Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513220464
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7513220464.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Iustitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: U. M., A..:
X.XX.XXXX, S. W. Q. G. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastník: Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS", IČO: 42 343 828, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, zast.: JUDr. Monika
Marjanovič - advokátka, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice v konaní o 750,15 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 346,47 € spolu s úrokom z omeškania 9,5% od 21.10.2011 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov, ani vedľajší, nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2013, podanou na súde dňa 25.11.2013 domáhal, aby bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť mu 750,15 € spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 21.10.2011 zo sumy 739,98
€ do zaplatenia a nahradil trovy konania. Právny základ žaloby odvodil od platnej zmluvy o úvere, ktorú
žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa 13.11.2006.

Pohľadávku postúpil veriteľ SLSP a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 a
to výške dlžnej sumy 750,15 €, o čom žalovaný listom zo dňa 5.4.2013. Uvedené skutočnosti mal súd
preukázané Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 5.4.2013 (čl. 8) a doručenkou na čl. 7 o tom,
že toto oznámenie žalovaný prevzal dňa 23.4.2013.

Žalovaný bol v konaní nečinný.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor a že je možné rozhodnúť o veci aj podľa predložených listín,
súd rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 9.2.2016, o čom visel
úradný oznam na tabuli súdu i domovskej stránke MS SR.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 13.11.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu - SLSP a.s. so
žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX - Spotrebný úver na čokoľvek, ktorou veriteľ žalovanému

poskytol spotrebiteľský úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,4% ročne, ktorý sa zaviazal uhradiť
formou pravidelných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.10.2011 kedy nastala konečná
splatnosť úveru. Žalovaný svoj záväzok v rozpore s so zmluvnými dojednaniami neplnil, čím sa v lehote
do 20.10.2011 dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a to v rozsahu sumy 739,98 €,dlžného splatného úroku 7,18€ a poplatkov za správu úveru 2,99 €. Úroku z omeškania sa domáha
od 21.10.2011 t.j. dňom nasledujúcim po dni konečnej splatnosti celého úveru a to v zákonnej, 9,5%
ročnej sadzbe.

Za účelom preukázania svojich tvrdení (okrem už uvedeného oznámenia o postúpení pohľadávky)
predložil súdu Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2006 (čl. 5), z obsahu ktorej
súd zistil, že skutočne v tento deň SLSP a.s. poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 1158,47
€ - „Spotrebný úver na čokoľvek“ s úrokovou sadzbou 18,4% ročne. Za správu úveru veriteľ účtoval

poplatok 1,99 eur. Uvedené prostriedky sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 splátkach splatných do 20. dňa
kalendárneho mesiaca a to počnú prvou splátkou dňa 20.10.2006 a končiac poslednou dňa 20.10.2011.
RPMN bola v sadzbe 24,19%.

Dňa 29.4.2014 vstúpil na strane žalovaného do konania vedľajší účastník zastúpený právnym
zástupcom, ktorý vo vyjadrení zo dňa 17.7.2014 po uvedení ustanovení Obč. zákonníka na ochranu

spotrebiteľa konštatoval, že v zmluve je uvedená RPMN 24,19%, avšak neobsahuje priemernú RPMN
čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Navyše namietol správnosť výpočtu RPMN, ktorá podľa výpočtov vedľajšieho účastníka činí 27,07%,
svoje tvrdenia však ničím nepodložil a neobjasnil, na základe čoho k takémuto záveru došiel.

V konečnom dôsledku nekonkrétnym návrhom navrhol, aby súd žalobcovi priznal rozdiel medzi
poskytnutou a žalovaným zaplatenou sumou s tým, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť mu trovy konania
- právneho zastúpenia sumou 99,06 €.

Žiaden z účastníkov po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP už ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať ani

neoznačil, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a na jeho základe právne uzatvára:

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných

prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote,

inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Je nesporné, že hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 13.11.2006
vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah
podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 258/2001 Z.z., a zároveň aplikácii všeobecných
ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva

(vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho
vykonanie.V predmetnom konaní nebolo sporné, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva
keďže SLSP a.s. bola v pozícii dodávateľa, ktorej predmetom podnikania sú bankové služby vrátane
poskytovania úverov a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému boli peniaze poskytnuté za účelom jeho

osobnej spotreby bez preukázania účelu použitia

V čase rozhodovania súdu sa dňa 1.4.2015 stala účinnou právna úprava v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka,
podľa ktorej Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich

vyplývajúce. Súd preto, posudzujúc daný úverový vzťah ako zmluvný typ podľa Obch. zákonníka avšak
ako spor občianskoprávneho charakteru vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, a podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka ho aj vyhodnotil.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný ku dňu konečnej splatnosti úveru neuhradil svoj

záväzok podľa zmluvy a preto pôvodný veriteľ pohľadávku postúpil v roku 2013 na žalobcu. Ten podľa
stavu pohľadávky žaloval istinu 739,98 € (zodpovedajúcu necelým 24 splátkam) ako aj dlžný úrok 7,18
€ a poplatku za správu úveru 2,99 €.

