Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. máj 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/269/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216009
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116216009.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu:
Y. K., nar. XX.XX.XXXX, L. Y. XXX, štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr.
Mária Vevurková, advokátka, so sídlom Mieru 312, 029 01 Námestovo, proti žalovanej: H.. C. Y., X..
XX.XX.XXXX, Y. XXX, štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: Advokátska kancelária Kadura
a spol. so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, v konaní o zaplatenie 13 000 eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa13.06.2016,doručenouOkresnémusúduvŽilinedňa15.06.2016,domáhal

voči žalovanej zaplatenia sumy 13 000 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že v priebehu roka 2013 uzavrel so žalovanou niekoľko ústnych zmlúv
o pôžičke, prostredníctvom ktorých jej poskytol finančné prostriedky spolu v sume 13 000 eur s tým, že
lehotu splatnosti nedohodli. Finančné prostriedky žalovanej poskytol tak, že dňa 18.06.2013 jej poskytol
v hotovosti sumu 5 000 eur, dňa 26.06.2013 vkladom na jej účet finančné prostriedky v sume 5 000 eur,
dňa 20.08.2013 jej poskytol vkladom na jej účet finančné prostriedky v sume 2 000 eur, dňa 03.10.2013

vkladom na jej účet finančné prostriedky v sume 300 eur a dňa 30.12.2013 jej poskytol vkladom na
jej účet finančné prostriedky sume 700 eur. Uviedol, že nakoľko medzi nimi nebola vopred dohodnutá
doba splatnosti pôžičky, t.j. doba do kedy má dlžník požičanú sumu peňazí vrátiť, na predmetné zmluvy
o pôžičkách sa vzťahuje ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že doba splatnosti
môže byť okrem dohody účastníkov zmluvného vzťahu ustanovená v zákone alebo určená v súdnom
rozhodnutí. Citoval § 563 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že ak splatnosť záväzku nebola medzi

nimi dohodnutá, neustanovuje ju právny predpis a ani rozhodnutie súdu, v takom prípade má právo
veriteľ určiť čas splnenia záväzku, t.j. určiť jeho splatnosť. Uviedol, že veriteľ môže kedykoľvek (hoci i
druhý deň po vzniku záväzku) oznámiť dlžníkovi, že má plniť. Len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie,
dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, v ktorom ho veriteľ vyzval na plnenie. Veriteľ
môže v tejto svojej výzve adresovanej dlžníkovi výslovne určiť dobu splanenia tak, že určí konkrétnu
lehotu, dokedy má dlžník dlh splniť (napr. do 10 dní od doručenia výzvy). V tomto prípade platí doba

splnenia určená vo výzve veriteľa. Ak dlžník v deň splatnosti dlh nesplní, dostáva sa v nasledujúci deň
do omeškania. Nakoľko žalobca si so žalovanou výslovne nedohodli termín vrátenia požičaných súm,
t.j. neurčili splatnosť dlhu, žalobca ako veriteľ preto vyzval žalovanú na vrátenie poskytnutých pôžičiek
listom zo dňa 01.03.2016. Na predmetnú výzvu obdržal žalobca odpoveď avšak nie od žalovanej ale od
jej matky, s ktorou majú totožnú adresu trvalého pobytu ako aj meno a priezvisko. Vzhľadom na uvedené
žalobca dňa 15.03.2016 opäť listom adresovaným žalovanej s spresnením roku narodenia jej adresoval

výzvu na vrátenie dlžných súm, ktorý však žalovaná neprevzala, a zásielka sa žalobcovi vrátila, nakoľko
ju žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Aj napriek tomu, že žalovaná zásielku neprevzala v odbernejlehote 18 dní, a teda sa o zásielke nedozvedela, mal za to, že ju možno pokladať za doručenú, a
to z dôvodu, že zásielka bola doručovaná na adresu trvalého bydliska žalovanej a žalovaná mala
objektívnu možnosť sa so zásielkou oboznámiť. Objektívnu možnosť oboznámiť sa so zásielkou, v ktorej

sa nachádzala výzva, mala žalovaná najneskôr vtedy, keď zásielka došla do sféry jej dispozície, t.j. mala
reálnu možnosť zásielku prijať a otvoriť. Poukázal na to, že v zmysle zákona sa adresát v skutočnosti o
obsahu zásielky dozvedieť nemusí, pre hmotnoprávne účinky doručenia stačí, že je objektívna možnosť
sa o nej dozvedieť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 146/2008 zo dňa
31.07.2008. Uviedol, že keď je na zásielke deň uloženia označený deň 21.03.2016 a vo výzve žalobca

poskytol žalovanej lehotu na vrátenie dlhu 7 dní, žiadal aby mu súd priznal príslušenstvo spočívajúce
v úrokoch z omeškania 5,05 % ročne od 29.03.2016 do zaplatenia, nakoľko záväzkový vzťah vznikol
po 01.02.2013.

2. Okresný súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, dňa 26.07.2016 vydal platobný rozkaz č.k.
41C/269/2016-17.

3. Žalovaná podala proti predmetnému platobnému rozkazu dňa 27.09.2016 odpor s odôvodnením,
že zásielku, ktorej obsahom bola výzva na vrátenie poskytnutých finančných plnení neprevzala.
Poukázala,žetátosažalobcovivrátila,nonapriektomužalobcatvrdí,žejutrebapovažovaťzadoručenú,
keďže podľa neho mala objektívnu možnosť sa s ňou oboznámiť. Z tvrdení žalobcu označila za pravdivé

iba to, že dňa 26.6.2013 jej poskytol vklad finančných prostriedkov na účet vo výške 5 000 eur, dňa
20.8.2013 jej poskytol vklad finančných prostriedkov na jej účet vo výške 2 000 eur, dňa 3.10.2013 jej
poskytol vklad finančných prostriedkov na účet vo výške 300 eur a dňa 30.12.2013 jej poskytol vklad
finančných prostriedkov na jej účet vo výške 700 eur. Namietala však, že by jej žalobca dňa 18.6.2013
poskytol v hotovosti sumu 5 000 eur. Poprela, že so žalobcom uzatvorila zmluvy o pôžičke, ktorých

predmetom malo byť vyššie uvedené plnenie. Tvrdila, že žalobca jej tieto sumy poskytol dobrovoľne z
vlastného podnetu ako odmenu za prácu, ktorú pre neho vykonávala. Zdôraznila, že žalobca v žalobe
opomenul skutočnosť, že s ním mala uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 06.02.2013, na základe ktorej
pre neho vykonávala administratívne práce. Uviedla, že v pracovnej zmluve mali dohodnutú mzdu vo
výške 340 eur mesačne. Tvrdila, že sa ústne so žalobcom dohodli, že mzdu jej bude vyplácať v hotovosti

a že jej bude poskytovať aj odmeny mimo dohodnutú mzdu. Po nástupe do práce zistila, že žalobca
má vážny problém s alkoholom a jej pracovnou náplňou bude vlastne celková starostlivosť o chod firmy
žalobcu a napokon aj starostlivosť o jeho osobu. Uviedla, že za minimálnu mzdu pravidelne dochádzala
doprácezY.,kdečastotrávilacelédniajnoci.Okremprácevymedzenejvpracovnejzmluvesavenovala
starostlivosti o chod celej firmy, komunikácii so zákazníkmi a napokon aj starostlivosti o domácnosť

žalobcu. Tvrdila, že žalobca jej neustále zdôrazňoval, ako si jej prácu váži, že jeho firmu zachránila, že
zachránila aj jeho. Ďalej tvrdila, že žalobca jej neustále sľuboval, že jej finančne vypomôže a revanšuje
sa jej za prácu. Uviedla, že žalobcove správanie sa voči nej menilo v dôsledku jeho intenzívneho
zneužívania alkoholu. Začal byť agresívny a obťažoval ju množstvom e-mailov, sms správ a telefonátov,
čo vyústilo do jej odchodu zo zamestnania. Napokon si v tomto roku našla prácu v zahraničí najmä

v snahe zbaviť sa jeho obťažovania, ktoré neprestávalo ani po jej odchode. Uviedla, že toho, ako
neznesiteľne, nevypočítateľne a hrubo sa ku nej niekedy žalobca správal boli svedkami jej brat a jej
rodičia, ktorí môžu potvrdiť, že peniaze jej poslal na účet ako odmenu za vykonanú prácu a starostlivosť,
keďže boli svedkami jeho neustálych sľubov ako jej pomôže . Tvrdila, že žalobca jej vyššie uvedené
čiastky poslal na jej účet ako odmenu za prácu, a to podľa jeho vlastného rozhodnutia. Zdôraznila, že

žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcom nikdy neuzatvorila. Mala za to, že žalobca podal žalobu proti nej
z pomsty za to, že od neho odišla a odmietla naďalej znášať jeho týranie a obťažovanie.
Konštatovala, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal uzatvorenie zmlúv o pôžičkách, ktoré tvrdí
v žalobe. Naviac poukázala na to, že jeho výzva na vrátenie poskytnutých „pôžičiek" dňa 15.3.2016
jej nikdy nebola doručená a nemala ani možnosť sa s ňou oboznámiť, pretože sa dlhodobo zdržiava

v zahraničí. Uviedla, že aj keby sa teda jednalo o pôžičky, čo rozhodne poprela, ich splatnosť nebola
postupom podľa § 563 Občianskeho zákonníka určená, pretože jeho výzva sa nikdy nedostala do jej
dispozície. Tvrdila, že sa s ňou oboznámila až pri doručení platobného rozkazu spolu s prílohami. Z
uvedených dôvodov považovala preto žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a navrhla, aby súd po
vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

4. Žalobca v replike doručenej okresnému súdu dňa 24.10.2016 uviedol, že tvrdenia v podanom odpore
uvádzané žalovanou sú výslovne účelové v snahe vyhnúť sa plneniupovinnosti žalovanej voči žalobcovi spočívajúce v zaplatení dlžnej sumy titulom pôžičiek. Uviedol, že v
podanom odpore absentujú relevantné dôkazy procesnej obrany žalovanej. Mal za to, že podaný odpor
žalovanej je nedôvodný. Poprel, že by žalované sumy tak ako ich uviedol vo svojom žalobnom návrhu

poskytoval žalovanej dobrovoľne. Naopak tvrdil, že tieto sumy boli žalovanej poskytnuté výslovne na
jej žiadosť vo forme pôžičiek, ktoré sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť. Mal za to, že aj súčasná
nepriaznivá finančná situácia žalovanej vypovedá o tom, že žalovaná nemá dostatok prostriedkov
na vrátenie požičaných súm žalobcovi a podaný odpor žalovanej bez riadneho označenia dôkazov
na preukázanie svojich tvrdení len preukazuje oprávnenosť nároku žalobcu Žalobca nepoprel, že

žalovaná bola zamestnaná v spoločnosti SLOVLIGNA, s.r.o. na základe pracovnej zmluvy, tak ako ju
predložila žalovaná, avšak zamestnávateľ spoločnosť SLOVLIGNA, s.r.o. si riadne plnila voči žalovanej
všetky svoje povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu, a riadne jej za vykonanú prácu bola vyplácaná
dojednaná mzda. Oproti dojednanej náplni práce však žalovaná pre obchodnú spoločnosť SLOVLIGNA,
s.r.o. vykonávala len pomocné administratívne práce a upratovacie práce. Žalovaná nevykonávala pre
obchodnú spoločnosť SLOVLIGNA, s.r.o. obchodné jednania a ani tlmočenie. Mal za to, že predmetná

vec so žalobným návrhom nesúvisí, nakoľko žalobu podal žalobca v postavení fyzickej osoby a nie
obchodná spoločnosť SLOVLIGNA, s.r.o, v ktorej bola žalovaná zamestnaná v období od 07.02.2013 do
31.03.2013 a táto má voči žalovanej splnené všetky povinnosti. Uviedol, že mal vedomosť, že žalovaná
mala v období kedy bola u neho zamestnaná finančné problémy,
pretože o týchto sa mu zdôverila. Zároveň uviedol, že mal vedomosť, že žalovaná, resp. spoločnosť

TARGIT, s.r.o., v ktorej bola žalovaná spoločníkom a zároveň vykonávala funkciu konateľky, mala
finančné problémy. Žalobca v žiadnom prípade neposkytoval žalovanej finančné prostriedky, ktoré sú
predmetom podanej žaloby dobrovoľne z vlastného podnetu ako odmenu za prácu, ktorú pre neho
vykonávala, pretože žalovaná pre žalobcu nevykonávala žiadnu prácu, ale ako bolo uvedené vyššie
bola zamestnaná v spoločnosti SLOVLIGNA, s.r.o., ktorá žalovanej za vykonanú prácu riadne zaplatila

v zmysle pracovnej zmluvy a dojednanej odmeny za ňu. Tvrdil, že medzi nimi neexistovali žiadne
dohody o tom, že jej bude vyplácať odmeny mimo dohodnutú mzdu. K navrhnutým svedkom uviedol,
že títo nikdy neboli prítomní pri žiadosti žalovanej o pôžičku, a sú blízki príbuzní žalovanej. Uviedol,
že navrhnutý svedok pán H. je bratom žalovanej a zároveň dlžníkom spoločnosti SLOVLIGNA. s.r.o..
Priložil výzvu na zaplatenie, ktorá bola H. Y. adresovaná spoločnosťou SLOVLIGNA, s.r.o.. Na základe

týchto skutočností mal za to, že existuje dôvodná obava o zaujatosti a neobjektívnosti výpovedi svedkov
s poukazom na blízke rodinné väzby, a taktiež vyjadril odôvodnenú obavu z toho, že žalovaná bude
na svedkov pôsobiť. Nepoprel, že žalovaná dočasne u žalobcu bývala v obci Vavrečka v rodinnom
dome, a vyvinul sa medzi nimi krátky vzťah. Mal však za to, že táto skutočnosť nič nemení na veci,
že žalovanej finančné prostriedky poskytol vo forme pôžičky a nie ako to uvádza žalovaná. Tvrdil, že

žalovanej poskytol pôžičky len preto, že s ňou nadviazal vzťah, táto ho o poskytnutie pôžičiek požiadala.
V tom čase nemal dôvod žalovanej nedôverovať, že mu ich žalovaná v zmysle ich dohody skutočne
vráti. Dal do pozornosti súdu, že žalovaná za ubytovanie v čase, kedy bývala v rodinnom dome žalobcu,
mu neposkytovala za bývanie žiadne finančné plnenia. Uviedol, že aj z podaného odporu žalovanej je
zrejmé, že žalovaná mala finančné problémy. Bol názoru, že z kontextu tvrdení v podanom odpore niet

pochýb o finančných problémoch žalovanej. Mal za to, že ďalšie tvrdenia žalovanej vyznievajú absurdne,
najmä čo sa týka údajnej záchrany firmy žalobcu SLOVLIGNA, s.r.o., keď práve naopak žalobca sa
snažil pomôcť žalovanej s vedením spoločnosti TARGIT, s.r.o., ktorá mala problémy a najmä žalovaná
nemala s vedením spoločnosti skúsenosti. V celom rozsahu považoval procesnú obranu žalovanej za
účelovú, ničím nepodloženú. Navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaná v duplike doručenej okresnému súdu dňa 19.01.2017 uviedla, že sa v celom rozsahu
pridržiava svojich tvrdení uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Všetky peňažné plnenia,
ktoré jej žalobca poskytol boli uskutočnené z podnetu žalobcu, a to ako odmena za vykonanú prácu.
Zdôraznila,žežalobcaneuviedolžiadenrelevantnýdôkazožiadostižalovanejnaposkytnutiefinančných

prostriedkov vo forme pôžičiek, ani o tom, že žalované sumy boli poskytnuté vo forme pôžičiek. Uviedla,
že už v odpore poukázala na pracovnú zmluvu zo dňa 06.02.2013, na základe ktorej žalovaná
vykonávala pre žalobcu administratívne práce. Nebolo jej zrejmé, z akého dôvodu žalobca poukazuje na
údajnú pracovnú zmluvu žalovanej so spoločnosťou SLOVLIGNA, s.r.o. K navrhnutým svedkom uviedla,
že nič nebráni vykonať dôkaz formou výsluchu svedka, ktorý je blízkou osobou vo vzťahu k strane a

hodnotenietakéhodôkazujevecousúdu.Citovalaustanovenie§191ods.1CSP.Naďalejzdôrazňovala,
že žalobca nijako nepreukázal uzatvorenie zmlúv o pôžičke so žalovanou, neuniesol tak vo vzťahu k
svojim vyjadreniam dôkazné bremeno.6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 10.04.2016 a v dôsledku jeho odročenia, z
dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania dňa 22.05.2017, na ktorom súd vo veci rozhodol.

7. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore,
ako ich uviedli v žalobe, v podanom odpore, či v replike alebo duplike.
8. Právna zástupkyňa žalobcu pred súdom nad rámec písomných vyjadrení vo vzťahu k nosným
dôvodom podania žaloby uviedla, že skutočnosť, že žalovaná sa dlhodobo zdržiava v Rakúsku
nepopierajú, ale podľa vedomostí žalobcu sa žalovaná zdržiavala doma niekoľko dní do mesiaca. Matka

žalovanej mala od nej podpísané plnomocenstvo na preberanie poštových zásielok. Z tohto dôvodu
sa domnievala, že aj keď sa zásielka vrátila žalobcovi ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, tak
mala možnosť sa dostať do dispozičnej sféry žalovanej a táto mala jednoznačne možnosť sa s jej
obsahom oboznámiť. Vzhľadom na blízky vzťah žalovanej a matky, ktorá zásielku omylom prevzala,
keďže majú so žalovanou totožné meno a priezvisko, sa minimálne z tejto výzvy mohla žalovaná
dozvedieť, čo je obsahom zásielky, ktorú následne neprevzala. Uviedla, že žalovaná nepreukázala,

že sa zdržiava v Rakúsku. Bola názoru, že tvrdenia žalovanej sú len účelové s cieľom oddialiť,
resp. znemožniť vyplatenie požičaných finančných súm. Tvrdenie žalovanej, že finančné prostriedky
poskytnuté žalobcom predstavujú dar, považovala za úplne nelogické. Žalovaná bola zamestnaná u
žalobcu na jej výslovnú žiadosť, a to z dôvodu zlej finančnej situácie. Žalovaná u žalobcu pracovala od
06.02.2013 do 31.03.2013, a to v spoločnosti TRADE ENGINEERING. Pracovná zmluva bola následne

dodatkom z 31.03.2013 predĺžená a táto trvala až do roku 2015. Žalovaná pracovala u žalobcu len
tri dni v týždni. Nevykonávala pre žalobcu práce uvedené v pracovnej zmluve, a to tlmočníctvo a
obchodné rokovania. Uviedla, že aj keď má žalovaná štátnicu z nemeckého jazyka, tak spoločnosť
Trade Enginnering nemala obchodných partnerov, ktorí by rozprávali po nemecky. Tvrdila, že žalovaná
vykonávala v podstate len pomocné administratívne práce a za toto jej bola vyplácaná pravidelná

mesačná dohodnutá odmena vo výške minimálnej mzdy. Tvrdenie žalovanej, že by jej mal žalobca
platiť odmenu nad rámec dohodnutej odmeny, označila za účelové. Uviedla, že finančné prostriedky
vo forme pôžičiek boli žalovanej vyplatené len v mesiaci jún 2013 v sume 10 000 eur. Pri dojednanej
minimálnej mzde považovala odmenu vo výške 10 000 eur, za skutočne nelogickú. Ďalej uviedla, že vo
februári 2016 žalobca vykonal pre žalovanú ročné zúčtovanie. Zistil tak, že žalovaná by už mohla mať

nejaké finančné prostriedky, z ktorých by pôžičku mohla zaplatiť. K predloženej pracovnej zmluve so
spoločnosťou SLOVLIGNA, uviedla, že sa jedná o absolútne rozdielne právne vzťahy. Žalovaná bola v
čase, kedy jej boli poskytnuté pôžičky zamestnancom spoločnosti TRADE Engineering. Ďalej mala za
to, že z mailovej komunikácie medzi stranami sporu absolútne nevyplýva, že by žalobca mal žalovanej
poskytovať nejaké finančné prostriedky formou daru, alebo akejkoľvek odmeny. Ďalej mala za to, že

žalovanánepreukázala,žebyvspoločnostiTradeEngineeringvykonávalaprežalobcunejakúobchodnú
činnosť. Tvrdila, že jej práca spočívala v jednoduchých administratívnych úkonoch. Ďalej uviedla, že v
spoločnosti neboli vyplácané odmeny tak, ako to uvádzala žalovaná. Zdôraznila, že finančné pôžičky
boli žalovanej poskytnuté žalobcom fyzickou osobou, a nie žalobcom živnostníkom, resp. podnikateľom.
Mala za to, že v rámci dokazovania bolo preukázané, že finančné prostriedky boli žalovanej skutočne

poskytnuté. Z výpisov z účtov jasne vyplýva, že žalovanej bola na jej účet pripísaná jednotlivá suma
z pôžičiek tak, ako boli tieto poskytnuté zo strany žalobcu. Uviedla, že taktiež bolo preukázané, že
prvá pôžička zo dňa 18.06.2013 bola žalovanej poskytnutá. Žalobca si za týmto účelom vybral zo
svojho firemného účtu sumu 5 000 eur, pričom tento výber z firemného účtu bol zaúčtovaný ako osobná
spotreba. Za nedôveryhodné a nepravdivé tvrdenie označila tvrdenie žalovanej, že si tieto finančné

prostriedky neprevzala, keď z nepochopiteľných dôvodov si ďalšie poskytnuté pôžičky ponechala a
nemala potrebu tieto žalobcovi vrátiť. Mala za to, že záväzok žalovanej nie je premlčaný. Poukázala, že
žalobca podal na žalovanú trestné oznámenie, nakoľko žalovaná sa isté obdobie odmlčala a prestala
komunikovať so žalobcom.

9. Žalobca pred súdom nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že žalovanú spoznal v januári 2013.
Uviedol, že žalovaná mu telefonovala s tým, aby ju zamestnal, pretože je na tom finančne veľmi zle.
Uviedol, že žalovanú zamestnal vo februári 2013, najskôr skúšobne na mesiac na firmu Trade a keď
zistil, že prácu si plní, zamestnal ju na neurčito. Uviedol, že sa do žalovanej zamiloval, z ktorého dôvodu
jej aj poskytol pôžičky. Žalovanej svoje city prejavil zhruba po pol, trištvrte roku. Žalovaná reagovala

tak, že sa usmiala. Povedala mu, že treba čas, aby vydržal, že nemá tlačiť na pílku. Uviedol, že do
žalovanej je zamilovaný stále. Prvých 5 000 eur jej požičal v hotovosti pri priehrade vo Višňovom, keď
si boli zabehnúť. Uviedol, že z toho času má doklad o výbere z účtu. Ďalej uviedol, že syn aj účtovníčka
mu povedali, že požičiavať peniaze v hotovosti je hlúposť, poradili mu, že ich má radšej vložiť na účet.Následne žalovanej povedal, aby mu vystavila doklad o pôžičke, čo však neurobila. Uviedol, že následne
na to v tom ošiali zabudol. Uviedol, že ďalšie peniaze jej poukazoval na účet. Ďalej uviedol, že žalovaná
pre neho robila prakticky len papiere, triedila ich, chodila na poštu, jednaní sa nezúčastňovala. Tvrdil,

že firmu mu nepodvihla. Naopak on jej pomohol. Uviedol, že vo finančnom stave spoločnosti Targit sa
dá pozrieť, že jej obrat z 8 000 eur v roku 2012 zvýšil na obrat 100 000 eur. Uviedol, že vo februári 2016
z zročného vyúčtovania zistil, že žalovaná má príjem 2 250 eur alebo 2 350 eur mesačne. Tvrdil, že
žalovaná u neho pracovala len utorok, streda, štvrtok. V pondelok chodila po lekároch, buď so sebou,
alebo s mamou a v piatok chodievala spievať do spevokolu vo Višňovom, alebo do kostola. Ráno si

išla pravidelne zabehnúť dve - tri hodinky, potom hodinu - dve pracovala. Uviedol, že jej kupoval aj
vecné dary, zlato, retiazky, bicykel, mobil. Zdôraznil, že finančné prostriedky jej požičiaval on sám ako
súkromnú pôžičku, nie pôžičku firmy. Firma s tým nemala nič spoločné. Ďalej uviedol, že vo firme nemá
žiadny interný predpis na vyplácanie odmien pre zamestnancov.

