Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216211039
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216211039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Lidl Slovenská republika, v.o.s.,
Bratislava, Ružinovská 1/E, IČO: 35 793 783, zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom,
Advokátska kancelária, Košice, Thurzova 6, IČO: 35 555 823, proti žalovanému Ergomed Poliklinika,
s.r.o., Košice, Moldavská cesta 21/A, IČO: 36 751 103, o zaplatenie 66 701,40 € s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 21C/29/2016-74 z 13.12.2016 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 66

701,40€súrokmizomeškaniavovyčíslenejvýške9,05%ročnevsume622,45€,vovýške9,05%ročne
od 13.8.2015 do zaplatenia zo sumy 11 482,13 €, vo výške 9,05 % ročne od 11.2.2015 do zaplatenia zo
sumy 12 350 €, vo výške 9,05 % ročne od 11.3.2015 do zaplatenia zo sumy 1 320 €, vo výške 9,05 %
ročne od 11.3.2015 do zaplatenia zo sumy 12 350 €, vo výške 9,05 % ročne od 11.4.2015 do zaplatenia
zo sumy 12 350 €, vo výške 9,05 % ročne od 13.8.2015 do zaplatenia zo sumy 10 000 €, vo výške 9,05
% ročne od 11.8.2015 do 13.8.2015 zo sumy 12 350 €, vo výške 3,06 €, vo výške 9,25 % ročne od
17.5.2014 do zaplatenia zo sumy 556,24 €, vo výške 9,05 % ročne od 24.6.2015 do zaplatenia zo sumy

6 293,03 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobou, doručenou mu 5.5.2016, žalobca žiadal, ako uplatnený
nárok odôvodňoval, čo žalovaný v odpore podanom 27.6.2016 proti vo veci 3.6.2016 vydanému
platobnému rozkazu uviedol, čo žalobca v písomnom podaní, doručenom mu 29.7.2016, uviedol
a, že vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, obsahom výpisu žalobcu a žalovaného
z príslušných registrov a zistil tento skutkový stav. Žalobca ako prenajímateľ uzavrel 9.3.2010 so

žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov, ktorej predmetom
bolo prenechanie predmetu nájmu do užívania žalovanému. Podľa čl.4. bod 4.1.1 Nájomnej zmluvy
v znení čl.3 Dodatku č.1 k Nájomnej zmluve z 26.5.2011 (ďalej ako Dodatok č.1; poznámka súdu)
bolo nájomné dohodnuté vo výške 112 029,48 € ročne bez DPH so splatnosťou v pravidelných
mesačných splátkach po 9 335,79 € bez DPH uvedených v splátkovom kalendári. Podľa čl.5. Bod
5.1 Nájomnej zmluvy bol žalobca pred začatím doby trvania nájmu oprávnený odhadnúť odôvodnené
náklady na médiá pre nasledujúce fiškálne obdobie alebo eventuálne jeho časť. Odhadovaná suma

za médiá k začiatku nájmu bola 13 200 € bez DPH ročne a bola splatná formou kvartálnych splátok
3 300 € bez DPH uvedených v splátkovom kalendári podľa Prílohy č.3 Nájomnej zmluvy. Takto
odhadnutá suma bola splatná žalovaným v pravidelných kvartálnych zálohových platbách vopred v
tomto fiškálnom období alebo jeho časti. Tieto kvartálne zálohy boli splatné v rovnakom termíne arovnakým spôsobom ako nájomné. Podľa čl.5 bod 5.3 Nájomnej zmluvy mal žalobca bezodkladne po
ukončeníkaždéhofiškálnehoobdobiaadoručeníkonečnéhovyúčtovaniaspotrebymédiíposkytovateľmi
určiť konečnú výšku nákladov na médiá a upovedomiť o tom žalovaného. Prípadný nedoplatok bol

žalovaný povinný zaplatiť bezodkladne po doručení výzvy žalobcu. Faktúrou č.XXXXXXX, vystavenou
17.4.2014, so splatnosťou do 17.5.2014, žalobca účtoval žalovanému 556,24 € nedoplatok za médiá
a spoločné náklady za obdobie od 1.1.2013-31.12.2013. Faktúrou č.XXXXXXX, vystavenou 10.6.2015,
so splatnosťou do 24.6.2015, žalobca účtoval žalovanému 6 293,03 € nedoplatok za médiá a spoločné
náklady za obdobie od 1.1.2014-31.12.2014. Listom z 30.4.2015, ktorý bol žalovanému doručený

