Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201419
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815201419.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.MartinouMelníkovouvprávnejvecižalobcu:Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: U. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. F. XX/X, XXXX C., Y. Y., zast. Q. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX,
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 770,49 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 770,49 eur. Žalobu odôvodnil

tým, že Ministerstvo vnútra SR eviduje prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Prešove škodu v celkovej výške 770,49 eur, ktorá vznikla vyplatením náhrady za bolesť poškodenému
policajtovi npráp. O. ( ďalej len poškodený policajt), ako aj služobného platu počas doby jeho dočasnej
neschopnosti na výkon štátnej služby pre služobný úraz. Menovaný policajt utrpel poškodenie zdravia
dňa 25.03.2013 v čase okolo 22.55 hod. pri výkone služobnej činnosti v obci Továrne na miestnej
komunikácii v služobnom motorovom vozidle. V daný deň policajná hliadka Obvodného oddelenia
PZ v W. S. pri vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky zastavila

motorové vozidlo, ktoré viedla žalovaná, kde lustráciou v evidencii vodičov bolo zistené, že žalovaná
má rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu vo B. K. I. ( právoplatné dňa 01.08.2012) uložený
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov, preto bola hliadkou upovedomená, že
je podozrivá zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a bude obmedzená na
osobnej slobode a zároveň bola vyzvaná, aby nasadla do služobného motorového vozidla, kde výzvu
uposlúchla, ale po nastúpení začala žalovaná bezdôvodne kopať do výplne pravých zadných dverí
vozidla, preto sa poškodený policajt sediaci na mieste vodiča snažil zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu

služobného vozidla, otočil sa a chcel žalovanú svojimi rukami chytiť za nohy, pričom ho počas tohto
kopla nohou do jeho pravej ruky, čím utrpel podľa lekárskeho posudku o bolestnom zmliaždenie reg.
MCP II. pravej ruky a odreniny MCP II. prsta pravej ruky s dobou liečenia od 26.03.2013 do 30.04.2013
s dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby v čase od 27.03.2013 do 01.04.2013 vrátane.
V dôsledku vzniku služobného úrazu bola poškodenému policajtovi priznaná náhrada za bolesť vo
výške 484 eur na základe rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 22.08.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.09.2013. Náhrada za bolesť bola poškodenému

policajtovi vyplatená dňa 25.09.2013. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku tohto služobného úrazu bol
menovaný policajt dočasne neschopným na výkon štátnej služby bol mu v zmysle § 6 ods. 1 Zákona
č. 328/2002 Z.z. vyplatený služobný plat počas nemoci vo výške 216,91 eur a služobný úrad bol
povinný z vyplateného služobného platu v rámci sociálneho zabezpečenia odviesť odvody vo výške69,58 eur. Vyplatením náhrady za bolesť ako dávky úrazového zabezpečenia a služobného platu
počas nemoci vrátane príslušných odvodov ako dávky nemocenského zabezpečenia vznikla žalobcovi
škoda v celkovej výške 770,49 eur, ktorú je žalobca podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.

oprávnený vymáhať od žalovanej. V súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej, pri ktorom došlo
k poškodeniu zdravia policajta bola žalovaná uznaná Okresným súdom Vranov nad Topľou uznaná
vinnou zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa trestným rozkazom zo dňa 27.03.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2013. Žalovaná bola žalobcom prostredníctvom Okresného
riaditeľstva PZ vo B. K. I. výzvou zo dňa 03.12.2013 vyzvaná k náhrade celkovej škody vo výške 770,49

eur. Výzva sa vrátila žalobcovi ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Pri protiprávnom konaní
dňa 25.03.2013 žalovaná spôsobila aj poškodenie služobného vozidla vo výške 270,40 eur, pričom za
uvedené protiprávne konanie bola žalovaná trestným rozkazom Okresného súdu zo dňa 30.12.2013
odsúdená a bola jej uložená povinnosť nahradiť predmetnú škodu vo výške 270,40 eur.