10. Právny zástupca žalovanej pred súdom nad rámec písomných vyjadrení uviedol, že žalobca

nijakým spôsobom nepreukázal, že by so žalovanou uzatvoril akúkoľvek zmluvu o pôžičke, nepreukázal,
že by poskytoval žalovanej peňažné prostriedky do dočasného užívania so záväzkom tieto peňažné
prostriedky vrátiť. Mal za to, že na preukázanie nároku pôžičky je nevyhnutné nielen preukázať
prenechanie peňazí, ale aj dohodu o dočasnom prenechaní týchto peňazí do užívania a záväzkom
tieto peňažné prostriedky vrátiť. Tvrdil, že peňažné prostriedky, ktoré žalobca poukázal žalovanej

boli odmenou, resp. formou ospravedlnenia, alebo nejakým darom podľa kontextu, konkrétnej
situácie. Zdôraznil, že v žiadnom prípade sa nejednalo o pôžičku. K pracovnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovanou a spoločnosťou SLOVLIGNA, v ktorej konateľom bol žalobca, poukázal na druh
práce koordinátor zahraničného obchodu a stručnú charakteristiku práce tlmočnícke práce v oblasti
obchodovania, administratívne práce. Uviedol, že táto zmluva bola uzatvorená na žiadosť žalovanej,

ktorá mala záujem, aby bola uzatvorená riadna pracovná zmluva, kde bude opísaný druh práce tak,
ako ho vykonávala aj dovtedy a zároveň, aby v pracovnej zmluve bola uvedená aj riadna mzda za
prácu, teda nie minimálna mzda s vyplácaním na ruku. Uviedol, že táto zmluva v podstate odráža to, čo
žalovaná pre žalobcu vykonávala. Tvrdil, že žalovaná pre žalobcu vykonávala odbornú a kvalifikovanú
prácu, zastupovala ho pri obchodných rokovaniach, tlmočila pre neho a robila pre neho množstvo

iných činností, dokonca sa dočasne starala aj o jeho osobu. Mal za to, že aj keď je táto pracovná
zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou SLOVLIGNA a žalovanou, uvedené nehrá nijakú podstatnú
rolu, pretože tak, či onak žalovaná vykonávala prácu pre Vladislava Rusnáka, či už ako majiteľa firmy
SLOVLIGNA, alebo ako fyzickú osobu. Ďalej tvrdil, že žalobca veľmi často zabudol vyplatiť žalovanej
mzdu, za čo sa neustále ospravedlňoval a peniaze posielal nepravidelne a tiež v rozličných výškach.

Uviedol,žetietopeniazeboližalovanejvyplácanévyslovenenazákladesvojvôležalobcu,ktorúžalovaná
nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Upozornil, že žalobca sám potvrdil, že jeho vzťah k žalovanej
nebol len čisto pracovný, ale usiloval sa nadviazať aj citové puto. Z tohto dôvodu odmeňoval žalovanú aj
mimoriadnymi spôsobmi, ako obdarovanie prsteňom, alebo retiazkou. Mal za to, že skutočnosť, že tieto
pôžičky neboli uzatvorené písomne, sama o sebe dokazuje, že sa nejednalo o pôžičky. Mal za to, že

finančné ťažkosti žalovanej nedokazujú to, že peňažné prostriedky, ktoré boli poukázané, sú pôžičkou.
Naopak zo zamilovanosti žalobcu do žalovanej nepriamo vyplýva, že sa jedná o dar, resp. nejakú formu
odmeny. Vzniesol námietku premlčania, pretože bol názoru, že sa nejedná o pôžičku. Mal za to, že
nanajvýš by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

11. Žalovaná pred súdom nad rámec písomných vyjadrení uviedla, že žalovaný dlžil jej firme, vďaka
tomu, že pracoval s jej priateľom. Tvrdila, že žalobca ju pripravil o 5 000 eur. Snažila sa zistiť pravdu a
preto ho kontaktovala. Zároveň mu povedala, že je v zlej finančnej situácii a potrebuje prácu. Žalobca
ju zamestnal. Nemala v pláne zotrvať u žalobcu dlhšie ako mesiac, avšak žalobca ju prosil, aby u
neho zostala. V tom čase nevedela, že žalobca je alkoholik a že má problémy v rodine. Tvrdila, že k

pôžičke nikdy nedošlo. Prvých 5 000 eur, ktoré sa jej snažil dať v hotovosti odmietla. Následne jej ich
poslal o 2 týždne na účet. Peniaze, ktoré jej posielal v priebehu roka boli odmena za prácu. Pracovala
aj piatky, soboty, pričom žalobca vyžadoval psychickú oporu. Uviedla, že v mailovej komunikácii ju
vyzval na vrátenie peňazí za služby, ktoré jej platil ako psychológovi, pretože pije naďalej a terapia bola
neúspešná. Uviedla, že to už nemohla vydržať. V rámci dovolenky si hľadala prácu a vycestovala do

zahraničia, kde bola 2 týždne. Mala autonehodu preto sa musela vrátiť. Žalobca ju zamestnal do firmy
SLOVLIGNA s tým, že žiadala uzavrieť riadnu zmluvu. Uviedla, že žalobca si vymyslel fiktívny vzťah.
Nevedela,žesadonejzaľúbil,dozvedelasatoodbrata.Uviedla,žeurážkyvočijejosobeospravedlňoval
darmi. Uviedla, že vrátenie finančných prostriedkov, ktoré jej poslal na účet, žiadal až keď s ním úplneukončila kontakt. Ďalej uviedla, že žiadnu výzvu na plnenie neprevzala. Jej mama nemala plnú moc na
preberanie zásielok. Uviedla, že na preberanie pošty má plnú moc jej brat H. Y.. O žiadosti žalobcu vrátiť
finančné prostriedky sa dozvedela až doručením platobného rozkazu zhruba v mesiaci 4/2016. Uviedla,

ževRakúskupracujeakodiplomovýfyzioterapeutod08.02.2015.VRakúskupracujedodnes.Študovala
na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1992 získala certifikát z nemeckého jazyka. Ďalej uviedla, že
figurovala v spoločnosti Targit ako konateľka. Uviedla, že pre žalobcu robila všetko, čo jej prikázal. Ďalej
uviedla, že keď sa žalobca opil a nedal jej výplatu, ospravedlňoval sa a poslal jej peniaze na účet.
Tvrdila, že žalobca sám určoval tak spôsob, ako aj výšku odmenu, ktorá jej bola vyplácaná. Odmenu

dostávala, keď došlo k uzavretiu obchodu. Taktiež tvrdila, že na uzatváraní obchodov sa podieľala,
keď so žalobcom bola aj na pracovných cestách. Prevádzala ho na stretnutiach. Robila žalobcovi
osobného šoféra a doprevádzala ho, komunikovala so zákazníkmi. Snažila sa zachraňovať obchody,
aby neprichádzal o zákazky. Zo začiatku veciam ani nerozumela, nepoznala všetok tovar. Uviedla, že
žalobca presne vie, kedy mu zachránila zákazku. Tvrdila, že uzavreli obchod na Ukrajine.

