Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/814/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234312
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112234312.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne

Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36
864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/293/2012-76 zo dňa 16. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 14C/293/2012-76 zo dňa 16. 10. 2014 návrh zamietol. Odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.
Konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej škody v sume
2.554,95 eur a z titulu nemajetkovej ujmy zaplatenia sumy 510,99 eur.
Súd z pripojených spisov Okresného súdu v Žiline a lustrácie zistil, že pred okresným súdom boli dve
exekučné konania s účastníkmi, oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným J. J.. Podľa označenia

súdneho exekútora a ním určeného čísla exekúcie sa jedná o konanie pred Okresným súdom v
Žiline sp. zn. 18Er/50/2009, ktorý je pripojený ku konaniu sp. zn. 2C/299/2012. V danom konaní sa
navrhovateľ ako oprávnený návrhom zo dňa 12. 12. 2008 domáhal vymoženia sumy vo výške 8.880,-
Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 09204/08 zo dňa 03. 10. 2008. Na
podklade uvedeného návrhu požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vo veci súd rozhodol uznesením sp. zn. 18Er/50/2009 zo dňa 20. 07. 2009 tak, že žiadosť o vydanie

poverenia zamietol. Rozhodnutiu predchádzala výzva zo dňa 14. 04. 2009. ktorou bol rozhodcovský súd
a súdny exekútor vyzvaný na predloženie doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.
Hoci oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, odvolanie
pred rozhodnutím odvolacieho súdu zobral späť. Následnými úkonmi súdu došlo k zastaveniu exekúcie
uznesením z 18. 04. 2012.
Navrhovateľom uplatnený návrh bolo potrebné právne posúdiť ako nárok vyplývajúci zo zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 9 ods.

1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 514/2003 Z. z.“), pričom navrhovateľ si tak uplatňuje jednak
nárok na náhradu skutočnej škody podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a jednak nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Aktívna vecnálegitimácia navrhovateľa v spore (že je nositeľom ním uplatneného práva) by tak mala vyplývať z ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a pasívna vecná legitimácia odporcu (že je nositeľom povinnosti
zodpovedajúcej navrhovateľom uplatnenému právu) by tak mala vyplývať z ust. § 9 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z. z. Nárok odvodzoval navrhovateľ od skutočnosti, že súd odmietol vydať poverenie na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu. Jednotlivé
ustanovenia o nerozhodnutí v primeranej lehote v postate s predmetom veci nesúvisia a nemajú priamy
vzťah k uplatnenému nároku.
Súd sa stotožnil s názorom vysloveným navrhovateľom, že ak mala následok vyvolať nesprávna

aplikácia právnych predpisov, ktorej následkom bolo neprávne rozhodnutie, nemôže sa jednať
o neprávny úradný postup, ale o nezákonné rozhodnutie. Podmienky pre uplatnenie nárokov z
nesprávnehoúradnéhorozhodnutiasúvšakodlišnéodnárokovznesprávnehoúradnéhopostupunajmä
v tom, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa ods. 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa. Ak by bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci
prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou

uplatnenia nároku na náhradu škody (§ 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.). Súd však konštatoval, že
navrhovateľ síce podal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, avšak
odvolanienáslednezobralspäťauznesenienadobudloprávoplatnosť.Nemožnotedavžiadnomprípade
tvrdiť, že by sa jednalo o nezákonné rozhodnutie, prípadne že by sa jednalo o rozhodnutie vydané
nesprávnou aplikáciou práva (čo fakticky znamená nesprávne rozhodnutie). Nesprávna aplikácia či

výklad právnych noriem je totiž dôvodom pre podanie odvolania a ak by rozhodnutie prvostupňového
súdu bolo nesprávne, bolo možné túto „nesprávnosť“ napraviť práve odvolaním. Navrhovateľ svoje
právo podať odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia nevyužil. Taktiež
nepreukázal, že by súd rozhodol nad rámec jeho právomoci, pretože rozhodnúť o vydaní či nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie jednoznačne patrí do právomoci súdu.