2.K žalobe žalobca doložil záznam Obvodného oddelenia PZ W. S. zo dňa 25.03.2013 podaný

poškodeným policajtom, z ktorého vyplýva, že dňa 25.03.2013 v čase o 22.55 hod. bola hliadkou
obmedzená osobná sloboda žalovanej, nakoľko sa dopustila prečinu „Marenie výkonu úradného
rozhodnutia“ podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Z tohto dôvodu bola žalovaná vyzvaná,
aby nastúpila do služobného vozidla s tým, že táto výzvu uposlúchla a bez použitia donucovacích
prostriedkov nasadla na zadné sedadlo na stranu spolujazdca. Následne však začala kopať do zadných

pravých dverí, pričom poškodila čalúnenie na zadných pravých dverách a pri jeho snahe zabrániť
poškodzovaniu majetku mu žalovaná spôsobila zranenie pravej ruky a to zmliaždenie iných častí
zápästiaarukysdobouliečeniadocca5dní;záznamObvodnéhooddeleniaPZW.S.zodňa25.03.2013
npráp. Š., ktorý dňa 25.03.2013 vykonával službu s poškodeným policajtom, kde okrem iného uviedol,
že v čase o 22.55 bolo žalovanej oznámené, že sa dopustila prečinu „Marenie výkonu úradného

rozhodnutia“ a z toho dôvodu jej bude obmedzená osobná sloboda. Do služobného motorového vozidla
nasadla bez donucovacích prostriedkov, avšak keď obchádzal auto poza jeho zadnú časť, aby si sadol
k predvádzanej osobe, začul krik a buchot z vozidla a keď sa pozrel cez zadné okno, videl ako žalovaná
kope do zadných dverí, sedačky a iných častí vozidla. Zároveň videl ako sa npráp. O. pootočil smerom
k zaistenej osobe, ktorá ho následne kopla do pravej ruky; Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad

Topľou, sp. zn. 0T/8/2013, kde týmto trestným rozkazom bola žalovaná U. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX,
narodená vo B. K. I., trvale bytom B., Y. uznaná za vinnú, že dňa 25.03.2013 v čase od 22.35 hodine
viedla osobné motorové vozidlo značky V. XXX po miestnej komunikácii v obci I. smerom od budovy
Obecného úradu na obec Š. obvinená U. Z., kde po prenasledovaní hliadkou následne s vozidlom
odbočila vľavo na miestnu komunikáciu a pokračovala k rodinnému domu číslo XXX pred ktorým s

vozidlom zastavila, vo vozidle sa uzamkla a odmietla s hliadkou komunikovať. Neuposlúchla výzvu, aby
predložila doklady predpísané k vedeniu vozidla a po opakovanej výzve k predloženiu dokladov odomkla
vozidlo a z batožinového priestoru vybrala svoj cestovný pas a doklady od uvedeného vozidla. Následne
lustráciou bolo zistené, že vozidlo aj napriek tomu, že rozhodnutím ODI B. K. I. bol uložený zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 36 rokov, preto bola vyzvaná aby nastúpila do služobného motorového

vozidla, kde po nastúpení do služobného motorového vozidla začala vo vozidle kopať nohami, pričom
kopla npráp. O. do pravej ruky, čím mu spôsobila pohmoždenie ruky v oblasti kĺbu s dobou liečenia do 5
dní a z vozidla vyskočila cez ľavé zadné dvere von, pri vozidle bola hliadkou chytená a následne kládla
aktívny odpor tým, že z miesta sa snažila újsť a počas celej doby vulgárne nadávala policajnej hliadke a
uviedla, že ak ju polícia nepustí odíde, nadávka zo Slovenska a viac ju na Slovensku nikto neuvidí. Po

kontrole jej bol daný k prefuknutiu elektronický merač a zistenie alkoholu s tým, že jej bola nameraná
hodnota 0,00 alkoholu v dychu, čím spáchala prečin podľa § 323 ods. 1 písm. a) trestného zákona a
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a za tento skutok bol odsúdená na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní jedného roku s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov a zároveň jej bol
uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 1 roka. Tento trestný rozkaz nadobudol

právoplatnosť dňa 27.03.2013.