5.5.2015, žalobca žalovanému oznámil výpoveď Nájomnej zmluvy z dôvodu, že ku dňu zhotovenia
výpovede bol žalovaný viac ako 1 mesiac v omeškaní so zaplatením nájomného podľa Nájomnej zmluvy
za obdobie r.2011, za obdobie 1-2-3/2014, za obdobie 7/-12/2014, 1/2015-3/2015 a celková dlžná
suma bola 64 745,74 €. Na pojednávaní 29.11.2016 žalobca ozrejmil, že nedoplatok na médiách bol
vyúčtovaný podľa čl.5.3 Nájomnej zmluvy na základe konečnej spotreby predloženej poskytovateľmi
médií. Ďalej, citujúc znenie § 261 ods.9,§ 365 ods.2,§ 369 ods.1,2 Obch. zák. (platného a účinného

v rozhodnom období),§ 663,§ 720 O. z.,§ 3 ods.1,3,§ 5 ods.3,§ 7 zák.č.116/90 Zb. a § 1 ods.1,3
nar.vl.č.21/13 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (platného v
čase prvého dňa omeškania žalovanej), uviedol: Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný
skutkový stav tak, ako to tvrdil žalobca. Medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu písomnej zmluvy,
ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov. Na základe Nájomnej zmluvy a jej dodatkov vystavil

žalobca žalovanému splátkový kalendár s položkami nájomného apríl 2014-marec 2016 a médií a
služieb za rovnaké obdobia. Žalovaný nájomné za január, február, marec, apríl a august 2015 v
lehote splatnosti neuhradil. Žalobca od žalovaného prijal platbu 2 350 € 13.8.2015, ktorú započítal na
nájomné v pôvodnej výške 12 500 €. Žalobca vystavil žalovanému faktúry č.XXXXXXX P. XXXXXXX
v celkovej výške 6 849,27 € ako nedoplatok za médiá a spoločné náklady. Uvedené mal preukázané

listinnými dôkazmi - Nájomnou zmluvou (č.l.7), dodatkom k Nájomnej zmluve (č.l.16), splátkovým
kalendárom (č.l.18 a 19), faktúrami (č.l.20 a 21). Žalovaný neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré
by relevantné tvrdenia žalobcu (vznik záväzku, nezaplatenie splátok, médií a spoločných nákladov),
preukázané listinnými dôkazmi rozporovali. Žalovaný nespochybnil žalobou uplatňovaný nárok a ani
vo svojom poslednom písomnom stanovisku z 11.11.2016 nárok žalobcu nespochybňuje, poukazuje

len na snahu o mimosúdne vyriešenie sporu a intenzívnu komunikáciu so žalobcom. Nenamieta
však žiadne konkrétne skutočnosti uvádzané v žalobe a nenavrhuje ani žiadne dôkazy. Tvrdenie o
neprehľadnosti evidencie stavu záväzkov nespochybňuje samo o sebe existenciu ani výšku nároku.
Náhradou škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti včasnej kolaudácie
žalobcu sa nezaoberal, keďže išlo o celkom všeobecné tvrdenie, žalovaný žiadne návrhy na vykonanie

dokazovania v tomto smere nevzniesol a taký nárok si v konaní ani neuplatnil. Napokon, konštatuje,
že sa nezaoberal ani výpoveďou danou žalobcom, keďže nemala súvislosť s uplatneným nárokom
spočívajúcim v neuhradenom nájomnom, médiách a spoločných nákladoch (platnosť výpovede nemá
žiadny vplyv na existenciu ani výšku uplatneného nároku, keď pre vznik nároku je relevantný iba právny
titul, ktorým je Nájomná zmluva). Vzhľadom na § 153 ods.1,2 CSP (jeho znenie cituje) a uvedený

skutkový stav dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný vo svojich
písomných vyjadreniach žalobou uplatnený nárok žiadnym spôsobom nerozporoval, nevyužil žiadne
prostriedky procesnej obrany, nenavrhol žiadne dôkazy a pojednávania, určeného na 29.11.2016, sa bez
ospravedlnenie nezúčastnil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Vyhovel žalobe aj v časti uplatnených
úrokov z omeškania, keď boli žalobcom žiadané v súlade s Obch. zák. a a cit. nariadením vo výške

9,05 % odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých splátok, od ktorého dňa žalobca žiadal
úroky z omeškania priznať. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods.1 CSP) rozhodol v súlade s §
255 ods.1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok v rozsahu 100 %. O výške priznaného
nároku bude v súlade s § 262 ods.2 CSP rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto
rozsudku uznesením.

