Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10Csp/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417210494
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4417210494.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: K.. Y. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX proti žalovanému: Poštová banka, a.s., Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO 31 340 890 o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie
neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí, o ochranu práv spotrebiteľa a o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy o
úvere číslo: 3913804411, uzavretej dňa 06.09.2011 medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného
skončenia veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Zamestnávateľ žalobkyne Mäspoma spol. s r.o., T. G. Masaryka 8, Zvolen,

IČO: 00 650 803 j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o
zrážkach zo mzdy zo zmluvy o úvere číslo: 3913804411, uzavretej dňa 06.09.2011 medzi žalobkyňou
a žalovaným, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok

z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur, do troch dní po právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha voči žalovanému vo veci samej určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok,
určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a ochrany práv
spotrebiteľa. Zároveň navrhla nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia, čo odôvodnila nasledovnými skutočnosťami. Žalovaný mal medzičasom vyzvať jej
zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy, ktorý ich aj vykonávať má a tým sa mala naplniť obava,
že žalovaný naplní zásah do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby
bol známy výklad unijného práva. Pritom je principiálne neprípustné, aby sa použil tento problémový
zabezpečovací inštitút, ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukázala na pripomienky Európskej komisie v prípade C-30/12 Marcinová/POHOTOVOSŤ,

podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu
súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Z týchto dôvodov žalobkyňa navrhla dočasne zakázať výkon
zrážok zo mzdy a to aj vo vzťahu k tretej osobe, teda voči jej zamestnávateľovi, pretože nedisponuje
žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku.

2. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení

súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

3. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo

ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po
jehoskončení.Neodkladnéopatrenieumožňujerýchloapružneriešiťsituáciu,keďjepotrebnýurýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by

umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov

súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Cieľom neodkladných opatrení v občianskom
súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím
nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti
budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na
dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a

dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho
zabezpečovací charakter. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného
opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
V zmysle predchádzajúcej právnej úpravy (§74 ods. 1 a § 102 ods. 1 O.s.p.) sa predbežným opatrením

upravovalivýslovnepomeryúčastníkov.Natonadväzoval§76ods.2O.s.p.,ktorýumožňovalnariadenie
povinnosti aj inej osobe, ak to bolo od nej možné spravodlivo žiadať. Súčasný § 325 ods. 1 C.s.p.
nepredpokladá len úpravu pomerov strán, ako ich definuje § 60 C.s.p. (žalobca a žalovaný), ale
podstatne extenzívnejšie normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí s celkovou
koncepciou neodkladných opatrení, ktorá nie je priamo viazaná na konanie vo veci samej a umožňuje

trvanie účinkov neodkladného opatrenia aj po skončení konania, rovnako ako jeho nariadenie pred
začatím konania bez následnej žaloby alebo po právoplatnom skončení konania.
Z daného hľadiska je preto nevyhnutné vnímať konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
ako pomerne autonómne, s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu, ktorý vyplýva priamo zo
zákona ( § 326, 335 a 336 C.s.p.). Pokiaľ § 325 ods. 2 C.s.p. predpokladá uloženie povinnosti alebo

obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou
bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti
žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe, tak
ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 O.s.p.. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania,
v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán(žalobca, žalovaný), a prípadným neodkladným opatrením má

byť uložená povinnosť alebo obmedzenie niekomu inému.
Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo
vzťahukpredmetukonaniavovecisamej.Nejdeobezprostrednéplneniepovinnostivočinavrhovateľovi,
s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná
ochrana). Z tohto dôvodu je potrebné, aby pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred

začatím konania súd dôsledne identifikoval chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávneho
vzťahu.
Procesná pozícia tretej osoby, (iba) ako súčinného subjektu, je zdôraznená aj v súvislosti s prípadnou
procesnou ochranou žalovaného. Ak bolo neodkladné opatrenie voči tretej osobe nariadené po začatí
konania, má žalovaný vždy právo napadnúť ho odvolaním a nesie plnú procesnú zodpovednosť

za efektívne využitie tohto opravného prostriedku. Nemôže sa bez ďalšieho spoliehať na podanie
úspešného odvolania zo strany nezainteresovanej tretej osoby. Uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia musí byť žalovanému riadne doručené bez ohľadu na skutočnosť, že mu súd povinnosť ani
obmedzenie priamo neukladá. Rovnako má žalovaný právo podať návrh na zrušenie neodkladnéhoopatrenia pre odpadnutie dôvodov a to aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, ktoré bolo nariadené
pred začatím konania.
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto

osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S tým
sú spojené aj príslušné procesná práva, najmä právo podať proti uzneseniu o nariadení neodkladného
opatrenia odvolanie, právo domáhať sa zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 C.s.p., právo
vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 339 C.s.p., právo na náhradu
trov konania a pod. Ich nevyužitím však tretia strana nepoškodzuje žalovaného, ktorý plnohodnotne

disponuje rovnakými procesnými oprávneniami. Právo na náhradu škody a inej ujmy vyplýva tretej osobe
priamo z § 340 ods. 1 C.s.p., ktorý obsahuje všeobecné ustanovenie o povinnosti nahradiť škodu a inú
ujmy tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č.
3913804411 zo dňa 06.09.2011, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 2 000,- eur. Žalovaný

doručil dňa 09.12.2016 zamestnávateľovi žalobkyne Mäspoma spol. s r.o., T. G. Masaryka 8,
Zvolen, IČO: 00 650 803 žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06.09.2011 z
dôvodu, že žalobkyňa ako dlžníčka porušila ustanovenia zmluvy o úvere týkajúce sa splácania svojho
záväzku, čím sa mala dostať do omeškania a preto žalovaný požiadal realizáciu mesačných zrážok
vo výške 54,- eur (žiadosť žalovaného o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.12.2016).

Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo pritom zistené súdom, že žalobkyňa je zamestnankyňou Mäspoma
spol. s r.o., T. G. Masaryka 8, Zvolen, IČO: 00 650 803 od 10.11.2008 doteraz. Žalobkyňa podala
žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o neplatnosť úverovej zmluvy, o určenie, že úver
je ezúročný a bez poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
musia byť splnené zákonné podmienky a musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti svedčiace

o danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a taktiež musí byť osvedčená reálna
existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. V danom prípade žalobkyňa preukázala existenciu
právneho vzťahu medzi stranami konania a preukázala aj to, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú
úpravu. Podľa názoru súdu výkonom Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného
by mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobkyne v začatom

konaní vo veci určenia o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a určenie neprijateľných zmluvných
podmienok zmluvy o úvere. Žalobkyňa preukázala potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia,
pretože žalovaný bezpochyby požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré sa
vykonávajú a podľa dohody o zrážkach zo mzdy by sa vykonávali až do oznámenia žalovaného
o uspokojení jeho pohľadávky. Na základe uvedených zistení súd považoval za dôvodné, aby do

skončenia konania vo veci samej boli dočasne upravené pomery strán sporu.
Z týchto dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto
uznesenia.
Z tých istých dôvodov, ako bolo nariadenie neodkladné opatrenie voči žalovanému vo výrokovej časti
I. tohto uznesenia, bolo nariadené neodkladné opatrenie spôsobom uvedeným vo výrokovej časti

II. tohto uznesenia voči zamestnávateľovi žalobkyne. Jedná sa o tretiu osobu, ktorá je bezpochyby
zamestnávateľom žalobkyne a zároveň nie je stranou sporu. Civilný sporový poriadok síce na rozdiel
od Občianskeho súdneho poriadku v znení do 30.06.2016 výslovne neupravuje možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia voči tretej osobe, no z podrobného výkladu uvedeného v predchádzajúcej časti
odôvodnenia je zrejmé, že aj nová právna úprava zakotvená v Civilnom sporovom poriadku umožňuje

súdu nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k tretej osobe. Pokiaľ by súd navrhnutým
spôsobom nezasiahol a neodkladné opatrenie by vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne nenariadil,
došlo by výkonom dohody o zrážkach zo mzdy k zásahu do práv a právom chráneného záujmu
žalobkyne v začatom konaní vo veci určenia o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a neprijateľných
zmluvných podmienok zmluvy o úvere. Súd ďalej dodáva, že zamestnávateľ je iba platiteľ mzdy, ktorý

môže zrážať iba takú sumu, akú mu oznámi veriteľ, pričom sám nemá možnosť overiť si správnosť
sumy požadovanej veriteľom. Keďže je evidentná potreba dočasnej úpravy strán sporu, ako aj úpravy
žalobkyne a jej zamestnávateľa do vyriešenia sporu vo veci samej, t. j. či dohoda o zrážkach zo mzdy
je platná alebo nie, bolo preto dôvodom, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.

5. Okrem vyššie uvedeného súd poznamenáva nasledovné. Dohodu o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka možno vo všeobecnosti uzavrieť
ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Veriteľom môže byť
právnická osoba aj fyzická osoba a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch(§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem onačenia veriteľa, dlžníka a platiteľa mzdy musí
obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ
nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda

o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky
zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ
mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok
na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku
(§ 420 ods. 1 OZ). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie

peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi stranami existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto
pohľadávka vznikla. Medzi hlavným záväzkovým vzťahom a dohodou o zrážkach zo mzdy musí byť
vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak niet platného záväzkového vzťahu (v tomto prípade úverová
zmluva), takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je postihnutá absolútnou neplatnosťou a následne niet ani
zabezpečovaciehoprostriedkuvpodobedohodyozrážkachzomzdy.Týmitoaspektmisabudezaoberať
súd pri rozhodovaní o žalobe vo veci samej.

6. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter a preto doba jeho trvania bola určená
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy.

7. Žalobkyňa je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno

u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného
zákona), v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia mala plný úspech a preto podľa § 2 ods. 2
citovaného zákona k položke 1 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vo výške 33,- eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.