3. Taktiež k žalobe bol doložený záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 26.03.2016, kde
pracovný úraz bol opísaný takto: Opis priebehu úrazu: Dňa 25.03.2013 v čase o 22.55 hod. hliadka v
zložení npráp. Q.. B. Š. a npráp. U. O. vykonávali hliadkovú činnosť, kde počas dohľadu nad CP zastavili

vozidlo značky V. XXX, ev. č. C., ktoré riadila U. Z., nar. XX.XX.XXXX, pričom následnou lustráciou v
evidencii vodičov bolo zistené, že menovaná má uložené závažné opatrenia ODI vo B. K. a preto ju
hliadka upovedomila, že sa dopustila podozrenia z prečinu a vyzvala ju aby nastúpila do služobného
motorového vozidla. Menovaná výzvu uposlúchla, nastúpila do zadnej pravej časti SMV, na pravúzadnú sedačku. Po nasadnutí menovaná bezdôvodne začala kopať do výplne pravých zadných dverí a
pokračovala v kopaní, kde npráp. U. O. sa značil zabrániť jej ďalšiemu bezdôvodnému poškodzovaniu
SMV, otáčal sa z predného sedadla vodiča k predvádzanej osobe a vtedy ho nohou kopla do chrbta

pravej ruky pričom mu spôsobila drobné škrabance na ruke a opuchy so zhoršenou hybnosťou ; lekársky
posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia Q.. Q. U., v ktorom je uvedená doba liečenia
od 26.03.2013 do 30.04.2013, z toho v ústavnej starostlivosti od 26.03.2013 do 30.04.2013 a pracovná
neschopnosť trvala od 27.03.2013 do 02.04.2013, kde ako diagnóza je uvedené zhmliaždenie reg. MLP
II. pravej ruky, odreniny MCP II. prsta pravej ruky, kde je ocenené toto sťaženie na 15 bodov; správu

Krajského riaditeľstva PZ B. K. I. o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom
alebo chorobou z povolania zo dňa 18.6.2013 z ktorej vyplýva, že komisia dospela k záveru, že úraz
vznikol pri výkone služby, pričom poškodenie zavinila fyzická osoba ( žalovaná) a to bez zavinenia
poškodeného policajta. V zmysle čl. III. bod 8 riaditeľ okresného riaditeľstva PZ s týmito závermi súhlasil
a úraz poškodeného policajta uznal za služobný úraz s rozsahom zodpovednosti služobného úradu 100
%; rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 22.8.2013, ktorým npráp. U. O. bola priznaná

bolesťvovýške484euratovzmysle§20ods.1písm.b),§22a§29ods.1písm.a)Zákonač.328/2002
v spojení so zákonom číslo 73/1998 a zákona č. 437/2004, a podľa odôvodnenia v tomto rozhodnutí,
vyplatenie tohto bolestného u poškodeného vychádzalo z lekárskeho posudku o bolestnom Q.. Q. U.
ako je uvedené vyššie, ktoré malo byť spôsobené konaním žalovanej, za ktoré bola odsúdená Trestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 0T/8/2013; potvrdenie Ministerstva vnútra zo

dňa 25.09.2013, podľa ktorého bola poškodenému policajtovi vyplatená náhrada za bolesť v sume 484
eur; vyčíslenie Ministerstva vnútra zo dňa 24.10.2013 náhrady na služobnom plate u poškodeného
policajta z dôvodu služobného úrazu od 27.3.2013 do 1.4.2013, podľa ktorého poškodenému policajtovi
bol počas práceneschopnosti vyplatený plaz vo výške 216,91 eur a odvody za zamestnávateľa boli vo
výške 69,58 eur.

