Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34Csp/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117213238
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117213238.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., zastúpený JUDr.
Vladimír Šatník, advokát so sídlom Mierová 64/2, 066 01 Humenné, proti žalovaným: v 1. rade V., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y., v 2. rade: F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., v spore o zaplatenie 19.491,11 Eur s
príslušenstvom a o návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 2.5.2017 žiadal súd, aby zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti
zaplatiť mu sumu 19.491,11 Eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 19.491,11 Eur odo dňa 13.4.2017
do zaplatenia. Žalobca zároveň žiadal súd, aby zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade k povinnosti spoločne

a nerozdielne zaplatiť mu trovy konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca sa spolu so žalobou domáhal taktiež nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by
súd zriadil k bytu č. XX, vo vchode X, X.. poschodie, súpisné číslo XXX, na parcele č. XXXX
a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele
3062/10000 nachádzajúcim sa v k.ú. Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III,

zapísaný na LV č. XXXXX, vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade v jeho prospech záložné právo
za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 19.491,11 Eur s príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie uznesením vydaným dňa 22.5.2017 pod sp.zn. 34Csp/107/2017 návrh žalobcu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

4. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca dňa 19.6.2017 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 22.5.2017 a návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.7.2017 žalobca vzal návrh na vydanie platobného
rozkazu a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu späť. Uviedol, že žalovaní

v 1. a 2. rade po podaní žaloby zaplatili na jeho účet sumu 19.491,11 Eur. Žalobca žiadal, aby mu súd
vrátil krátený súdny poplatok a priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.299,26 Eur za tri
úkony po 353,54 Eur vrátane 20% DPH, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, späťvzatie
žaloby a trikrát režijný paušál po 8,84 Eur.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom podaní zo dňa 24.8.2017 uviedli, že so späťvzatím návrhu

na vydanie platobného rozkazu a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súhlasia. Žiadali,
aby súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku. Poukázali nasvoje osobné, sociálne a majetkové pomery. Uviedli, že sa starajú o dve ťažko zdravotne postihnuté
deti - miera funkčnej poruchy mal. P., nar. XXXX, je 80 % a miera funkčnej poruchy I., nar. XXXX,
pochádzajúceho z predchádzajúceho manželstva žalovanej v 2. rade, je 50 % a je odkázaný na

opatrovanie inou fyzickou osobou. Žalovaná v 2. rade zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť
o deti, v dôsledku čoho nie je pracovne činná a jej príjem je peňažný príspevok vo výške 247,62
Eur mesačne za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný v 1. rade je
zamestnaný, ale jeho príjem ledva postačuje na zabezpečenie základných životných potrieb. Žalovaní v
1. a 2. rade poukázali aj na okolnosti týkajúce sa predmetu konania. Uviedli, že celá pohľadávka vznikla

v súvislosti s úverom, ktorý si vzali z VÚB, a.s. z dôvodu, že ich o to požiadala krstná mama žalovanej
v 2. rade S.. Úver bol zabezpečený záložným právom na byt č. X., vchod č. X., súp. č. XXXX na parcele
č. XXXX zapísaný na LV č. XXXXX. pre k.ú Jazero, obec Košice - Nad Jazerom, okres: Košice IV, ktorý
v exekučnej dražbe nadobudol žalobca, čím sa dostal do pozície záložcu a z tejto pozície uhradil dlh
VÚB, a.s. za žalovaných. Z poskytnutých peňazí nemali žiaden úžitok, keďže celú sumu odovzdali S.
ktorá sa však dostala do nepriaznivej finančnej situácie a úver prestala splácať. Do tejto situácie sa

dostali vďaka svojej dôverčivosti a snahe pomôcť rodine, dlh nemohli splácať. Žalobca ich vyzval na
úhradu pohľadávky listom zo dňa 24.4.2017, na ktorý reagovali listom zo dňa 10.5.2017, v ktorom svoj
záväzok uznali, žiadali však dlžnú sumu splatiť v štyroch štvrťročných splátkach po 4.900,- Eur s tým,
že posledná splátka má byť vykonaná do 31.3.2018. Na uvedenú žiadosť však žalobca nereagoval.
Potom, čo žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, poskytol žalovanému v 1.