3. Žalovaný napadol rozsudok včas podaným odvolaním a uviedol: Odvoláva sa v plnom rozsahu,
pretože neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil
využiť práva na spravodlivý proces. 11.11.2016 poslali súdu vyjadrenie o snahe riešiť spor mimosúdnou
cestou, pričom podnikol kroky v snahe dosiahnuť mimosúdne riešenie. Vzhľadom na časovú tieseň
(Vianoce, dovolenky) nemohol pokračovať v jednaní o dosiahnutí mimosúdnej dohody so žalobcom.

Svoje vyjadrenie odoslané súdu 11.11.2016 považoval zároveň za ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní nariadenom na 29.11.2016. Súd napriek jeho ospravedlnenej neúčasti, rozhodol o veci v
jeho neprítomnosti. V nasledujúcich dňoch pokračuje v jednaniach so žalobcom za účelom mimosúdnejdohody. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP navrhol odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
4.Kodvolaniužalovanéhoprotirozsudkusúdupodalžalobcanasledovnévyjadrenie.Považujerozsudok

súdu za vecne správny a odvolanie žalovaného za čisto účelové. Vzhľadom na odôvodnenie podaného
odvolania je zrejmé, že toto je neopodstatnené a nie je daný žiaden z odvolacích dôvodov v zmysle §
365 C. s. p. Podľa názoru žalovaného nesprávnosť napádaného rozhodnutia má spočívať v porušení
procesných právnych predpisov, keď súd rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná pri
tom poukazuje na svoje vyjadrenie z 11.11.2016, v zmysle ktorého oznámila súdu snahu o vyriešenie

sporu mimosúdnou cestou, pričom toto vyjadrenie malo zároveň byť ospravedlnením neúčasti na
pojednávaní. S názormi žalovanej a dôvodmi podaného odvolania však nemožno súhlasiť, nakoľko
sú v rozpore so skutočnosťou, ako aj s právnou úpravou súdneho konania. Súd rozhodol v konaní
z dôvodu, že žalobu považoval za dôvodnú a nárok v nej uplatnený za dostatočne preukázaný. V
odôvodnení napádaného rozhodnutia zároveň poukázal na § 153 ods.1 a 2 C. s. p., podľa ktorého
strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, inak na nich

súd nemusí prihliadať. Cituje, čo súd v bode 24 odôvodnenia napádaného rozhodnutia konštatoval.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v konaní bola nečinná, neuviedla žiadne podstatné skutočnosti
na svoju obranu, podaný odpor neobsahoval relevantné okolnosti na spochybnenie žaloby a napriek
riadne doručenému predvolaniu sa nezúčastnila ani nariadeného pojednávania. Ako odvolací dôvod
nemožno uznať námietku žalovaného, že vyjadrenie z 11.11.2016, v ktorom oznámila súdu svoju

snahu o mimosúdne urovnanie sporu malo byť vyhodnotené ako riadne ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní a súd preto nebol oprávnený vo veci rozhodnúť v jeho neprítomnosti bez odročenia
pojednávania. § 124 C. s. p. síce ukladá súdu povinnosť posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu
bez ohľadu na jeho označenie, avšak v žiadnom prípade si toto ust. nemožno vykladať ako povinnosť
súdu dopĺňať a domýšľať obsah podania výkladom, resp. z neho vyvodzovať závery, ktoré z neho

zjavne nevyplývajú. Súd nie je oprávnený v rámci posudzovania podania podľa jeho obsahu dávať
mu iný zmysel, než ten, ktorý z jeho obsahu vyplýva, a teda zodpovedá v ňom použitým výrazovým
prostriedkom, zvolenej argumentácii a celkovému zmyslu. Aj z tohto dôvodu je procesnými predpismi
stanovená požiadavka zrozumiteľnosti a určitosti podaní strán sporu. Skutočnosť, že uvedené zákonné
ust. nezakladá oprávnenie súdu domýšľať si obsah podania, resp. nahrádzať aktivitu strán a určovať