4.Zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že poškodený policajt sa po skutku,
ku ktorému malo dôjsť 25.03.2013 v čase okolo 22.55 hod., podrobil nasledujúci deň 26.03.2013 v čase
o 1.41 hod. ošetreniu na chirurgickej ambulancii Q.. J. vo B. K.. Poškodený policajt tak po 2,5 hodinách
od tohto skutku bol na lekárskom vyšetrení a od vtedy mu bola vypísaná práceneschopnosť. Policajt

sa počas tejto práceneschopnosti a ďalšieho liečenia podroboval kontrolným vyšetreniam u lekárov,
medzi inými aj u Q.. U., ktorý potom v súvislosti s týmto zranením vystavil príslušný lekársky posudok,
ktorým on ako lekár a odborník ohodnotil zranenie príslušným bodovým ohodnotením podľa zákona.
Na základe tohto lekárskeho posudku, potom v zmysle príslušných bodov a hodnoty jedného bodu bolo
priznané bolestné. Pokiaľ ide o náhradu na služobnom plate, túto náhradu vypočítal príslušný odborný

útvar ministerstva, ktorý vypláca služobné platy policajtom.

5.Na pojednávaní zástupca žalobcu súde predložil lekársku správu prvom vyšetrení poškodeného
policajta na chirurgickej ambulancii Q.. H. J., V.. Zo dňa 26.03.2013, 01:41 hod., podľa ktorej včera
okolo 22.50 hod. pri výkone policajta, bol napadnutý pri obmedzení osoby, dostal ranu do oblasti

pravej ruky, postupne opuch v danej oblasti a zhoršenie hybnosti a poškodenému policajtovi bola
stanovená diagnóza zmliaždenie iných častí zápästia a ruky, a následných kontrolných vyšetrení u Q.. U.
dňa 27.3.2013, 02.04.2013, 05.04.2013, 12.4.2013,19.04.2013,29.04.2013, so stanovenou diagnozou
Contusio et excoriationes reg. MCP II. max. 1.dx. grav. a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti
zo dňa 02.04.2013, z ktorého vyplýva, že poškodený policajt bol práceneschopný od 27.03.2013 do

02.04.2013.

6.Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že s podanou žalobou nesúhlasí, nakoľko neuznáva,
že policajtovi bola spôsobená nejaká bolesť, prípadne pomliaždenie na ruke, pretože ona osobne bola
pri tom, keď sa skutok stal, nakoľko v predmetnom aute cestovala so svoju dcérou ( žalovanou) a synom.

V policajnom aute, do ktorého nastúpila jej dcéra však nebola, pretože ju tam nechceli zobrať. To čo sa
stalo v služobnom aute však vie podľa toho, ako jej to opísala jej dcéra ( žalovaná). Následne po tom,
čo prišla na Obvodné oddelenie W. S., nevidela u policajta O. žiadne zranenie na ruke. Taktiež poprela,
že by v čase, keď došlo k zadržaniu žalovanej, že by v ten deň bol poškodený policajt na vyšetrení.

7.Ako svedok bol vypočutý Q.. H. J., ktorý podľa zdravotnej dokumentácie mal ošetrovať poškodeného
policajta, ktorý na začiatku výsluchu súdu uviedol, že dnes by poškodeného policajta už nezpoznal,
avšak po nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie uviedol, že poškodený policajt pri vyšetrení uviedol,
že pri výkone práce, pri zatýkaní osoby alebo pri predvádzaní, bol údajne napadnutý, kopnutý, aleboudretý s odreninou na druhom prste plus pohmoždenie článku, kde podľa rengenu nebolo vidieť žiadne
zlomeniny a preto bol poslaný na kontrolu na druhý deň. V lekárskej správe je uvdené, že je zo dňa
26.03.2013, pretože najprv sa pacient posiela osoba na vyšetrenie, ide na röntgen a až potom sa

vyhotovuje správa. Diagnóza ako je uvedená v znaleckom posudku Q.. U., sa zhoduje s diagnózou ako
bola uvedená v jeho lekárskej správe. V posudku Q.. U. je uvedená v slovenčine a on vo svojej správe
uvádza diagnózu v latinčine.

8.Žalovaná navrhla vypočuť aj lekára Q.. U., ktorý bol ošetrujúcim lekárom poškodeného policajta,

poškodeného policajta a Q.. B. Š.,ktorý vykonával službu s poškodeným policajtom. Keďže však lekár
Q.. J. potvrdil, že diagnoza, ktorú stanovil poškodenému policajtovi, je totožná s diagnozou ako je
stanovená v posudku o bolestnom lekára Q.. U., súd nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za potrebné,
nakoľko diagnoza poškodeného policajta bola stanovená v znaleckom posudku. Podľa znaleckého
posudku poškodený policajt mal spôsobené pomliaždenie, a nie zlomeninu ruky. Súdu taktiež boli
predložené lekárske správy Q.. U., s ktorými sa oboznámil ako aj strany sporu.