rade jeho zamestnávateľ pôžičku. Mali záujem riešiť uvedenú vec mimosúdnou cestou, bez vzniku a
navyšovania ďalších trov. Nechceli sa vyhnúť plateniu pohľadávky žalobcu, ani mariť výkon súdneho
rozhodnutia. V konaní bol ich postoj ústretový, so žalobcom sa chceli dohodnúť, ten ich návrhy ignoroval,
preto by mal súd zvážiť okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu práva na zaplatenie pohľadávky
na súde. Sú toho názoru, že účelom podanej žaloby, bolo len prioritne dosiahnuť prospech ešte aj

pre právneho zástupcu žalobcu spočívajúcu v priznaní náhrady trov právneho zastúpenia. Uznaním
dlhu zo strany žalovaných došlo aj k predĺženiu premlčacej lehoty, ako aj k možnosti uplatnenia
vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase uznania existoval. K podaniu žalovaní v 1. a 2. rade
priložili rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, preukazujúcu mieru funkčnej poruchy
I. a maloletého P., výšku príspevku, ktorý poberá žalovaná v 2. rade za opatrovanie fyzickej osoby s

ťažkýmzdravotnýmpostihnutím,výzvunaúhradupohľadávky-žiadosťosplátkovýkalendárdoručovaný
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.5.2017 s podacím lístkom, výpis z účtu (detail obratu zo dňa
23.6.2017 - pôžička vo výške 19.491,11 Eur), výpis z účtu (detail obratu zo dňa 26.6.2017 - úhrada
pohľadávky žalobcovi).

7. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 12.9.2017 vydaným pod č.k. 1Co/331/2017-51 pripustil
späťvzatie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uznesenie zrušil a konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

8. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

10. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

11.Vzhľadomnadispozitívnyúkonžalobcu,ktorýmžalobcazobralžalobuvplnomrozsahuspäťasúhlas

žalovaných v 1. a 2. rade so späťvzatím žaloby, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

12. Ustanovenia § 255 až § 261 Civilného sporového poriadku účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú
predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania,
ktoré vynaložili.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo budemusieťnepochybnezaplatiť,pričombyichnemuselazaplatiť,akbytuneexistovalsporpredvšeobecným
súdom.

14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo
o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer
proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp.
76809/01).

15. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za
výsledok konania (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a zodpovednosti za zavinenie (ust. § 256
Civilného sporového poriadku), a to v podobe ust. § 257 Civilného sporového poriadku.

16. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku

ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
§ 257 Civilného sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

18. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením

výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

19. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti
sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania.

Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku
len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R
23/1989).

20. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného
sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré

viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na
majetkovépomeryoprávnenejstrany.Vovšeobecnostimožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen

toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na
ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

21. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom podaní zo dňa 24.8.2017 uvádzajú výnimočné okolnosti týkajúce

sa ich osobných, majetkových, zárobkových pomerov a tiež zdravotných pomerov detí žijúcich s nimi
v spoločnej domácnosti, ako aj okolností prípadu, keď poukazujú na nekorektný postup žalobcu, ktorý
ich návrhy mimosúdnej dohody pred podaním žaloby ignoroval.

22. Z listinných dokladov predložených žalovaným v 1. rade mal súd preukázané, že žalovaný v 1.

rade má priemerný mesačný príjem 831,97 Eur. Žalovaný v 1. rade uhrádza mesačne na základe
zálohového predpisu Stavebného bytového družstva III Košice zo dňa 16.5.2017 sumu 176,86 Eur
za plnenia na poskytované služby spojené s užívaním bytu a tvorby fondu prevádzky, údržby, opráv a
správy, poplatok za televíziu Digi TV vo výške 9,60 Eur, za služby spoločnosti Antik vo výške 19,42 Eur,za dodávku elektrickej energie sumu 30,38 Eur, poplatok za RTVS v sume 4,64 Eur, za dodávku plynu
sumu 5,- Eur, za telekomunikačné služby 13,- Eur mesačne, cestovné do zamestnania vo výške 20,-
Eur mesačne, poplatok za komunálny odpad vo výške 125,40 Eur ročne (41,80 Eur kvartálne), ročné

poistné za byt vo výške 40,66 Eur a daň z bytu 30,21 Eur ročne, úver na bývanie vo výške 98,12 Eur
mesačne, spoločnosti SENZOR s.r.o. spláca pôžičku od 23.6.2017 vo výške 19.491,11 Eur ( 1. splátka
31.7.2017 vo výške 4.900,- Eur, 2. splátka 30.11.2017 vo výške 4.900,- Eur, 3. splátka 31.3.2018 vo
výške 4.900,- Eur a 4. splátka 31.7.2018 vo výške 4.900,- Eur ). Na tlačive pre dokladovanie pomerov
strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, žalovaný v 1.

rade uviedol taktiež pôžičku poskytnutú mu V. vo výške 4.900,- Eur a Z. vo výške 4.900,- Eur.