12. Svedok H. Y., brat žalobkyne, pred súdom uviedol, že u žalobca pracoval vo výrobni od marca 2014,
v čase kedy u žalobcu pracovala aj žalovaná. Uviedol, že žalovaná denno-denne, keď pracovala u
žalobcu, volala, že žalobca má problém s alkoholom. Nemal vedomosť, že by si žalovaná od žalobcu
chcela požičať, alebo si pýtala nejaké peniaze. Vedel, že žalobca sa chcel žalovanej revanšovať,
poďakovať za prácu, ktorú u neho robila a zároveň za veci, ktoré jej spôsobil. Urážal ju na cti, ponižoval

ju. Uviedol, že za prácu u žalobcu bol odmeňovaný hotovosťou alebo na účet. Vedel, že strany sporu
nemali medzi sebou čisto pracovný vzťah. Mal vedomosť že žalovaná mala u žalobcu mzdu 800 eur
mesačne, avšak na zmluve mala iba 340 eur. Mzdu dostávala v hotovosti. Žalobca niekedy posielal
mzdu oneskorene. Ďalej uviedol, že žalobca upravil so žalovanou na jej žiadosť pracovnú zmluvu, aby
jej mzda chodila celá na účet. Uviedol, že žalobca nestíhal riadiť firmu, tak ako by mal. Žalovaná mu

pomáhala zachrániť, čo on vo firme zanedbal. Žalovaná mu radila v podnikaní. Mala kontakty na prácu
pre žalobcu, ktoré následne žalobca zrealizoval.

13. Svedkyňa U. N., účtovníčka žalobcu, uviedla, že bola oboznámená s tým, že žalobca vybral väčšiu
hotovosť z bankového účtu a informovala ho o tom, aby doložil doklad, potrebný na zaúčtovanie. Doklad

nemal, upozornila ho, aby nerobil takéto výbery, lebo tým pádom je problém z účtovného hľadiska. Výber
bol zaúčtovaný ako osobná spotreba. Žalobca nepožičiaval bežne. V tomto prípade sa jednalo o výber
vyššej hodnoty. Uviedla, že žalobca ju informoval, že finančné prostriedky požičal žalovanej. Nevedela
opísať náplň práce žalovanej pre žalobcu. Vedela iba, že v zmluve mala napísané administratívne
práce. Na vyplácanie odmien neexistovala žiadna interná smernica. Zamestnancom odmeny vyplácané

neboli, boli vyplácané len podľa pracovnej zmluvy. Osobný účet žalobcu v starostlivosti nemala. Nemala
vedomosť, že by zamestnanci žalobcu boli vyplácaní pomimo oficiálneho účtovníctva. Nevedela sa
vyjadriť, či žalobca mal problém s alkoholom, uviedla, že sem tam mal vypité. K vzťahu mimo pracoviska
medzi stranami sporu sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že keď žalobca vybral väčší obnos peňazí tak
ju informoval, že to dal ako pôžičku, ale nemal doklad. Upozornila ho aby takéto veci nerobil. Nemala

vedomosť, o tom, že by žalobca poskytol žalovanej pracovnú odmenu za výkon práce na základe zmluvy
v roku 2013. Nevedela uviesť koľko pôžičiek žalobca žalovanej poskytol. Vedela len o dvoch, ktoré vybral
z účtu a dal v hotovosti.

14. Svedok V. K., syn žalobcu, pred súdom uviedol, že od pani účtovníčky žalobcu, sa dozvedel, že

žalobca požičal v roku 2013 peniaze žalovanej, bez dokladov, formou ústnej dohody. Uviedol, že chodil
k otcovi do firmy, navštevoval ho. Prítomný pri uzatváraní nejakej zmluvy medzi žalobcom so žalovanou
nebol. Od účtovníčky žalobcu mal vedomosť o tom, že žalobca poskytol žalovanej bez zmluvy sumu
minimálne 5 000 eur.

15. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu,
a to: listina s názvom „Vklad v hotovosti na BÚ s názvom Y. C.“ vo výške 5 000 eur a vo výške 2 000 eur
(č.l. 4 - 5 spisu), listina s názvom „Predžalobná výzva“ zo dňa 01.03.2016 (č.l. 6 spisu), listina s názvom
„Odvolanie na predžalobnú výzvu“ zo na 01.03.2016 (č.l. 7 spisu), listina s názvom „Predžalobná výzva“
zo dňa 15.03.2016 (č.l. 8 spisu), fotokópia doručenky (č.l. 9 spisu), Pracovná zmluva zo dňa 06.02.2013

(č.l. 25 spisu), výzva adresovaná H.o dňa 25.03.2016 (č.l. 33 spisu) výpis z OR na spoločnosť TARGIT,
s.r.o. ku dňu 20.10.2016 (č.l. 34 spisu), pracovná zmluva zo dňa 24.02.2015 (č.l. 83-86 spisu), výpis
z účtu XXXXXXXXXX s názvom K. - Trade Enginn za obdobie od 15.06.2013 do 28.06.2013 (č.l.87
spisu), mailová komunikácia medzi stranami sporu (č.l. 88-92 spisu)16. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca sa v danom konaní domáha
od žalovanej vrátenia finančných prostriedkov v celkovej výške 13 000 eur, ktoré jej poskytol v priebehu

času jún až december 2013, a to titulom viacerých ústnych pôžičiek, resp. ústnych zmlúv o pôžičke, tak
že dňa 18.06.2013 jej poskytol v hotovosti sumu 5 000 eur, dňa 26.06.2013 vkladom na jej účet sumu 5
000 eur, dňa 20.08.2013 vkladom na jej účet sumu 2 000 eur, dňa 03.10.2013 vkladom na jej účet
sumu 300 eur a dňa 30.12.2013 vkladom na jej účet sumu 700 eur. Dobu vrátenia požičaných finančných
prostriedkov si v čase poskytovania finančných prostriedkov so žalovanou nedohodol. Žalobca sa však

v tomto smere odvolával na § 563 OZ. Z dôvodu nevrátenia finančných prostriedkov vo výške 13 000 eur
žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 01.03.2016 na ich vrátenie (č.l. 6 spisu). Výzva bola adresovaná
a aj doručená na adresu C. Y., Y. Č.. XXX. Predmetnú výzvu omylom, z dôvodu totožného mena,
priezviskaaadresysožalovanou,prevzalamatkažalovanej,ktorážalobcovioznámilaževýzvupovažuje
za podvodnú, nakoľko nikdy neobdržala od žalobcu žiadne finančné prostriedky (č.l. 7 spisu). Následne
bola výzva na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 15.03.2016 adresovaná žalovanej na adresu C.

Y., X.. XXXX, Y.Ň. XXX, ktorá zásielka sa vrátila žalobcovi ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote
(č.l.8-9 spisu). Zároveň mal okresný súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná bola
v roku 2013 (v čase poskytovania finančných prostriedkov) zamestnaná u zamestnávateľa Y. K. - Trade
engineering, R. XXX/XX, XXX XX X. od 07.02.2013, na dobu určitú do 31.03.2013, ktorá skutočnosť
vyplýva z pracovnej zmluvy zo dňa 06.02.2013 (č.l. 25 spisu). Náplň práce žalovanej spočívala v

administratívnych prácach, obchodnom jednaní a tlmočení. Dohodnutá mzda za vykonanú prácu bola vo
výške 340 eur mesačne. Zo zmluvy vyplýva, že odo dňa, keď vznikne pracovný pomer je zamestnávateľ
povinný prideľovať pracovníkovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu, vytvárať
podmienkypreplneniepracovnýchúlohadodržiavaťostatnépracovnépodmienkyustanovenéprávnymi
predpismi alebo kolektívnou zmluvou. Z vykonaného dokazovania, tak z výpovede žalobcu, ako aj

výpovede svedkyne U. N. bolo preukázané, že u žalobcu živnostníka (v spoločnosti Trade engineering)
neexistoval žiadny interný predpis v súvislosti s odmenami.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
18. V tejto súvislosti okresný súd považuje za potrebné uviesť, že danosť vôle je základným

predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú
(výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny
poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu
právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je
odrazom(vyjadrením)psychickéhovnútračlovekarozpoznateľnývobjektívnejrealite.Abysavôľamohla

v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná.
Ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré
dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti
o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp.
zn. 7 M Cdo 12/2011).

19. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti,
že došlo k uzatvoreniu ústnych zmlúv o pôžičke zaťažovalo žalobcu. Žalobca však dôkazné bremeno
v tomto smere neuniesol. Žalobca zároveň nepreukázal ani iný právny dôvod poskytnutia uplatnenej
sumy 13 000 eur žalovanej. V danej veci nebola vykonaným dokazovaním absolútne preukázaná vôľa
žalovanej uzatvoriť so žalobcom predmetné ústne zmluvy o pôžičke zo dňa 18.06.2013, 26.06.2013,

20.08.2013, 03.10.2013 a 30.12.2013, na základe ktorých mal žalobca žalovanej poskytnúť sumu 13
000 eur. Nebola v konaní ani relevantným spôsobom preukázaná žiadosť žalovanej určená, resp.
adresovaná žalobcovi o poskytnutie pôžičky. Listinnými dôkazmi (potvrdeniami o vkladoch na účet)
bola v konaní preukázaná len vôľa žalobcu poskytnúť žalovanej finančné prostriedky a vôľa žalovanej
tieto finančné prostriedky prijať. Nevyplývala z nich však vôľa žalovanej uzavrieť so žalobcom zmluvný

vzťah titulom pôžičky. Vznik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu titulom pôžičiek nebol v konaní
preukázaný ani výpoveďami navrhnutých svedkov. Svedeckými výpoveďami U. N. a V. K. bolo v konaní
len preukázané, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky. Svedeckými výpoveďami však
nebola preukázaná konkrétna výška poskytnutých finančných prostriedkov, ani počet údajných zmlúvo pôžičke. Výpoveďami týchto svedkov naviac nebola jednoznačne preukázaná vôľa, resp. úmysel
žalovanej pôžičku so žalobcom uzavrieť. Naviac títo svedkovia neboli prítomný ani pri jednej údajnej
zmluve o pôžičke ani pri jednom odovzdávaní a preberaní finančných prostriedkov, uvedené informácie

mali len sprostredkovane od žalobcu. Samotná žalovaná akúkoľvek pôžičku od žalobcu v konaní
razantne poprela a obranu založila na poskytnutí týchto finančných prostriedkov zo strany žalobcu ako
odmenu za vykonanú prácu v pracovnom pomere pre žalobcu, resp. ako dar. Okresný súd tak nemohol
v tomto smere bez ďalšieho dospieť k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu ústnych
zmlúvopôžičke.Okresnýsúddodáva,žezláfinančnásituáciažalobkynesamaosebenestačínaprijatie

záveru o uzavretí ústnych zmlúv o pôžičke medzi stranami sporu.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Z hľadiska právnej istoty, okresný súd uvádza, že aj v prípade, ak by vyhodnotil, že medzi
stranami sporu skutočne došlo k uzavretiu ústnych zmlúv o pôžičke zo dňa 18.06.2013, 26.06.2013,
20.08.2013, 03.10.2013 a 30.12.2013, tak tieto museli obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke

vyžadované zákonom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných
strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, resp. dohoda o druhovom určení veci, dohoda o
prenechaní, resp. reálnom odovzdaní veci veriteľom, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení
času vrátenia. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu tak zákon vyžaduje i skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu veci nedôjde, medzi zmluvnými

stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
21. V nadväznosti na uvedené sa tak okresný súd zaoberal otázkou, či v danom prípade medzi stranami
sporu došlo k platnému uzatvoreniu údajných zmlúv o pôžičke, t.j. posudzoval platnosť ústnych zmlúv
o pôžičke (zo dňa 18.06.2013, 26.06.2013, 20.08.2013, 03.10.2013 a 30.12.2013), ako sa aj zaoberal
otázkou, či vôbec došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičiek.

22. Postupom v súlade s § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení
strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti mal okresný súd za preukázané poskytnutie
finančných prostriedkov žalobcom žalovanej vo výške 8 000 eur, ktoré žalobca poskytol žalovanej
vkladom na jej účet. O výške poskytnutých finančných prostriedkov žalobcom žalovanej v sume 8 000
eur svedčia zhodné tvrdenia strán sporu, o ktorých pravdivosti nemal súd dôvodnú pochybnosť, hoci súd

nemal listinnými dôkazmi preukázaný vklad finančných prostriedkov dňa 03.10.2013 vo výške 300 eur a
dňa 30.12.2013 vo výške 700 eur. Takéto listinné dôkazy v konaní predložené neboli. Okresný súd mal
tak vykonaným dokazovaním za preukázané poskytnutie finančných prostriedkov dňa 26.06.2013 vo
výške 5 000 eur, dňa 20.08.2013 vo výške 2 000 eur, dňa 03.10.2013 vo výške 300 eur a dňa 30.12.2013
vo výške 700 eur.

23. Vykonaným dokazovaním však okresný súd nepovažoval za preukázané poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 5 000 eur, ktoré žalobca údajne poskytol žalovanej titulom ústnej pôžičky
v hotovosti dňa 18.06.2013. V tomto smere súd postupoval v súlade s § 191 ods. 2 CSP, podľa
ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zo svedeckej

výpovede účtovníčky žalobcu U. N., síce vyplýva, že žalobca ju informoval, že žalovanej požičal finančné
prostriedky, väčší obnos peňazí, a to bez dokladu, pričom výber z firemného účtu spoločnosti Trade
engineering vo výške 5 000 eur zaúčtovala ako osobnú spotrebu, touto svedeckou výpoveďou však
nie je jednoznačne preukázané, že sa jednalo konkrétne o poskytnutie finančných prostriedkov 5 000
eur v hotovosti dňa 18.06.2013. Žalovaná tvrdila, že hotovostné finančné prostriedky v sume 5 000

eur odmietla a tieto jej žalobca následne vložil na účet. Zároveň aj svedkyňa pred súdom uviedla, že
nemá vedomosť koľko pôžičiek žalobca žalovanej poskytol. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky viackrát v časovom období jún až december 2013, a
tieto jej vkladal na účet vedený Tatra banke, a.s. s názvom Y. C. Č.. XXXXXXXXXX. Súd tak bez ďalšieho
nemal preukázané odovzdanie hotovosti 5 000 eur žalobcom a ich prevzatie žalovanou dňa 18.06.2013.

Ani zo svedeckej výpovede svedka V. K. táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva. Pred súdom len
potvrdil, že od účtovníčky žalobcu mal vedomosť o tom, že žalobca v roku 2013 poskytol žalovanej
bez zmluvy sumu minimálne 5 000 eur, čo v konečnom dôsledku nebolo v danej veci ani sporné, keď
žalovaná sama potvrdila prevzatie finančných prostriedkov vo výške 8 000 eur. O pravdivosti tvrdenia
žalobcu o poskytnutí hotovostných peňažných prostriedkov žalovanej dňa 18.06.2013 vo výške 5 000

eur jednoznačne nesvedčí ani výpis z bankového účtu vedený v Prima banke, a.s. pod názvom K. - V. U..
č.XXXXXXXXXX,ovýberehotovosti5000eurdňa18.06.2013.Týmtovýpisomjenanajvýšpreukázané,
že žalobca dňa 18.06.2013 finančnú hotovosť 5 000 eur z účtu vybral, nie je však preukázané, že
túto hotovosť následne aj odovzdal žalovanej a táto si ju prevzala a ponechala. Na tomto mieste súddodáva, že svedkyňa U. N., ani svedok V. K. neboli osobné prítomní pri odovzdávaní a preberaní
finančnej hotovosti žalovanej. Vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov mali len sprostredkovane
od žalobcu; svedok V. K. naviac len od svedkyne U. N.. Žalobca tak v tomto smere nepreukázal tvrdenie,