skutočný zmysel podania je potvrdená aj početnou judikatúrou tak slovenských, ako aj českých súdov.
Žalovaný v podanom vyjadrení z 11.11.2016 iba oznámil súdu pokusy o mimosúdne rokovania a riešenie
sporu, avšak absentoval akýkoľvek návrh na odročenie pojednávania z tohto dôvodu, resp. žiadosť
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Žalovaný v tomto podaní dokonca ani neinformoval súd
o svojom údajnom úmysle sa nariadeného pojednávania nezúčastniť. Preto súd nemohol v žiadnom

prípade vyjadrenie žalovaného z 11.11.2016 vyhodnotiť ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.
V tomto smere je potrebné poukázať aj na právnu úpravu možnosti odročenia pojednávania na žiadosť
strany v zmysle § 183 a n. C. s. p., kde sa prísne vyžaduje riadne zdôvodnenie navrhovaného
odročenia, resp. ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, pričom má ísť o tak dôležitý dôvod, že od
strany sporu nemožno spravodlivo požadovať, aby sa pojednávania zúčastnila. Práve v spojitosti so

striktnosťou právnej úpravy v otázke neúčasti na nariadenom pojednávaní, nemožno uznať oznámenie
o snahe mimosúdneho riešenia sporu bez ďalšieho za riadne, včasné a dostatočné ospravedlnenie.
Chce taktiež zdôrazniť, že konateľka žalovaného, ktorá za ňu vykonávala úkony v konaní, Q.. V. X.
je osobou s právnickým vzdelaním, vykonávajúcou zároveň advokáciu, preto musela mať vedomosť o
náležitostiach podania, ktoré by malo mať povahu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. § 124 C.

s. p. ako interpretačné pravidlo pre procesné úkony strán sporu má slúžiť súdom najmä na uľahčenie
styku s procesnými subjektmi, ktoré nemajú potrebné právnické vzdelanie na perfektné vypracovanie
procesných úkonov a nie na svojvoľné dodatočné dopĺňanie významu uskutočnených podaní. Chce sa
vyjadriť aj k skutkovému základu žalovaným namietaného vyjadrenia z 29.11.2016. Je síce pravdou,
že medzi ním a žalovaným prebehli mimosúdne rokovania, avšak absolútne bezvýsledne z dôvodu

neochoty žalovaného. V tomto zmysle bolo z jeho strany na pojednávaní 29.11.2016 súdu oznámené, že
kdohodenedošloadohodaaniniejedohodamožná.Vzhľadomnauskutočnenérokovaniamalžalovaný
vedomosť o nemožnosti dosiahnutia mimosúdneho urovnania a z jeho strany jej bolo oznámené, že
trvá na podanej žalobe. Tvrdenia o časovej tiesni sú preto nepravdivé a zavádzajúce. Aj z týchto
dôvodov, vyjadrenie z 29.11.2016 nemožno považovať za riadne a dôvodné ospravedlnenie neúčasti na

pojednávaní, resp. žiadosť o jeho odročenie, nakoľko na taký postup by musela existovať vôľa urovnať
spor dohodou na jeho (žalobcu) strane, čo ako je zrejmé nebolo dané. V závere by chcel tiež zdôrazniť,
že ako vyplýva z Obchodného registra, odd. Sro, vl.č.19502/V, kde je žalovaný zapísaný, právne úkony
za žalovaného sú oprávnení uskutočňovať vždy aspoň 2 konatelia spoločne. Podané odvolanie, akoaj jeho doplnenie z 25.1.2017 sú podpísané iba jedným konateľom V.. K. A. a preto tieto nemožno
považovať za úkony urobené platne v mene žalovaného. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má
za to, že správnosť rozsudku súdu nebola relevantným spôsobom zo strany žalovaného spochybnená

a nie je daný dôvod na jeho zmenu, či zrušenie. Preto navrhuje napádaný rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil

podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku.
6. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
7. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na spravodlivé prejednanie veci. O naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci

realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že cele konanie sa
nejaví ako spravodlivé.
8. Skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
10. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.