Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206106
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615206106.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD., v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnej: W. W., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom, V. č. XXX/X, XXX XX G., o vymoženie sumy 3282,83 Eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha č. 268,
979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 6729/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Lučenec č. k. 5Er/324/2015-28 zo dňa 21.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“) zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., sp. zn. IA-C/0314/2032 zo dňa 25.04.2014, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol

právoplatnosť dňa 30.06.2014 a vykonateľnosť dňa 04.07.2014. Tento exekučný titul bol vydaný na
základe zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným oprávneným - Poštovou bankou, a.s.,
a povinnou dňa 29.07.2011. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú
a rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, ako neindividuálne
dojednanú, čo vyplývalo z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti
formulárovej zmluvy o úvere. Veriteľ od počiatku sledoval takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou,

aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto
uzatvorenú rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
a ako takú od počiatku neplatnú. Súd prvej inštancie preto považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní
exekúcie. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal pôvodný oprávnený (Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890) v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom žiadal zmenu napadnutého uznesenia, prípadne, aby súd napadnuté uznesenie zrušil v celom
rozsahu z týchto dôvodov :- exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu,
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd,

- exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach,
- o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená,
- v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok právny predchodca

oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku,
- nesprávna aplikácia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, absencia akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre
rozhodnutie vo veci,

- konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu,
- aplikácia sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho
súdneho dvora,
- porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných

veciach v troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú,
- neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia,
- exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom.

4. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako
aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných
konaniach.

6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v čase účinnosti OSP. Z
dôvodu, že zákonný sudca do 30.06.2016 nerozhodol podľa § 374 ods. 4 prvá a druhá veta OSP o
odvolaní podanom za účinnosti OSP, rozhodne o odvolaní odvolací súd v režime CSP. Odvolací súd
poznamenáva, že nová právna úprava síce vychádza z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych

noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok podaných odvolaní (§ 470 ods. 2 CSP). Preto
ustanovenia novej právnej úpravy o odvolaní a o odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu
uplatniť v plnom rozsahu hneď od 01.07.2016, inak by došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP
a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody,
ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní.

10. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že pôvodný oprávnený podal dňa 25.03.2015
návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IA-C/0314/2032 zo dňa 25.04.2014, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2014 a vykonateľnosť dňa 04.07.2014.
Zmluva o úvere medzi pôvodným oprávneným a povinnou bola uzatvorená dňa 29.07.2011. Súd prvejinštancie uznesením č. k. 5Er/324/2015-28 zo dňa 21.09.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/324/2015-64 zo dňa 14.02.2017
pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného Poštová

banka, a.s., vstúpil do konania ako oprávnený BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (platnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ; za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 OZ; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu
exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd prvej
inštancie je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená
exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na
exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania

(nanávrhaleajbeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúzistenépodmienkymateriálnejaleboformálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne
procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia, je
potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných
súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

17. Z povahy zmluvných strán zmluvy o úvere v prejednávanej veci, predmetu podnikateľskej činnosti
veriteľa (pôvodného oprávneného) a z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o plnení
z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal rozhodcovský
rozsudok. Podľa odvolacieho súdu predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ). Rozhodcovská doložka
je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku
zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ
sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad
všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v

zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na
obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom, len ťažko možno predpokladať,
že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom najej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011, v
zmysle ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby exekučný
súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci išlo by o akceptáciu
rozhodnutia nevykonateľného. V zmysle bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, banka a
klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi
vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonaní

bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie rozhodcovskému súde, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient,
je oprávnený predložiť spor na prerokovanie a rozhodovanie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo

všeobecnému súdu. Odvolací súd uvádza, že aj tento text je predtlačený bez možného osobitného
vyjednania. Rozhodcovskú doložku nemožno mať za prospešnú pre spotrebiteľa aj z dôvodu, že bola
súčasťou všeobecných obchodných podmienok, bez možnosti osobitného vyjednania a túto mohol
spotrebiteľ prehliadnuť.

18. V predmetnej veci súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci bol vydaný v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná
podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.
V právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje

znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom.

19. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 prvá veta zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu

účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť
riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého,
ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy preložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu
s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 43a ods. 1 OZ; prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

21. Podľa § 44 ods. 1 OZ; zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

22. Zo zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) vyplýva
pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa

- banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky dodávateľa však nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Uvedená rozhodcovská

doložka nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako vyplýva zo zákona o
bankách v spojení s OZ.23. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila
vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že danú rozhodcovskú doložku
je potrebné považovať za neindividuálne dojednanú. Kvalifikačným kritériom pre tento záver je stav, že
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Uvedenú rozhodcovskú
doložku predkladal pôvodný oprávnený povinnej, bola uzatvorená vo formulárovej podobe a z tohto
dôvodu nebola individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinná nemohla vôbec ovplyvniť. Na základe

tejto rozhodcovskej doložky mohol veriteľ vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde. Rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú
doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihujúcu sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle

§ 53 ods. 5 OZ platnom a účinnom v rozhodnom období.

25. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, nie sú žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad

pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd zastaví exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto
prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok,
vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul
podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

26. Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov vylúčiť zo života spotrebiteľov
nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí, preto posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s právom. V danej
veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka, pretože bola v hrubom

nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný, vykazuje znaky nulitného právneho aktu v
dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu, a preto nemohol byť spôsobilým exekučným
titulom.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)