Pokiaľ popri vyššie uvedených nárokoch namietal navrhovateľ aj nedodržanie lehoty pre vydanie
poverenia, súd s poukazom na vymedzenie právomoci § 2 a § 7 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „O. s. p.“ uviedol, že všeobecný súd nie je oprávnený preskúmavať konanie súdu, ale len ako sú
prieťahy konštatované oprávneným subjektom (§ 55, § 56, § 64 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení pred a po 31. 12. 2012, § 116 zákona č. 385/2000 Z. z., § 49

zákona č. 38/1993 Z. z.), všeobecný súd môže rozhodnúť o náhrade škody. Súd pritom nezistil, že
by konanie pred exekučným súdom bolo aj predmetom konania o sťažnosti podľa § 64 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z., podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. alebo, že by existencia prieťahov bola inak
konštatovaná. Navyše s poukazom na opis rozhodných skutočností v návrhu navrhovateľa, navrhovateľ
konštatuje len dĺžku konania, avšak vôbec neakcentuje na povinnosti súdu, ktorý mal vydať poverenie

na vykonanie exekúcie na základe rozsudku rozhodcovského súdu a ktorý musel aj preveriť skutočnosti,
či takéto rozhodnutie je vykonateľné. Naviac, prípadné prieťahy nemôžu mať žiadny vplyv na materiálnu
či nemateriálnu ujmu, pretože ak nebolo možné pre vady a nedostatky predchádzajúceho konania
rozhodcovským súdom a uplatňovanie nárokov neprijateľných podmienok a konaním navrhovateľa v
rozpore s dobrými mravmi, nemohol mať žiadne legitímne očakávania. Taktiež navrhovateľ si podľa

zoznamu predloženého odporcom a lustrácie uplatňoval nároky z dôvodu „prieťahov“ aj v inom konaní
pred súdom.
Súd taktiež s poukazom na judikatúru k ust. § 18 zákona č. 58/1969 Zb. uviedol, že za nesprávny
úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán
pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je

ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe,
či za iných okolností. Rovnako za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad
zákona, právne posúdenie veci či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu
sú odlišné od tých, aké podľa svojich predstáv očakáva ten, koho práv či právom chránených záujmov
sa má rozhodnutie dotýkať. Exekučný súd bol povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok (exekučný

titul) z hľadísk preskúmavať rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) z hľadísk vymedzených v ust. §
45 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C
40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira ako i ustanovení Smernice
Rady 93/13/EHS.Nakoľko súd nezistil existenciu relevantných nárokov pre uplatnene náhrady škody či už z nezákonného
rozhodnutia súdu alebo nesprávneho úradného postupu súdu v namietanom konaní, súd návrh v plnom
rozsahu zamietol.

Odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy
nevyplývajú, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 veta
prvá O. s. p.).
Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona SNR č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov podľa § 4 ods. 1 písm. k/

(účinnosť do 30. 09. 2012), v zmysle ktorého zákonného ustanovenia od poplatku je oslobodené súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Citujúc ust. § 2 ods. 2 veta prvá zákona o súdnych poplatkoch,
vzhľadom na procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol
nezaviazal odporcu ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho poplatku z podaného
návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd I. stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, - dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ktoré doteraz neboli
uplatnené, - rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu (správne malo byť uvedené navrhovateľa - poznámka

odvolacieho súdu) a jeho splnomocneného zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p., pretože sa
navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil poukázal na to, že riadne a včas požiadal o
zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.
Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Ak tak
spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.

Ďalej uviedol, že uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil súd o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je

tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne
totožných veciach, tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti
zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s vedomím, že - názor krajského súdu
vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a

Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; - navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu;
- nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony
a rozhodoval vylúčený sudca.
Podľa navrhovateľa konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo

v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne
pripustil odvolanie. Navrhovateľ podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Ďalej navrhovateľ vytýkal súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažností nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom
za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ

trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené
nestranným sudcom na nestrannom súde.
Tiež to, že nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a
zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súdvykonal a založil na nich svoje rozhodnutie, navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Za takejto
procesnejsituáciedošlokdegradáciizásadykontradiktórnosti,kporušeniuprávanavrhovateľanasúdnu
ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

V konkrétnostiach napr. navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že
ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové
úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty,
resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného
súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj

moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty
na doručovanie).
Navrhovateľ v odvolaní tiež tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Dodal,žesúdvykonaldokazovanielistinami,ktorýchpôvodniejezodôvodneniarozhodnutiapoznateľný
a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť
len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného

postupu štátneho orgánu.
Podľa navrhovateľa ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k
žalobnému návrhu v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p. mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový
stav. Namiesto toho, súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého

obsah a rozsah si určil sám (navrhovateľ navrhoval vykonať dokazovanie všetkými listinami, ktoré tvoria
exekučný spis) a následne vo veci meritórne rozhodol ignorujúc ust. § 153b O. s. p.
Pokiaľ súd zamietol návrh v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti súd sa v
odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnostisúduaopisujejuakoškodu,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostiskonanímdlžníka(povinného).

