Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/346/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216298
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714216298.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa WPC home, s. r. o., so
sídlom Kaplna 490, 900 84 Kaplna, IČO: 46 690 026, zast. Mgr. Romanou Paliderovou, advokátkou,
so sídlom Jégého 19, 821 08 Bratislava, proti odporcovi AQUA trade Slovakia s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 42, 961 01 Zvolen, IČO: 36 049 999, zast. JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou,
advokátkou, so sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 2.359,-- Eur s príslušenstvom,

o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb 26/2014-71 zo dňa 23. júla
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb 26/2014-71 zo dňa 23. júla 2015 v napadnutej časti výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 70,81 Eur na účet

právnej zástupkyne odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 13Cb 26/2014-71 zo dňa 23. júla 2015 konanie zastavil a
navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 460,49 Eur na účet právnej
zástupkyne odporcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal svoj návrh v
celom rozsahu späť a odporca s takýmto postupom súhlasil, konanie podľa ust. § 96 O.s.p. zastavil.

Rozhodnutie o náhrade trov konania okresný súd odôvodnil tým, že v tomto prípade navrhovateľ zavinil,
že konanie sa muselo zastaviť, nakoľko zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, a
to z dôvodu dôkaznej núdze. Preto v tomto prípade nejde o prípad druhej vety ust. § 146 ods. 2 O.s.p.,

že by navrhovateľ zobral svoj návrh späť pre správanie sa odporcu. Z uvedených dôvodov okresný súd
povinnosť nahradiť trovy konania uložil navrhovateľovi, keďže spôsobil zastavenie konania. Okresný
súd považoval za účelne vynaložené trovy konania priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 460,49
Eur. Tieto pozostávajú zo 4 úkonov právnej pomoci po 101,25 Eur, a to prevzatie a príprava vrátane
prvej porady zo dňa 26.01.2015, účasť na pojednávaní konanom dňa 26.02.2015, porada s klientom zo
dňa 11.03.2015, o ktorej právna zástupkyňa navrhovateľa predložila súdu listinný dôkaz, a to potvrdenie

o uskutočnení porady dňa 11.03.2015 v čase od 11.00 h do 12.00 h a vyjadrenie k späťvzatiu návrhu
zo dňa 21.07.2015 a zo 4 režijných paušálov po 8,39 Eur. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa
odporcu počnúc dňom 01.04.2015 sa stala platiteľkou DPH, okresný súd za úkon právnej pomoci zo
dňa 21.07.2015 odporcovi priznal nárok na 20 %/ DPH vo výške 20,25 Eur.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že vzhľadom na správanie sa odporcu pred začatím
konania bol nútený domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Poukázal na to, že po začatí konania saodporca k návrhu na začatie konania nevyjadril, konateľ odporcu sa nezúčastnil prvého pojednávania v
predmetnej veci dňa 26.02.2015, pričom jeho neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil jeho právny
zástupca z dôvodu pracovných povinností. Na tomto pojednávaní bol vypočutý konateľ navrhovateľa.

Následne bol súdom stanovený termín pojednávania na deň 11.05.2015, na ktorom navrhovateľ
navrhol vypočuť svedkyňu C. U., ktorá disponovala s e-mailovou komunikáciou s odporcom, v ktorej
pred odstúpením od zmluvy upozornila odporcu na následky neodstránenia vád predmetu kúpy v
stanovenej lehote. Mailová komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom však bola z počítača
svedkyne odstránená. Po zvážení všetkých, najmä ekonomických dôsledkov súvisiacich s konaním

netrval na výsluchu svedkyne a mal záujem o mimosúdnu dohodu s odporcom. Odporca však nemal
záujem na akejkoľvek dohode s ním. Následne podaním zo dňa 15.07.2015 vzal svoj návrh späť v celom
rozsahu a navrhol konanie zastaviť s tým, že vzhľadom na všetky okolnosti tejto právnej veci žiadal, aby
súd odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ mal za to, že súd pri rozhodovaní
o náhrade trov konania mal postupovať podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že od uzavretia kúpnej
zmluvy s odporcom je vlastníkom nefunkčného zariadenia. Odporca s ním prestal komunikovať už pred

začatím súdneho konania a ani dovtedy vady prístroja neodstránil a po odstúpení od kúpnej zmluvy
nevrátil zaplatenú kúpnu cenu. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že konanie odporcu bolo
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a uplatnenie náhrady trov konania odporcom je aj
v rozpore s dobými mravmi.

Navrhovateľ sa v odvolaní nestotožnil ani s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia z úkon právnej
pomoci porada s klientom dňa 11.03.2015 a považoval ho za nadbytočný. V tejto súvislosti poukázal aj
na skutočnosť, že odporca sa nevyjadril k žalobe a nezúčastnil sa na prvom pojednávaní, na ktorom
mal možnosť vyjadriť sa k prednesom navrhovateľa. Tiež nesúhlasil s priznaním odmeny za právny
úkon vyjadrenie k späťvzatiu návrhu zo dňa 21.07.2015 z dôvodu, že vyjadrenie súhlasu odporcu so

späťvzatím návrhu nemožno považovať za úkon podľa ust. § 13a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), za ktorý
by právnemu zástupcovi odporcu prináležala odmena za výkon právnej pomoci. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti o náhrade trov konania zmenil
tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Vo vyjadrení uviedol, že uznesenie okresného súdu v
napadnutej časti výroku o náhrade trov konania považuje za zákonné, spravodlivé a správne. K snahe
navrhovateľa poukázať na jeho správanie v čase pred podaním žaloby na súd odporca uviedol, že
navrhovateľ tieto tvrdené skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal, v dôsledku čoho zobral svoj návrh

späť. K tvrdeniu navrhovateľa, že sa k návrhu nevyjadril a že sa s navrhovateľom mimosúdne nedohodli
uviedol, že odporca sa zúčastnil každého pojednávania vo veci. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3M Cdo 5/2006. Vyslovil názor, že z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že postoj
účastníka konania pred podaním žaloby na súd nemôže mať nijaký vplyv na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.
Pokiaľ navrhovateľ poukázal na späťvzatie návrhu, v ktorom navrhol nepriznať trovy konania žiadnemu

účastníkovi, odporca uviedol, že navrhovateľ vo svojom späťvzatí žiadny z týchto dôvodov ani len
nespomenul,apretoodporcavyslovilnázor,ževpredmetnomprípadeniejedanýdôvodnapostuppodľa
ust. § 150 a nasl. O.s.p. Pre rozhodnutie o trovách súdneho konania je podstatné len to, či zastavenie
konania zapríčinil navrhovateľ.

K nesúhlasu navrhovateľa s priznaním odmeny za úkon právnej pomoci porada s klientom dňa
11.03.2015 odporca uviedol, že táto porada bola uskutočnená práve z dôvodu na strane navrhovateľa,
keď bola uskutočnená po pojednávaní, na ktorom navrhovateľ navrhol vypočuť svedka. Porada sa
uskutočnila za účelom ďalšieho postupu v súdnom konaní práve s poukazom na takto navrhovateľom
navrhnutý dôkaz. Skutočnosť, že navrhovateľ od tohto dôkazu upustil, mu v čase uskutočnenia porady

nebol známa, a preto tento úkon právnej pomoci považoval za úkon právnej pomoci, ktorý bol účelne
vynaložený v súvislosti s bránením svojho práva. Za nedôvodnú tiež považoval námietku navrhovateľa
týkajúcu sa neúčasti jeho štatutárneho zástupcu na prvom pojednávaní, nakoľko odporca bol právne
zastúpený advokátkou a na predmetnom pojednávaní sa zúčastnil jej advokátsky koncipient, ktorý sa k
celému návrhu aj vyjadril. K úkonu právnej pomoci vyjadrenie k späťvzatiu návrhu odporca uviedol, že v

tomto prípade nešlo o úkon právnej pomoci týkajúci sa samotného vyjadrenia k späťvzatiu návrhu, ale o
reakciu týkajúcu sa požiadavky navrhovateľa na nepriznanie trov súdneho konania. Tento úkon právnej
pomoci odporca považoval za úkon právnej pomoci vynaložený účelne, za ktorý mu patrí náhrada trov,
ktoré mu v súvislosti s podaním tohto vyjadrenia vznikli. Zároveň uviedol, že súd ho výzvou zo dňa20.07.2015 vyzval, aby sa k späťvzatiu návrhu navrhovateľa písomne vyjadrili. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania
ako vecne správne potvrdil. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,81 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ proti odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 2.359,-- Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným okresnému súdu dňa
17.07.2015 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd vzhľadom
na všetky okolnosti tejto právnej veci nepriznal odporcovi právo na náhradu trov konania. Ako dôvod
späťvzatia návrhu navrhovateľ uviedol, že napriek jeho úsiliu sa mu nepodarilo zabezpečiť e-mailovú
komunikáciuvpočítačisvedkyne,ktorámalabyťvypočutá,apretoniejevsúčasnostischopnýpreukázať

oznámenie vád odporcovi v zmysle Obchodného zákonníka. Na základe výzvy okresného súdu odporca
dňa 21.07.2015 doručil okresnému súdu vyjadrenie k späťvzatiu návrhu navrhovateľa, v ktorom vyjadril
svoj súhlas so späťvzatím návrhu. Zároveň v tomto vyjadrení sa vyjadril k návrhu navrhovateľa na
rozhodnutie o náhrade trov konania. Následne okresný súd uznesením č.k. 13Cb 26/2014-71 zo dňa
23. júla 2015 konanie zastavil podľa ust. § 96 O.s.p. a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi

trovy konania vo výške 460,49 Eur podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľaust.§150ods.1O.s.p.aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne, právo na to, aby
sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.
Citované ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Podľa
tohto ustanovenia účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. v prvej vete stanovuje povinnosť nahradiť trovy
konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Ak súd zastavuje konanie, musí sa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať najskôr tým, ktorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Tam kde zastavenie
konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná druhému účastníkovi náhradu trov konania, ktoré v

konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Citované ustanovenie v druhej
vete upravuje osobitný prípad. Ak musel byť dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie odporcu,
má navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok je
ustanovenie § 150 O.s.p., ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom

alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú
povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada
jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, ako
aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania a pod.

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000).

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania
aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. neprichádza do úvahy a dôvody, ktoré navrhovateľ považoval zadôvody hodné osobitného zreteľa, nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali výnimočné
použitie tohto ustanovenia. Pri aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. sú rozhodujúce dve oblasti, a to pomery
účastníkov a okolnosti prípadu. V danom prípade navrhovateľ v odvolaní namietal len dôvody, ktoré

viedli k uplatneniu svojho nároku návrhom na začatie konania na súde a postoj odporcu v konaní
spočívajúci v tom, že sa k návrhu na začatie konania nevyjadril a že sa nezúčastnil prvého pojednávania
v predmetnej veci. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd v predmetnej veci nariadil prvé
pojednávanie na deň 26.02.2015. Na tomto pojednávaní sa za odporcu zúčastnil advokátsky koncipient
poverený právnou zástupkyňou odporcu, ktorý sa na tomto pojednávaní k návrhu navrhovateľa aj

vyjadril, pričom išlo o prvý úkon, ktorý odporcovi v tomto konaní patril. Zo spisu tiež vyplýva, že odporca
sa na predmetnom konaní riadne zúčastňoval. Vyplýva to aj z jeho účasti na ďalšom pojednávaní
konanom dňa 11.05.2015. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
neboli splnené všetky podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. nepriznanie náhrady trov
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Odvolací súd mal v danom prípade za nesporné, že predmetné konanie bolo zastavené v dôsledku
späťvzatia návrhu navrhovateľa podľa ust. § 96 O.s.p. Späťvzatie je dispozitívny procesný úkon, ktorý
patrí výlučne navrhovateľovi, pričom späťvzatie návrhu na začatie konania nebolo vyvolané správaním
sa odporcu, nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť z dôvodu dôkaznej núdze. Z

uvedeného vyplýva, že v danom prípade zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil navrhovateľ.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd o náhrade trov konania rozhodoval správne podľa
ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a povinnosť nahradiť trovy konania uložil navrhovateľovi, ktorý z procesného
hľadiska zavinil zastavenie predmetného konania.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní namietal priznanie náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
pomoci, a to porada s klientom dňa 11.03.2015 a vyjadrenie k späťvzatiu návrhu zo dňa 21.07.2015.
Podľa ust. § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
úkon právnej služby ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu. Z uvedeného
ustanovenia vyhlášky vyplýva, že odporca má právo na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon

právnejpomociporadasklientomdňa11.03.2015.Vykonanietohtoprávnehoúkonumalsúdpreukázané
z „Potvrdenia o uskutočnení porady s klientom zo dňa 11.03.2015“ predloženého odporcom spolu s
vyúčtovaním trov právneho zastúpenia. Z tohto potvrdenia vyplýva, že táto porada s klientom sa medzi
odporcom a jeho právnou zástupkyňou v predmetnej veci uskutočnila za účelom ďalšieho postupu v
tomto konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval tento úkon právnej pomoci za úkon potrebný

na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi. Odvolací súd tiež považoval úkon právnej pomoci
vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu zo dňa 21.07.2015 za úkon potrebný pre účelné bránenie práva v
tomto konaní vzhľadom na to, že v predmetnom konaní sa už konalo pojednávanie a z uvedeného
dôvodu by nebolo možné zastaviť konanie v prípade, že by odporca vyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov (ust. § 96 ods. 2 O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,

že okresný súd správne rozhodol, keď odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia aj z úkony
právnej pomoci porada s klientom dňa 11.03.2015 a vyjadrenie k späťvzatiu návrhu zo dňa 21.07.2015.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade
trov konania ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci vo výške 50,62 Eur, plus režijný paušál
vo výške 8,39 Eur, plus 20 % DPH vo výške 11,80 Eur podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b, ust. § 16 ods.

3 a ust. § 18 ods. 3 vyhlášky. Odvolací súd odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spolu
vo výške 70,81 Eur.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.