že na základe ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.06.2013 poskytol žalovanej sumu 5 000 eur, neuniesol
tak v tomto smere dôkazné bremeno. Ak teda okresný súd dospel vykonaným dokazovaním k záveru,
že k odovzdaniu finančných prostriedkov dňa 18.06.2013 žalobcom žalovanej nedošlo, nemožno ústnu
zmluvu o pôžičke zo dňa 18.06.2013 považovať za platnú, a teda na základe tejto žalobcovi priznať
uplatnené plnenie vo výške 5 000 eur. Okresný súd má za to, že medzi žalobcom a žalovanou nevznikol

právny vzťah zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.06.2013, pretože v konaní nebolo preukázané odovzdanie
peňazí žalobcom žalovanej.
24. Vo vzťahu k údajným ústnym zmluvám o pôžičke zo dňa 18.06.2013, 26.06.2013, 20.08.2013,
03.10.2013 a 30.12.2013, okresný súd dospel k záveru, že tieto nemožno považovať za platné právne
úkony, nakoľko pri týchto absentuje podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke vyžadovaná zákonom, a to
dohoda o vrátení predmetu pôžičky, resp. dohoda o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení

času vrátenia. Na tomto mieste okresný súd konštatuje, že čas vrátenia predmetu pôžičky nie je nutné
určiť konkrétnym dátumom, avšak čas vrátenia musí byť dohodnutý tak, aby bolo možné čas vrátenia
určiť. Dohoda strán sporu o povinnosti vrátiť finančné prostriedky a dohoda o čase vrátenia finančných
prostriedkov nebola v danom konaní zo strany žalobcu preukázaná. Sám žalobca v žalobe uviedol,
že so žalovanou sa na dobe, dokedy mu má žalovaná požičané sumy, resp. celkovo požičanú sumu

peňazí vrátiť, nedohodli. Žalobca aj pred súdom uviedol, že termín vrátenia predmetu pôžičky nebol
medzi nimi v čase poskytnutia finančných prostriedkov stanovený. Zároveň však tvrdil, že so žalovanou
sa dohodli, že na výzvu mu poskytnuté finančné prostriedky vráti. Uvedené tvrdenie však žalobca v
konaní nepreukázal. Ani svedeckými výpoveďami v konaní nebola takáto dohoda medzi stranami sporu
preukázaná. Svedkovia U. N. a V. K. svedeckými výpoveďami len prezentovali vedomosť o poskytnutí

finančných prostriedkov žalovanej zo strany žalobcu, nepotvrdili však existenciu dohody strán sporu v
čase poskytovania finančných prostriedkov o povinnosti žalovanej vrátiť poskytnuté finančné prostriedky
žalobcu, ani dohodu o čase vrátenia finančných prostriedkov. Dohoda o povinnosti vrátiť finančné
prostriedky na výzvu žalobcu tak bez ďalšieho zostala len v rovine tvrdenia žalobcu. Okresný súd má
za to, že v danej veci túto absenciu podstatnej náležitosti v čase poskytnutia finančných prostriedkov

(resp. v čase vzniku údajných zmlúv o pôžičke), nie je možné dodatočne „zhojiť“ ani § 563 OZ, podľa
ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, nakoľko v danom prípade
už pri vzniku jednotlivých zmlúv o pôžičke úplne absentovala podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, a
to dohoda o povinnosti vrátiť finančné prostriedky a dohoda o čase vrátenia finančných prostriedkov.

V čase vzniku zmluvného vzťahu absentovala aj akákoľvek dohoda o splnení záväzku žalovanej na
výzvu žalobcu, resp. takáto dohoda nebola v konaní žiadnym relevantným spôsobom zo strany žalobcu
preukázaná. Preto sa okresný súd už nezaoberal skutočnosťami súvisiacimi s doručovaním výzvy na
zaplatenie zo dňa 01.03.2016 a 15.03.2016.Vychádzajúc z uvedeného nebolo možné údajné ústne
zmluvy o pôžičke uzavreté medzi žalobcom a žalovanou (dňa 26.06.2013, 20.08.2013, 03.10.2013 a

30.12.2013) v tomto smere považovať za platné právne úkony, resp. nebolo možné konštatovať, že
medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah z týchto zmlúv o pôžičke.
Podľa § 37 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

25. V tejto súvislosti okresný súd konštatuje, že súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl.). Absolútna neplatnosť
právnehoúkonunastávabezďalšiehozozákonaahľadísanaň,akokebynebolurobený,tátoneplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi

neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými
mravmi a pod.) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, absencia
podstatných náležitostí, nespôsobilosť subjektu, rozpor so zákonom a pod.). Naviac súd dodáva, že vo
všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ust. § 40a OZ,
ide o absolútnu neplatnosť.

26. Na základe uvedeného súd posúdil údajné ústne zmluvy o pôžičke (zo dňa 18.06.2013, 26.06.2013,
20.08.2013, 03.10.2013 a 30.12.2013) v dôsledku absencie obligatórnej náležitosti vyžadovanej
zákonom, a to dohody o povinnosti vrátiť predmet pôžičky a čas vrátenia predmetu pôžičky, a teda vdôsledku neurčitosti, ako aj v dôsledku nedodržania formy (nedodržanie podstatných náležitostí) týchto
zmlúv, ako absolútne neplatné právne úkony.

27. Na druhej strane súd vyhodnocoval aj obranu žalovanej, že finančné prostriedky jej boli žalobcom
poskytnuté ako odmena za vykonanú prácu za nepreukázanú a ničím nepodloženú. Z predloženej
pracovnejzmluvyzodňa06.02.2013uzatvorenejmedzižalobcomakoživnostníkom(Tradeengineering)
a žalovanou nevyplýva, že by si žalobca so žalovanou dohodli odmeňovanie za prácu okrem mzdy aj
formou vyplácania odmien. Z vykonaného dokazovania je naviac zrejmé, že u žalobcu ako živnostníka

nebola prijatá žiadna interná smernica zamestnávateľa, ktorá by upravovala konkrétny vzorec pre
výpočet prémií pre zamestnancov určený objektívne merateľnými kritériami, pri existencii ktorej by
mala žalovaná pri splnení predpokladov priamy nárok na odmeny a rozhodnutie žalobcu by bolo
svojou povahou len deklaratórne. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by žalobca rozhodol
o priznaní odmien žalovanej, resp. že by mu vznikla povinnosť odmeny žalovanej vyplatiť, keďže
by sa pri neexistencii internej smernice jednalo len o nenárokovateľnú zložku mzdy a rozhodnutie

žalobcu by malo konštitutívne účinky. Naviac žalovaná ani nepreukázala z akého konkrétneho dôvodu
by jej mal žalobca takto vysoké pracovné odmeny vo výške 13 000 eur v priebehu mesiaca jún až
december 2013 vyplatiť, t.j. akou mierou sa podieľala na podnikaní žalobcu, aby žalobca rozhodol o
tak vysokej pracovnej odmene, naviac pri dojednanej mzde 340 eur mesačne. Na tomto mieste súd
poznamenáva, že finančné prostriedky boli žalovanej vyplácane v období od 26.06.2013 do 31.12.2013,

pričom žalovaná bola u žalobcu ako živnostníka zamestnaná do 31.03.2013. Avizovaný dodatok o
predĺžení pracovnej zmluvy nebol v konaní preukázaný, resp. súdu doložený. Ani predvolaná svedkyňa
U. N.Á., účtovníčka žalobcu ako živnostníka, nemala vedomosť o udelení pracovnej odmeny žalovanej.
Žalovaná relevantným spôsobom nepreukázala, že by pre žalobcu vykonávala náročnú, odbornú a
kvalifikovanú prácu, že by ho zastupovala pri obchodných rokovaniach, tlmočila, či dojednávala dôležité

zákazky, z ktorých by plynul pre žalobcu zisk, a ktorá by žalovanej odôvodňovala vyplácanie takto
vysokých pracovných odmien. Žalovaná neuviedla jediný konkrétny obchodný kontrakt, ktorý pre
žalobcu v rámci svojej pracovnej činnosti u žalobcu v roku 2013 uzatvorila, resp. podieľala sa na jeho
dojednaní. Uvedené nevyplýva ani zo svedeckej výpovede svedka H.. Okresný súd má naviac za to, že
pracovné odmeny ako zložka mzdy by mali byť zaznamenané aj v mzdových, či účtovných dokladoch