Úplne však ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a
správy informačného systému a z titulu výdajov: - na administratívne spracovanie textov urgencií, - na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, - na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie
a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia

rozsudku vôbec nie je zrejmé akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o
tom, že majetková škoda nevnikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme.
Navrhovateľ tvrdil, že hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť
dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie
zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa

nepoučil podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby
tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy.
Tvrdil, že predložil ako dôkaz o vzniku škody navrhovateľovi znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Je tak jednoznačne preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na neho negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku

v určenej výške. V tejto súvislosti vytýkal súdu, že nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením
sa s predloženým znaleckým posudkom. Z tohto totiž jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady
boli navrhovateľom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Súčasťou znaleckého
posudku sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného súdu predstavujú podrobný
prehľad o vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, na úpravu informačného systému,

nákladov na poštovné a na telekomunikačné služby.
K nemajetkovej ujme uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo nekonštatoval, že došlo k
porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
ÚstavySlovenskejrepubliky,akoajprávanaprejednanievecivprimeranejlehotezaručenéhočl.6ods.1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom

stanovenom čase. Sám súd predsa zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a
pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné objektívne dôvod.
Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie
o nepriznaní nemajetkovej ujmy.
K návrhu na prerušenie konania tvrdil, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému

súdnemu pojednávaniu návrh navrhovateľa na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o
prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu, práva
na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný predsamotným rozhodnutím vo veci samej, o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na podporu vedeného
tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhovateľ žiadal, aby

odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní navrhovateľ namietal, že uskutočnil podania (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vyjadrenie navrhovateľa, ktorý na výzvu súdu uviedol, že

námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. okresnému súdu nepodal (č. l. 10 spisu). Okrem
toho Krajský súd v Žiline uznesením č. k.7NcC/137/2013-17 zo dňa 14. 02. 2013 rozhodol, že sudca
Okresného súdu Žilina JUDr. Vladimír Kozáčik nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na súde pod sp. zn. 14C/293/2012. V tejto súvislosti preto odvolací súd posúdil nedôvodnosť
námietky navrhovateľa, že vo veci konal vylúčený sudca a uvádza, že ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že
nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to
možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Pomer k účastníkom alebo k ich zástupcom môže byť založený predovšetkým

príbuzenským,čiinýmobdobnýmvzťahom,ktorémunaroveňmôžebyťvkonkrétnomprípadepostavený
vzťah priateľský alebo naopak nepriateľský. Teda predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci je jeho určitý kvalifikovaný pomer k účastníkom, alebo k ich zástupcom, ktorý by
mohol vzbudiť pochybnosti o jeho nezaujatosti v konkrétnom prípade. V danom prípade tieto skutočnosti
zistené neboli. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané

okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre
legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá
ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento
sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely
preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,

ževykonávasúdnictvonasúde,ktorýúdajne(podľatvrdenianavrhovateľa)svojímnesprávnymúradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho,
ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako
aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku

odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom
sudca vykonával svoju funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s

podmienkami za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie)
nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez
oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p.
a viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritomzdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak
na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemal možnosť
sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v

odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti,
k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom,
odvolací súd k týmto uvádza:

Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že nariadil na deň 16. 10. 2014 pojednávanie. Splnomocnený
zástupca navrhovateľa prevzal predvolanie dňa 22. 08. 2014 (č.l. 64 p.v. spisu). Dňa 10. 10. 2014 o 15.30
hod. doručil navrhovateľ zo strany splnomocneného zástupcu návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože mu neboli oznámené výsledky
procesných postupov sudcu pre vyriešenie nestrannosti zákonného sudcu ako aj z dôvodu zadania
objednávky vypracovania znaleckého posudku na preukázanie nesprávnosti postupu exekučného súdu

ohľadom interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS. Okresný súd vec prejednal na pojednávaní
v neprítomnosti účastníkov konania a splnomocneného zástupcu navrhovateľa. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia vyplýva, že vo veci oboznámil rozhodnutie krajského súdu ako odvolacieho súdu (správne
nadriadeného súdu - poznámka odvolacieho súdu), na základe ktorého nedošlo ku konštatovaniu
vylúčenia zákonného sudcu. Napriek tomu, že navrhovateľ výslovne uviedol, že námietku predpojatosti