9.Právnyzástupcažalobcuvzáverečnomnávrhuuviedol,ževykonanýmdokazovanímbolopreukázané,
že došlo ku skutku, ktorý bol vyšetrený v osobitnom konaní, pri ktorom došlo aj k poškodeniu zdravia
poškodeného a za tento skutok bola žalovaná odsúdená a svedok vypočutý dne na pojednávaní potvrdil,
že zranenie poškodeného policajta je totožné so zranením, ktoré je uvedené aj v znaleckom posudku Q..

U.. Na základe jeho znaleckého posudku bolo vyplatené poškodenému policajtovi bolestné a z dôvodu
tohto pracovného úrazu bol poškodený aj práceneschopný, a boli mu vyplatené mzdové nároky, avšak
počas práceneschopnosti nepodal výkon pre ministerstvo vnútra a preto si uplatňujú voči žalovanej aj
mzdové nároky. Náhradu trov konania si nežiadal priznať.

10. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonč.328/2002Z.z.),policajt,ktorýsastanedočasne
neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má okrem prípadov uvedených
v odsekoch 7 až 9 a v § 7 nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu počas prvých tridsiatich dní
dočasnejneschopnostiurčenýzoslužobnéhoplatu,ktorýmupatrilvčasevznikudočasnejneschopnosti.

11. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý
utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa §
29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,

náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

12.V zmysle § 22 zákona č. 328/2002 Z.z., náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

13.Za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo
profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením
vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta
alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného
alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok

v službe ( § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.).

14.Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím
osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky

úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

15.Podľa§173ods.3zákonač.73/1998Z.z.oštátnejslužbepríslušníkovPolicajnéhozboru,Slovenskej

informačnejslužby,ZboruväzenskejajustičnejstrážeSlovenskejrepublikyaŽelezničnejpolície, akbolo
policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo
proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.16.Z § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému
poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa
poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú
ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

17.V zmysle § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky

za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

18. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka ( § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.).

19.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20.V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21. Základnými predpokladmi každej občianskoprávnej zodpovednosti sú:

1. porušenie právnej povinnosti,
2. vznik (existencia) škody,
3. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou
4.zavinenie.
Jedným z týchto základných predpokladov zodpovednosti za škodu je vznik škody. Tento predpoklad

má význam z hľadiska možnosti uplatniť si nárok na súde. Škoda, ktorej náhradu možno požadovať od
zodpovedného subjektu, nevzniká poškodenému tým, že vznikla (stala sa splatnou) pohľadávka veriteľa
voči nemu, ale skutočná škoda (úbytok majetkových hodnôt) mu môže vzniknúť až zaplatením dlhu.
Samotnáexistenciapohľadávkyneznamenáskutočnúškoduaniušlýzisk.Kvznikuškody,spočívajúcejv
platobnej, či inej povinnosti dlžníka na plnenie, dochádza až tým, že dlžník splní dlh, a len v tom rozsahu,

v akom svojmu veriteľovi plnil, mu vzniká ujma na majetku, ku ktorej by - nebyť konania škodcu - nedošlo.

22.Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

23.Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

24.To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

25.Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú (Rc 7 /1992). O vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny
a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len vkonkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 130/2010).

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O
vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie a vznik škody sú v logickom slede, a teda
ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a
následku musí byť bezprostredný (priamy); príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je

vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych
súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by
škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia)
škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej
povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti
medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky

príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma),
za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla)
a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 16/2012).

26.Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 292/2006).

27.V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok) (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 5Cdo 126/2009).

28.Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná.

29.Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

30.Podľa § 194 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný
orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak

bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním
v odôvodnení rozhodnutia.