zamestnávateľa. Žiadne takéto listinné dôkazy však súdu v rámci dokazovania predložené zo strany
žalovanej neboli, v tomto smere dokazovanie žalovaná ani nenavrhla vykonať. Vo vzťahu k pracovnej
zmluve medzi spoločnosťou Slovligna, s.r.o. a žalovanou zo dňa 24.02.2015 okresný súd uvádza, že na
túto pri rozhodovaní vo veci samej neprihliadal, nakoľko táto časovo absolútne nespadá do rozhodného
času poskytovania finančných prostriedkov a zároveň sa jedná o právny vzťah založený medzi inými

zmluvnými stranami ako stranami sporu. Túto pracovnú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako dôkaz k
veci smej bez právnej relevancie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že finančné prostriedky jej žalobca
poskytol ako dar, či ospravedlnenie, k tomuto súd uvádza, že žalovaná obranu v tomto smere uplatnila
až na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.04.2017. Do tohto pojednávania v rámci postupu podľa §
167 CSP žalovaná svoju obranu založila vyslovene a jedine len na tvrdení, že finančné prostriedky jej

zo strany žalobcu boli vyplatené ako pracovná odmena. Preto sa táto následná obrana žalovanej javí
súdu ako účelová, prispôsobovaná vykonávanému dokazovaniu a priebehu konania. Zároveň však súd
dodáva, že žalovaná nepreukázala svoje skutkové tvrdenia ani vo vzťahu k daru zo strany žalobcu. K
uvedenému tvrdeniu nepredložila žiadne relevantné dôkazy. Len samotné tvrdenie, že žalobca žalovanú
sporadicky obdaroval vecnými darmi, ešte nepreukazuje vôľu žalobcu darovať žalovanej aj predmetné

finančné prostriedky. Pokiaľ ide o výpoveď svedka H. Y., tento pred súdom nevedel presne obzrejmiť,
resp. definovať titul poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej zo strany žalobcu. Poskytnutie
finančných prostriedkov žalobcu žalovanej podmieňoval, nielen pracovnou odmenou, ale aj darom, či
ospravedlnením zo strany žalobcu. Avšak súdu už ďalej neuviedol konkrétnu pracovnú činnosť, na
základe ktorej mala byť žalovanej poskytnutá zo strany žalobcu pracovná odmena, ani neuviedol,

konkrétny obchod, či zákazku, ktorú žalobca v súčinnosti so žalovanou zrealizoval. Vo všeobecnosti
sa vyjadroval aj vo vzťahu k obrane titulom daru. Okresný súd má za to, že výpoveď tohto svedka
hodnoverne nepotvrdila obranu žalovanej. Naviac súd vyhodnotil výpoveď tohto svedka vzhľadom na
rodinné väzby so žalovanou ako nevierohodnú, pričom súd poukazuje aj na možnú existenciu dlhu
svedka voči žalobcovi, resp. spoločnosti Slovligna, s.r.o., v ktorej je žalobca jediným spoločníkom a

zároveň konateľom (č.l. 83 spisu), ktorá skutočnosť by mohla vplývať na jeho svedeckú výpoveď.
Ani predložená mailová komunikácia medzi stranami sporu nepreukazuje poskytnutie finančných
prostriedkov žalovanej ako odmenu za prácu, či dar. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, žežalovaná neuniesla dôkazné bremeno k tvrdeniam ohľadne poskytnutia finančných prostriedkov titulom
pracovnej odmeny, daru, či ospravedlnenia zo strany žalobcu.

28. Ani jedna strana sporu tak hodnoverne nepreukázala dôvod poskytnutého plnenia. Vykonaným
dokazovaním však bolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalobca poskytol žalovanej finančné
prostriedky vo výške 8 000 eur, a to dňa 26.06.2013 vo výške 5 000 eur, zo dňa 20.08.2013 vo výške 2
000 eur, zo dňa 03.10.2013 vo výške 300 eur a zo dňa 30.12.2013 vo výške 700 eur. Pokiaľ súd však
dospel k záveru, že ani jedna strana nevedela hodnoverne preukázať dôvod tohto plnenia, keď v konaní

nebol preukázaný právny titul poskytnutia finančných prostriedkov, resp. nebolo preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej finančné prostriedky titulom zmlúv o pôžičke a nepreukázal ani iný právny dôvod
a zároveň ani žalovanou nebol preukázaný titul poskytnutia finančných prostriedkov formou pracovnej
odmeny,daru,čiospravedlnenia, okresnýsúdmázato,žežalobcaplnilžalovanejbezprávnehodôvodu,
resp. v zmysle vyššie uvedeného na základe neplatného právneho úkonu (§ 451 OZ). Na strane
žalovanej tak došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia s
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

29. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (BO) je právom majetkovým, ktoré v súlade s § 100
ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník upravuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt
premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

30. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z BO dozvedel, že došlo k BO a o tom, kto
sa na jeho úkor obohatil. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri BO začínajú spravidla
plynúť rôzne - v závislosti od druhu BO.

31. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny
dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež
určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa,
keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil. Ak ide o bezdôvodné

obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej a
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne
neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia
doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu, resp. od poskytnutia plnenia na základe
absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa

oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený
obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu resp. vtedy, keď na základe
takéhoto úkonu poskytol plnenie.(napr. ÚS sp. zn. III. ÚS 158/99: „Ak je právny úkon neplatný od samého
počiatku (absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihuplnením z neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom začína plynúť
objektívna lehota na jeho vydanie.“) Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo
67/2011, podľa ktorého tam vysloveného právneho záveru oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného

obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na
to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel ako takýto
jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní

okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.

32. Vychádzajúc z uvedeného súd vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania nemohol
podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať žalobcovi uplatnený nárok v sume 8 000 eur
predstavujúci poskytnuté finančné prostriedky dňa 26.06.2013 vo výške 5 000 eur, zo dňa
20.08.2013 vo výške 2 000 eur, zo dňa 03.10.2013 vo výške 300 eur a zo dňa 30.12.2013 vo výške 700

eur, ktorých zaplatenia sa žalobca od žalovanej domáhal, pretože tento nárok je premlčaný.

33. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanou bolo potrebné posudzovať premlčanie
nároku žalobcu vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe tak, že subjektívna premlčacia doba začala
plynúť pri sume 5 000 eur dňa 27.06.2013 (nasledujúci deň po poskytnutí uvedenej sumy na účet

žalovanej) a uplynula 27.06.2015, pri sume 2 000 eur dňa 21.08.2013 a uplynula dňa 21.08.2015,
pri sume 300 eur dňa 04.10.2013 a uplynula dňa 04.10.2015 a pri sume 700 eur dňa 31.12.2013 a
uplynula dňa 31.12.2015, teda uplynutím dvoch rokov. Okresný súd považuje pre úplnosť dôvodov tohto
rozhodnutia za potrebné uviesť, že márne by uplynula aj lehota vo vzťahu k hotovostnej pôžičke 5 000
eur (ak by aj vykonaným dokazovaním bolo preukázané odovzdanie hotovosti) údajne poskytnutej dňa

18.06.2013, a to dňa 19.06.2015.

34. Okresný súd má vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery za to, že žalobca už v
čase poskytnutia jednotlivých finančných plnení (18.06.2013, 26.03.2013, 20.08.2013, 03.10.2013 a
30.12.2013) mal vedomosť o tom, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Ak teda žalobca

podal žalobu na súde až dňa 15.06.2016 uplatnil svoj nárok na zaplatenie tejto sumy po uplynutí
premlčacej doby, a pretože žalovaná vzniesla právne relevantným spôsobom námietku premlčania
odvolací súd nemohol premlčané právo žalobcovi priznať.

35. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

36. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré

považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné
sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami stranami sporu.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, že žalovaná ma nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.