voči sudcovi nevznáša a predpojatý sa necítil ani sudca, vzhľadom na navrhovateľove možné obavy
predložil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu, pričom k vylúčeniu sudcu nedošlo. Súd teda
nerozhodoval o návrhu navrhovateľa, nemal žiadnu povinnosť oznamovať navrhovateľovi výsledky
rozhodnutia o nevylúčení sudcu z rozhodovania a prejednania veci, pretože k zmene zákonného sudcu
nedošlo, rozhodnutie spolu s predvolaním navrhovateľovi doručil. Nakoľko súd nezistil ani iné dôvody

pre odročenie pojednávania (zadanie zákazky na vypracovanie znaleckého posudku), súd vec prejednal
v neprítomností účastníkov konania, ktorí nevyužili svoje zákonné právo byť prítomný na pojednávaní,
právo na verejné a ústne prejednanie veci. Súd preto vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v
neprítomnostiúčastníkovkonania.Ajpodľaodvolaciehosúduvprejednávanejvecibolpostupokresného
súdu v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca, ktorí boli

na pojednávanie včas predvolaní, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s.
p.) sa tohto nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Navrhovateľ nepožiadal o odročenie pojednávania
z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej mu v účasti na pojednávaní (§
119 O. s. p.). Tým si navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať
na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k

vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k
prítomným účastníkom). Podľa odvolacieho súdu okresný súd na pojednávaní vykonal dokazovanie
navrhnuté samotným navrhovateľom (č. l. 2 spisu) prečítaním listín z pripojeného exekučného spisu sp.
zn. 18Er/50/2009, ktoré preto slúžili ako dôkaz v danom konaní.

Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým
nemal možnosť vyjadriť sa, je účelová. Zo spisového materiálu vyplýva, že vyjadrenie odporcu k návrhu
vo veci samej došlo okresnému súdu dňa 28. 05. 2014, ktorý ho doručil splnomocnenému zástupcovi
navrhovateľa dňa 22. 08. 2014 a teda pred pojednávaním vo veci (16. 10. 2014).

Nebolo preukázaným tvrdenie navrhovateľa v odvolaní o nenariadení pojednávania vo veci. Jeho
uskutočnenie vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (č.l. 73 spisu).

Pokiaľ navrhovateľ namietal postup okresného súdu s tým, že tento nerozhodol rozsudkom pre

zmeškanie podľa § 153b O. s. p., poukazuje odvolací súd na to, že rozhodnúť vec rozsudkom
pre zmeškanie v zmysle § 153b O. s. p. nie je povinnosťou súdu, ale možnosťou, aj to však len
za predpokladu, že skutkový stav tvrdený navrhovateľom považuje súd za nesporný. Je zrejmé, aj
vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade tomu tak nebolo.

Podľa navrhovateľa konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo
v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., proti ktorému legálne
pripustil odvolanie. Táto námietka je nepravdivá, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa16. 10. 2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, nevyplýva navrhovateľom tvrdená
skutočnosť. Okresný súd na označenom pojednávaní nerozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania lebo navrhovateľ v prejednávanej veci takýto návrh ani nepodal.

Okresný súd v danom prípade vykonal preto dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu,
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich
procesných práv a preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva navrhovateľa konať pred
súdom.

Preskúmaním meritórneho rozhodnutia okresný súd podľa odvolacieho súdu vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym, sa v plnom
rozsahu stotožnil. Inak povedané, prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. §
157 ods. 2 O. s. p.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že ním
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, však v odôvodnení prezentované časové úseky
tomu nenasvedčujú, odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade navrhovateľ hlavne tvrdil (č.l.
4 p.v. spisu), že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom

okresného pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie postupom, v
ktorom by správne interpretoval a aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/299/2012 (č.l. 159 spisu) totiž vyplýva, že práve v tomto konaní, ktoré
doposiaľ nie je skončené, mal byť podľa navrhovateľa odporca zodpovedný aj za škodu, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Odvolacie námietky navrhovateľa preto
nekorešpondujú so skutkovými zisteniami a právnymi závermi, na ktorých je založené rozhodnutie
okresného súdu. V tejto súvislosti preto ani s výtkami týkajúcimi sa majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Pokiaľ ide o dôkazný návrh navrhovateľa s týmto sa okresný súd v odôvodnení rozhodnutia
vysporiadal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224

ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .