ňom v rodine rozpráva minimálne. Navrhovateľ bol ten, ktorý
rodinu psychicky napádal a urážal. Svedok potvrdil to, že navrhovateľ si po rozvode manželstva priviezol
do domu na O. XX v J. svoju priateľku, ktorú vodil po celom dome a povedal jej, že tam búdu spolu raz
bývať. Svedok potvrdil aj tú skutočnosť, že rodina pomáhala navrhovateľovi baliť veci a ukladať do auta,

keď sa navrhovateľ dňa 2. 7. 2010 sťahoval z domu na O. Q. číslo XX v J.. Svedok rovnako potvrdil, že
odporcovia sa nikdy navrhovateľovi nevyhrážali, naopak navrhovateľ sa sám vyhrážal všetkým deťom,
že skončia na vozíku.

Na obvodnom úrade v J., odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové, bolo vedené
priestupkové konanie voči navrhovateľovi, nakoľko od presne nezisteného času neustále pokrikoval po

svojej bývalej manželke, že pôjde do basy, že dostane 15 rokov basy, pričom používal hrubé vulgarizmy,
slovne sa vyhrážal aj synovi Markovi Sivákovi, že skončí na vozíku, že ho zabije, ďalej sa vyhrážal aj
odporcovi 1/, že pôjde pod most aj s celou svojou rodinou a odporcovi 2/ vulgárne nadával, čím iným
hrubým správaním a vyhrážaním sa ujmou na zdraví úmyselne narušil občianske spolunažívanie (č. l.
161 spisu). Rozhodnutím Obvodného úradu J. pod číslom F.- J.-F.-XXXX/XXXXX zo dňa 28. 9. 2012

(č. l. 207 spisu) bolo priestupkové konanie zastavené voči A. S. a A. S., nakoľko nebolo preukázané
spáchanie tohto skutku a voči odporcovi 1/ a 2/ z dôvodu, že priestupková zodpovednosť za tieto skutky
už zanikla v súlade s § 20 zákona o priestupkoch.

Trestné oznámenia, ktoré navrhovateľ podal opakovane na odporcov 1/ a 2/ boli odmietnuté, nebolo

preukázané, že skutky, z ktorých navrhovateľ obvinil odporcov, sa stali.

Podľa § 628 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej len OZ), (1) Darovacou zmluvou
darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak

nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 630 OZ, Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom
jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Predmetom daru môže byť čokoľvek, za predpokladu, že ide o vec (pokiaľ to jej povaha pripúšťa),

práva alebo iné majetkové hodnoty. Majetkovými hodnotami treba rozumieť majetkovú hodnotu z
hospodárskeho hľadiska. V tomto zmysle preto predmetom darovania môže byť nielen hmotná vec,
ale aj pohľadávka, právo (napr. vecné bremeno, know-how a pod.). Darovaciu zmluvu charakterizuje
jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté (sľúbené) plnenie obdarovaný nie je
povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie.

Ustanovenie § 630 umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca vyvolať tým,
že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak môže urobiť vtedy, keď
sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy.
Formuláciu, že obdarovaný sa "správa", nemožno vysvetľovať tak, že porušovanie dobrých mravov musí

trvať ešte aj v čase výzvy na vrátenie daru. Darca sa preto môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď
rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Uvedené zákonné ustanovenie
za právne relevantné považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom
nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).

K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho úkonu
darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo
voči členom jeho rodiny. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej
intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostejnevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany
obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj
darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí

(R 31/1999).

Ustanovenie § 3 OZ má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide
predovšetkýmoustanoveniazakazujúcetakývýkonprávapovinností,ktorýbybolvrozporespravidlami
demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak

sa tieto zásady premietnu do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu
slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej
miere a únosnosti. Konkrétne posúdenie individuálneho prípadu v uvedenom význame umožní
objektivizovať hodnotenie z hľadiska interpretačného pokynu obsiahnutého v ustanovení odseku 1.
Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť
pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.

Prenikajú celým právnym poriadkom. Občiansky zákonník v tejto súvislosti používa viacero pružných
pojmov (napr. "zneužitie práva", "verejný záujem", "obohatenie", "dobromyseľnosť", "keď právo možno
vykonať po prvýkrát", "núdza" atď.).

Podľa ustálenej súdnej praxe (viď napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho

vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych
skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo
členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré
mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce
subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy

hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich
obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného

alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie
značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo
iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. Zákona o rodine) alebo zo
zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.

Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako
správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí prejavovať objektívne. Zachovanie dobrých vzťahov
je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka
k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním

takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob
komunikácie.

Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte
nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie

daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. také správanie sa, ktoré s ohľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri
posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a

hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými
mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia
daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu

medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo
v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.Súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide
o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním,
priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa

musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.

Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je
akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť.

Vzhľadom na vyššie uvedené a na vykonané dokazovanie súd dospel k jednoznačnému záveru,
že vzťahy medzi navrhovateľom a odporcami sú vážne narušené, čo spôsobil rozvod manželstva
navrhovateľaajehomimomanželskáznámosť,avšaksúdnevzhliadoldôvody,prektorébynávrhumohol
vyhovieť. Ako je vyššie uvedené, po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že práve navrhovateľ
je tou osobou, ktorá vyvoláva konflikty medzi navrhovateľom a odporcami. Súd mal výsluchom svedkov
za preukázané, že práve navrhovateľ vulgárne osočuje odporcov, dokonca sa im vyhrážal aj fyzickou

likvidáciou. Akékoľvek správanie odporcov, ktoré súd nemôže považovať za konanie porušujúce dobré
mravy, je len výsledkom, respektíve reakciou na správanie sa navrhovateľa. Ani samotné zrušenie
trvalého pobytu navrhovateľa na O. číslo XX v J. nemožno považovať za porušenie dobrých mravov,
pretože v darovacej zmluve navrhovateľ nemal zriadené vecné bremeno právo doživotného užívania
tejto nehnuteľnosti. Navyše súd má za jednoznačne preukázané, že aj matka odporcov v tomto

rodinnom dome doposiaľ býva. Argumenty, ktoré navrhovateľ použil počas konania, boli vyvrátená
listinnými dôkazmi zo strany odporcov a odporcovia preukázali, že za navrhovateľa platili napríklad daň
z nehnuteľností, matka navrhovateľov spláca úver, ktorý si vzala s navrhovateľom, teda navrhovateľ
si neplní svoje povinnosti (napr. voči mestu, banke a pod.) a tieto povinnosti za neho v plnej miere
splnili odporcovia. Navrhovateľ počas celého konania nepreukázal žiadne správanie odporcov, ktoré

by napĺňalo podstatu hrubého porušenia dobrých mravov, nepreukázal, že v núdzi mu odporcovia
nepomohli (do akej núdze sa dostal?), naopak odporcovia preukázali, že navrhovateľ voči ním neustále
podáva trestné oznámenia, ktoré boli do posiaľ neúspešné, že vyvoláva neustále spory a odporcovia
svojím konaním len bránia svoje práva. Súd nepopiera, že navrhovateľ môže subjektívne pociťovať
správanie odporcov ako porušovanie dobrých mravov voči jeho osobe, objektívne však ich správanie

nemožno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Navyše, súd poukazuje aj na ďalší nedostatok žalobného návrhu. Jednostranným právnym úkonom -
výzvou na vrátenie daru - nastáva stav, kedy sa vlastníkom opäť stáva darca (k zániku darovacieho
vzťahupodľa§630OZdochádzanazákladejednostrannéhoprávnehoúkonudarcuvočiobdarovanému

a to v okamihu doručenia tejto výzvy obdarovanému). Obdarovaní sa môžu na súde potom len domáhať
určenia neplatnosti tohto právneho úkonu - výzvy na vrátenie daru - a súd potom skúma, či boli dané
dôvody na vrátenie daru. V danom prípade k podaniu takejto žaloby nedošlo a to aj z dôvodu, že
navrhovateľ doručoval výzvu na vrátenie daru na nesprávnu adresu. Pokiaľ súd považuje tento žalobný
návrh za výzvu na vrátenie daru, navrhovateľ sa mal v ďalšom konaní domáhať vypratania nehnuteľností

a nie ich vydania. Ak ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, môže darca uplatniť na súde žalobu o
vypratanie tejto nehnuteľnosti obdarovanými, ak sú splnené zákonné predpoklady pre vrátenie daru. Aj
s ohľadom na túto skutočnosť súd návrhu nemohol vyhovieť.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1.
Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu
na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá
absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.