Podľa § 5b zákona 250/2007 účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že ak podľa zmluvy zo dňa 13.11.2006 mala byť
posledná splátka zaplatená dňa 20.10.2011, v tento deň nastala konečná splatnosť úveru ako celku.
Žalobca netvrdil, že predčasne úver či už on alebo pôvodný veriteľ zosplatnil čo znamená, že úver

dobehol v splátkovom režime až po splatnosť poslednej splátky.. Ak mali byť splátky zaplatené do 20.
dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať
odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Za daného stavu možno teda konštatovať, že ak žaloba
bola podaná 25.11.2013, potom splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 20.11.2010 dozadu sú
premlčané. Splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.10.2011 v celkovom počte 11, premlčané

nie sú.

Z uvedeného je zrejmé, že ak výška mesačnej splátky bola 31,47 eura, tak za obdobie od 20.12.2010
do 20.10.2011 činia nepremlčané celkovú sumu 346,17 €. Ide o splátky, zahŕňajúce v sebe tiež zmluvný
úrok a preto ho nebolo treba vyčísľovať osobitne, keďže sa stal zročným spolu so zročnosťou každej

jednotlivejsplátky.Tátosumabolalendotejtovýškydôvodnežalovateľnánasúde,apretobolažalobcovi
priznaná spolu s úrokom z omeškania.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti celého úveru t.j. od 21.10.2011 až do zaplatenia bol žalobcovi
priznaný zákonný úrok z omeškania 9,5% vzhľadom na to, že v prvý deň bola základná sadzba ECB
1,5%.

Čo sa týka poplatku za správu úveru, žalobca nijako nekonkretizoval, akého obdobia správy úveru sa
suma 2,99 € týkala t.j. za ktoré mesiace bol uplatňovaný. Keďže neuniesol dôkazné bremeno, žaloba
bola spolu so zvyškom premlčanej pohľadávky zamietnutá.

Ohľadom tvrdení vedľajšieho účastníka súd uvádza, že z vyjadrenia k žalobe nemožno nijako usúdiť,
k akému konkrétnemu plneniu by mal byť podľa jeho názoru žalovaný zaviazaný a tvrdenia ohľadom

RPMN ničím nepodložil. Súd si už podľa vzorca, ktorý je súčasťou zákona č. 129/2010 Z.z. dal vypočítať
RPMN a zistil, že pri úvere 1158,47 €, výške splátky 31,47 € a dobe splácania 60 mesiacov je RPMN
23,38%. Keď však pripočítal do splátky aj poplatok za správu úveru 1,99 €, RPMN vyšla 27,07% tak,
ako uvádzal vo vyjadrení. Je treba však poznamenať a je verejne známe, že vzorec, ktorý bol súčasťou
zákona č. 258/2001 Z.z. t.j. vzorec, podľa ktorého žalobca postupoval v deň uzavretia zmluvy dňa

13.11.2006, nebol správny. Údaj o výške RPMN v sadzbe 24,19% je síce nižší ako 27,07%, ale
zároveň vyšší, ako RPMN 23,38% (t.j. bez poplatku za správu úveru). Nie je v moci nikoho, aby uvedený
nedostatok v súčasnosti napravil, a nemožno to pričítať na vrub veriteľa. Z uvedeného dôvodu súd
nepovažoval daný úver za bezúročný a bez poplatkov. Nepriznanie poplatku za správu úveru má v tomto
prípade totiž iný právny základ. Čo sa týka námietky vedľajšieho účastníka ohľadom absencie údaju o

priemernej RPMN v čase uzatvorenia danej zmluvy, Zák. č. 258/2001 Z.z. neupravoval tento údaj ako
povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

S poukazom na vyššie uvedené bol rozsah úspechu žalobcu v tomto konaní v pomere 46,16% k pomeru
neúspechu 53,84%, čo v opačnom garde znamená neúspech a úspech žalovaného. Je zjavné, že

vzájomný pomer úspechu a neúspechu je takmer rovnaký a preto súd podľa § 142 ods. 2 Obč. súdneho
poriadku vyslovil, že žiaden z účastníkov a teda ani vedľajší, nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.