31.Podľa § 191 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

32.Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaná svojím protiprávnym
konaním dňa 25.03.2013, ktoré smerovalo proti vykonaniu služobného zákroku vykonávaného

poškodeným policajtom, spôsobila vyššie uvedenému príslušníkovi policajného zboru poškodenie
zdravia, ktoré bolo posúdené ako služobný úraz v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná bola zároveň za
uvedený skutok Trestným rozkazom sp.zn. 0T/8/2013 zo dňa 27.03.2013 uznaná vinnou zo spáchania
prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Preto súd musel

vychádzať z tohto rozhodnutia ( § 194 ods. 2 CSP) a mal zato, že tento skutok sa stal tak, ako je uvedené
v tomto trestnom rozkaze, aj keď zástupkyňa žalovanej poprela, že by sa skutok tak stal. Preto žiadala
aj vypočuť poškodeného policajta a kolegu Q.. Š.. Súd však nemá právo opätovne posudzovať skutok,ktorý sa už stal, a preto návrh na výsluch týchto svedkov zamietol. Pre priznanie nároku na náhradu
škodu súd toto konanie žalovanej posúdil ako protiprávne konanie.

33.Z dôvodu tohto protiprávneho konania žalovanej si žalobca uplatnil náhradu škody a to za vyplatené
bolestné, náhradu služobného platu počas dočasnej práceneschopnosti a odvody zamestnávateľa.
Nárok na náhradu škody vznikol v roku 2013, pričom výška náhrady za bolesť bola žalobcom určená v
súlade s § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a Opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo
dňa 04.04.2013 č. S02873-OL-2013 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia na rok 2013 účinným od 31.05.2013, v zmysle ktorého výška náhrady za
bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za jeden bod je vo výške
16,10 eur a to podľa lekárskeho posudku o bolestnom Q.. U.. Náhrada škody za bolesť tak v danom
prípade činí sumu 241,50 eur ( 16,10 eur x 15 bodov) s tým, že v zmysle ust. § 173 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z.z. takémuto policajtovi patrí náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. Ako už súd vyššie
uviedol,súdmalzato,žedošlokzraneniuakojeuvedenévtomtoposudkuakoajvlekárskychsprávach.

Iný dôkaz ako výsluch Q.. U. nebol navrhnutý, a preto súd ma zato, že aj bolestné ohodnotenie, jeho
výška, je správna. Koniec koncov žalovaná ani výšku bolestného ohodnotenia ani nenamietala.

34.Ďalšia zložka náhrady škody predstavuje poškodenému policajtovi vyplatený v zmysle ust. § 6 ods.
1 zákona č. 328/2002 Z.z. služobný plat počas nemoci vo výške 216,91 eur s tým, že zároveň služobný

úrad (teda žalobca) bol povinný z vyplateného služobného platu v rámci sociálneho zabezpečenia
odviesť odvody vo výške 69,58 eur. V konaní bolo preukázané, že následne po pracovnom úraze
bol žalovaný práceneschopný, od 27.3.2013 do 1.4.2013, v tomto čase bola mu vyplatená náhrada
služobného platu, výkon v práci podať nemohol a zároveň jeho zamestnávateľ z jeho príjmu
počas práceneschopnosti musel uhradiť odvody. Výška vyplateného služobného platu poškodenému

policajtovi a odvody vyplývajú z predloženého potvrdenia ako je vyššie citované.

35.Vzhľadom na uvedené mal tak súd za preukázané, že žalobcovi v dôsledku protiprávneho konania
žalovanej vznikla škoda vo výške 770,49 eur, ktorá pozostávala z náhrady bolestného vyplateného
poškodenému policajtovi, vyplateného služobného platu poškodenému policajtovi a z odvodov z

vyplateného služobného platu a ktorej náhradu je žalobca oprávnený požadovať od žalovanej v zmysle
ust. § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.. Vzhľadom na uvedené tak súd žalobe žalobcu vyhovel v
celom rozsahu.

36.Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

37.Vzmysle§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

38.Podľa§262ods.1a2CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdv zhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39.Súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, čím žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. V

zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca však uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.
V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp
hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.
Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom

súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca si neuplatnil náhradu trov konania, preto súd rozhodol už v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

40.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.