Z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol aj v časti, ktorou navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov na
zaplatenie sumy 11 618,- eur s príslušenstvom, nakoľko navrhovateľ nijako túto časť návrhu skutkovo
a právne nezdôvodnil, neprodukoval dôkazy na preukázanie svojho nároku. Z výzvy na vrátenie daru
vyplýva, že uvedená suma mala byť náhradou za podiel na nehnuteľnostiach v katastrálnom územíY., zapísané na LV číslo XXX, ktorú pôvodne navrhovateľ daroval odporcovi 2/ a odporca 2/ následne
odporcovi 1/. Ak však súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody na vrátenie daru, vzťahuje sa to ja na
uvedenú náhradu (peňažné plnenie).

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá

účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný
zamietol v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný
účastník konania mal právo na náhradu trov konania, v spojení s § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľov vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním zo dňa 30. 6. 2015 v súlade
s vyhláškou číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

nasledovne:

Rok 2011:
4 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, pojednávania v dňoch 29. 6. 2011 a 12. 10. 2011,
vyjadrenie vo veci 28.10.2011 - po á 57,- eur + 4 x režijný paušál po á 7,41 eura, spolu 257,64 eura

Strata času 2 x 1 hodina - 12,35 eura x 4 polhodiny - 49,40 eura

Rok 2012 :
1 úkon právnej pomoci - pojednávanie dňa 29. 5. 2012 - 58,69 eura + 1 x režijný paušál 7,63 eura,
spolu 66,32 eura

Strata času 1 x 1 hodina - 12,71 eura x 2 polhodiny - 25,42 eura

Rok 2014 :
1 úkon právnej pomoci - pojednávanie dňa 25. 11. 2014 - 61,87 eura + 1 x režijný paušál 8,04 eura,
spolu 69,91 eura

Strata času 1 x 1 hodina - 13,40 eura x 2 polhodiny - 26,80 eura

Rok 2015 :
2 úkony právnej pomoci - vyjadrenie z 20. 2. 2015, pojednávanie dňa 30. 6. 2015 - po á 64,53 eura +
2 x režijný paušál 8,39 eura, spolu 145,84 eura

strata času 1 x 1 hodina - 13,98 eura x 2 polhodiny - 27,96 eura;

trovy právneho zastúpenia spolu 669,29 eura.

Podľa § 20c vyhl., Za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi

odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a c/ cit. vyhl., v platnom znení, (1) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami,
c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.Podľa § 13 ods. 2 vyhl., v platnom znení, Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o
spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 15 písm. a/ a b/ vyhl., v platnom znení, Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a/ na
náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za
znalecké posudky, preklady a odpisy, b/ na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 vyhl., v platnom znení, Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 11 vyhl., v znení účinnom do 30. 6. 2013, (1) Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Podľa § 13 ods. 2 vyhl., v znení účinnom do 30. 6. 2013, Základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o
50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 15 psím a/ a b/ vyhl., v znení účinnom do 30. 6. 2013, Advokát má popri nároku na
odmenu aj nárok a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s
poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné
výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b/ na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 17 ods. 1 vyhl., v znení účinnom do 30. 6. 2013, Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi
náhradazastratučasuvovýškejednejšesťdesiatinyvýpočtovéhozákladuzakaždúajzačatúpolhodinu.

Jednatrinástinavýpočtovéhozákladubolavroku2011určená(zpriemernejmesačnejmzdyv1.polroku)

vo výške 57,- eur , v roku 2012 vo výške 58,69 eura, v roku 2014 vo výške 61,87 eura a v roku 2015
vo výške 64,53 eura.

Keďže trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a uplatnené v súlade s citovanými ustanoveniami, súd
priznal odporcom ich náhradu v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.