23. Žalovaná v 2. rade preukázala, že poberá príspevok na opatrovanie, prídavok na dieťa vo výške
272,87 Eur mesačne. Uviedla, že spláca mesačne sumu 41,08 Eur za spotrebný úver poskytnutý ČSOB,
a.s.. Za telekomunikačné služby uhrádza mesačne 10,- Eur, BČK v sume 20,- Eur, za obedy pre syna
uhrádza 25,- Eur mesačne.

24. Z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 10.5.2017 súd zistil,
že I., zastúpený matkou - žalovanou v 2. rade sa považuje v zmysle posudku za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím. V dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na opatrovanie inou
fyzickou osobou a vyžaduje celodenný dohľad ( čl. 47a - 47c spisu).

25. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23.5.2017 je zrejmé, že príslušný
úrad žalovanej v 2. rade priznal s účinnosťou odo dňa 1.3.2017 peňažný príspevok na opatrovanie
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím I. vo výške 247,62 Eur.

26. Z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 3.5.2016 súd zistil, že
maloletý syn žalovaných v 1. a 2. rade, nar. 16.7.2005 sa považuje v zmysle posudku za fyzickú osobu
s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný na sprievodcu ( čl. 47k - 47l spisu).

27. V danom prípade súd zohľadnil najmä osobné a majetkové pomery žalovaných v 1. a 2. rade.

Vzhľadom na potrebnú osobnú celodennú starostlivosť o syna žalovanej v 2. rade I., žalovaná nie je
v žiadnom pracovnom pomere a jej jediným zdrojom príjmu je príspevok na opatrovanie a rodinné
prídavky. Možno konštatovať, že je odkázaná na finančnú pomoc manžela - žalovaného v 2. rade,
ktorého priemerná mesačná mzda / príjem zo zamestnania predstavuje sumu 831,97 Eur. Bez významu
nie je ani skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade spoločne zabezpečujú starostlivosť o ťažko zdravotne

postihnutého maloletého syna P., ktorý v dôsledku zdravotného postihnutia má čiastočne obmedzenú
schopnosť vykonávať niektoré úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o domácnosť, pričom pomoc,
ktorú potrebuje, je primerane zabezpečená v rámci rodiny.

28. Majetkové a zárobkové pomery žalovaných v 1. a 2. rade a taktiež ich ťaživé sociálne pomery možno

považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda také, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257
Civilnéhosporovéhoporiadku,kedyrozhodnutieotrováchkonaniazapoužitiaust.§256ods.1Civilného
sporového poriadku by sa javilo ako neprimerane tvrdé pre žalovaných v 1. a 2. rade.

29. Pri posudzovaní dôvodnosti aplikácie ust. § 257 Civilného sporového poriadku na súdený prípad súd

prvej inštancie prihliadol aj na argumentáciu žalovaných v 1. a 2. rade, týkajúcu sa ich ochoty uzavrieť
spor mimosúdne.

30. Žalobca podal žalobu na plnenie a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na súd dňa
5.5.2017. Žalovaných v 1. a 2. rade vyzval na úhradu svojej pohľadávky dňa 24.4.2017, a to v pomere

k výške svojej pohľadávky 19.491,11 Eur v pomerne krátkej lehote 3 dní. Žalovaní v 1. a 2. rade listom
zo dňa 10.5.2017 prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa Vaška uznali svoj záväzok a žiadali žalobcu
o možnosť uhradiť dlh v štyroch splátkach po 4.900,-Eur so splatnosťou dňa 30.6.2017, dňa 30.9.2017,
dňa 31.12.2017 a dňa 31.3.2018. Zároveň žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej odpovedi na výzvu požiadali
žalobcu, aby sa vyjadril k ich návrhu o možnosť vykonať úhradu svojho záväzku v splátkach. Na žiadosť

žalovaných v 1. a 2. rade žalobca vôbec nereagoval. Na základe uvedeného vyplýva, že žalovaní v
1. a 2. rade mali ochotu uhradiť záväzok mimosúdne pred podaním žaloby. Postoj žalovaných v 1. a
2. rade pred podaním žaloby, keď požiadali žalobcu o možnosť úhrady ich záväzku, ktorý aj v plnom
rozsahu uznali, v splátkach, bez akejkoľvek reakcie žalobcu riešiť spor mimosúdne, a pozitívny prístupžalovaných k predmetu sporu, keď uhradili svoj záväzok prevodom na účet žalobcu dňa 26.6.2017
( ihneď po doručení žaloby), súd považuje za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý je dôvodom
nepriznania trov konania žalobcovi.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, priznanie trov konania
žalobcovi v súlade s ust. § 256 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na všetky súdom uvádzané
dôvody hodné osobitného zreteľa, by bolo voči žalovaným v 1. a 2. rade nespravodlivé, a preto súd

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).